Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_11C-213-2014.pdf
PDF · 83.19 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/213/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35792752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, Bratislava, p r o t i žalovaným: 1. E. S., W.. XX.X.XXXX, F. S. XX a 2. T. S., W.. XX.X.XXXX, F. S. XX, o zaplatenie 146,08 Eur a prísl. takto
rozhodol:
žalobu z a m i e t a.
Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou zo dňa 5.5.2014 si uplatnil voči žalovaným nárok na zaplatenie istiny vo výške 146,08 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 19.7.20110 do zaplatenia. Nárok uplatnil zo zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 30.4.2008, na základe ktorej poskytol žalovanej v 1. rade úver vo výške 199,16 Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 30 mesačných splátkach po 18,26 Eur. Žalovaný v 2. rade pristúpil k záväzkom žalovanej v 1. rade ako spoludlžník.
Obaja žalovaní sa k žalobe nevyjadrili napriek tomu, že žaloba im bola doručená dňa 6.6.2014. Vzhľadom na to, že sa jedná o drobný spor, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Súd vykonal dokazovanie zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 30.4.2008, kartou klienta, oznámením veriteľa o schválení úveru, listom o zoslaplatnení zo dňa 28.6.2010 s návratkou a zistil tento skutkový stav:
Dňa 30.4.2008 účastníci uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere pod č. 8300007594. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že príslušný formulár zmluvy podpísali najprv obaja žalovaní 24.4.2008 a to žalovaná v 1. rade ako dlžník a žalovaný v 2. rade ako spoludlžník s vyplnením údajov v bode 5. Uvádza sa v ňom, že
dlžník požaduje úver vo výške 6.000,- Sk, ktorý splatí 30 mesačnými splátkami po 550,- Sk za zmluvnú odmenu 10.500,- Sk. RPMN bola uvedená vo výške 161,41% a ročná úroková sadzba v tej istej výške.
Bod 6 zmluvy obsahuje údaje o schválenom úvere s tými istými údajmi ako v bode 5 s výnimkou RPMN, ktorá je vo výške 149,38%. Veriteľ zmluvu podpísal 30.4.2008.
Z karty klienta vyplýva, že žalovaní dlh prestali splácať 22.3.2010, preto žalobca listom zo dňa 28.6.2010 oznámil zosplatnenie úveru uplynutím 15 dní od doručenia tohto oznámenia. Daný list bol doručený žalovanej v 1. rade dňa 1.7.2010.
Z karty klienta vyplýva aj to, že žalovanej bol vyplatený úver vo výške 199,16 Eur a celkovo na tento úver žalovaní uhradili sumu 401,72 Eur.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 100 ods. 2 OZ premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 5b zákona č. 102/2014 Z.z., ktoré je účinné od 1. mája 2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie súd teda ex offo v spotrebiteľských veciach skúma, či uplatnený nárok nie je premlčaný.
Zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania je potrebné posúdiť podľa osobitného zákona, ktorým je zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v danom prípade v znení účinnom od 2.4.2008 do 31.7.2008). .
Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnický osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa opäť v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Pri úvahe o tom, či v danom prípade je potrebné aplikovať trojročnú premlčaciu lehotu v zmysle Občianskeho zákonníka alebo štvrťročnú premlčaciu lehotu podľa Obchodného zákonníka, súd poukazuje na úpravu pôsobnosti Obchodného zákonníka v § 261 a v súvislosti s vyriešením tejto spornej otázky na § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka. Podľa neho touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy, okrem iného zo zmluvy o úvere (§ 497).
Ako už súd konštatoval, zmluva uzavretá medzi účastníkmi nie je zmluvou uzavretou podľa § 497 Obchodného zákonníka, ale podľa osobitného právneho predpisu, ktorým je zákon č. 258/2001 Z.z. Použitie Obchodného zákonníka je pritom uvedené explicitne v citovanom § 261 a teda aplikuje sa len na zmluvy uzavreté podľa § 497 Obchodného zákonníka, čo však nie je tento prípad. Preto je vylúčená aplikácia Obchodného zákonníka aj v súvislosti s premlčaním a keďže ani osobitný právny predpis, teda zákon o spotrebiteľských úveroch nerieši otázku premlčania, je potrebné pri premlčaní vychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka, čo napokon je výslovne zdôraznené aj v citovanom ustanovení § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z., keďže nepochybne ide o typovú zmluvu, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou a preto má občianskoprávny charakter. K totožnému právnemu záveru, aj keď na základe iného zdôvodnenia dospel aj Krajský súd v Prešove napr. vo svojom rozsudku 17Co 76/2014 zo dňa 29.4.2014, ktorý sa týka toho istého žalobcu.
Premlčacia lehota teda je trojročná, začala plynúť odo dňa 19.7.2010 a uplynula 19.7.2013. Keďže žaloba bola podaná neskôr a to 5.5.2014, súd vzhľadom na premlčanie uplatneného nároku žalobu zamietol.
Už len pre úplnosť súd dodáva, že navyše zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala ani obligatórne náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/, i/, j/ zákona č. 258/2001 Z.z. a preto sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na § 4 ods. 3 citovaného zákona. Žalovaní by teda mali žalobcovi vrátiť len sumu poskytnutého úveru t.j. 199,16 a keďže zaplatili viac, až 401,72 Eur, aj z toho dôvodu žaloba bola nedôvodná.
Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. Nárok na náhradu trov konania si uplatnil len žalobca, ten však bol vo veci neúspešný a preto v zmysle citovaného zákonného ustanovenia mu náhrada trov konania neprináleží.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.