Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20CoP-41-2022.pdf
PDF · 188.45 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoP/41/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a členov senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci oprávnenej z výživného: C. E.Á., X. XX.XX.XXXX, L.: O. X, L., zast. advokátom JUDr. Jurajom Gábrišom, AK so sídlom Koceľova č. 17, Bratislava proti povinnému z výživného: H.. K. E., X. XX.XX.XXXX, L.: L. XXXX/XA, L., zast. advokátskou kanceláriou HAVRILLA & Co. s.r.o., so sídlom Nám. M. Benku 2, Bratislava, o návrhu na úpravu práv a povinností rodičov k t.č. J. C., na odvolanie oprávnenej z výživného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 14. decembra 2021, č. k. 68P/82/2020-101, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 14. decembra 2021, č. k. 68P/82/2020-101 v odvolaním napadnutých výrokoch II, III, IV m e n í tak, že povinný z výživného H.. K.Ó. E., X. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý prispievať na výživu oprávnenej C. E., X. XX.XX.XXXX sumou 350,- eur mesačne od 08.12.2020 vždy do 15.-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám oprávnenej C. E., X.. XX.XX.XXXX.
Zročné výživné za obdobie od 08.12.2020 do 31.03.2023 vo výške 1.388,64 eur je povinný z výživného p o v i n n ý zaplatiť k rukám oprávnenej do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti sa návrh oprávnenej z a m i e t a .
II. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 22P/191/2018-94 zo dňa 03.05.2019.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 14. decembra 2021, č. k. 68P/82/2020-101 rozhodol tak, že zveruje C. E., X.. XX.XX.XXXX s účinnosťou od 08.12.2020 na čas do jej plnoletosti do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení na čas do plnoletosti ju zastupovať a spravovať jej majetok. Otec je povinný platiť výživné v sume 300-, eur mesačne s účinnosťou od 08.12.2020 vždy do 15.-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám oprávnenej C. E., X.. XX.XX.XXXX. Otec nemá nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 08.12.2020 do 14.12.2021 voči oprávnenej C. E., X.. XX.XX.XXXX.Vo zvyšku súd návrh zamietol.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že matka sa návrhom doručeným súdu dňa 08.12.2020 domáhala, aby jej súd vtedy ešte H. C. zveril do starostlivosti, pričom obaja rodičia budú dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Žiadala určiť výživné otcovi v sume po 500,- eur mesačne od 01.09.2020 a nedoplatok na výživnom povoliť otcovi splácať po 200,- eur mesačne. C. nadobudla dňa 14.08.2021 plnoletosť, následne sama vstúpila táto do konania a na návrhu matky zotrvala. Matka
návrh odôvodnila tým, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane dieťaťa spočívajúcej v tom, že sa C. presťahovala od otca k nej. Matka vo vyjadrení uvádzala, že nikdy nesúhlasila s presťahovaním sa dcéry k otcovi v minulosti práve pre jeho benevolentnú výchovu a tiež z dôvodov, že ich dcéra fajčí, chodí do rôznych partií, konzumuje alkohol. Podľa vyjadrení matky otec počas pobytu dcéru fyzicky napadol a taktiež jej mal volať, aby ho konečne dcéry zbavila. Podľa matky sa maloletá ku nej presťahovala v septembri 2020 z dôvodu, že sa u otca menia priateľky a otec býva často dlhšie v práci. Matka tvrdí v návrhu, že má dôkazy o tom, že dcéra používa drogy a je potrebné tento stav prerušiť správnou výchovou.
3. Otec súhlasil s tým, aby bola jeho dcéra zverená do starostlivosti matky, tiež aby ju obaja rodičia zastupovali a spravovali jej majetok do plnoletosti. Žiadal určiť mu výživné v sume 300,- eur mesačne, ktorú sumu aj matke dieťaťa reálne posiela každý mesiac od času, čo býva dieťa u matky. Po dosiahnutý plnoletosti dcéry posiela výživné priamo k jej rukám, tiež jej mesačne preposiela rodinné prídavky. Otec sa podrobne vyjadril k návrhu. Potvrdil, že dcéra sa k nemu nasťahovala koncom roka 2018. Ako dôvod presťahovania uviedol, že k nemu prišla zbitá s modrinami a škrabancami na krku, tvrdila mu, že sa s matkou neustále hádala, nemala dobrý vzťah so staršou sestrou a nemala svoju izbu. Ešte pred nasťahovaním sa k nemu bola dcéra súčasťou zlej partie, požívala alkohol, fajčila. Matka sa nedomáhala právnej úpravy, preto sám požiadal o zverenie dcéry do starostlivosti. Otec poprel tvrdenia matky, že fyzicky napadol dcéru a že by ju psychicky vydieral. Tiež popieral, že by sa dcére nevenoval a že by sa u neho striedali známosti. Otec dal súdu do pozornosti, že po návrate dcéry k matke v septembri 2020 sa správanie dcéry zhoršilo, opäť sa začala flákať, požívať alkohol, drogy, fajčiť. Matka má dve zamestnania a to jej neumožňuje venovať sa dcére. Osobitne sa vyjadril k výške požadovaného výživného. Od mája 2019, kedy mu bola dcéra súdom zverená, mu matka prispievala na výživu sumou 300 eur, ktorá bola aj dostatočnou na pokrytie výdavkov. Preto sám navrhol platiť na dcéru výživné v takejto sume. Poukázal na to, že v domácnosti matky býva aj jej plnoletá dcéra, ku ktorej má vyživovaciu povinnosť mesačne v sume 430 eur a tiež je zárobkovo činná. Matka v návrhu nepreukázala zdôvodnené zvýšené výživné na dcéru od 1.9.2020 zo sumy 300 eur na sumu 500 eur mesačne. Vzhľadom na dátum podania návrhu na súd (08.12.2020) nesúhlasil s určením výživného od 01.09.2020, lebo podľa jeho názoru matka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa.
4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom otca, plnoletej oprávnenej z výživného (C.), výsluchom matky plnoletej ako svedka, vyjadrením kolízneho opatrovníka, písomným vyjadrením otca (povinný), pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 22P/191/2018, potvrdením o príjme rodičov, správou Strednej školy pôdohospodárstva a veterinárstva z 18.11.2021, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav. Naposledy boli rodičovské práva a povinnosti k C. upravené rozsudkom č.k. 22P/191/2018 -94 zo dňa 03.05.2019 (právoplatný 09.05.2019), ktorým súd schválil rodičovskú dohodu. Vtedy maloletá bola zverená do starostlivosti otca, obaja rodičia boli oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, matke bolo určené výživné na dcéru v sume 300 eur mesačne. V tom čase bola C. v 1. ročníku na strednej škole Y. A. J. G.. Matka mala netto mesačný príjem 1.484,12 eur, poberala rodinné prídavky na dve deti, bola výlučnou vlastníčkou 4 izbového bytu. Otec mal netto mesačný príjem 3.279,36 eur. Rodičia C. mali vyživovaciu povinnosť ešte k jednej dcére, vtedy už plnoletej, ktorá bývala s matkou a na ktorú otec platil výživné mesačne 430 eur mesačne. V súčasnom období obaja rodičia nezmenili svoj osobný stav. Matka má okrem t. č. už plnoletej G. C. ešte jednu plnoletú (26 ročnú) dcéru, ktorá podľa jej tvrdenia s ňou nebýva v jednej domácnosti. Otec nemá iné vyživovacie povinnosti. Zhodným tvrdením účastníkov mal súd preukázané, že otec zasiela mesačne na dcéru výživné po 300 eur od času, čo sa presťahovala k matke. Do jej plnoletosti výživné posielal k rukám matky a po dosiahnutí 18 rokov to posiela priamo dcére, rovnako jej mesačne preposiela rodinné prídavky.
5. Otec má vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa v odbore ekonómia a manažment. Býva v byte vo svojom výlučnom vlastníctve. Za obdobie posledných 12 mesiacov (12/2020- 11/2021) mal netto mesačný príjem 2.546,21 eur. Otec je onkologickým pacientom, liečený na leukémiu. Otec špecifikoval vo svojom podaní z 06.04.2021 svoje mesačné výdavky nasledovne: náklady za služby a médiá spojené s užívaním bytu (na L. N.) v sume 260,- eur, splátka hypotekárneho úveru 630-, eur, fyzioterapia a zdravotné cvičenie 200,- eur, strava a drogéria 400,- eur, doplnková výživa, vitamíny a lieky (otec sa lieči na leukémiu) v sume 100,- eur, psychologická poradňa 150,- eur, vreckové pre C. 25,- eur (neskôr ho upresnil ako preposielané rodinné prídavky), výživné na J. G. C. 430,- eur. Dal oprávnenej peniaze na kúpu električenky na rok 2021. Oprávnená poprela, že by jej dal peniaze na kúpu celoročnej električenky,
kúpila ju len na tri mesiace. Otec niektoré svoje výdavky osobitne odôvodnil. Je onkologickým pacientom, preto aj chodí nepravidelne do psychologickej poradne podľa citového rozpoloženia, s čím má ním uvádzaný výdavok 150-, eur. Na druhom pojednávaní doložil aktuálny zoznam svojich mesačných nákladov, ktoré predstavujú mesačne sumu 2.148-, eur a pozostávajú z týchto položiek: byt 181,- eur, elektrina 43,- eur, tv/internet/mobil 50,- eur, hypotekárna splátka 597,- eur, poistka na byt 20-, eur, poistka na vozidlo 20-, eur, zdravie/fitnes 200,- eur, drogéria/vitamíny 50-, eur, právne služby a konzultácie 100-, eur, PHM 82,- eur, oblečenie 131-, eur, zubár/lek. ošetrenia 50,- eur, strava 344-, eur, vreckové a iné výdavky 280,- eur.
6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že otec sa vyjadril k veci i na pojednávaniach. Potvrdil, že G. C. u neho nebýva od 1.9.2020 s výnimkou troch týždňov (až jedného mesiaca), kedy sa k nemu opäť nasťahovala a on jej vtedy všetko zaplatil vrátane psa, zverolekára, električenky. V septembri 2021 jej dal na účet sumu 200,- eur s tým, aby si kúpila celoročnú električenku, ale povedala mu, že si kúpila len polročnú a ostatné peniaze minula. Namietal dcérou uvádzané výdavky, ktoré súdu predložila. Podľa jeho slov dcéra zje málo, vitamíny a lieky nikdy nejedla počas bývania u neho. Namietal výdavky na kaderníčku, pedikúru a manikúru, lebo bola len raz u kaderníčky a to jej zaplatil priateľ. Nakoľko dcére posiela výživná na účet, ktorý je jeho podúčtom, tak si vie pozrieť, na čo dcéra peniaze minie a tak aj zistil, že 2 x má platbu v papiernictve a ostatné sú platby za GG tabak, kupovala si žuvací tabak. Otec nemá problém jej prispieť na kino, ale jej podujatia sú podľa jeho tvrdenia futbal. Taktiež podľa jeho názoru má na mobil vysoký paušál 25-, eur. Spochybnil aj účelnosť využitia vreckového dcérou, lebo v období čo u neho bývala ešte 3 týždne po septembri 2021 jej našiel jedno bongo, fľašu vodky a jednu prípravu na bongo. Taktiež spochybnil dôvodnosť platenia životnej poistky matky v súvislosti s jej hypotekárnym úverom a to z dôvodu, že aj on spláca hypotekárny úver na byt, ale životné poistenie si nemusí platiť, len banka vyžaduje poistenie nehnuteľnosti (on platí 150-, eur ročne). Dal súdu do pozornosti, že počas prebiehajúceho súdneho konania v minulosti, pri ktorom bola dcéra jemu zverená do starostlivosti, táto u neho bývala pred rozhodnutím asi rok a matka mu na dcéru nič neplatila. V tom čase bol zdravý a zarábal. Podľa jeho vyjadrenia prestal už platiť J. G.K. C. výživné 430,- eur mesačne, lebo má 26 rokov a je schopná sama sa živiť.
7. Otec je výlučným vlastníkom viac izbového bytu, v ktorom býva Y. J.. Taktiež je výlučným vlastníkom 2 izbového bytu Y. K. na prízemí, ktorý kúpil v roku 2020 za kúpnu cenu 120.000-, eur v hotovosti, ako tvrdil „ pre svoju priateľku“. Kúpu bytu odôvodnil tým, že počas corony býval so svojou dcérou, priateľkou a jej dcérou v jeho byte, ale už sa to nedalo „vydržať“, v domácnosti to nefungovalo hlavne kvôli jeho dcére. Preto sa snažil kúpiť byt, kam by priateľku odsťahoval. Výdavky na tento byt v konaní neuvádzal ako svoje z dôvodu, že byt reálne obýva jeho priateľka, ktorá tam aj platí všetky poplatky. Na druhom pojednávaní otec uvádzal, že žije sám. Prekonal onkologické ochorenie, nemá 100% dobrý zdravotný stav, je pod dohľadom lekárov, berie lieky. Tvrdenia oprávnenej, že ju bíjal a ubližoval jej označil za vykonštruované obvinenie.
8. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že z obsahu svedeckej výpovede H.. C. E. vyplynulo, že je matkou oprávnenej a ona podávala návrh vo veci samej, kedy bola C. ešte maloletá. Podanie návrhu na súd až v decembri 2020 (síce žiada určiť výživné od septembra 2020) odôvodnila tým, že sa s otcom dcéry bavila a ten jej najprv prisľúbil platiť na dcéru výživné, následne jej mal povedať, že nič platiť nebude. Matka pracuje ako zdravotná sestra u dvoch zamestnávateľov, pritom u zamestnávateľa LAMA MEDICAL CARE s.r.o. mala za obdobie 11/2020 - 10/2021 netto mesačný príjem v sume 1.007,71 eur. Vo firme DENTA Group, s.r.o. mala za obdobie 11/2020 - 10/2021 netto mesačný príjem 2.032,- eur. T.j. celkovo mala netto mesačný príjem v sume 3.039,71 eur. Platenie svojej životnej poistky mesačne po 155 eur odôvodnila tým ,že je to podmienka pri čerpaní jej hypotekárneho ú úveru na byt. Je mesačné výdavky na stravu predstavujú 250-, eur. Nemá zdravotné problémy. Podľa vyjadrenia svedkyne mala jej dcéra v auguste 2020 konflikt s otcom a od 1.9.2020 býva v ich spoločnej domácnosti. Ešte týždeň po J. L. C. u nej, následne sa odsťahovala opäť k otcovi asi na 3 týždne a po tých troch týždňoch sa zase presťahovala k nej. G. C. bývala u otca od svojich 15. rokov, približne od augusta 2018. Staršia dcéra s ňou nebýva v jednej domácnosti, odsťahovala sa začiatkom roka 2021. Rozpočet výdavkov spojených s bývaním rozdelený na tri osoby odôvodnila tým, že je to chyba a následne uviedla, že počítala aj s povinným otcom. K deklarovanému výdavku na oblečenie dcéry 200-, eur mesačne dodala, že to nie je problém minúť, keď by rátala len so zimnou bundou, čižmami, zničenie oblečenia pri vodení psa. Svedkyňa vysvetlila výdavok na psy a veterinára tým, že psy kúpil dcére otec, keď sa dcéra rozhodla pre školu, kde bude psa potrebovať.
9. V rámci pojednávaní sa po splnoletnení k veci vyjadrila aj samotná plnoletá dcéra (oprávnená). S. C. je študentkou tretieho ročníka na strednej škole v odbore kynológia a agropodnikanie v A. J. G., kam denne dochádza. Býva v spoločnej domácnosti s matkou v jej 4 izbovom byte. Podľa vyjadrenia oprávnenej jej matka nemá žiadneho priateľa ani partnera. Oprávnená poprela, že by jej otec dal peniaze na kúpu celoročnej električenky, kúpila sa ju len na tri mesiace. Avšak oprávnená nepoprela, že by jej otec dal sumu 200-, eur. Na pojednávaní dňa 07.10.2021 uviedla k svojmu zdravotnému stavu, že má zažívacie problémy, nechodí s tým k lekárovi, ale chystá sa. Taktiež má problémy s kolenom, pritom u ortopéda bola už dva krát s otcom. Na pojednávaní dňa 14.12.2021 predložila súdu lekárske potvrdenie od H.. R.É. z 22.11.2021, že je dispenzarizovaná v gastroentero-hepatologickom centre s diagnózou K 29.6 (pozn. súdu: „iná gastritída“) a K 90.9 (pozn. súdu: „črevná malabsorpcia“), pre ktoré sa vyžaduje nízkohistamínová diéta, bezmliečne stravovanie a antirefluxový režim. Oprávnená potvrdila, že prvý krát bola u lekára H.. R. dňa 22.11.2021, ktorí jej predpísal lieky a doložila pokladničný doklad o kúpe konkrétneho lieku za 36,59 eur. Berie vitamíny C a D, väčšinou mama kupuje lieky, ale o platbe týchto vitamínov žiadne bločky nepredložila. Oprávnená predložila k prvému pojednávaniu dňa 07.10.2021 rozpis mesačných výdavkov (čl. 79 spisu) jej matky na domácnosť, ktoré boli vyčíslené celkovou sumou 268,24 eur (služby spojené s užívaním bytu 175,82 eur, poistenie bytu 9,60 eur, Telekom a internet 26,18 eur, plyn 12 eur, elektrina 40 eur, RTVS 4,64 eur). Predmetnú sumu vo výpočte rozdelila oprávnená na 3 osoby a náklady na seba z toho vymedzila sumou 89,41 eur. Na druhom pojednávaní dňa 14.12.2021 predložila rozpis mesačných výdavkov jej matky, u ktorej býva, v celkovej sume 1.503,31 eur (byt nájomné 175,82 eur, TV 26,18 eur, plyn 4 eur, RTVS 4,64 eur, elektrina 40 eur, hypotekárny úver 621,10 eur, byt - poistenie domácnosti 9,60 eur, auto - havarijné poistenie 50,40 eur, auto - PZP 10,11 eur, životné poistenie 142,60 eur, poistenie práceneschopnosti 12,86 eur, mobilný telefón 35,- eur, dôchodkové sporenie 71,- eur; výživné na G. C. 300,- eur).Oprávnená síce deklarovala , že matka má na jej výživu výdavky 300,- eur, ale reálne jej takú sumu k rukám nedáva. Oprávnená dodala, že u matky býva, ktorá si platí byt a ak potrebuje, tak jej matka mesačne dá 50,- eur. Oprávnená zároveň určila mesačné výdavky na svoju osobu celkovou sumou 885,- eur a špecifikovala ju nasledovnými položkami (čl. 79 spisu): strava 250,- eur, oblečenie a obuv 200,- eur, lieky a vitamíny 40,- eur, kontaktné šošovky a očné kvapky 20,- eur, cestovné 50,- eur, hygienické potreby a drogéria 40 eur, zubár a strojček, dentálna hyg. 40 eur, kaderníčka + pedikúra + manikúra 30,- eur, školské potreby a poplatky so štúdiom 40,- eur, kultúrne podujatia 50,- eur, mobilný telefón 25,- eur, vreckové 50,- eur, pes s jedlom a veterinár 50,- eur. Oprávnená v konaní neuviedla, že by sa v škole stravovala. K majetkových pomerov otca oprávnená uviedla, že u otca našla v izbe rolky s namotanými peniazmi. Nevedela presne súdu uviesť čo presne u otca hľadala a prečo to hľadala (ale že to bolo potrebné). Ako náhle našla rolky s peniazmi, tak hľadala ďalej a podľa jej tvrdení našla marihuanový koláčik, marihuanu a všetko to aj odfotila. Fotografie predkladala súdu. Tiež predložila neoznačenú fotografiu obálky s naukladanými bankovkami bez presnej špecifikácie. Taktiež dala súdu do pozornosti, že otec je vlastník veľkého 3 alebo 4 izbového bytu s dvojgarážou. Právny zástupca oprávnenej nepoprel tvrdenie otca, že oprávnená užíva návykové látky. Na druhej strane však poukázal na to, Ž. C. bola zverená otcovi, tak mal on dohliadnuť, aby k návykovým látkam nemala prístup.
10. Z obsahu správy strednej školy (čl. 86 v spise) navštevovanej oprávnenou mal súd prvej inštancie preukázané, že C. navštevuje SOŠ pôdohospodársku a veterinárnu v A. J. G. tretím rokom. Náklady na štúdium predstavujú ročný poplatok na ZRPŠ 25,- eur, obedy mesačne 28,20 eur, jednorázový poplatok 10,- eur pre kynologický klub pri SŠ. Na výzvu súdu sa škola vyjadrila aj k vyučovacím výsledkom menovanej. V 1.ročníku v 1. polroku prospela s 2,36 a 2. ročníku mala prospech 2,58; v 2. ročníku v 1. polroku neprospela (3) a v 2. polroku prospela s 3, v 3. ročníku mala priemerné výsledky.
11. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v rámci záverečného vyjadrenia účastníci zotrvali na svojich tvrdeniach. Právny zástupca plnoletej dcéry (do jej splnoletnenia aj práv. zástupca matky) dodal, že trvá na výživnom 500,- eur z dôvodu, že výživné by malo vyplývať zo životnej úrovne a príjmov rodičov, ďalej z veku a zdravotného stavu plnoletej. Otcov majetok má nemalú hodnotu a keďže žije v spoločnej domácnosti s inou osobou, mal by sa zohľadňovať aj jej príjem. Právny zástupca otca žiadal dieťa zveriť na čas do jej plnoletosti matky, no primárne určiť výživné otcovi v sume 300,- eur od podania návrhu na súd. Kolízny opatrovník navrhol na čas do plnoletosti B. C. do starostlivosti matky a učiť výživné otcovi v sume 350,- eur mesačne.
12. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetom konania je zmena zverenia dieťaťa na čas do jej plnoletosti a celková úprava práv a povinností rodičov k medzi časom splnoletnenej dcére vrátane určenia výživného. Návrh podala matka v období (dňa 08.12.2020), keď C. nebola ešte plnoletá. Matka dieťaťa a neskôr samotná plnoletá dcéra ako oprávnená sa domáhali určenia výživného spätne od 01.09.2020 v sume 500,- eur mesačne z dôvodov hodných osobitného zreteľa špecifikovaných tým, že C. bývala u matky od septembra 2020 a otec jej sľúbil posielať peniaze, no potom odmietol. Z tohto dôvodu sa súd primárne vyporiadal s touto požiadavkou. Na tento konkrétny prípad prihliadal individuálne ako na každý jednotlivý prípad v súdnej praxi, skúmal vyjadrenia účastníkov, porovnával ich a vyhodnocoval dôkazy nimi doložené na preukázanie svojich tvrdení. Súd prvej inštancie uviedol, že zmyslom § 77 ods. 1 veta tretia Zákona o rodine je, aby si oprávnené osoby uplatňovali svoje zákonné nároky včas a nepoužívali ich účelovo. Okrem toho, výživné ako priebežná úhrada osobných potrieb vznikajúcich priebežne má svoje opodstatnenie v aktuálnom čase, kedy úhrada potrieb vzniká, a nie za minulé obdobie. Čiže sprísňujúca úprava od oprávneného rodiča (či už plnoletej oprávnenej) vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu otázky výšky výživného. Súd posudzoval dôvody hodné osobitného zreteľa podľa konkrétnych okolností prípadu. Matka návrh na určenie výživného a zverenie jej dieťaťa od 01.09.2020 odôvodnila tým, že dcéra u nej bývala od septembra 2020 a otec odmietol platiť na dcéru výživné. Žiadny iný dôvod neuviedla. Na druhej strane súd mal v konaní preukázané a to samotným vyjadrením matky, že G. C. síce v septembri 2020 od otca odišla, ale následne sa ešte na tri týždne vrátila k otcovi bývať späť. Ďalej mal súd preukázané, že otec jej v septembri 2020 poplatil poplatky do školy, zverolekára pre psa a následne sa odsťahovala opäť k matke. Oprávnená toto tvrdenie otca nepoprela, preto si ho súd ustálil ako pravdivé. Taktiež mal súd v konaní preukázané, že otec od času, čo sa dcéra presťahovala, pravidelne mesačne zasiela na dcéru výživné po 300 eur mesačne. Súd dospel k záveru, že matke nič objektívne nebránilo podať si návrh na zvýšenie výživného už v septembri 2020. Matka a neskôr ani splnoletnená oprávnená súd nepresvedčili, že by mali v septembri 2020 taký reálny a objektívny dôvod, pre ktorý by matka dieťaťa nemohla podať na súd návrh. Súd hodnotí návrh matky a po splnoletnení aj dcéry na zvýšenie výživného od 01.09.2020 (aj zverenie) za nedôvodný, ba až špekulatívny. Matka ani plnoletá dcéra ničím objektívne nepreukázali existenciu takého dôvodu hodného osobitného zreteľa, ktorý by bránil podať návrh už v septembri 2020. Vzhľadom na tieto dôvody súd prvej inštancie zamietol návrh oprávnenej na určenie výživného spätne od 01.09.2020 a posudzoval návrh len od doručenia návrhu na súd dňa 08.12.2020. Súd prvej inštancie poukázal i na to, že podľa vyjadrení oprávnenej dôvodom jej odsťahovania sa od otca bolo to, že ju pravidelne bil, bolo podané aj trestné oznámenie vo veci napadnutia pre jej viac ako 10- dňovú PN-ku. Ďalej bola nútená spávať v jednej posteli s dcérou jeho priateľky. A súd si tu dával otázku, že ak ju otec pravidelne bil a v septembri sa odsťahovala, prečo sa zase sťahovala späť na 3 týždne k nemu. Čiže aký mala dôvod alebo motív, pre ktorý sa vôbec do jeho domácnosti vracala. Práve tieto myšlienky súd prvej inštancie podporne viedli tiež k tomu, že absentujú také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali určiť výživné spätne od 01.09.2020.
13. V rámci konania sa účastníci konania zhodli na tom, aby na čas do plnoletosti bola C. zverená matke, aby obaja rodičia boli oprávnení dieťa zastupovať a spravovať jej majetok. Preto v tejto časti súd prvej inštancie zhodnému návrhu vyhovel a ďalej ho už v tejto časti ani neodôvodňoval.
14. Pri skúmaní dôvodov návrhu matky (neskôr splnoletnenej dcéry, ktorá sa k návrhu pridala) na určenie výživného vo výške 500-, eur mesačne súd prvej inštancie prihliadal na objektívne odôvodnené potreby dieťaťa (ďalej len „oprávnená“) i na reálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (otca). Pod odôvodnenými potrebami oprávneného (dieťaťa) súd prvej inštancie uviedol, že je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Zmenou pomerov môže byť subjektívna okolnosť na strane povinného, resp. okolnosť na strane oprávneného alebo objektívna, a to vývoj životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania a súd musí obligatórne skúmať jej príčiny. Takisto ňou môže byť dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov, atď. Zmena výšky výživného alebo jeho úplne zrušenie je vo všeobecnosti možné najskôr od času, kedy došlo k zmene pomerov. Tieto všetky skutočnosti súd vzhľadom na dôvody návrhu i zisťoval. Vzhľadom na charakter návrhu súd prvej inštancie vykonal porovnanie okolností dôležitých pre určovanie
výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania na základe vykonaného dokazovania. Samotná zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená subjektívnymi okolnosťami na strane povinného či oprávneného alebo objektívne, napr. vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za cca 2 a pol roka, ktoré uplynuli od poslednej úpravy výživného na strane oprávnenej i na strane rodičov, lebo vtedy sa naposledy zisťovali pomery rodičov. Súd zistil, že u oprávnenej nedošlo k podstatnej zmene pomerov v tom, že by úmerne veku vyrástla, navštevuje stále tú istú strednú školu, kam stále denne dochádza, v priebehu konania splnoletnela, má rovnaké výdavky ako keď bývala u otca. Rodičia oprávnenej (dieťaťa) nezmenili osobný stav. Majú ešte jednu dcéru, ktorá je plnoletá, samostatná, má 26 rokov a podľa matky s ňou nebýva v jednej domácnosti. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti so žiadnym partnerom, otec kúpil v roku 2020 svojej partnerke starší dvojizbový byt na prízemí v časti L. - K.C.. Obaja rodičia majú kúpené viacizbové byty na hypotéku, ktoré sú ich výlučným vlastníctvom. Súd prvej inštancie skúmal možnosti a schopnosti oboch rodičov dosahovať vyšší príjem. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že príjem matky sa zvýšil z 1.484,12 eur na 3.339,71 eur (3.039,71 eur +300,- eur zasielané povinným otcom na dcéru). Matka má základné mesačné výdavky s bývaním v byte v sume 268,24 eur (viď na čl. 79 spisu), ktoré súd hodnotí za objektívne aj na účely posudzovania výšky výživného. Súd prvej inštancie uviedol, že sa podrobne zaoberal objektívnosťou výdavkov, ktoré uviedla oprávnená na seba a na matku. Za objektívne výdavky na strane matky súd prvej inštancie hodnotí poplatky spojené s bývaním mesačne v sume 268,24 eur (presne sú špecifikované v ods. 13 odôvodnenia tohto rozsudku). Oprávnená nie je výlučnou ani podielovou spoluvlastníčkou bytu, v ktorom s matkou býva, preto súd na výdavky matky spojené s hypotekárnym úverom, poistkou na byt ani jej životnou poistkou neprihliadal. Bolo by nespravodlivým, aby matka od otca žiadala, aby jej „v podstate pomáhal splácať“ jej hypotekárny úver na jej 4 izbový byt, v ktorom ich dcéra nevlastní žiadny podiel. Súd na účely určovania a objektívnych výdavkov na dcéru neakceptoval ďalšie výdavky matky ako sú výdavky na základnú a havarijnú poistku na auto, poistenie práceneschopnosti, mobilný telefón, dôchodkové sporenie. Taktiež súd neakceptoval mesačný matkin výdavok na jej životné poistenie, ktoré podľa vyjadrenia matky súvisí s jej hypotekárnym úverom ako podmienka čerpania. Zo všeobecnej praxe je súdu známe, že uzatvorenie životnej poistky dlžníka nie je podmienkou čerpania hypotekárneho úveru, ovplyvňuje jedine výšku úrokovej sadzby a posudzovanie bonity klienta. Oprávnená v konaní nepreukázala, že by jej matka mesačne prispievala na výživné sumou 300,- eur vo forme finančných prostriedkov. Podľa Y. C. výživné vníma i tak, že u matky býva a keď potrebuje, tak jej mesačne dá matka vreckové 50,- eur. Čiže z toho si súd ustálil, že mesačný výdavok matky na oprávnenú na bývanie a stravu predstavuje mesačne celkovo 250,- eur a 50,- eur vreckové priamo k rukám. Príjem otca sa znížil z 3.279,36 eur na 2.546,21 eur. Poberá ešte rodinné J. na C. v sume 25,50 eur, ktoré jej mesačne posiela ako vreckové. Iný príjem nemá. Otec v konaní tvrdil, že je onkologickým pacientom a oprávnená to ani v konaní nerozporovala. Súd sa podrobne vysporiadal aj s výdavkami, ktoré otec v konaní odprezentoval ako svoje mesačné výdavky. Za nedôvodné výdavky vyhodnotil nasledovné: poplatok za psychologickú poradňu 150,- eur mesačne, výdavky na zdravie/fitnes v sume 200,- eur - lebo nepreukázal, že by takéto výdavky a v predmetnej výške reálne mal. Za pravidelné objektívne mesačné výdavky neakceptoval ani výdavok 100,- eur na právne služby, lebo výdavky na deti majú prednosť pred akýmikoľvek výdavkami rodičov. Výdavok na oblečenie v sume 131-, eur mesačne súd hodnotí ako neodôvodnený vzhľadom na to, že povinný rodič to jednak presne nešpecifikoval a ani ničím nepreukázal. Výdavok na mesačnú stravu súd akceptoval všeobecne mesačne v sume 200-250-, eur (nie 344-, eur) vychádzajúc z toho, že otec býva v byte sám, nepreukázal, že by mal povinnú osobitnú diétu a výška stravy na jednu osobu je v súčasnosti všeobecne v priemere 250,- eur. V priebehu konania mal súd preukázané, že otec je výlučným vlastníkom ešte jedného bytu v L., ktorý kúpil v hotovosti za 120.000-, eur (starý dvojizbový byt Y. K., prízemí). Ide o byt , ktorý neprenajíma, ale je v ňom nasťahovaná jeho priateľka s jej dcérou. Nakoľko životná úroveň rodičov sa neposudzuje len podľa príjmov od zamestnávateľa, ale aj od celkových majetkových pomerov, a dieťa má vo všeobecnosti znášať životnú úroveň „svojich rodičov“, dôležitým bolo zistenie o vlastníctve ďalšej nehnuteľnosti otca. V ďalšom súd skúmal zmenu pomerov u t. č. plnoletej oprávnenej. Oprávnená špecifikovala mesačné výdavky výlučne na seba celkovou sumou 885-, eur (presne sú špecifikované v ods. 13.1. odôvodnenia tohto rozsudku). Súd prvej inštancie mal dokazovaním preukázané, že v čase posledného rozhodovania v roku 2019 ako aj v R.C. C. navštevuje tú istú strednú školu, so štúdiom má tie isté výdavky. Súd vychádzajúc z toho, ktoré výdavky oprávnená reálne preukázala ustálil za dôvodné pri študentke denného štúdia na strednej škole nasledovné výdavky za plne dôvodné: strava v celej sume 250,- eur, cestovné 50,- eur, mobilný telefón 25,- eur (v ktorom je aj platba za internet). Súd uznal položku vreckové 50,- eur mesačne v celej výške, pritom do tejto sumy subsumoval aj prípadné
vstupy na bežné kultúrne podujatia, ako je napr. kino. Tu súd sekundárne vychádzal aj z myšlienkového pochodu, že pokiaľ aj matka dá dcére mesačne vreckové 50,- eur, bude mať mesačne k dispozíciu sumu 100,- eur na kultúru primeranú jej veku. V konečnom dôsledku však vzhľadom na preukázaný prospech (viď správu uvedené v ods. 16 odôvodnenia tohto rozsudku) oprávnenej v škole by aktuálne mala skôr pozornosť venovať štúdiu a nie kultúrnym podujatiam. Školské potreby a poplatky so štúdiom súd uznal mesačne len v sume 10-, eur, keďže mal preukázaný jednorázový ročný poplatok na kynologický klub 10,- eur ( t.j.1 eur na mesiac v šk. roku/10:10 mesiacov/) a ZRPŠ na rok 25 eur (t.j. 2,50 eur mesačne /25:10 mesiacov/), rátajúc s výdavkami za školské písacie potreby, zošity, pracovné zošity. Výdavky na hygienické potreby súd uznal len vo výške 20-, eur z dôvodu, že má za to, že predmetná suma pokryje pravidelné mesačné „bežné“ výdavky oprávnenej potrebné pre ňu osobne ako aj súvisiace s čistiacimi a pracími prostriedkami. V konečnom dôsledku oprávnená ani nepreukázala, že by mala pre seba reálne „objektívne“ mesačné výdavky na hygienu a drogériu 40-, eur. Výdavok na lieky a vitamíny súd uznal len po výšku 20-, eur z dôvodu, že oprávnená až po druhom pojednávaní (na dopyt súdu, či rieši svoje uvádzané tráviace problémy) predložila potvrdenie o jej zdravotných ťažkostiach z novembra 2021 a jediný pokladničný bloček o kúpe liekov. Súdu však nepreukázala, že by od septembra 2020 pravidelne užívala nejaké vitamíny, lieky. Sumu 20 eur si súd ustálil za objektívnu na vitamíny a lieky, ak by bral do úvahy všeobecne aj prípadné bežné ochorenia počas roka a mal spriemerovať jediný bloček od liekov, čo doložila. Výdavok na oblečenie a obuv súd uznal len po sumu 100,- eur (nie 200-, eur) a to prihliadla aj na kúpu sezónnej zimného oblečenia a obuvi. Súd v konaní neuznal ani len v časti mesačné výdavky na tieto položky: 1) výdavok na psa, jedlo pre psa 50,- eur, 2) zubár a strojček, dentálna hygiena 40,- eur, 3) kontaktné šošovky a očné kvapky 20,- eur, 4) kultúrne podujatia 50,- eur. Oprávnená nepreukázala, že by reálne takéto mesačné výdavky na predmetné položky mala. Súd vyhodnotil ako nedôvodný aj výdavok na kaderníčku, pedikúru a manikúra v celkovej sume 30-, eur nie len z dôvodu, že oprávnená nepreukázala, že by takéto služby navštevovala a reálne mala takýto výdavok, ale aj z dôvodu, že to nie je objektívnym a nutným výdavkom pri určovaní výživného. Takýmto spôsobom si súd ustáli objektívne mesačné výdavky na oprávnenú v celkovej sume 525-, eur. Osobitne sa súd vysporiadal aj s matkou deklarovaným výdavkom na bývanie v jej byte v sume 268,24 eur (viď na čl. 79 spisu). Vo všeobecnosti platí, že povinný rodič je povinný podieľať sa aj na výdavkoch na bývanie dieťaťa bývajúceho u druhého rodiča, ale musí ísť o sumu objektívnu, dôvodnú a spravodlivú. Pritom treba prihliadať i na charakter nehnuteľnosti a či oprávnené dieťa vlastní časť obývanej nehnuteľnosti. V tomto konkrétnom prípade oprávnená býva s matkou v jej 4 izbovom byte, vo výlučnom vlastníctve len matky. Súd je toho názoru, že by bolo nespravodlivé, aby sa mal povinný otec podieľať na užívaní celého bytu jeho dcérou pri 4 izbovom byte. Oprávnená má logicky v užívaní svoju izbu, kuchyňu a prípadne obývačku (tri časti z bytu). Z tohto dôvodu aj súd celkové náklady 268,24 eur rozdelil na tri časti a dostal sa po sumu 89,41 eur ako pomernú časť výdavkov za obývanie priestoru u matky. Preto si súd aj sumu 89,41 eur ustálil ako objektívny výdavok na bývanie oprávnenej u matky. Po sčítaní ustálených súm 525-, eur a 89,41 eur súd dospel k záveru, že celkové objektívne mesačné výdavky na oprávnenú predstavujú sumu 614,41 eur. Vzhľadom na príjem rodičov od zamestnávateľa, pritom aktuálne je matkin príjem podstatne vyšší, súd dospel k záveru, že je tu dôvod, aby sa obaja rodičia primerane rovnodielne podieľali na nevyhnutných výdavkoch na ich spoločnú plnoletú dcéru. Súd vychádzal zo zaužívanej zákonnej premisy, že obaja rodičia sú povinní sa rovnodielne podieľať na výdavkoch na dieťa. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že je tu dôvod na určenie výživného otcovi a práve na sumu 300-, eur (čo predstavuje po zaokrúhlení polovicu z 614,41 eur ako objektívnych výdavkov s účinnosťou od 08.12.2020, kedy bol doručený návrh matky oprávnenej na súd.
15. Sekundárne pri určovaní výšky výživného súd prvej inštancie vyhodnocoval skutočnosti zistené v konaní, jednak ďalšie majetkové pomery otca (vlastníctvo k ďalšiemu bytu) a v kontexte s tým aj spôsob správania sa oprávnenej, otázku dobrých mravov (samotná matka v návrhu uvádza, že oprávnená užíva alkohol, fajčí, je v zlej partii). Súd prihliadal na lekársku správu s diagnózou a odporučením na diétu oprávnenej, ale predmetnú správu doložila až na poslednom pojednávaní, keďže prvý krát až v novembri navštívila lekára. Súd nespochybňuje, že oprávnená má diagnostikované problémy s potrebou nízkohistamínovej diéty, bezmliečneho stravovania a antirefluxového režimu, avšak aj napriek tomu považuje výživné v sume 300-, eur za dostačujúce. Súd je toho názoru, že pokiaľ by určil výživné v zmysle návrhu oprávnenej či neskôr samotnej plnoletej oprávnenej na 18 K.X. C. v sume 500,- eur mesačne, išlo by o neprimerane vysoké výživné v pomere k jej reálnym výdavkov, ktoré by skôr naučilo plnoletú viesť k trvalo bezpracnému životu. Toto by bolo nie len v rozpore s najlepším záujmom plnoletej dcéry otca ale sekundárne by mohlo dôjsť k porušeniu práva povinného rodiča vychovávať svoje dieťa hoc aj plnoleté k finančnej gramotnosti, čo je mu garantované čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a
slobôd (nález ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 650/15 z 16.12.2015). Toto bol aj jeden z dôvodov, prečo aj súd zvýšil výživné len na sumu 300 eur.
16. Súd prvej inštancie uviedol aj, že je pravdou, že dieťa sa má podieľať na životnej úrovni rodičov, ale je nutné rozlišovať medzi potencionálnou a reálnou životnou úrovňou rodičov. Tým, že otec posiela oprávnenej mesačne na výživu sumu 300-, eur súd chápe ako istý spôsob využitia jeho práva takýmto spôsobom vychovávať dcéru aj k finančnej gramotnosti. Súd pri svojom rozhodovaní zohľadňoval takéto výchovné pôsobenie rodiča (otca) na oprávnenú, o ktorej majú obaja rodičia vedomosť, že užíva minimálne alkohol, fajčí (matka to uvádzala v písomnom návrhu, otec to tvrdil v rámci celého konania). Vzhľadom na opisované správanie sa oprávnenej, jej postupné sťahovanie sa od jedného rodičia k druhému ako aj opisovanie oprávnenej, že niečo hľadala v domácnosti otca ( nevedela ani uviesť čo konkrétne), fotila si čo našla, atď. súd sa v tomto konkrétnom prípade zamýšľal aj nad samotným zmyslom a účelom výživného - a tým je zabezpečenie potrieb oprávnenej. Takto určené výživné 300,- eur považuje súd nateraz za primerané jednak veku a odôvodneným potrebám plnoletej oprávnenej, tak i reálnym možnostiam a schopnostiam rodičov a to aj vzhľadom na ďalšiu nehnuteľnosť otca, v ktorej býva jeho priateľka. Súd pritom vychádzal ďalej z toho, že rodičia sú tým primárnym subjektom, ktorý má nielen že možnosť ale aj povinnosť formovať osobnosť hoc aj plnoletého dieťaťa študujúceho ešte na strednej škole a tým ovplyvňovať postoj oprávnenej k celospoločenským hodnotám. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že dieťa má znášať životnú úroveň svojich rodičov a podľa toho súd určuje i výživné, avšak rodičia by nemali učiť žiť dieťa nad pomery.
17. Vzhľadom na fakt, že oprávnená je už plnoletá, plne spôsobilá byť súčasťou pracovného procesu, súd terciálne skúmal aj to, či sa oprávnená dostatočne venuje štúdiu (známky) a či jej dosahované študijné výsledky potvrdzujú skutočný záujem o zvolený odbor (nález ÚS ČR z 30.9.2014, sp. zn. II.ÚS 2121/14). Zo správy strednej školy mal súd preukázané, aké sú študijné výsledky oprávnenej za obdobie doterajšieho štúdia a zistil, že v 2. ročníku v 1. polroku dokonca neprospela. Súd však vníma v tomto prípade za veľmi pozitívne a záslužné zo strany oboch rodičov, ktorí sú oprávnenej nápomocní a snažia sa ju podporovať, aby úspešne ukončila štúdium na strednej škole. Ďalším dôvodom, prečo súd určil výživné otcovi v sume 300-, eur je aj ten, že oprávnená žiada určiť otcovi výživné na ňu v sume 500-, eur, ktorá suma sa blíži už k minimálnej mzde (623-, eur je na rok 2021). Minimálnu mzdu však poberajú ľudia, ktorí reálne musia niečo pre to urobiť, pracovať, vykonávať nejakú prácu. Ale oprávnená ničím neosvedčila, že by napríklad aspoň v škole dosahovala dobré známky, čo by súd kvalifikoval ako dôslednú prípravu na budúce povolanie a istý druh práce primeranú statusu študenta.
18. Nakoľko súd zvýšil výživné otca od 08.12.2020 a preukázateľne od tohto času otec zasiela výživné po 300-, eur mesačne spolu s rodinnými prídavkami 25,50 eur (do plnoletosti dcéry k rukám matky, aktuálne k rukám oprávnenej), otcovi nevznikol žiadny nedoplatok na výživnom za obdobie od 08.12.2020 do 14.12.2021, o čom súd rozhodol samostatným výrokom.
19. V závere súd prvej inštancie dodal, že nepripustil vykonanie dôkazu výsluchom navrhnutej svedkyne B. F., ktorú otec označil za svoju priateľku. Súd mal jasne ustálené, čo je predmetom konania, sporným medzi účastníka ostala len výška výživného a od kedy by sa malo výživné určiť. Súd mal preukázané pomery oboch rodičov vrátene otcom dobrovoľne priznanej kúpy bytu v hotovosti, ako aj aktuálne školské výsledky oprávnenej, preto výsluch svedkyne F. súd vyhodnotil ako nehospodárny. Taktiež nepripustil vykonanie dôkazu svedkyňou J.. G., lebo k otázke výšky výživného by súdu pri rozhodovaní ničím neprispela. Právny zástupca oprávnenej doložil do spisu fotografie na preukázanie, že v domácnosti otca boli drogy. Z obsahu fotiek však nevyplýva, kde boli fotografie robené, a keďže ani oprávnená sama nepoprela užívanie omamných látok, súd ani nemal preukázané koho sušina na obrázku vlastne bola. Preto súd na predmetné fotografie ani z objektívneho hľadiska prihliadať nemohol. Tu súd podporne vychádzal z obsahu pripojeného spisu sp. zn. 22P/191/2018 a hlavne z samotného návrhu podávaného ešte matkou, ktorá v ňom opisuje, Ž. C. ešte ako maloletá keď sa prvý krát sťahovala k otcovi už užívala drogy a alkohol, fajčila. Tiež dokladala fotografiu na preukázanie, že v domácnosti otca bolo veľké množstvo peňazí (rádovo 150.000-, eur). Oprávnená v konaní doložila jednu fotografiu s obálkou, v ktorej sú rovno za sebou naskladané papierové bankovky bez možnosti učenia ich nominálnej hodnoty. Z fotografie nie je možné identifikovať, kde bola fotografia robená. Z kontextu všetkých vyjadrení oprávnenej však vyplýva, že mala vidieť v dome otca ruličky peňazí, tak si súd dával otázku o aké peniaze (bankovky) išlo, ktoré boli vyrovnané a založené v obálke. Práve z týchto všetkých dôvodov súd nemohol ani na tento dôkaz oprávnenej prihliadať.
20. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podala oprávnená odvolanie, z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že manželstvo rodičov splnoletnenej dcéry bolo rozvedené Okresným súdom Bratislava III. dňa 26.11.2013. Podľa uvedeného rozsudku sa otec zaviazal prispievať na výživu vtedy maloletej C. E. sumou 300,00 eur mesačne k rukám matky vždy do 15-ho dňa vopred, dňom právoplatnosti tohto rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09.12.2013.V tom čase príjmy otca vysoko prekračovali 3.000,00 eur. Od uvedeného rozsudku do rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 14.12.2021 uplynulo viac ako 8 rokov. V čase vynesenia rozsudku dňa 26.11.2013 mala vtedy H. C. 10 rokov. Táto skutočnosť bola dôvodom, prečo matka vo svojom návrhu na zmenu rozhodnutia o osobnej starostlivosti o maloleté dieťa žiadala, aby otec bol zaviazaný platiť na výživu dieťaťa 500,00 eur mesačne. Životné náklady 10 ročného dieťaťa a 18 ročnej slečny - študentky sa diametrálne líšia. Vychádzajúc z odôvodnenia Okresného súdu Bratislava V. súd neskúmal resp. nedostatočne vyhodnotil zistené skutočnosti a tieto nezohľadnil vo výške výživného. Pri komplexnom posudzovaní odôvodenia rozsudku je evidentné, že súd nevzal v úvahu verbálne a ani písomné vyjadrenia a dôkazy oprávnenej a nezohľadnil potreby oprávnenej. Z dôkazov predkladaných oprávnenou nevzal súd v úvahu prakticky žiadny dôkaz. Oprávnená preukázala súdu, že odporca Kúpnou zmluvou podľa Y.-XXXXX/XX B. G.C. XX.X.XXXX nadobudol do výlučného vlastníctva byt na C. N.. Č..X. v L. spolu so spoluvlastníckym podielom na pozemku a to kúpou v hotovosti bez poskytnutia úveru za údajnú cenu uvádzanú odporcom vo výške 120.000,00 eur. Odporca zatajoval túto skutočnosť súdu a až po predložení dôkazov oprávnenou priznal, že uvedený byt kúpil pre údajne jeho priateľku. Oprávnená ďalej súdu predložila fotodokumentáciu o tom, že odporca má vo svojom byte uložené v obálke cca 150.000,00 eur s tým, že súdu uviedol kde príslušný finančný obnos má odporca tajne uložený. Súd tento dôkaz najskôr odmietol do spisu prebrať, aby následne uviedol, že sa jedná o nejakú obálku, kde sú naukladané papiere rôznej farby, kde vidí len číslo 5. Tento nepochopiteľný prejav súdu k predloženému dôkazu je spochybniteľný obyčajným pohľadom na predmetný predkladaný dôkaz. Odmietnutie tohto dôkazu súd uvádza v bode 43. Súd konštatuje, že oprávnená nevedela čo hľadala a že fotila čo našla atď., a vec uzavrel s tým, že v konkrétnom prípade sa súd zamýšľal aj nad samotným zmyslom a účelom výživného a tým zabezpečenie potrieb oprávnenej. Na základe tohto nekomplexného a ničím neodôvodneného sa zamyslenia súdu súd dospel k záveru, že výživné vo výške 300,00 eur považuje nateraz za primerané veku i potrebám plnoletej oprávnenej. Súd pritom ďalej v tom isto bode uvádza, že obaja rodičia si musia uvedomiť, že dieťa má znášať životnú úroveň svojich rodičov a podľa toho súd určuje i výživné, avšak rodičia by nemali učiť žiť dieťa nad pomery. Súd pri posudzovaní dôvodnosti stanovenia výšky výživného nevzal v úvahu, že otec, ktorý tvrdil, že vzhľadom k jeho ochoreniu sa mu znížila životná úroveň si za tejto situácie vedel kúpiť v hotovosti byt v údajnej hodnote 120.000,00 eur, ktorý priznal až pri dokazovaní majetkových pomerov po výzve a priamej otázke advokáta oprávnenej. Toto zamyslenie súdu je nekvalifikované a nemajúce žiadnu oporu v zákone o rodine. Súd si v tejto časti sám protirečí vo svojich úvahách a bez spojenia dôkazov o skutočnostiach, že otec má v byte drogy a sám ich používa, čo malo priamy dôsledok, že aj oprávnená už v maloletosti bola drogovo závislá. Súd uvádza, že rodičia sú tým priamym subjektom, ktorý má možnosť a povinnosť formovať osobnosť hoc aj plnoletého dieťaťa. Oprávnená pri vypočutí súdom uviedla za akých okolností bola nútená u svojho otca žiť. V byte bývala priateľka otca spolu s jej dieťaťom, s ktorým bola oprávnená povinná spávať v jednej posteli a žiť s týmito cudzími ľuďmi v spoločnej domácnosti. Oprávnená tiež uviedla, ako ju odporca často fyzicky napádal. Súd nesprávne vyhodnotil aj vyjadrenie oprávnenej týkajúce sa času jej odchodu od otca začiatkom septembra 2020. Ako v samotnom návrhu matka oprávnenej uviedla, od septembra 2020 sa H. C. presťahovala späť k matke oprávnenej s tým, že už nechce ďalej bývať a žiť s otcom z dôvodu, že otec sa jej dostatočne nevenuje, nakoľko v spoločnej domácnosti s nimi sa pravidelne menia jeho priateľky, býva často dlhšie v práci a celá atmosféra spolužitia je prítomnosťou meniacich sa cudzích žien v byte narušená. Oprávnená bývala od začiatku septembra 2020 u matky až do 24.08.2021, kedy po nadobudnutí plnoletosti sa na pár dní odťahovala k odporcovi. Dňa 19.09.2021 odporca hrubým spôsobom fyzicky napadol oprávnenú, čím jej spôsobil viac ako 10 dňovú práceneschopnosť. Po tomto incidente sa oprávnená opätovne nasťahovala k matke a podala na otca trestné oznámenie na S. S. J. B. L. J. - R., X. P. X/B, L. o čom bol súd na nariadenom pojednávaní oprávnenou informovaný, čo sa však nijako neodrazilo v jeho posudzovaní pri jeho zamýšľaní sa o tom, že obaja rodičia sú priamym subjektom formovania osobnosti dieťa. V celom konaní bol jednoznačne preukázaný zlý vplyv otca na oprávnenú a súčasne hrubé porušovanie výchovných postupov otca na oprávnenú, čo priamo vyplýva z vyjadrení otca na nariadených pojednávaniach, kde
sa ukázalo, že sa mu nejedná o to, aby jeho dcéra - oprávnená žila a bola vychovávaná tak, že napriek rozpadu manželstva rodičov má dieťa právo na riadnu výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov, čo zo strany otca nikdy nebolo dodržané. Už pri rozvode v roku 2013 otec oprávnenej mal jedinú prioritu pri zverení H. C. „uhrať“ čo najnižšiu výšku výživného čo v tom čase bolo 300,00 eur. Je zrejmé, že otec má také majetkové pomery, ktoré mu i v súčasnosti umožňujú, aby na výživné oprávnenej prispieval vo výške 500,00 eur, čo bolo preukázané aj na nariadených pojednávaniach. Súd napriek zisteným skutočnostiam však uvedené skutočnosti nevyhodnotil v prospech oprávnenej. Oprávnená sa osobitne vyjadruje k absolútne nepochopiteľnému a ničím nepodloženému záveru odôvodnenia rozsudku v bode 43., kde sa súd odvoláva na nález US ČR z 30.9.2014. Od tohto vyvodzuje súd, že plnoletá je spôsobilá byť účastníckou pracovného procesu a na základe toho súd skúmal ako sa oprávnená venuje štúdiu. Pritom súd vychádzal z obsahu správy strednej školy (čl. 86 v spise), kde sú uvedené vyučovacie výsledky oprávnenej na SOŠ pôdohospodárskej a veterinárnej v A. J. G., oprávnená navštevovala v danom čase 3 ročník. Na tomto mieste oprávnená poukazuje na správu M. J.-J. J. C. J., P.K. X, XXX XX L. Y. zo dňa XX.XX.XXXX, C. A. XX.XX.XXXX a tiež XX.XX.XXXX z kontrolného psychologického a špeciálno-pedagogického vyšetrenia. Podľa uvedených vyšetrení bolo zistené, že oprávnená trpí znakmi špecifickej vývinovej poruchy učenia-dyskalkúlie. Má zníženú úroveň grafomotoriky, ako i oslabené čitateľské schopnosti v oblasti reprodukcie. V správe sú uvedené rozsiahle odporúčania so zameraním na špeciálnu starostlivosť pedagóga na tam určené postupy. Z uvedených dôvodov oprávnená považuje názor súdu uvedený v odôvodnení rozsudku odkazujúci na minimálnu mzdu, ktorú potrebujú ľudia, ktorí reálne pracujú a musia vykonávať nejakú prácu a toto porovnávať so študijnými výsledkami oprávnenej za neprijateľné. Zo správy Centra pedagogicko - psychologického poradenstva jednoznačne vyplýva, že oprávnená zo zdravotných dôvodov nemôže dosahovať také študijné výsledky ako ostatní študenti. Oprávnená poukazuje aj na ničím neodôvodnené súdom odmietnutie mesačných výdavkov oprávnenej. Súd ustálil, ako je uvedené v bod 41.1, ktoré výdavky považuje za reálne preukázané a ktoré sa dajú ustáliť za dôvodné pri študentke denného štúdia na strednej škole. Toto ustálenie súdu je kontraproduktívne z jeho stanoviskom v bode 43., kde súd doslovne uvádza, že obaja rodičia si musia uvedomiť, že dieťa má znášať úroveň svojich rodičov a podľa toho súd určuje i výživné, avšak rodičia by nemali učiť žiť dieťa nad pomery. V bode 42. súd dospel k záveru, že celkove objektívne výdavky na oprávnenú predstavujú sumu 614,41 eur. Súd neobjektívne vyhodnotil skutočné výdavky oprávnenej a ním odôvodnenie prečo ich neuznáva je subjektívne bez poznania širších súvislostí vydajov oprávnenej. Neuznané výdavky súdom ako sú zubný lekár, zubný strojček, dentálna hygiena, kontaktné šošovky nie sú oprávnenej rozmar, ale skutočnosť, ktorá si tieto výdavky vyžaduje z lekárskeho hľadiska. Taktiež údajným neobjektívnym a nie nutným výdavkom ako je kaderníčka, manikúra, pedikúra je neprijateľné konštatovanie, nakoľko vo veku 18 rokov, aby mladá žena chodila neupravená je nedôstojné. Ďalším príkladom nesprávneho neuznania ani len sčasti mesačných výdavkov oprávnenej, oprávnená uvádza, že súd neuznal náklady na psa, ktorý je súčasťou štúdia učebnej pomôcky spojenej so štúdiom na strednej odbornej škole kynológie a agropodnikania Y. A. J. G.. Oprávnená zastáva názor, že uvedený pes je študijnou pomôckou a preto aj náklady na jeho stravu, sú mesačnými nákladmi spojenými so štúdiom až do ukončenia štúdia oprávnenou. Jedná sa o psa strednej až väčšej veľkosti, ktorý dosahuje cca 60-66cm na výšku. O. pes je v domácnosti oprávnenej, t.č. dosahuje 64cm a 34kg. V súčasnosti výdavky na nové granule predstavujú čiastku 86,00 eur, taktiež je potrebné psa očkovať a uhrádzať platbu veterinárovi v prípade ochorenia (práve prebieha veterinárna starostlivosť, pomôcky na výcvik psa a ďalšie. Za neprijateľné považuje oprávnená aj časť odôvodnenia rozsudku, kde súd uvádza, že je pravdou, že dieťa sa má podieľať na životnej úrovni rodičov, ale je nutné rozlišovať medzi potenciálnou a reálnou životnou úrovňou rodičov. Tým, že otec posiela oprávnenej mesačne na výživu sumu 300,- eur súd chápe ako istý spôsob využitia jeho práva takýmto spôsobom vychovávať svoju dcéru aj k finančnej gramotnosti. Súd v celom odôvodnení obhajuje názor, že čím menšie výživné tým lepšia gramotnosť dcéry. Oprávnená zastáva názor, že ak má mať zabezpečenú životnú úroveň rodičov je výška výživného zo strany otca i matky vo výške 500,00 eur dôvodná. Oprávnená z vyššie uvedených dôvodov navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že otec je povinný platiť výživné v sume 500,00 eur mesačne s účinnosťou od 08.12.2020 vždy do 15- dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám oprávnenej a určil nedoplatok na zročnom výživnom.
21. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu v súvislosti k zmene nárokov na výživu uvádza, že naposledy boli rodičovské práva a povinnosti k oprávnenej upravené rozsudkom Okresného súdu č.k. 22P/191/2018-94 zo dňa 03.05.2019, ktorým schválil rodičovskú dohodu. Ním bola toho času maloletá oprávnená zverená do starostlivosti otca a matke bolo určené výživné na oprávnenú v sume 300,-eur mesačne. Oprávnená toho času mala 16 rokov, tj. 6 rokov po právoplatnom rozsudku, ktorým bola súdom ustanovená rovnaká
suma na jej výživu, avšak matka v tomto prípade zmenu nárokov na výživu oprávnenej po 6-tich rokoch nenamietala a nežiadala súd o zvýšenie výživného na 500,- eur, ako to požaduje teraz. Ako bolo v konaní preukázané, majetkové pomery oboch rodičov boli v konaní riadne súdom zohľadnené a boli plne premietnuté do rozsudku s jeho náležitým odôvodnením, medzi ktoré patrilo aj dostatočné vysporiadanie sa s otcovým bytom na C. N. ako aj s údajným dôkazom o existencii veľkého množstva peňažnej hotovosti v byte otca. Dôkazné bremeno v tomto prípade leží na oprávnenej a tá ho pri týchto tvrdeniach zjavne neuniesla. Otec uvádza, že sa plne stotožňuje s odôvodnením súdu v tejto časti, kde sa obsiahlo vyjadril k výchovnej stránke výživného ako aj ku skutočnosti, že dieťa má znášať životnú úroveň svojich rodičov a podľa toho súd určuje i výživné, avšak rodičia by nemali učiť žiť dieťa nad pomery, čo je práve tou výchovnou stránkou tohto inštitútu. Oprávnená v tomto prípade neosvedčila, že by v škole dosahovala dobré známky, čo by súd kvalifikoval ako dôslednú prípravu na budúce povolanie alebo aspoň zlepšujúce sa výsledky v priebehu ročníkov. Naopak z konania vyplýva, že oprávnená užíva alkohol, omamné látky a fajčí. Oprávnenej odkaz na v odvolaní priloženú správu Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie považuje otec za nedostatočne preukazujúcu jej neschopnosť dosahovať v škole lepšie výsledky a nijakým spôsobom nevyvracia preukázanú skutočnosť, že navrhovateľkin prístup ku štúdiu by mohol byť dôslednejší a zodpovednejší. Súd navyše správne konštatoval, že výživné vo výške 500,- eur sa blíži už k výške minimálnej mzdy 623,- eur na rok 2021, ktorú však poberajú ľudia, ktorí reálne musia niečo pre to urobiť, vykonávať prácu. Navrhovateľka však ničím neosvedčila, že by aspoň v škole dosahovala dobré, resp. zlepšujúce sa výsledky, čo by súd kvalifikoval ako dôslednú prípravu na budúce povolanie a nespoliehala sa tak výlučne na príjem v podobe výživného od rodičov. Súd prvej inštancie podľa otca správne poukázal na skutočnosť, že oprávnená nijakým spôsobom nepreukázala, že by reálne mala mesačné výdavky na predmetné položky ako ich uvádzala, ako aj to, že uvedené výdavky nie sú objektívnym a nutným výdavkom pri určovaní výživného. Navrhovateľka tak opäť neuniesla dôkazné bremeno, keďže tieto výdavky nijakým spôsobom nepreukázala. Povinný poukazuje aj na zmätočnosť podaného odvolania. Dáva do pozornosti skutočnosť, že oprávnená svojim odvolaním napáda výrok II. a III. Rozsudku. Svojim Odvolaním však nenapadla tohto času už právoplatný výrok IV. a V. Rozsudku, ktoré sú svojim obsahom závislé a prepojené s výrokmi II. a III. Rozsudku. Nepodanie odvolanie aj voči výroku IV. rozsudku považuje Otec za tak závažnú chybu v odvolaní, že odvolací súd v podstate nemá o čom rozhodnúť, pretože ak sa navrhovateľka petitom odvolania a jeho doplnením domáha zmeny rozsudku vo výroku II. a III., ktorým jej bolo priznané výživné, ale neodvoláva sa voči výroku IV. Rozsudku, ktorým jej bolo zamietnuté priznanie zvýšenia výživného v prevyšujúcej časti 200,- eur, ktoré už nadobudlo právoplatnosť, v podstate súhlasí so zamietnutím jej návrhu v prevyšujúcej časti zvýšenia výživného. Povinný z výživného poukazuje na jeho situáciu, ako pacienta liečiaceho sa na leukémiu, navyše až do nedávnej doby prispievajúceho na výživu aj ďalšej dcére v sume 430,- eur mesačne, ktorá mu objektívne neumožňuje prispievať na výživu oprávnenej v tak vysokej sume výživného ako to požaduje. Jeho príjem totiž predstavuje priemerný mesačný zárobok vo výške cca 2.546,21,- eur v hrubom (1.905,74,- eur v čistom), pričom ním preukázané výdavky tvoria až 2.148,- eur. Navyše aj objektívne nestranný kolízny opatrovník navrhol určiť výživné v sume maximálne 350,- eur mesačne. Do pozornosti odvolacieho súdu dáva Otec aj tú skutočnosť, že mesačný výdavok Matky na Navrhovateľku na bývanie a stravu predstavuje mesačne celkovo 250,- eur spolu s 50,- eur ako vreckové, tj. v rovnakej sume, v akej na jej výživu prispieva Otec. Navyše bolo preukázané, že celkové objektívne mesačné výdavky oprávnenej predstavujú sumu 614,40 eur a vzhľadom na preukázaný príjem rodičov v konaní je matkin príjem podstatne vyšší ako otcov, čo je ďalším z dôvodov na rozdelenie úhrady nákladov na výživu oprávnenej v rovnakom pomere.
22. Oprávnená sa vyjadrila k vyjadreniu povinného a uviedla, že jeho tvrdenia odmieta ako ničím nepodložené. Zopakovala vo vyjadrení už argumenty uvedené v odvolaní. Zdôraznila, že súd pri posudzovaní dôvodnosti stanovenia výšky výživného nevzal v úvahu, že otec, ktorý tvrdil, že vzhľadom k jeho ochoreniu sa mu znížila životná úroveň si za tejto situácie vedel kúpiť v hotovosti byt v údajnej hodnote 120.000,00 eur. Ku namietanej zmätočnosti odvolania oprávnená uvádza, že zo samotného odôvodnenia rozsudku z ničoho nevyplýva v čom vo zvyšku súd návrh zamieta. Tvrdenie povinného že nepodaním odvolania aj voči ostatným výrokom rozsudku považuje za tak závažnú chybu v odvolaní, že odvolací súd nemá o čom rozhodnúť oprávnená v celom rozsahu odmieta.
23. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné
podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem,) a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej je čiastočne dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil , o termíne vyhlásenia boli účastníci riadne zákonným spôsobom upovedomení (§ 378 C. s. p., § 219 ods. 3 C. s. p.).
24. Odvolací súd k námietke otca, že odvolanie je zmätočné keď sa oprávnená neodvolala aj do výroku IV rozsudku, ktorým súd zvyšok návrhu zamietol, teda neodvolala sa do výroku, ktorým zamietol súd žiadané výživné v rozsahu 200,- eur. Podľa otca tým nemáme predmet odvolacieho konania, keď žiadala oprávnená výživné 500,- eur, bolo priznané 300,- eur a v sume 200,- eur bol návrh zamietnutý. Odvolací súd poukazuje na ust. § 65 CMP, podľa ktorého odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. V danom prípade sa konanie začalo ako konanie o priznanie výživného ešte aj za čas maloletosti oprávnenej, ktorá vstúpila do konania z dôvodu, že počas konania nadobudla plnoletosť, teda išlo o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu. Ďalej každý úkon sa posudzuje podľa obsahu, a aj keď nie je vyslovene v odvolaní uvedené že podáva odvolanie aj do výroku IV. je z celého obsahu odvolania úplne zrejmé, že oprávnená napáda a vytýka rozhodnutiu súdu prvej inštancie, že malo byť priznané vyššie výživné. Nemožno vyhodnotiť odvolanie ako zmätočné, ak by súd zvolil postup, ktorý uvádza otec, išlo by o veľmi formálne posúdenie, ktoré by znamenalo odňatie práva na spravodlivý proces. Výroky II a IV rozsudku sú na seba závislé výroky a ak sa napáda výrok II. v tom smere, že určené výživné je neprimerane nízke je bez akýchkoľvek pochýb zrejmé, že je napadnutý aj výrok IV.
25. Odvolací súd po oboznámení sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie a spisovým materiálom uvádza, že súd prvej inštancie sa vecou riadne zaoberal, vykonal potrebné dokazovanie a zistil dostatočne skutočný stav veci. Odvolací súd však dospel k záveru, že na základe takto zisteného stavu veci malo byť výživné určené vo vyššej sume ako rozhodol súd prvej inštancie. Odvolanie oprávnenej považuje odvolací súd za čiastočne dôvodné. Odvolací súd má za to, že z vykonaného dokazovania vyplynuli vyššie oprávnené náklady, ako ich ustálil súd prvej inštancie, keď medzi náklady nezahrnul ako oprávnený výdavok na kaderníka, či zubára, ani výdavok na psa, o ktorého sa oprávnená stará. Odvolací súd nepovažuje za dôvodné tieto výdavky zarátať v sumách ako ich uvádza oprávnená, ňou podané vyčíslenie považuje odvolací súd za nadhodnotené, avšak v nejakom primeranom rozsahu malo byť prihliadnuté aj na tieto výdavky. Odvolací súd teda určil ako oprávnené výdavky oprávnenej z výživného v sume cca. 700 - 750,- eur mesačne. Odvolací súd podporne uvádza aj, že životné minimum na plnoletú osobu je určené zákonom v priebehu rokov 2020 až 2023 sumou 214,- eur až 240,- eur mesačne, potom odvolacím súdom určené náklady sú trojnásobkom sumy takéhoto minima, čo plne korešponduje aj so životnou úrovňou, majetkovými pomermi, príjmami rodičov oprávnenej, teda osôb, ktoré majú k nej vyživovaciu povinnosť. Odvolací súd ako nedôvodný vzhliadol aj argument súdu prvej inštancie, že určil výživné aj v spojitosti so študijnými výsledkami oprávnenej. Je zrejmé totiž, že oprávnená sa riadne zúčastňuje denného vyučovacieho procesu, nemá z dôvodu štúdia možnosť výkonu práce, štúdiom sa pripravuje na budúce povolanie a nie je relevantné, či má výborný prospech, alebo dosahuje horšie známky. Dôležité je, že študuje. Či je oprávnená výborná žiačka, alebo žiačka s horším prospechom, nemá vplyv na jej oprávnené náklady. Odvolací súd však zdôrazňuje, že výživné sa neurčuje iba podľa možností a schopností a majetkových pomerov rodičov, teda osôb, ktoré majú k oprávnenej vyživovaciu povinnosť, ale aj s ohľadom na jej oprávnené náklady. Ak sú náklady v sume cca. 700,- eur mesačne, nie je potom dôvodné určiť výživné v rozsahu 500,- eur otcovi, s tým, že takouto sumou, vzhľadom na pomery by sa mala podieľať aj matka, keď tatko určené výživné by presahovalo opodstatnené náklady. Odvolací súd ďalej uvádza aj, že oproti predchádzajúcej úprave určenia výživného nastala zmena pomerov, ktorá odôvodňuje určiť o niečo vyššie výživné. Jednak ubudla otcovi vyživovacia povinnosť k jeho ďalšej dcére, a u oprávnenej z výživného zmenu pomerov možno vidieť aj v nadobudnutí plnoletosti, čo sa odzrkadľuje vo zvýšení nákladov. K vyhodnoteniu pomerov otca bolo správne zohľadniť aj tú skutočnosť, že napriek tomu, že je onkologický pacient, s čím má spojené vyššie výdavky, bol schopný v hotovosti kúpiť byt a to ako uvádza za sumu 120.000,- eur, čo sú značné finančné prostriedky a tento byt využíva jeho priateľka, hoc mohol otec mať z neho príjem napríklad v podobe nájomného. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie uvádza, že fotky peňazí a sušiny, ktoré predložila oprávnená z výživného, nie sú relevantným dôkazom, z ktorého by sme mohli ustáliť a brať za riadne preukázané, že ide o peniaze povinného z výživného a z akej činnosti ich má, a z akého obdobia sú dané fotky. Odvolací súd však podotýka, že majetkové pomery otca vyhodnotil ako nadštandardné, keď aj uznal výdavky oprávnenej v sume trojnásobku sumy životného minima, podotýka, že výživné bolo určené primerane k nákladom oprávnenej, aj so zohľadnením, že vyživovaciu povinnosť k oprávnenej má aj jej matka.
26. Z dôvodu zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď došlo k určeniu vyššieho výživného oproti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, odvolací súd musel zmeniť aj výrok o zročnom výživnom. Odvolací súd zvýšil výživné oproti súdom prvej inštancie určenému výživnému o 50,- eur, a obdobie za ktoré je potrebné zročné výživné určiť je odo dňa priznania výživného do dňa rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré je dňa 15.03.2023, avšak ku 15. dňu v mesiaci je splatné výživné za celý mesiac vpred, preto vypočítal odvolací súd zročné výživné za celý mesiac marec 2023. Zročné výživné činí celkom 1.388,64 eur ( 50 eur x 27 mesiacov = 1.350,- eur + pomerné výživné za 24 dní mesiaca december 2020, t.j. 38,64 eur). Odvolací súd určil, že povinný má zaplatiť zročné výživné v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku, a to aj s ohľadom na to, že jeho majetkové pomery to umožňujú.
27. Odvolací súd záverom uvádza, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008).
28. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 CSP v spojení s ustanovením § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho a prvoinštančného konania.
29. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).