Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/20/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného zástupcom URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanému: Slavomírovi Tichému, s miestom podnikania 9. mája 1181/44, 024 04 Kysucké Nové Mesto, IČO: 37 981 099, v konaní o zaplatenie 570,89 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -81 zo dňa 1. októbra 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -81 zo dňa 1. októbra 2013 p o t v r d z u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia vo výške 46,79 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 568,89 Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 568,89 Eur od 9.4.2010 do zaplatenia, v lehote do troch dní po právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet zástupcu žalobcu trovy konania vo výške 34 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 220,32 Eur, v lehote do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

K procesnému postupu okresný súd uviedol, že na základe dispozitívneho úkonu žalobcu okresný súd uznesením zo dňa 28.6.2012, č.k. -53 konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 2 Eur a úrokov z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 2 Eur od 9.4.2010 do zaplatenia zastavil s tým, že o trovách v zastavenej časti konania rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

Na pojednávaní konanom dňa 10.9.2013 za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného právny zástupca žalobcu uviedol, že pokiaľ v návrhu na začatie konania vo vzťahu k faktúre č. 8784031652 je uvedená suma na úhradu 132,60 Eur, tak v tejto je započítaná aj kúpna cena mobilného telefónu v zmysle dodatku k zmluve o pripojení vo výške 1 Eur. Zotrval na zaplatení istiny 568,89 Eur, skutkovo nárok vymedzil tak, že na základe faktúry č. 9005346800 zo dňa 6.10.2009 bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu za mobilný telefón vo výške 1 Eur a na základe faktúry č. 8784031652 splatnej dňa 10.11.2009 bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi poskytnuté služby vo výške 131,60 Eur. Suma 130 Eur, ktorú zaplatil žalovaný, bola započítaná na kúpnu cenu za telefón účtovanú

faktúrou č. 9005346800 v sume 1 Eur a na faktúru č. 8784031652 v sume 129 Eur, ktorej neuhradený zostatok tak predstavuje 2,60 Eur. Okresný súd uznesením vyhláseným na predmetnom pojednávaní pripustil zmenu návrhu.

Na pojednávanie konané dňa 1.10.2013 sa žalovaný nedostavil, termín pojednávania vzal na vedomie na pojednávaní dňa 10.9.2013. Svoju neúčasť ospravedlnil telefonicky dňa 1.10.2013 o 10:32 hod., ako vyplývalo z Úradného záznamu na č.l. 74 spisu. Žalovaný uviedol, že je toho času PN s tým, že doklad o práceneschopnosti zašle súdu faxom a poštou. Zároveň požiadal o odročenie pojednávania. K predmetnej žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania okresný súd uviedol, že táto neobsahovala skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že žiadosť o odročenie pojednávania bola podaná včas tak, ako to vyplýva z ustanovenia . Žalovaný telefonicky oznámil dôvod na odročenie pojednávania v deň pojednávania a v čase, kedy nariadené pojednávanie už malo prebiehať. Zároveň okresný súd uviedol, že žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania nespĺňala obsahové náležitosti vyplývajúce z ustanovenia a , o ktorých bol žalovaný riadne poučený v písomnom predvolaní na pojednávanie, ktoré bolo v prejednávanej veci nariadené na deň 10.9.2013. Z uvedeného žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania nevyhovel a v súlade s ustanovením prejednal vec v neprítomnosti žalovaného.

Okresný súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu, výsluchom žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami s poukazom na čl. 4 bod 4.4 písm. a), čl. 11 bod 11.8, čl. 11 bod 11.14 Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. (ďalej len „VP“), ust. , , o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o pripojení č. A2948960 (ďalej len „“), , , veta druhá, , veta prvá a konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania mal preukázané a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že účastníci konania uzatvorili dňa 13.3.2007 Zmluvu o pripojení č. A2948960 (ďalej len „Zmluva o pripojení“) podľa ustanovenia a nasl. a dňa 5.10.2009 k predmetnej Zmluve o pripojení (ďalej len „“). Predmetom Dodatku bola najmä aktivácia účastníckeho programu Paušál Biznis Klasik 150, predaj koncového telekomunikačného zariadenia značky Nokia 6500 slide za kúpnu cenu 1 Eur, poskytnutie výhod žalovanému v rámci ponukovej akcie žalobcu Výmeny 2009 a aktivácia služby SMS a MMS balík 70. Zmluvou o pripojení sa žalobca ako poskytovateľ verejnej telekomunikačnej služby zaviazal žalovanému ako účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Zároveň žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu, čomu korešpondovala povinnosť žalovaného ako účastníka platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa Zmluvy o pripojení a podľa tarify. Pre prípad porušenia zo strany žalovaného povinností vymedzených v ustanovení článku 2.3 alebo 2.4 Dodatku došlo medzi účastníkmi konania v článku 2.5 Dodatku k platnému dojednaniu zmluvnej pokuty vo výške 497,91 Eur. Žalobca odvodzoval povinnosť žalovaného zaplatiť mu dojednanú zmluvnú pokutu od porušenia povinnosti žalovaným:

1/ platiť riadne a včas cenu žalobcom poskytnutých služieb,

2/ zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom počas dohodnutej doby viazanosti a

3/ nedopustiť sa takého konania, na základe ktorého by žalobcovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy.

Žalobca faktúrami č. 9005346800, č. 8784031652, č. 1006090033, č. 878430064 a č. 8785035861 vyúčtoval žalovanému kúpnu cenu za mobilný telefón a cenu poskytnutých služieb za obdobie od októbra 2009 do januára 2010 v celkovej sume 202,98 Eur. Splatnosť označených faktúr bola žalobcom určená v súlade s článkom 11 bod 11.8 VP. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný predmetné faktúry v lehote splatnosti neuhradil. K čiastočnej úhrade malo dôjsť až po pokuse o pokonávku zo strany žalobcu, a to v sume 130 Eur dvoma splátkami: 100 Eur dňa 27.4.2010 a 30 Eur dňa 14.10.2011. Tieto tvrdenia žalobcu žalovaný v priebehu konania nerozporoval. Predmetné plnenie žalobca v súlade s ustanovením veta druhá započítal na najskôr splatné záväzky žalovaného, a to faktúru č. 9005346800 splatnú dňa 20.10.2009 znejúcu na sumu 1 Eur v celom rozsahu a na faktúru č. 8784031652 splatnú dňa 10.11.2009 znejúcu na sumu 131,60 Eur v rozsahu 129 Eur; neuhradený

zostatok tejto faktúry tak predstavuje 2,60 Eur. Po čiastočnom späťvzatí návrhu na začatie konania zo dňa 28.5.2012 ostali podľa tvrdenia žalobcu ako neuhradené faktúry č. 8784031652 v sume 2,60 Eur, č. 1006090033 v sume 2,33 Eur, č. 878430064 v sume 58,96 Eur a č. 8785035861 v sume 7,09 Eur, spolu cena žalovaným neuhradených služieb účtovaných v zmysle označených faktúr predstavovala 70,98 Eur. Vo vzťahu k tvrdeniu, že všetky záväzky voči žalobcovi má žalovaný zaplatené, žalovaný v priebehu konania neoznačil ani nepredložil žiadne dôkazné prostriedky, ktorými by preukázal zaplatenie zostatku žalovanej ceny služieb za obdobie október 2009 až január 2010 v sume 70,98 Eur. Podľa názoru okresného súdu na preukázanie žalovaným tvrdených skutočností mal žalovaný dostatočný časový priestor odo dňa doručenia platobného rozkazu 27.2.2012 do dňa rozhodnutia okresného súdu v prejednávanej veci. Zároveň okresný súd dodal, že žalovaný v priebehu konania nerozporoval tvrdenie žalobcu, že sumu 130 Eur zaplatil až po uplynutí lehoty splatnosti faktúr č. 9005346800 a č. 8784035652. Okresný súd ďalej konštatoval, že v prípade porušenia povinnosti uhradiť cenu poskytnutých služieb v lehote ich splatnosti, ktoré porušenie zároveň oprávňovalo žalobcu v súlade s článkom 4 bod 4.4 písmeno a) VP od Zmluvy o pripojení odstúpiť, vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá bola účastníkmi platne dojednaná vo výške 497,91 Eur. Žalovaný neuhradil v lehote splatnosti cenu poskytnutých služieb za obdobie október 2009 až január 2010, výška ktorých nebola v konaní žalovaným rozporovaná, túto uhradil v sume 100 Eur dňa 27.4.2010 a v sume 30 Eur dňa 14.10.2011. Vo vzťahu k neuhradenej sume poskytnutých služieb 70,98 Eur omeškanie žalovaného so splnením peňažného záväzku voči žalobcovi trvá. Uvedeným konaním žalovaný porušil zmluvnú povinnosť platiť riadne a včas cenu žalobcom poskytnutých služieb a zároveň povinnosť nedopustiť sa takého konania, na základe ktorého by žalobcovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy o pripojení, ktorých plnenie zo strany žalovaného bolo zabezpečené zmluvnou pokutou. Žalobcovi tak vzniklo právo na zaplatenie dojednanej zmluvnej pokuty.

Pokiaľ ide o tvrdené porušenie povinnosti zo strany žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom počas dojednanej doby viazanosti, okresný súd vyslovil, že toto nebolo zo strany žalobcu preukázané. Žalobca nepreukázal, že by z jeho strany došlo k odstúpeniu od zmluvy o pripojení uzavretej so žalovaným. Písomný pokus o pokonávku zo dňa 25.3.2010 neobsahoval vyhlásenie žalobcu predpokladané ustanovením , v dôsledku ktorého by účinky odstúpenia od zmluvy nastali márnym uplynutím poskytnutej dodatočnej lehoty na plnenie. Okresný súd dospel k záveru, že žalovaný je v omeškaní so splnením záväzku zaplatiť žalobcovi cenu poskytnutých služieb odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr a vychádzajúc z pokusu o pokonávku zo dňa 25.3.2010 a ustanovenia článku 2 bod 2.5 Dodatku so zaplatením zmluvnej pokuty odo dňa nasledujúceho po uplynutí žalobcom poskytnutej lehoty na plnenie, t.j. od 9.4.2010, od ktorého si žalobca uplatňuje nárok na dojednaný úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy denne. Okresný súd považoval žalobcom uplatnený nárok za skutkovo a právne dôvodný a nakoľko žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k svojim tvrdeniam o úhrade žalovanej pohľadávky, návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa ust. veta prvá a žalobcovi ako úspešnému účastníkovi priznal právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že na pojednávanie dňa 01.10.2013 sa nedostavil, nakoľko bol PN od 09.09.2013 a dňa 01.10.2013 bol na ortopedickom vyšetrení pre náhle bolesti pravej nohy, o čom priložil zdravotnú dokumentáciu. Bolesť bola silná a obmedzujúca pohyb, z toho dôvodu nemohol byť účastný na pojednávaní. Túto skutočnosť oznámil okresnému súdu telefonicky a požiadal o odročenie pojednávania, ktoré právo zaručené mu bolo odoprené. Nemohol predpokladať, že bolesť bude tak silná, že mu obmedzí chôdzu, preto túto skutočnosť oznámil až v deň pojednávania. Ako uviedol na pojednávaní dňa 10.09.2013, nie je si vedomý žiadneho záväzku voči žalobcovi. Od roku 2007 bol verným zákazníkom žalobcu, všetky záväzky si platil včas a riadne. Keď mu skončila viazanosť, pokračoval ďalej s telefónnym číslom. Faktúry mal vysoké a chcel odísť, z ktorého dôvodu mu pracovník žalobcu ponúkol aktivovať si nový účastnícky program, pri ktorom údajne faktúry budú nižšie a tiež aj nový telefón. Namiesto sľúbeného lacnejšieho volania platil oveľa viac, tak sa cítil právom podvedený, faktúru neuhradil a následne ho žalobca odpojil. Teda žalovaný neodstúpil od zmluvy, ale odstúpil žalobca bez toho, že by ho riadne a včas upozornil. Po osobnej konzultácii v predajni v Kysuckom Novom Meste, kde ho ubezpečili, že má všetky záväzky vysporiadané, po čase, keď prišla faktúra, kde mal uhradiť 72,98 Eur, pokutu vo výške 60 Eur uhradil. Keďže bol zo služieb odpojený a telefón bol nefunkčný, považoval svoje záväzky za vyrovnané. Čo sa týka zmluvnej pokuty, bol toho názoru, že táto je v rozpore s európskym a slovenským právom a považuje ju za

neoprávnené obohacovanie sa mobilného operátora. Výpoveď právneho zástupcu žalobcu považoval za zmätočnú, keď sa nevedel vyjadriť k viacerým skutočnostiam a taktiež nie k dobropisom faktúr. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť, nakoľko má voči spoločnosti žalobcu všetky záväzky vysporiadané a zmluvnú pokutu považuje za protiprávnu.

K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu. Mal za to, že žalobcovi v zmysle čl. 2 bod 2.5 Dodatku k zmluve o pripojení č. A2948960 vznikol nárok na uplatnenie dojednanej zmluvnej pokuty vo výške 497,91 Eur v dôsledku porušenia zmluvných povinností žalovaného riadne a včas platiť cenu žalobcom poskytnutých služieb a zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom počas dohodnutej doby súlade so Zmluvou o pripojení, Dodatkom, VP, platným cenníkom služieb. Zmluvná pokuta bola podľa žalobcu platne dojednaná na základe Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 05.10.2009, v zmysle ktorého bol žalovanému odpredaný mobilný telefón značky Nokia 6500 slide za zľavnenú kúpnu cenu vo výške 1 Eur. Žalobca uviedol, že funkciou zmluvnej pokuty malo byť jednak zabezpečenie záväzkového vzťahu ako prípadná sankcia za ich neplnenie, a v druhom rade reparácia spočívajúca v odstránení škodlivého následku, ktorý by mohol vzniknúť žalobcovi v príčinnej súvislosti s porušením povinností žalovaného riadne a včas platiť cenu poskytnutých služieb, ako aj zotrvať v záväzkovom vzťahu so žalobcom počas doby viazanosti. K okolnostiam zmluvnej pokuty žalobca ďalej uviedol, že trhová cena mobilného zariadenia v čase uzavretia dodatku k zmluve predstavovala sumu 240 Eur. Čo sa týka neúčasti žalovaného na nariadenom pojednávaní dňa 01.10.2013, poukázal na to, že termín pojednávania vzal žalovaný na vedomie na predchádzajúcom pojednávaní konanom dňa 10.09.2013. Svoju neúčasť ospravedlnil telefonicky v deň pojednávania, pričom požiadal o odročenie pojednávania. Žalovaný uviedol, že bol toho času PN, pričom sám súd uviedol, že žiadosť žalovaného neobsahovala skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že žiadosť žalovaného bola podaná včas, ako vyplýva z ust. . Predovšetkým skutočnosť zotrvania žalovaného v záväzkovom vzťahu so žalobcom počas dohodnutej doby, nevyhnutne podmienila možnosť žalobcu odpredať žalovanému telekomunikačné zariadenia za zľavnenú kúpnu cenu. Žalovaný nebol žiadnym spôsobom povinný ani žalobcom nútený uzavrieť zmluvy o pripojení. Poskytnutie telekomunikačných zariadení za zľavnenú kúpnu cenu je vo vzájomnom záväzkovom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným kompenzované uvedenou „vernosťou“ žalovaného ako zákazníka žalobcu. Uvedený model vzájomne akceptovanej modifikácie záväzkových vzťahov nie je možné realizovať bez platného dojednania zmluvnej pokuty, ktorej jednou z funkcií je zabránenie špekulatívnemu konaniu zo strany žalovaného. Z hľadiska reparačnej funkcie zmluvnej pokuty, a teda zabezpečenia náhrady prípadnej škody vzniknutej v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného platiť za cenu žalobcom poskytnutých služieb riadne a včas, ako aj zotrvať v záväzkovom vzťahu, je zrejmé, že táto škoda predstavuje minimálne škodu rovnajúcu sa sume rozdielu medzi aktuálnou trhovou cenou poskytnutých telekomunikačných zariadení a ich zľavnenou cenou, za ktorú bolo toto zariadenie žalovanému odpredané. V tejto súvislosti poukázal na dojednania VP čl. 4 bod 4.4 písm. a), čl. 11 bod 11.8, čl. 11 bod 11.14 VP, , , , , . Vzhľadom k tomu, že žalovaný svoje tvrdenia, že všetky záväzky voči žalobcovi má vyrovnané, v priebehu konania nijako neoznačil, ani nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktorými by preukázal zaplatenie zostatku žalovanej ceny služieb za obdobie október 2009 až január 2010 aj napriek dostatočnému časovému priestoru, považoval rozhodnutie prvostupňového súdu za vecne a právne správne. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach ust. bez nariadenia pojednávania podľa a za rešpektovania ust. , verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. v spojení s ust. . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania podľa , sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -113 zo dňa 15.04.2014 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu a žalovanému s tým, že podľa ust. , bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote

najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 22.04.2014, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. .

Podľa ust. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia bol rozsudok okresného súdu preskúmavaný v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 12.11.2013.

Žalobca namietal odňatie možnosti konať pred súdom z dôvodu, že vo veci bolo rozhodnuté na pojednávaní dňa 01.10.2013, ktorého sa žalovaný nezúčastnil napriek tomu, že ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu PN od 09.09.2013 a dňa 01.10.2013 bol na ortopedickom vyšetrení a požiadal o odročenie pojednávania. Pokiaľ okresný súd prejednal a rozhodol vec na predmetnom pojednávaní, odňal mu možnosť konať pred súdom. Ďalšou námietkou bolo, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil, pretože si nie je vedomý žiadneho záväzku voči žalobcovi. Zároveň namietal, že nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty priznaný okresným súdom je v rozpore s európskym a slovenským právom.

V súvislosti s odvolacím dôvodom žalovaného, a to v rovine odňatia možnosti konať pred súdom, sa krajský súd oboznámil s priebehom celého postupu súdneho konania a konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred okresným súdom nedošlo. Tento záver krajského súdu vyplýva z viacerých okolností. Jednou z nich je samotná dĺžka súdneho konania, k začatiu ktorého došlo doručením žaloby na okresný súd dňa 07.12.2011 a k rozhodnutiu v predmetnej sporovej veci dňa 01. októbra 2013. Po celú túto dĺžku súdneho konania tak žalovaný, ako aj žalobca mali vytvorený dostatočný časový priestor k realizovaniu svojich nielen procesných, ale aj SR garantovaných práv a bolo už len na účastníkoch súdneho konania, akým spôsobom ich budú napĺňať. Vo veci v skrátenom konaní bol vydaný platobný rozkaz č.k. -35 zo dňa 17.2.2012, proti ktorému v zákonnej lehote podal žalovaný odpor v podaní zo dňa 02.03.2012, v rámci ktorého uviedol, že si je vedomý, že všetky jeho pohľadávky voči žalobcovi má riadne zaplatené a súčasne navrhol, aby súd vo veci nariadil pojednávanie, kde predloží listinné dôkazy o uhradení všetkých pohľadávok voči žalobcovi. Okresný súd vo veci nariadil prvý termín pojednávania na deň 10.09.2013 o 13,00 hod., ktorého pojednávania sa podľa obsahu Zápisnice o pojednávaní (č.l. 60 - 63) zúčastnil právny zástupca žalobcu prostredníctvom substitučnej právnej zástupkyne a žalovaný s tým, že osobitne bolo žalovanému zo strany okresného súdu dané poučenie podľa ust. o povinnosti označiť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktorému poučeniu predchádzala žiadosť žalovaného, aby mu ...„dal nejakú lehotu na doloženie listinných dôkazov a ja sa v čo najkratšom čase pokúsim nájsť všetky tieto listinné dôkazy a doložím ich do spisového materiálu, aby sa tá vec dala na poriadok“. Pojednávanie bolo odročené na deň 01. októbra 2013, ktorý termín zobral žalovaný na vedomie. Podľa obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 01.10.2013 pojednávanie začalo o 10,35 hod., ktorého sa zúčastnila substitučná právna zástupkyňa žalobcu, žalovaný sa nedostavil. Podľa Úradného záznamu na č.l. 74 spisu žalovaný dňa 01.10.2013 o 10,32 hod. telefonicky ospravedlnil neúčasť na pojednávaní a uviedol, že je t.č. PN. Doklad o práceneschopnosti zašle súdu faxom a poštou a z uvedeného dôvodu žiadal pojednávanie odročiť. Okresný súd sa na pojednávaní dňa 01.10.2013 (č.l. 76 spisu) oboznámil s predmetným úradným záznamom, konštatoval, že žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania bola súdu oznámená telefonicky v deň pojednávania, a to v čase, kedy predmetné pojednávanie už malo začať, z ktorého dôvodu nebolo preukázané, že žiadosť o odročenie pojednávania bola podaná včas v zmysle ust. a neobsahuje náležitosti žiadosti o odročenie pojednávania vyplývajúce z ust. , , o ktorých bol žalovaný poučený v predvolaní. Z obsahu Predvolania na č.l. 59 spisu odvolací súd zistil vykonané poučenie okresným súdom pre účastníkov konania v zmysle ust. osobitne: ...„ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania“. Na nariadenom pojednávaní okresný súd vec prejednal v

zmysle ust. , vykonal dokazovanie a následne vo veci rozhodol. Krajský súd uvádza, že v podstate dokazovanie pred okresným súdom podľa ust. a nasl. bolo vykonávané v priebehu celého trvania sporu a toto dokazovanie nie je možné zúžiť len na jeden úkon nariadeného pojednávania, a to na deň 01. októbra 2013, ktorého sa nezúčastnil žalovaný, a súhlasil krajský súd s okresným súdom, bez vážneho dôvodu.

K správnosti procesného postupu okresného súdu, ktorý vo veci rozhodol na nariadenom pojednávaní dňa 01. októbra 2013, sa poukazuje aj na ust. v spojení s ust. veta prvá , z ktorých vyplýva, že k odročeniu súdneho pojednávania sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to podanie žiadosti o odročenie pojednávania a existencia dôležitého dôvodu. Z obsahu Zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 10.09.2013 odvolací súd zistil, že žalovaný zobral termín pojednávania na deň 01. októbra 2013 na vedomie s tým, že predvolaní nebudú, t.j. nielen v súlade s ust. , ale v značnom časovom predstihu, ktorý vytvoril podmienky žalovanému usporiadať si záležitosti spôsobom, ktorý im zabezpečí možnosť zúčastniť sa nariadeného termínu pojednávania. Pokiaľ žalovaný na nariadený termín pojednávania dňa 01.10.2013 o 10,30 hod. ospravedlnil svoju neúčasť telefonicky dňa 01.10.2013 o 10,32 hod., nebola splnená podmienka ani včasnosti podania tejto žiadosti v zmysle ust. , a naviac, nebolo postupované ani v súlade s vykonanou poučovacou povinnosťou okresným súdom v zmysle ust. (obsiahnutou v predvolaní doručenom žalovanému na č.l. 59 spisu, doručenka na č.l. 58 spisu) v súvislosti s náležitosťami návrhu, ak je dôvodom pre odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka. Pokiaľ žalovaný k odvolaniu doložil listinné dôkazy, tak krajský súd uvádza, že predmetné listinné dôkazy neobsahovali žalovaným tvrdenú PN od 09.09.2013, vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní poukazoval na bolesť predkolenia, ku ktorému vyšetreniu malo dôjsť dňa 01.10.2013, čomu korešponduje aj prefotená kópia Ortmipol, s.r.o., Ortopedická ambulancia Belanského 773, Kysucké Nové Mesto, tak z tohto nálezu neboli zistené vyššie uvedené náležitosti návrhu na odročenie pojednávania vyplývajúce z ust. . V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd, že pokiaľ bol žalovaný PN od 09.09.2013, tak táto prekážka mu nebránila zúčastniť sa predchádzajúceho pojednávania nariadeného na deň 10.09.2013. Z uvedeného vyplýva, že na strane žalovaného neexistoval dôležitý dôvod v zmysle ust. pre odročenie pojednávania, a preto okresný súd mal splnené podmienky vyplývajúce z ust. , pre vykonanie pojednávania v neprítomnosti žalovaného.

Je potrebné zdôrazniť, že boli splnené podmienky k prejednaniu veci v neprítomnosti žalovaného, a to aj s ohľadom na dôslednú aplikáciu zásady rovnosti strán v súdnom konaní, ktorá je vyjadrená nielen v ust. , SR. Zásada rovnosti strán v procese sa prejavuje vytváraním rovnakých podmienok subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje súd (, ). Pod rovnakým postavením účastníkov možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu v sebe zaručujúcu pre každú stranu v súdnom procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Obsah práva rovnosti ako jedného z určujúcich ústavno- právnych princípov občianskeho súdneho konania spočíva v tom, že všetci účastníci občianskeho súdneho konania (osobitne sporového konania), ako aj z iného civilného procesu majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia účastníka, nie podstatné ani to, ktorý z účastníkov sa stane žalobcom a ktorý z účastníkov je žalovaný (). Zásada vyjadrujúca právo na spravodlivý súdny proces je spojená s nutnosťou rovnakých „pravidiel hry“, ale aj tiež s princípom „rovnosti zbraní“ pre všetkých účastníkov súdneho konania. Súdy sú preto povinné túto zásadu upravenú aj v ust. aplikovať vo vzťahu ku všetkým účastníkom súdneho konania, t.j. bez ohľadu na ich procesné postavenie.

Tak žalovaný, ako aj žalobca, ktorí sú stranami v spore, pri zásade rovnosti majú práva, aby sa ich vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a je to práve súd, ktorý aj podľa ust. postupuje v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. V záujme zabezpečenia výkonu týchto práv a rovností strán v procese je preto potrebné dôvod pre odročenie pojednávania posudzovať so zreteľom k naplneniu týchto zásad a práv a vážnosť takéhoto

dôvodu kvalifikovať tak s ohľadom k tejto zásade rovnosti, k samotnému účastníkovi súdneho konania, celkovému priebehu sporu. Krajský súd uvádza, že z týchto záverov nebolo možné ani vyvodiť odňatie možnosti žalovanému konať pred súdom v rovine dokladania listinných dôkazov, keď doposiaľ žalovaný žiadne listinné dôkazy neoznačil. Krajský súd je toho názoru, že boli splnené podmienky k prejednaniu veci v neprítomnosti žalovaného. Pokiaľ žalovaný mohol realizovať svoje právo, a to neuskutočnil, tento stav nemôže byť potom na ujmu žalobcu. Krajský súd ďalej dodáva, že nie je možné zúžiť námietku odňatia možnosti konať pred súdom na jediné súdne pojednávanie, keď žalovaný od doručenia platobného rozkazu podľa doručenky na č.l. 36 spisu dňa 27.02.2012 do momentu rozhodovania prvostupňového súdu dňa 01. októbra 2013 mal vytvorený dostatočný priestor na označovanie a predkladanie dôkazov.

K zhodnoteniu skutkového a právneho stavu okresným súdom krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorým sa stotožňuje za aplikácie ust. . V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalovaného k veci samej sa poukazuje na ust. , keďže odvolací súd bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa z dôvodu, že nebola preukázaná žiadna z výnimiek uvedených v odsekoch 2 až 7 ust. . Krajský súd uvádza, že skutkový stav bol zistený okresným súdom dostatočne. S predmetom sporového konania bol žalobcom uplatnený nárok z uzavretej Zmluvy o pripojení č. A2948960 v spojení s Dodatkom k Zmluve o pripojení uzavretým dňa 05.10.2009. Bol správny postup okresného súdu, ktorý v súvislosti s uplatneným zmluvným nárokom zo strany žalobcu žiadal nielen jeho špecifikáciu, ale aj preukázanie a v rámci obrany žalovaného, rovnako žiadal preukázanie tvrdení o vyrovnanie záväzkov žalovaného, a to v rámci tak povinnosti tvrdenia, ako aj dôkaznej povinnosti žalovaného ( v spojení s ust. , ). Žalovaný bol okresným súdom na pojednávaní konanom dňa 10.09.2013 opakovane poučený okresným súdom podľa ust. o povinnosti označiť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný od momentu podania odporu až do vyhlásenia uznesenia, ktorým bolo vykonané dokazovanie, žiadne dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia uvedeného i v podanom odvolaní, že si nie je vedomý žiadneho záväzku voči žalobcovi, nepredložil a ani neoznačil. Okresný súd vytvoril svojim postupom žalovanému možnosť splnenia svojho tvrdenia a dôkaznej povinnosti, ktorej bol nositeľom. V tejto súvislosti sa poukazuje, že sporové konanie bolo ovládané zásadou prejednacou a dispozičnou, ktorá znamená, že tvrdiť skutočnosti a predkladať dôkazy je výlučne vecou účastníkov súdneho konania a v prípade nesplnenia dôkaznej povinnosti je dôsledkom jej neúspešnosť v súdnom konaní. Krajský súd v zhode s názorom okresného súdu konštatuje, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, a pokiaľ toho dôsledkom bolo vyhovenie žalobe žalobcu, tak rozhodnutie okresného súdu bolo vecne správne. Bolo na žalovanom, aby svoju obranu v rovine rozporovania nároku uplatneného žalobcom preukázal, teda, že záväzky vo vzťahu k žalovanému má vyrovnané.

Vo vzťahu k námietke, že uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 497,91 Eur je v rozpore s európskym a slovenským právom a považuje ju žalovaný za neoprávnené obohacovanie sa žalobcu, poukazuje krajský súd, že dohoda o zmluvnej pokute, vyplývala z čl. II. bod 2.5 Dodatku, podľa znenia ktorého ...„V prípade porušenia niektorej z povinností Účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku (najmä, ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za Služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti Zmluvy alebo tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 497,91 Eur (15.000,04 SKK)“ a pre jej platnosť boli naplnené zákonné predpoklady vymedzené v ust. . Pokiaľ ide o výšku zmluvnej pokuty, odvolací súd pri jej posudzovaní vychádzal z charakteru zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho inštitútu pre plnenie záväzkov. Pre naplnenie tohto účelu zabezpečenia záväzku sa podľa odvolacieho súdu vyžaduje taká intenzita zmluvnej pokuty (jej výška), ktorá bude nútiť dlžníka plniť si svoje záväzky zabezpečené zmluvnou pokutou. Vychádzajúc potom z výšky zmluvnej pokuty, dohodnutej medzi účastníkmi v sume 497,91 Eur, a to vo vzťahu k zabezpečeniu splnenia dohodnutých povinností vyplývajúcich z čl. II. bod 2.3 alebo 2.4. Dodatku, sa výška dohodnutej zmluvnej pokuty odvolaciemu súdu nejavila neprimeraná. V tejto súvislosti odvolací súd dáva za pravdu žalobcovi, keď vo vyjadrení k odvolaniu poukázal i na reparačnú funkciu zmluvnej pokuty, teda zabezpečenia náhrady prípadnej škody, rovnajúcej sa sume rozdielu medzi aktuálnou trhovou cenou poskytnutých telekomunikačných zariadení a zľavnenou cenou, za ktorú bolo toto zariadenie odpredané - Nokia 6500 slide (1 Euro).

Dodáva odvolací súd, že Zmluvu o pripojení č. A2948960 žalovaný uzatvoril ako fyzická osoba - podnikateľ, vychádzajúc z označenia žalovaného obchodným menom, sídlom a IČO. Právny status účastníka zmluvy pri jej vzniku je rozhodujúci pri posudzovaní záväzkového vzťahu počas celej existencie tohto záväzkového vzťahu. Na zmeny tohto statusu sa počas existencie záväzkového vzťahu v záujme právnej istiny účastníkov tohto vzťahu neprihliada (, ). Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu, ani v konaní pred prvostupňovým súdom, nevzniesol v rámci svojej obrany námietku neprimeranosti zmluvnej pokuty a ani nepožiadal súd o jej zníženie. V podanom odvolaní žalovaný vo vzťahu k rozporu dojednania o zmluvnej pokute s právom slovenským a európskym bližšie nekonkretizoval a nerozvinul.

Krajský súd v rámci svojho rozhodovania uviedol predmetné zhodnotenia, v súlade s ust. , a to len na zvýraznenie vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu k napadnutému rozsudku.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. O.s.p v spojení s ust. , , . V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 02.12.2013 uskutočnil návrh na priznanie trov odvolacieho konania. Priznaná náhrada uplatnených trov odvolacieho konania, a to v rovine trov právneho zastúpenia pozostávala z odmeny za jeden úkon právnej služby podľa vyhlášky č. - písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 02.12.2013; 1 x 38,18 Eur, režijný paušál 1 x 7,81 Eur + 20% DPH = 9,20 Eur, súčtom dôvodné trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia 55,19 Eur. Z dôvodu, že právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení zo dňa 02.12.2013 uplatnil náhradu odvolacích trov, a to trov právneho zastúpenia do výšky 46,79 Eur, pričom podľa ustanovenia toto konanie je návrhovým konaním, nebolo možné prekročiť uplatnený návrh na náhradu odvolacích trov (ust. ), ktoré boli priznané v sume 46, Eur. V súlade s ust. je žalovaný povinný trovy odvolacieho konania nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.