Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tos/47/2014

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Jána Bernáta, v trestnej veci odsúdeného G. F. , pre zločin porušovania domovej slobody podľa , písmeno a/, písmeno a/ a iný zločin a prečiny, o sťažnosti odsúdeného G. F. proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky z 20.03.2014, sp. zn. , na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre 29. apríla 2014, takto

rozhodol:

Podľa písmeno c/ sa sťažnosť odsúdeného G. F. z a m i e t a .

odôvodnenie:

Okresný súd Nové Zámky (ďalej len „súd prvého stupňa“), konajúci na verejnom zasadnutí v senáte, uznesením z 20.03.2014, sp. zn. (ďalej len „napadnuté uznesenie“) podľa zamietol 24.02.2014 doručený mu návrh odsúdeného G. F. (ďalej len “odsúdený“) na povolenie obnovy konania (ďalej len „návrh“), ktoré sa skončilo rozsudkom súdu prvého stupňa z 31.05.2012 sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 15.08.2012 sp. zn. , ďalej len „právoplatný rozsudok“) a to z dôvodu nezistenia podmienok obnovy konania uvedených v (ďalej len „“).

Súd prvého stupňa napadnuté uznesenie odôvodnil zistením, že odsúdenému bol právoplatným rozsudkom uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere štyri roky (so zaradením na jeho výkon podľa písmeno a/ do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženie) a to síce podľa zákonnej trestnej sadzby ustanovenej v (tri roky až osem rokov) avšak upravenej podľa (v znení účinnom do účinnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky - ďalej len ÚS SR“ z 28.11.2012 sp. zn. uverejneného 21.12.2012 pod číslom - ďalej len „Nález“, pretože bol ukladaný za viac trestných činov spáchaných viacerými skutkami), teda po zvýšení hornej hranice trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu s následným uložením trestu v hornej polovici takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody, ktorá činila v prejednávanej veci šesť rokov a desať mesiacov až desať rokov a osem mesiacov, avšak súčasne tiež s použitím , písmeno e/ (teda s dolnou hranicou činiacou šesť mesiacov), pričom v prípade nepoužitia ustanovenia by s použitím , (po nezistení žiadnej, v uvedenej poľahčujúcej a po zistení jednej, v písmeno h/ uvedenej priťažujúcej okolnosti) dolná hranica upravenej trestnej sadzby činila štyri roky a osem mesiacov, z ktorých všetkých dôvodov právoplatným rozsudkom odsúdenému vo výmere štyroch rokov uložený trest odňatia slobody možno považovať nielen za primeraný a zodpovedajúci všetkým kritériám ustanoveným v , a preto nie je v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa (ani čo do druhu v zrejmom rozpore s účelom trestu), naopak, je dokonca miernejší, než aký odsúdenému mohol byť podľa zákonnej trestnej sadzby upravenej s použitím uložený. Preto súd prvého stupňa postupujúc podľa zákona číslo 38/1993 o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“) dospel k záveru, že táto nepochybne existujúca nová (v dobe ukladania trestu odsúdenému právoplatným rozsudkom neznáma) skutočnosť spočívajúca v Náleze ani sama o sebe, ani v spojení so skutočnosťami už v pôvodnom konaní známymi neopodstatňuje vyššie uvedený záver o zrejmom nepomere právoplatným rozsudkom odsúdenému uloženého trestu k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, ani (pokiaľ ide o jeho druh) o zrejmom rozpore s účelom trestu tak, ako to ustanovuje ako podmienky a predpoklady povolenia obnovy konania.

Napadnuté uznesenie bolo odsúdenému, jeho obhajkyni a prokurátorovi oznámené vyhlásením na verejnom zasadnutí súdu prvého stupňa uskutočnenom 20.03.2014 v ich prítomnosti, ihneď po ktorom oznámení, teda včas, odsúdený podal proti napadnutému uzneseniu sťažnosť, ktorú odôvodnil prostredníctvom ustanovenej mu obhajkyne písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 24.03.2014 tým, že z ustanovení a Zákona vyplýva, že dôvodom obnovy konania je zásadná zmena trestnej sadzby, ktorou je podstatné zníženie jej dolnej hranice, z čoho v prejednávanej veci vyplýva, že právoplatným rozsudkom bol odsúdenému ukladaný trest pri sadzbe určenej jej dolnou hranicou šesť rokov a desať mesiacov, pričom v prípade nepoužitia tzv. asperačnej zásady mal byť ukladaný pri sadzbe určenej jej dolnou hranicou tri roky. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. a jeho odôvodnenie tento právny názor majúce podporovať dospejúc k záveru, že možnosť zmeny rozsudku vo výroku o treste nemožno už v štádiu konania o povolení obnovy konania podľa Zákona vyhodnotiť ako vylúčenú, keď sa má vychádzať z inej trestnej sadzby a že súd nie je zo zákona kompetentný v rámci konania o povolení obnovy konania „prejudikovať“, ako by súd rozhodoval a akými úvahami by sa riadil pri rozhodovaní po povolení obnovy konania a to vrátane toho, či by aj pri zmenenej sadzbe aplikoval alebo neaplikoval ešte aj ustanovenie , z všetkých ktorých dôvodov Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „“) navrhol, aby napadnuté uznesenie zrušil a jeho návrhu na povolenie obnovy konania vyhovel.

, ktorému súd prvého stupňa predložil prejednávanú vec na rozhodnutie o sťažnosti odsúdeného 25.04.2014, pri rozhodovaní o nej podľa písmeno a/, písmeno b/ preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému tento sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia.

Plnením tejto svojej prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa nesplnenie v ustanovení ustanovených, a z Nálezu a Zákona majúcich vyplývať podmienok obnovy konania v prejednávanej veci zistiť správne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom, pretože dôkazy, ktoré na zistenie na takéto rozhodnutie potrebných skutočností a okolností v prejednávanej veci vykonal v súlade s ustanoveniami majúcimi zabezpečiť objasnenie veci a následne ich aj vyhodnotil podľa zásady trestného konania uvedenej v ustanovení (teda predovšetkým podľa svojho vnútorného presvedčenia súčasne založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne a tiež podľa zásad logického myslenia a uvažovania) a keďže aj odôvodnenie napadnutého uznesenia je v súlade s ustanovením , pretože obsahuje všetky podstatné skutočnosti, ktoré súd prvého stupňa považoval za dokázané, dôkazy, o ktoré sa jeho skutkové zistenia opierajú, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a tiež právne úvahy, na základe ktorých dokázané skutočnosti posudzoval podľa príslušných ustanovení zákona, s ktorými sa aj stotožňuje a na ne poukazuje nepovažujúc ich za potrebné zmeniť s tým, že právne úvahy odsúdeného obsiahnuté v odôvodnení ním proti napadnutému uzneseniu včas podanej sťažnosti nepovažuje za spôsobilé (z hľadiska nezistenia podmienok obnovy konania v prejednávanej veci) spochybniť ani správnosť a úplnosť skutkových zistení súdu prvého stupňa, ani správnosť právnych úvah, na základe ktorých skutočnosti, ktoré považoval za dokázané, v hore uvedenom smere posudzoval.

V hore uvedenej, naposledy naznačenej súvislosti považuje za potrebné poukázať:

- (zvlášť a predovšetkým) na ustanovenia článku 144 odsek 1 , a zákona číslo o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, , , b odsek 1 veta posledná, a ;

- (podporne aj) na stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR číslo Tpj 44/2013, z bodu III. ktorého vyplýva, že ak bolo použité ustanovenie alebo odsek 2 písmeno a/ až c/, alebo písmeno e/ o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody vo vzťahu k trestnej sadzbe trestu odňatia slobody upravenej podľa v znení účinnom do 21.12.2012, ustanovenie Zákona v spojitosti s Nálezom sa nepoužije;

- (a napokon na doloženie „plurality“ právnych názorov aj) na uznesenie ÚS SR z 11.12.2013 sp. zn. -10, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že taký výklad ustanovenia Zákona, ktorý stratu účinnosti právneho predpisu na základe Nálezu považuje za skutočnosť súdu skôr neznámu, na základe ktorej však treba posudzovať aj splnenie ďalších podmienok obnovy konania ustanovených v (a v prípade ich nesplnenia nie je naplnená druhá podmienka povolenia obnovy konania, teda že konanie prinesie iné, pre odsúdeného priaznivejšie rozhodnutie), plne rešpektuje požiadavku jednosmerného pôsobenia právnych noriem a nemožno ho preto označiť za arbitrárny alebo zjavne neodôvodnený, pretože v opačnom prípade by došlo k nadbytočnému, formálnemu a neúčelnému prehodnocovaniu právoplatných rozhodnutí v trestných veciach, ktoré by boli na základe návrhov odsúdených bez ďalšieho preskúmavané napriek tomu, že už v konaní o obnove konania je zo všetkých okolností zrejmé, že obnovenie konania nemôže pre odsúdeného privodiť iný, resp. priaznivejší výsledok.

Podľa 193 odsek 1 písmeno c/ nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie je dôvodná.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a právne úvahy, nezistiac žiadny dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia a iné rozhodnutie o návrhu odsúdeného v jeho prospech, jeho sťažnosť podľa písmeno c/ zamietol, pretože nie je dôvodná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok ( veta druhá ).