Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Tos-47-2014.pdf
PDF · 74.61 KB
Case nature
Area
Subarea
4Tos/47/2014
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Jána Bernáta, v trestnej veci odsúdeného G. F. , pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona a iný zločin a prečiny, o sťažnosti odsúdeného G. F. proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky z 20.03.2014, sp. zn. 4Nt/6/2014, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre 29. apríla 2014, takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného G. F. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Okresný súd Nové Zámky (ďalej len „súd prvého stupňa“), konajúci na verejnom zasadnutí v senáte, uznesením z 20.03.2014, sp. zn. 4Nt/6/2014 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku zamietol 24.02.2014 doručený mu návrh odsúdeného G. F. (ďalej len “odsúdený“) na povolenie obnovy konania (ďalej len „návrh“), ktoré sa skončilo rozsudkom súdu prvého stupňa z 31.05.2012 sp. zn. 1T/93/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 15.08.2012 sp. zn. 1To/75/2012, ďalej len „právoplatný rozsudok“) a to z dôvodu nezistenia podmienok obnovy konania uvedených v § 394 Trestného poriadku (ďalej len „prejednávaná vec“).
Súd prvého stupňa napadnuté uznesenie odôvodnil zistením, že odsúdenému bol právoplatným rozsudkom uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere štyri roky (so zaradením na jeho výkon podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženie) a to síce podľa zákonnej trestnej sadzby ustanovenej v § 194 odsek 3 Trestného zákona (tri roky až osem rokov) avšak upravenej podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona (v znení účinnom do účinnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky - ďalej len ÚS SR“ z 28.11.2012 sp. zn. PL.ÚS 106/2011 uverejneného 21.12.2012 pod číslom 428/2012 Z.z. - ďalej len „Nález“, pretože bol ukladaný za viac trestných činov spáchaných viacerými skutkami), teda po zvýšení hornej hranice trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu s následným uložením trestu v hornej polovici takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody, ktorá činila v prejednávanej veci šesť rokov a desať mesiacov až desať rokov a osem mesiacov, avšak súčasne tiež s použitím § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno e/ Trestného zákona (teda s dolnou hranicou činiacou šesť mesiacov), pričom v prípade nepoužitia ustanovenia § 38 odsek 7 Trestného poriadku by s použitím § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona (po nezistení žiadnej, v § 36 Trestného zákona uvedenej poľahčujúcej a po zistení jednej, v § 37 písmeno h/ Trestného zákona uvedenej priťažujúcej okolnosti) dolná hranica upravenej trestnej sadzby činila štyri roky a osem mesiacov, z ktorých všetkých dôvodov právoplatným rozsudkom odsúdenému vo výmere štyroch rokov uložený trest odňatia slobody možno považovať nielen za primeraný a zodpovedajúci všetkým kritériám ustanoveným v § 34 Trestného zákona, a preto nie je v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa (ani čo do druhu v zrejmom rozpore s účelom trestu), naopak, je dokonca miernejší, než aký odsúdenému mohol byť podľa zákonnej trestnej sadzby upravenej s použitím § 38 odsek 4 Trestného zákona uložený. Preto súd prvého stupňa postupujúc podľa § 41b odsek 1 zákona číslo 38/1993 o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“) dospel k záveru, že táto nepochybne existujúca nová (v dobe ukladania trestu odsúdenému právoplatným rozsudkom neznáma) skutočnosť spočívajúca v Náleze ani sama o sebe, ani v spojení so skutočnosťami už v pôvodnom konaní známymi neopodstatňuje vyššie uvedený záver o zrejmom nepomere právoplatným rozsudkom odsúdenému uloženého trestu k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, ani (pokiaľ ide o jeho druh) o zrejmom rozpore s účelom trestu tak, ako to ustanovuje § 394 odsek 1 Trestného poriadku ako podmienky a predpoklady povolenia obnovy konania.
Napadnuté uznesenie bolo odsúdenému, jeho obhajkyni a prokurátorovi oznámené vyhlásením na verejnom zasadnutí súdu prvého stupňa uskutočnenom 20.03.2014 v ich prítomnosti, ihneď po ktorom oznámení, teda včas, odsúdený podal proti napadnutému uzneseniu sťažnosť, ktorú odôvodnil prostredníctvom ustanovenej mu obhajkyne písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 24.03.2014 tým, že z ustanovení § 394 odsek 1 Trestného poriadku a § 41b odsek 1 Zákona vyplýva, že dôvodom obnovy konania je zásadná zmena trestnej sadzby, ktorou je podstatné zníženie jej dolnej hranice, z čoho v prejednávanej veci vyplýva, že právoplatným rozsudkom bol odsúdenému ukladaný trest pri sadzbe určenej jej dolnou hranicou šesť rokov a desať mesiacov, pričom v prípade nepoužitia tzv. asperačnej zásady mal byť ukladaný pri sadzbe určenej jej dolnou hranicou tri roky. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 3Tost/392013 a jeho odôvodnenie tento právny názor majúce podporovať dospejúc k záveru, že možnosť zmeny rozsudku vo výroku o treste nemožno už v štádiu konania o povolení obnovy konania podľa § 41b Zákona vyhodnotiť ako vylúčenú, keď sa má vychádzať z inej trestnej sadzby a že súd nie je zo zákona kompetentný v rámci konania o povolení obnovy konania „prejudikovať“, ako by súd rozhodoval a akými úvahami by sa riadil pri rozhodovaní po povolení obnovy konania a to vrátane toho, či by aj pri zmenenej sadzbe aplikoval alebo neaplikoval ešte aj ustanovenie § 39 odsek 1 Trestného zákona, z všetkých ktorých dôvodov Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „nadriadený súd“) navrhol, aby napadnuté uznesenie zrušil a jeho návrhu na povolenie obnovy konania vyhovel.
Nadriadený súd, ktorému súd prvého stupňa predložil prejednávanú vec na rozhodnutie o sťažnosti odsúdeného 25.04.2014, pri rozhodovaní o nej podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému tento sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia.
Plnením tejto svojej prieskumnej povinnosti nadriadený súd zistil, že súd prvého stupňa nesplnenie v ustanovení § 394 odsek 1 Trestného poriadku ustanovených, a z Nálezu a § 41b odsek 1 Zákona majúcich vyplývať podmienok obnovy konania v prejednávanej veci zistiť správne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom, pretože dôkazy, ktoré na zistenie na takéto rozhodnutie potrebných skutočností a okolností v prejednávanej veci vykonal v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku majúcimi zabezpečiť objasnenie veci a následne ich aj vyhodnotil podľa zásady trestného konania uvedenej v ustanovení § 2 odsek 12 Trestného poriadku (teda predovšetkým podľa svojho vnútorného presvedčenia súčasne založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne a tiež podľa zásad logického myslenia a uvažovania) a keďže aj odôvodnenie napadnutého uznesenia je v súlade s ustanovením § 176 odsek 2 Trestného poriadku, pretože obsahuje všetky podstatné skutočnosti, ktoré súd prvého stupňa považoval za dokázané, dôkazy, o ktoré sa jeho skutkové zistenia opierajú, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a tiež právne úvahy, na základe ktorých dokázané skutočnosti posudzoval podľa príslušných ustanovení zákona, s ktorými sa aj nadriadený súd stotožňuje a na ne poukazuje nepovažujúc ich za potrebné zmeniť s tým, že právne úvahy odsúdeného obsiahnuté v odôvodnení ním proti napadnutému uzneseniu včas podanej sťažnosti nadriadený súd nepovažuje za spôsobilé (z hľadiska nezistenia podmienok obnovy konania v prejednávanej veci) spochybniť ani správnosť a úplnosť skutkových zistení súdu prvého stupňa, ani správnosť právnych úvah, na základe ktorých skutočnosti, ktoré považoval za dokázané, v hore uvedenom smere posudzoval.
V hore uvedenej, naposledy naznačenej súvislosti považuje nadriadený súd za potrebné poukázať:
- (zvlášť a predovšetkým) na ustanovenia článku 144 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky, § 2 odsek 3 a odsek 4 zákona číslo 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 194 odsek 5, § 327 odsek 1, 362b odsek 1 veta posledná, odsek 2 a § 391 odsek 1 Trestného poriadku;
- (podporne aj) na stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR číslo Tpj 44/2013, z bodu III. ktorého vyplýva, že ak bolo použité ustanovenie § 39 odsek 1 alebo odsek 2 písmeno a/ až c/, alebo písmeno e/ Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody vo vzťahu k trestnej sadzbe trestu odňatia slobody upravenej podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona v znení účinnom do 21.12.2012, ustanovenie § 41b odsek 1 Zákona v spojitosti s Nálezom sa nepoužije;
- (a napokon na doloženie „plurality“ právnych názorov aj) na uznesenie ÚS SR z 11.12.2013 sp. zn. I. ÚS 724/2013-10, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že taký výklad ustanovenia § 41b odsek 1 Zákona, ktorý stratu účinnosti právneho predpisu na základe Nálezu považuje za skutočnosť súdu skôr neznámu, na základe ktorej však treba posudzovať aj splnenie ďalších podmienok obnovy konania ustanovených v § 394 odsek 1 Trestného poriadku (a v prípade ich nesplnenia nie je naplnená druhá podmienka povolenia obnovy konania, teda že konanie prinesie iné, pre odsúdeného priaznivejšie rozhodnutie), plne rešpektuje požiadavku jednosmerného pôsobenia právnych noriem a nemožno ho preto označiť za arbitrárny alebo zjavne neodôvodnený, pretože v opačnom prípade by došlo k nadbytočnému, formálnemu a neúčelnému prehodnocovaniu právoplatných rozhodnutí v trestných veciach, ktoré by boli na základe návrhov odsúdených bez ďalšieho preskúmavané napriek tomu, že už v konaní o obnove konania je zo všetkých okolností zrejmé, že obnovenie konania nemôže pre odsúdeného privodiť iný, resp. priaznivejší výsledok.
Podľa 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie je dôvodná.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a právne úvahy, nadriadený súd nezistiac žiadny dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia a iné rozhodnutie o návrhu odsúdeného v jeho prospech, jeho sťažnosť podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku zamietol, pretože nie je dôvodná.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok (§ 185 odsek 2 veta druhá Trestného poriadku).