Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Co-76-2014.pdf
PDF · 91.93 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/76/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti žalovanému S. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XX, XXX N. Y., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Petrovská 10, Skalica, IČO: 42 264 154, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom Nám. Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob, o zaplatenie 2.028.20 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 6C/169/2013-59 zo dňa 13.01.2014 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Účastníkom a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalobu zamietol, žalovanému náhradu trov konania nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 198,66 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
Rozhodol tak o uplatnenom nároku žalobcu, ktorým sa domáhal úhrady sumy 2.028,20 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 29.06.2010 do zaplatenia z titulu zmluvy o revolvingovom úvere.
Rozhodnutie právne odôvodnil § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 8, § 54 ods. 1, § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a) a b), § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 1, § 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
V prejednávanej veci vedľajší účastník na strane žalovaného vzniesol námietku premlčania, s ktorou žalovaný súhlasil.
Prvostupňový súd zistil, že žalobca dňa 11.05.2010 oznámil žalovanému, že ak sumu omeškaných splátok neuhradí do 15 dní od doručenia oznámenia, stanú sa splatnými všetky splátky. Žalovaný dlh neuhradil ani len čiastočne, a tak sa stal celý dlh zročný dňa 29.06.2010. Svoje právo mohol žalobca uplatniť na súde prvýkrát nasledujúci deň, t.j. 30.06.2010. Žalobca podal žalobu na súde dňa 21.08.2013,
teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby, ktorá uplynula 30.06.2013, a preto prvostupňový súd v dôsledku vznesenej námietky premlčania žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď právo na ich náhradu priznal v konaní úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia a za písomné podanie na súd, t.j. 2 x 91,29 eur + 2x 8,04 eur režijný paušál, spolu 198,66 eur.
Proti rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. V odvolaní namietal, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka), pričom obchodnoprávna úprava premlčania a jej použitia vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vylúčená. Nie je možné konštatovať, že občianskoprávna úprava premlčania je v porovnaní s obchodnoprávnou úpravou pre spotrebiteľa výhodnejšia, pretože napr. v prípade uznania dlhu je podľa Občianskeho zákonníka premlčacia doba 10 rokov kým podľa Obchodného zákonníka je len 4 roky a navyše je limitovaná 10 rokmi odo dňa, keď začala plynúť prvý raz. Žalobca pritom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32Cdo 3337/2010. Konštatoval, že v zmysle § 54 ods. 2 O.s.p. sa v prospech spotrebiteľa v prípade pochybností má vykladať obsah zmluvy a nie právna úprava. Výklad zákona musí, vzhľadom na požiadavku predvídateľnosti jeho výkladu a aplikácie ako imanentného znaku právneho štátu, byť rovnaký. Prvostupňový súd preto nezákonne neaplikoval 4 ročnú premlčaciu dobu podľa Obchodného zákonníka. Žalobca taktiež namietal priznanie trov konania vedľajšiemu účastníkovi s poukazom na to, že v prípade vedľajšieho účastníka nemožno hovoriť o úspechu alebo neúspechu a na to, že trovy vedľajšieho účastníka nie sú účelné, pretože samotné združenie má byť spôsobilé na ochranu spotrebiteľa v konaní a jeho právne zastúpenie je nadbytočné.
Žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť, alternatívne zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 119,20 eur vrátane DPH.
Žalovaný a ani vedľajší účastník na jeho strane sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.
Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p., vo veci bolo nariadené verejné vyhlásenie rozhodnutia, kedy čas a miesto verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo na úradnej tabuli súdu oznámené dňa 15.04.2014 a zistil, že prvostupňový súd pri rozhodovaní v prejednávanej veci postupoval správne. Správne zistil skutkový stav veci, správne aplikoval právne predpisy a správne vo veci aj rozhodol. Ani po podaní odvolania žalobcom nebolo zistené, že by prvostupňový súd vo svojom konaní a rozhodovaní pochybil. Odvolací súd sa stotožňuje s presvedčivými a správnymi závermi rozhodnutia súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Rozhodujúcimi otázkami, ktorými sa odvolací súd v zmysle podaného odvolania musel zaoberať boli tie, či sa na premlčanie žalobou uplatneného nároku aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka a či vedľajší účastník na strane žalovaného má mať právo na náhradu trov konania.
Podľa § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Uplatnený nárok žalobca vyvodzuje zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300018130 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 28.01.2009. Medzi účastníkmi nie je sporné, že zmluva ma charakter zmluvy spotrebiteľskej.
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že vzhľadom na to, že ide o vzťah spotrebiteľský, aplikujú sa naň ustanovenia o premlčaní upravené v Občianskom zákonníku aj napriek tomu, že zmluva o úvere tzv. „absolútnym obchodom“ v zmysle Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co 218/2012 zo dňa 11.06.2013, s odôvodnením ktorého sa plne stotožňuje. V ňom Krajský súd v Prešove konštatoval, cit.:
„Spotrebitelia môžu právom a s dôverou v objektívne právo očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne právo). Ide o akúsi jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri štandardných typových zmluvách (porov. Kristián Csach, Štandardné zmluvy, Vydavatelství Aleš Čeněk). Uvedené možno vzťahovať i na právnu úpravu premlčania v Občianskom zákonníku, ktorá je pre spotrebiteľa výhodnejšia oproti právnej úprave v Obchodnom zákonníku.
Podľa ustanovenie § 54 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené potom prvostupňový súd námietku premlčania vznesenú žalovaným správne posudzoval podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka s poukazom na to, že pri aplikácii právnej úpravy premlčania podľa Obchodného zákonníka by podmienky spotrebiteľskej zmluvy ohľadom premlčania boli v neprospech spotrebiteľa.
Nemožno tiež prehliadnuť, že je to dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu (štandardná typová zmluva).
Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách; ďalej ,,smernica“). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne náročné na dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Treba však povedať, že ak sa neberie do úvahy výber programu a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy. Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil v ustanovení § 54 OZ. Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii je zjavná (čo do vyjednávacej pozície a informovanosti) a viaceré rozhodnutia súdneho dvora na to poukazujú (napr. rozsudok C-168/05 Mostaza Claro, bod 25, 26, 27, C-618/10 Banco Espanol).
Odvolací súd nemá pochybnosti o súlade ustanovenia § 54 ods. 1 OZ s právom Európskej únie, ktoré umožňuje členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľov aj prísnejšie ustanovenia, než aké odporúča smernica Rady 93/13 /EHS (čl. 8 smernice).
Na podporu správnosti právneho názoru prvostupňového súdu, že ide o spotrebiteľskú zmluvu je aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (predtým porov. § 23a zákona č. 634/1992 Z.z., ktorý za spotrebiteľskú zmluvu neskôr označil explicitne aj zmluvu podľa Obchodného zákonníka (...,,za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje zmluva podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka a...“).
Na margo právnej úpravy premlčania v Obchodnom zákonníku odvolací súd poznamenáva, že dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy, dvojaká právna úprava zmluvných pokút a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na odstúpenie od zmluvy, plynutie času a jeho dôsledky vrátane premlčania, a teda v typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia (porov. tiež 5MCdo 20/09, rozsudok KS v Prešove vo veci 6Co 26/12). V bežných medziľudských vzťahoch použitie podnikateľského práva na spotrebiteľský vzťah môže s nepochopením a v rozpore s princípom právnej istoty narážať na dôveru spotrebiteľov, že na nich dopadá občianske a nie podnikateľské právo.“
Žalobca v podanej žalobe sám uviedol, že využil svoje právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť úveru. Účinky okamžitej splatnosti nastali podľa vyjadrenia samotného žalobcu dňa 29.06.2010 (od tohto dňa si žalobca uplatnil úroky z omeškania), a teda nasledujúci deň (30.06.2010) mohol žalobca prvý krát uplatniť svoj nárok na súde - začala plynúť premlčacia doba, ktorá v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka uplynula 30.06.2013. Žalobca podal žalobu na súde až dňa 21.08.2013, a preto, vzhľadom na skutočnosť, že vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania, s ktorou žalovaný súhlasil, prvostupňový súd správne žalobu v celom rozsahu zamietol.
Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal neúčelnosť právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka advokátom, je potrebné skonštatovať, že samotný žalobca je silná spoločnosť, ktorá vo veľkom rozsahu poskytuje spotrebiteľské úvery a nepochybne by sama mohla disponovať vlastným právnym oddelením. Aj napriek tomu sa dáva zastupovať advokátskou kanceláriou. Teda vo vzťahu k žalobcovi je namieste otázka účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia (aj žalobca si v tomto konaní uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia). Vo vzťahu k žalovanému táto účelnosť je jednoznačne daná už aj z charakteru vedľajšieho účastníka.
Z článku 47 ods. 2 Ústavy SR vyplýva, že každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.
Aj skutkovo jednoduchej a po právnej stránke menej zložitej veci je akceptovateľné aplikujúc ust. § 47 ods. 2 Ústavy SR, aby bol účastník zastúpený advokátom. Takéto trovy konania sú účelne vynaložené.
V prejednávanej veci nie je možné aplikovať vo vzťahu k trovám vedľajšieho účastníka ust. § 150 O. s. p., pretože neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu citovaného zákonného ustanovenia.
Pokiaľ žalobca namietal to, že pri vedľajšom účastníkovi nemožno hovoriť o úspechu a neúspechu v konaní, tak odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Taktiež podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Právna úprava v Občianskom súdnom poriadku priamo počíta s možnosťou náhrady trov konania vedľajšieho účastníka, ktorým je združenie na ochranu spotrebiteľov (právnická osoba oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu). Pomer úspechu a neúspechu vedľajšieho účastníka sa v prípade rozhodovania o trovách konania v zmysle § 93 ods. 4 O.s.p. posudzuje rovnako ako v prípade samotných účastníkov konania, pričom sa prihliada na úspech účastníka konania, na strane ktorého vedľajší účastník v konaní vystupoval.
Odvolací súd zistil, že v prejednávanej veci išlo všetko o trovy advokáta vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, ktoré boli vynaložené účelne.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný a vedľajší účastník na jeho strane. Vzhľadom na to, že žiadnemu z nich trovy odvolacieho konania nevznikli (resp. si právo na ich náhradu neuplatnili), odvolací súd rozhodol tak, že účastníkom a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
odvolacieho konania nepriznáva. Žalobca ako neúspešný účastník nárok na náhradu trov v odvolacom konaní nemá.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.