Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Csp-53-2022.pdf
PDF · 71.64 KB
Case nature
Subarea
3Csp/53/2022
Uznesenie
Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO 35 831 154, zast.: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: M. A., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. G. XXX, XXX XX G., o zaplatenie 864,69 eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e .
Žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 864,69 eur s príslušenstvom.
2. Tunajší súd výzvou zo dňa 01.06.2022 doručenou právnemu zástupcovi žalobcu dňa 13.06.2022 vyzval tohto na zaplatenie súdneho poplatku v lehote 10 dní vo výške neodporujúcej úprave podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení. Posledný deň lehoty na zaplatenie súdneho poplatku bol 23.06.2022.
3. Podľa § 10 ods. 1, 2, 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení noviel ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd podľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený. Pre nezaplatenie poplatku súd podľa § 9 konanie nezastaví, ak: a) už začal konať vo veci samej, b) došlo k rozšíreniu žaloby, rozšíreniu návrhu, k podaniu vzájomnej žaloby alebo vzájomného návrhu v tej istej veci po tom, ako začal konať vo veci samej, c) žiada zaplatenie poplatku vo výške odporujúcej úprave podľa tohto zákona, d) vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, e) do uplynutia lehoty na zaplatenie súdneho poplatku bol podaný návrh na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, ktorému súd vyhovel; ak súd návrhu vyhovie len sčasti, vyzve poplatníka na zaplatenie súdneho poplatku v takom rozsahu, ktorého sa oslobodenie netýka. Prvoinštančný súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, ak bol súdny poplatok zaplatený v lehote určenej súdom podľa odseku 1 alebo ak sú na to dôvody podľa odseku 2. Prvoinštančný súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku aj vtedy, ak bolo konanie prerušené podľa osobitného predpisu 3f) a správca v ňom pokračuje namiesto poplatníka.
4. V zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 až 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení noviel ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie vo veciach poplatkov sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku okrem § 357 písm. a). V konaní podľa tohto zákona možno výnimočne vykonať dôkazy, ktoré strany alebo účastníci nenavrhli, ak je to nevyhnutne potrebné
na zistenie skutkového stavu veci. V sťažnosti proti rozhodnutiu o zastavení súdneho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku nemožno namietať skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na zaplatenie súdneho poplatku. V konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Ak sa sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie.
5. Ak po 1. júli 2017 odignoruje poplatník súdom určenú lehotu na zaplatenie súdneho poplatku a súd konanie z toho dôvodu zastaví, dodatočné zaplatenie súdneho poplatku v odvolacej lehote bude bez ďalšej relevancie na trvanie konania a súd uznesenie o zastavení konania nezruší. K zrušeniu môže pristúpiť len vtedy, ak sa dodatočne zistí, že k samotnému zastaveniu vôbec nemalo dôjsť, spravidla pôjde o situáciu, kedy poplatok bol zaplatený v súdom určenej lehote, avšak súd o tom nemal vedomosť (nedošlo k spárovaniu poplatku v počítačovej aplikácii), alebo tu existuje niektorý z dôvodov uvedených v § 10 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch (do uplynutia lehoty na zaplatenie bol podaný návrh na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, ktorému súd vyhovel, a iné). Keďže zákon o súdnych poplatkoch je aj procesnoprávnym predpisom a teda platí okamžitá aplikabilita tejto procesnoprávnej normy. Intertemporálne ustanovenie novela neustanovuje. To znamená, že nové ustanovenia platia aj na konania začaté pred 1. júlom 2017.
6. Žalobca však v stanovenej lehote súdny poplatok nezaplatil napriek poučeniu vo výzve na zaplatenie súdneho poplatku o následkoch nezaplatenia poplatku. Z toho dôvodu súdu neostávalo nič iné, iba konanie v tejto veci zastaviť.
7. Pokiaľ by žalobca namietal, že súd už začal konať vo veci samej, nakoľko uznesením z 25.08.2022 rozhodol o pripustení zmeny na strane žalobcu a dňa 06.10.2022 vyzval žalovanú na vyjadrenie sa k žalobe podľa § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), tieto úkony nemožno považovať za konanie vo veci samej. Za začatie konania vo veci samej sa považuje otvorenie pojednávania vo veci samej a výzva súdu na prednesenie návrhu. Vyzývanie žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe ako aj následne žalobcu na repliku k vyjadreniu žalovaného sú len procesné úkony, ktoré teda nemožno považovať za konanie vo veci samej (porovnaj napríklad uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1S/140/2018 z 11.06.2020).
8. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
9. V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
10. Zavinenie zastavenia konania spočíva predovšetkým na procesnom „zavinení“ zastavenia konania, t. j. účastník konania, ktorý podal návrh na začatie konania a bez vecného rozhodnutia súdom zobral svoj návrh na začatie konania späť (napríklad bez udania dôvodu) (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 10. 2010, sp. zn. 2M Obdo 4/2010).
11. Ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku je z obsahového hľadiska v podstate zhodné so skorším ust. § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratil účinnosť 30. júna 2016. Niet preto dôvodu neaplikovať ustálenú judikatúru všeobecných súdov, ktorá sa týka § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. (nález Ústavného súdu SR z 20. marca 2018, sp. zn. II. ÚS 569/2017)
12. Žalobca v tomto spore z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, nakoľko ani napriek výzve súdu, následnému upovedomeniu, si nesplnil svoju zákonnú poplatkovú povinnosť. Žalovanej tak vznikol nárok na priznanie plnej náhrady trov súdneho konania. Žalovanej bola žaloba doručená dňa 18.10.2022, avšak v konaní nebolo preukázané, že by jej vznikli nejaké trovy konania.
13. Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel nemá, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu. V tejto súvislosti
súd považuje za potrebné poukázať aj na článok 17 Civilného sporového poriadku, kde je stanovený princíp hospodárnosti konania, ako aj postup súdu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu. Nakoľko žalovanej žiadne trovy konania vyplývajúce zo spisu ku dňu zastavenia konania nevznikli, žiadne nežiadala priznať, súd rozhodol už v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, že nemá nárok na náhradu trov konania, a to aj s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej sp. zn. 6 Cdo 166/2016zo dňa 26.10.2016, obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 5/2017 zo dňa 25.1.2017 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo 14/2018 zo dňa 28.02.2018.
Poučenie:
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.