Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35C/30/2019

Uznesenie

Okresný súd Košice I v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX B., štátny občan SR, proti žalovanému: B. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D. X, XXX XX E., štátny občan SR, v zast. JUDr. Martinou Gombosovou, advokátkou, so sídlom: Floriánska 16, Košice, o zaplatenie 21.133,935 EUR,

rozhodol:

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 3.10.2019 po čiastočnom späťvzatí doručenom súdu dňa 21.5.2021 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 13.133,935 EUR s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 13.133,935 EUR od podania žaloby do zaplatenia. Súčasne požadoval náhradu trov konania.

2. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.3.2023 zobral žalobca žalobu v celom rozsahu späť v zmysle ust. Z .z. (ďalej len ).

3. Žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne doručil dňa 13.03.2023 súhlas so späťvzatím žaloby a navrhol súdu, aby mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

4. Podľa ust. , žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa ust. , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa ust. , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

7. Podľa ust. , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

8. Podľa ust. , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

9. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní ( ), ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie ( ). Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva a preto otázku, či išlo o dôvodne podanú

žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Nejde o to, či sa žalobca domohol žalobou uplatneného nároku alebo nie, pretože po späťvzatí žaloby súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie. Dôkazné bremeno k uvedenej skutočnosti leží na žalobcovi, pretože v prípade preukázania skutočností, že k späťvzatiu žaloby došlo iba pre správanie žalovaného, by súd priznal náhradu trov konania žalobcovi a nie protistrane. Pokiaľ však žalobca zaviní, že konanie muselo byť zastavené, t.j. o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, s tým že zároveň žalobca nepreukáže, že k zastaveniu konania došlo iba pre správanie žalovaného, vzniká mu zásadne povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania.

10. Žalobca pri úkone späťvzatia nepreukázal dôvod späťvzatia žaloby, resp. že by k späťvzatiu došlo na základe dôvodu na strane žalovaného. Keďže žalobca takto neučinil, súd musel konštatovať, že procesne zavinil zastavenia konania o žalobe a preto súd mu uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v celom rozsahu (100%). Žalovaný bol v konaní právne zastúpený a preto trovy konania predstavujú minimálne trovy právneho zastúpenia. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. V citovanom ustanovení je fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Záver súdu o tom, že je tu splnený predpoklad na priznanie práva na náhradu trov konania (podľa ), nevylučuje, aby súd súčasne nedospel k záveru, že sú splnené aj predpoklady na aplikáciu . A tak napriek úspechu vo veci súd skonštatuje, že niektorému z účastníkov konania vzniklo právo na náhradu trov konania, lenže sa mu nepriznalo, pretože bolo treba použiť . K uplatneniu zmierňovacieho práva súdu môže dôjsť s prihliadnutím najmä na rôzne aspekty konkrétneho prípadu. Stáva sa tak vtedy, keď súd dôjde k záveru, že povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z rozmanitých dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami.

13. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , či ), podľa ktorej nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Ustanovenie neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález Ústavného súdu ČR, ). Použitie neodôvodňuje ani fakt, že strana nie solventná, alebo, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany (sp. zn. ).

14. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania zvažoval aj použitie ustanovenia , avšak v tomto konkrétnom prípade súd nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa tak v osobnom či majetkovom postavení žalobcu a ani v predmete sporu. Žalobca v konaní ani netvrdil, že by sa naňho mala vzťahovať aplikácia ustanovenia a jeho prípadné nepriaznivé osobné, majetkové a sociálne pomery nevyplývali ani z obsahu spisu.

Poučenie:

Proti prvému a druhému výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie ( a ).

Proti tretiemu výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie ( ).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (ust. a ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. ).