Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/269/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: FCC Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislavská 18, 900 51 Zohor, IČO: 31 318 762, zastúpeného: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s .r. o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava, so sídlom Jeséniova 17, 831 01 Bratislava, IČO 00 156 906, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného RZ č.: 5636/37/2021-23118/2021 zo dňa 19.07.2021, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava RZ č.: 5636/37/2021-23118/2021 zo dňa 19.07.2021 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi súd voči žalovanému p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.

III. Krajský súd v Bratislave n e p r i z n á v a Združeniu miest a obcí Žitného ostrova, Kukučínova 459/II, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 31 870 236, postavenie osoby zúčastnenej na konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava RZ č.: 5636/37/2021-23118/2021 zo dňa 19.07.2021.

IV. Krajský súd v Bratislave n e p r i z n á v a obci Dolný Bar so sídlom Dolný Bar č. 30, 930 14 Dolný Bar, IČO: 00 305 367, postavenie osoby zúčastnenej na konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava RZ č.: 5636/37/2021-23118/2021 zo dňa 19.07.2021.

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie

1. Prevádzkovateľ FCC Slovensko, s.r.o., Bratislavská 18, 900 51 Zohor, IČO: 31 318 762 (ďalej aj ako „prevádzkovateľ“ alebo aj ako „žalobca“) prevádzky „Skládka odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný - Dolný Bar“ (ďalej aj ako „prevádzka“ alebo aj ako „skládka odpadov“ alebo aj ako „skládka“), doručil dňa 31.12.2020 Slovenskej inšpekcii životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava, odbor integrovaného povoľovania a kontroly (ďalej aj ako „Inšpekcia“ alebo aj ako „žalovaný“), doklady a žiadosť podľa ust. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o odpadoch“) za účelom preukázania, že boli vykonané všetky opatrenia na účel splnenia požiadaviek na skládku podľa ods. 2 písm. a) a o

vydanie konečného rozhodnutia o pokračovaní činnosti prevádzkovania skládky podľa ust. § 114c ods. 7 citovaného zákona.

2. Inšpekcia skontrolovala predložené doklady podľa ust. § 114c ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch, ktoré podľa prevádzkovateľa preukazujú vykonanie všetkých opatrení na účel splnenia požiadaviek na skládku podľa ods. 2 písm. a) tohto zákona k jej časti, na ktorú sa vzťahovala povinnosť predložiť plán úpravy skládky.

3. Dňa 26.02.2021 Inšpekcia vykonala v súlade s ust. § 114c ods. 5 zákona o odpadoch, miestnu obhliadku prevádzky.

4. Inšpekcia o vykonanej obhliadke vyhotovila záznam č. 15/2021 (RZ č. 5636/37/2021- 10085/2021), v ktorom sú uvedené jej závery na základe preskúmania predložených dokladov podľa ust. § 114c ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch a miestnej obhliadky a z ktorého vyplývajú nasledovné skutočnosti:

Charakteristika prevádzky: skládka v Dolnom Bare bola postavená v roku 1996 a prevádzkovanie sa zahájilo v roku 1997. Skládka bola posudzovaná podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Do roku 2003 (01.07.2003) bol prevádzkovateľom skládky spoločnosť D Bar s.r.o. Od tohto obdobia na základe nájomnej zmluvy sa novým prevádzkovateľom stala spoločnosť FCC Slovensko, s.r.o. (vtedy .A.S.A. SLOVENSKO spol. s r.o.). Projektovaná kapacita starej časti prevádzky bola 205 000 m3.

Stará časť skládky: 205 000 m3 - bola povolená prevádzkovať len do naplnenia alebo maximálne do konca roka 2008 rozhodnutie o uzatvorení a rekultivácii skládky PLOCHA 1 - vydané rozhodnutím Inšpekcie č. 9568-2917/37/2013/Zál/370160104/Z5 zo dňa 31.01.2013.

Potvrdenie o uzatvorení skládky odpadov PLOCHA 1: vydané potvrdením Inšpekcie č. /Faš zo dňa 13.11.2018 vybudované 4 záchytné studne bioplynu - povinnosť monitorovať do roku 2048.

Nová časť skládky:

I. etapa: 1. fáza - 140 000 m3 2. fáza - 95 000 m3.

Rozhodnutie o uzatvorení a rekultivácii skládky PLOCHA 2 - vydané rozhodnutím Inšpekcie č. 5824-33539/37/2017/Faš/370160104/Zl1 zo dňa 27.10.2017. Potvrdenie o uzatvorení skládky odpadov PLOCHA 2 - vydané potvrdením Inšpekcie č. 8877-39128/37/2018/Faš zo dňa 13.11.2018 vybudované spaľovacie zariadenie na zneškodnenie skládkového plynu - povinnosť monitorovať do roku 2048.

II. etapa: 1. fáza - 130 000 m3 2. fáza - 109 000 m3.

Pre II. etapu, 2. fázu Inšpekcia zamietla žiadosť o udelenie súhlasu prevádzkovania zariadenia na zneškodňovanie odpadov činnosťou Dl do ukončenia konania o vydanie konečného rozhodnutia podľa ust. § 114c zákona o odpadoch rozhodnutím č. /Faš-15848/2020/370160104/Z15 zo dňa 02.06.2020.

Náležitosti vybavenia skládky: a) informačná tabuľa - splnené b) príjazdová účelová komunikácia ku skládke a spevnené komunikácie v areáli skládky odpadov - splnené c) oplotenie a uzamykateľná brána - splnené d) váha - splnené e) prevádzkový objekt s potrebným vybavením - splnené f) tesniaci systém skládky v závislosti od triedy skládky odpadov - nesplnené v starej časti skládky odpadov.

Spôsob tesnenia starej časti skládky: Podložie telesa skládky bolo vyhĺbené a dosypané do požadovaných úrovní a profilov - 1 m nad kótou hladiny storočnej vody. Násypy boli prevedené zo zahlinených štrkopieskov dovážaných z materiálovej jamy pri ceste Dolný Bar - Komárno. Na takto pripravenú pláň bola uložená náhrada minerálne tesnenie

- fólia Tatrabent v kombinácii s geomembránou - HDPE fóliou. Ako fóliové tesnenie je položená HDPE fólia hrúbky 2,0 mm krytá z hornej strany proti mechanickému poškodeniu geotextíliou hmotnosti 500 g.m2. Na geotextíliu je položený plošný štrkový drén hrúbky 30 cm, štrku fr. 16-32 mm na povrchu s filtračnou geotextíliou FIBERTEX 190 g.m-2 (uplatnenie ust. vyhlášky , nakoľko výstavba stavebného objektu drenážneho systému bola zrealizovaná v roku 1997).

5. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava, odbor integrovaného povoľovania a kontroly, ako príslušný orgán štátnej správy podľa ust. a ust. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie“), podľa ust. písm. 1) o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia“) a podľa ust. a v súlade s ustanoveniami , , a vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. o skládkovaní odpadov a uskladnení odpadovej ortuti (ďalej aj ako „“ alebo aj ako „ o skládkovaní odpadov a uskladnení odpadovej ortuti“), vydala konečné rozhodnutie RZ č.: 5636/37/2021-23118/2021 zo dňa 19.07.2021 o ukončení činnosti prevádzkovania skládky odpadov „Skládka odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný - Dolný Bar“ ku skládke odpadov ako celku (ďalej aj ako „rozhodnutie“), pre prevádzkovateľa: FCC Slovensko, s.r.o., Bratislavská 18, 900 51 Zohor, IČO: 31 318 762 a stanovila podmienky rozhodnutia:

1. Platnosť súhlasu na prevádzkovanie skládky odpadov podľa ust. § 97 ods. 1 písm. a) (konkrétne platnosť k časti prijímania a ukladania odpadu) zaniká dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia. 2. Prevádzkovateľ je povinný pre nezrekultivovanú časť I. etapy 1. a 2. fázy a II. etapy 1. fázy podať žiadosť o udelenie súhlasu podľa ust. § 97 ods. 1 písm. j) zákona o odpadoch na uzavretie skládky odpadov alebo jej časti, vykonanie jej rekultivácie a jej následné monitorovanie do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. 3. Prevádzkovateľ je povinný po právoplatnosti tohto rozhodnutia postupovať v súlade s ust. § 114 c ods. 12 až 15 zákona o odpadoch.

Inšpekcia v odôvodnení rozhodnutia uviedla, že pri overovaní vykonania opatrení na účel splnenia požiadaviek na skládku odpadov podľa ust. § 114c ods. 2 písm. a) zákona o odpadoch, preskúmala všetky doklady, ktoré prevádzkovateľ predložil spolu so žiadosťou, doklady, ktoré mala k dispozícii zo svojej úradnej činnosti a zároveň vychádzala zo zistení z vykonanej miestnej obhliadky s tým, že zistila, že pôvodná „stará“ časť skládky, ktorá je technicky a fyzicky prepojená s „novou“ časťou skládky (I. a II. etapa), bola uvedená do prevádzky kolaudačným rozhodnutím č. Z97/04385-004/OSP zo dňa 16.12.1997 vydaným Okresným úradom v Dunajskej Strede odbor životného prostredia, pre stavbu „Regionálna skládka odpadov Dolný Bar“ (t.j. pred 30. júnom 2001) a vzťahovala sa na ňu povinnosť predložiť plán úprav skládky odpadov podľa právneho predpisu účinného do 31.12.2015, konkrétne vyplývajúca z ust. § 81 ods. 4 písm. b) bodu 2. zákona o odpadoch.

Dôvodila, že plán úprav pre starú časť skládky nebol vypracovaný a nemala informáciu o dôvode neschválenia plánu úprav. Z tohto dôvodu vychádzala z podmienok uvedených v jej prvom rozhodnutí č. /Kk/370160104 zo dňa 07.06.2006, ktoré bolo platné do 31.12.2008 a ktorým vydala integrované povolenie pre prevádzku „Skládka odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný

- Dolný Bar“ a v ktorom boli určené podmienky technického vybavenia a jej prevádzkovania. Ďalej Inšpekcia uviedla, že ako dôvod platnosti uvedeného rozhodnutia bolo uvedené: „Skládka spĺňala požiadavky všeobecne záväzných právnych predpisov do roku 2001. V súčasnosti nespĺňa jednu z požiadaviek všeobecne záväzných právnych predpisov v environmentálnej oblasti na ochranu životného prostredia - zákona o odpadoch - tesnenie skládky. Pri výstavbe sa z dôvodu záplav v Topoľníkoch

- ložisko ílu - bola použitá geosyntetická rohož TATRABENT. Skládka nemá vybudované potrebné tesnenie podložia a ukončí svoju činnosť k 31.12.2008.“

Inšpekcia v rozhodnutí uviedla, že dospela k nasledujúcim záverom:

Na ďalšie prevádzkovanie skládky odpadov nie sú splnené požiadavky z dôvodu, že pôvodná „stará“ časť“ a „nová (rozšírená)“ časť - I. a II. etapa sú fyzicky a technicky prepojené, pričom tesniaci systém „starej“ časti skládky odpadov nespĺňa požiadavky vyhlášky č. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o vykonaní niektorých ustanovení zákona o odpadoch (ďalej len ako „vyhláška o vykonaní niektorých ustanovení zákona o odpadoch“). Uviedla, že na „starú“ časť skládky sa uplatňuje , nakoľko výstavba tejto časti skládky odpadu bola zrealizovaná v roku 1997.

Vo vyhláške č. 283/2001 je v ust. § 26 ods. 3 uvedené: (cit.) „ak geologická bariéra nevyhovuje požiadavkám podľa odseku 2, umelo sa doplní. Umelo doplnená geologická bariéra (minerálna vrstva) musí mať hrúbku najmenej 0,5 m s koeficientom filtrácie pre skládky odpadov na nebezpečný odpad kf ? 1,0 . 10-10 m.s-1, pre skládky odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný, kf ? 1,0 . 10-9 m.s-1 a pre skládky odpadov na inertný odpad kf ? 1,0 . 10-7 m.s-1.“

Na „starú“ časť skládky odpadov bola namiesto požadovanej 0,5 m hrubej vrstvy minerálneho tesnenia navrhnuté tesnenie bentonitovými rohožami Tatrabent hrúbky 10 mm s koeficientom filtrácie kf = 2.10-11 m.s-1. Okrem toho bola do tesniaceho efektu započítaná aj na podložie zabudovaná vrstva štrku siltovitého s koeficientom filtrácie kf = 5.10-6 m.s-1 a hrúbkou 0,49 m (v skutočnosti násypy boli realizované v hrúbkach 1,0 - 1,5 m - doklady boli predložené ku kolaudácii). Ďalej bola na bentonitovú rohož položená fólia z HDPE hrúbky 2,0 mm.

Inšpekcia konštatovala, že použitá skladba tesnenia „starej“ časti skládky nevyhovuje požiadavkám tesnosti kladeným na dno skládky na nie nebezpečný odpad podľa vyhlášky č. 283/2001 a na základe uvedeného dospela k záveru, že stará časť skládky nespĺňa požiadavky právnych predpisov na tesnenie skládky odpadov.

Dôvodila, že podľa ust. . písm. b) zákona o odpadoch, prevádzkovateľ nepreukázal, že „stará“ časť skládky odpadu je v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z vyhlášky č. , nakoľko „stará“ časť skládky nespĺňa požiadavky právnych predpisov na jej tesnenie.

Zdôraznila, že všetky časti skládky (pôvodná „stará“ časť“ a „nová (rozšírená)“ časť - I. a II. etapa) tvoria jedno skládkové teleso, ktoré je fyzicky a technicky prepojené.

Inšpekcia v závere uviedla, že prevádzkovateľ v priebehu správneho konania nedoplnil žiadne nové dôkazy, preto po preskúmaní predložených dokladov získaných pri výkone úradnej činnosti v prevádzke a po overení stavebno-technického riešenia prevádzky, dospela k záveru, že nie sú splnené požiadavky na ďalšie prevádzkovanie predmetnej skládky.

II.

Žaloba

6. Včas podanou žalobou zo dňa 01.10.2021, doručenou na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo aj ako „správny súd“) dňa 01.10.2021, doplnenou podaním zo dňa 04.10.2021, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného RZ č. 5636/37/2021-23118/2021 zo dňa 19.07.2021 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) a navrhoval, aby ho správny súd zrušil.

7. Žalobca zastával názor, že napadnuté rozhodnutie trpí vadami, ktoré zakladajú jeho nezákonnosť a v zmysle ust. (ďalej len ako „SSP“) sú dôvodom na jeho zrušenie:

8. Namietal, že:

- napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. );

- zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (ust. );

- skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia (Rozhodnutia Inšpekcie) alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (ust. );

- napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu (ust. );

- napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť (ust. ).

9. Žalobca poukázal na to, že riešená problematika zásadne presahuje rozmer slovenskej legislatívy a je na ňu potrebné nahliadať predovšetkým v intenciách práva Európskej únie (ďalej len ako „EÚ“) a aplikácie jeho základných princípov s tým, že právny rámec regulácie skládok upravuje Smernica Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov (ďalej len ako „Smernica o skládkach“), ktorá bola do slovenského právneho poriadku implementovaná o. i. vo forme vyhlášky č. o skládkovaní odpadov a uskladnení odpadovej ortuti, ktorej textácia niektorých ustanovení však odporuje zneniu Smernice o skládkach, z ktorého by sa malo priamo vychádzať.

10. Uviedol, že z hľadiska Smernice o skládkach nie je rozhodujúce, akým spôsobom bude tá-ktorá skládka utesnená ale to, či bude tesnenie skládky spĺňať smernicou požadované parametre (teda koeficient priepustnosti).

11. Žalobca mal za to, že Smernica o skládkach dáva prevádzkovateľovi voľnosť pri výbere prostriedkov, ktorými zabezpečí požadovanú mieru ochrany, čím mu umožňuje využitie takých technologických postupov, ktoré dokážu zabezpečiť rovnakú mieru utesnenia ako prirodzená geologická vrstva a ktoré zároveň najviac vyhovujú podmienkam podložia skládky. Smernica o skládkach teda ponecháva priestor na využitie tých najvhodnejších technologických prostriedkov a to vrátane tých, ktoré v čase jej prijatia ešte nemuseli byť známe.

Taktiež zdôraznil, že takáto formulácia plne korešponduje so štandardmi európskej normotvorby, pričom zohľadňuje aj princíp technologickej neutrality, ktorý sa dostáva do popredia ako jeden z moderných princípov európskeho práva, pričom jeho podstata spočíva v tom, že všetky technologické riešenia by mali byť považované za rovnocenné, ak dokážu porovnateľným spôsobom dosiahnuť požadovaný technologický výsledok. Riadnou aplikáciou tohto princípu totiž možno docieliť využívanie tých najefektívnejších postupov, ktoré stav techniky v rozhodujúcom čase pozná, čo nepochybne korešponduje so celospoločenským záujmom. Zdôraznil, že slovenský normotvorca však do vnútroštátnej legislatívy princíp technologickej neutrality nepremietol a uchýlil sa k ničím neodôvodniteľnej reštriktívnej forme implementácie, ktorou umožnil použitie výhradne jedného technologického riešenia. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 4 ods. 3 vyhlášky č. 382/2018 o skládkovaní odpadov a uskladnení odpadovej ortuti, z ktorého vyplýva že: „Ak geologická bariéra nevyhovuje požiadavkám podľa odseku 2, umelo sa doplní minerálnou tesniacou vrstvou. Umelo doplnená minerálna tesniaca vrstva musí mať hrúbku najmenej 0,5 m s koeficientom filtrácie pre b) skládky odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný, kf 1,0 x 10 na -9 m/s alebo nižší.“

Ďalej žalobca poukázal na to, že v ustanovení absentuje formulácia, podľa ktorej možno minerálnu vrstvu doplniť iným spôsobom, ktorý je schopný zabezpečiť rovnaký spôsob ochrany. Zastával názor, že vyššie citovaná vyhláška teda v rozpore s ustanoveniami Smernice o skládkach neumožňuje zvoliť rovnako účinnú alternatívu k minerálnej vrstve a to ani napriek tomu, že ňou možno dosiahnuť porovnateľný (prípadne lepší) efekt.

Zastával názor, že v zmysle sporného ustanovenia vyššie citovanej vyhlášky tak možno minerálnu vrstvu doplniť výhradne použitím rovnakej minerálnej vrstvy (s totožným koeficientom a parametrami), aký stanovuje jej ust. § 4 ods. 2 a takáto úprava tak priamo odporuje základom logiky, ďalej princípu technologickej neutrality, ako aj samotnému zneniu Smernice o skládkach, nakoľko neumožňuje použitie ekvivalentného riešenia. Mal za to, že v danom prípade pri implementácii Smernice o skládkach došlo k nedôslednosti normotvorcu, keď formuloval normatívny text spôsobom, ktorý umožní použitie inej vhodnej alternatívy v jednom prípade, zatiaľ čo v inom, porovnateľnom prípade, takýto postup neumožnil.

Cieľom ust. § 4 ods. 3 citovanej vyhlášky (bod 3.2. Prílohy I Smernice o skládkach), mala byť možnosť využitia akéhokoľvek technologického riešenia, ktoré zabezpečí požadovanú mieru utesnenia a tým aj

primeranú ochranu životného prostredia. Zhrnul, že predmetná vyhláška však takúto možnosť vôbec neposkytuje a bezdôvodne zavádza prísnejšiu reguláciu v porovnaní so Smernicou o skládkach.

o skládkovaní odpadov a uskladnení odpadovej ortuti, tak autoritatívne určuje iba jeden spôsob utesnenia podložia skládky aj napriek existencii účinnejších, resp. alternatívnych variantov a v aplikačnej rovine sa tak predmetná vyhláška dostáva do priameho rozporu s ustanoveniami európskej legislatívy (Smernice o skládkach), ktorej použitie má v prípade vzájomného konfliktu prednosť.

12. Žalobca zastával názor, že žalovaný mal povinnosť na prípad aplikovať právo EÚ, ktoré ma vo vzťahu k vnútroštátnej legislatíve (v prípade rozporu) prednosť a v tejto súvislosti poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veci Kofoed (C- 321/05), Impact (C-268/06), Von Colson (C- 14/83) a Marleasing SA (C-106/89).

13. Zdôraznil, že žalovaný tak však neurobil a to ani napriek množstvu predložených podkladov, ktoré preukazovali vhodnosť použitého technologického riešenia.

14. Žalobca namietal, že v rámci správneho konania poskytol žalovanému štyri odborné posudky, ktoré jasne preukazovali, že technologické riešenie TATRABENT spĺňa parametre požadované ustanoveniami Smernice o odpadoch, avšak žalovaný sa týmito dôkazmi v napadnutom rozhodnutí nezaoberal a vôbec ich nevyhodnotil. Poznamenal, že vzhľadom na absenciu odôvodnenia vo vzťahu k uvedenému, nie je možné určiť, či žalovaný v rámci posudzovania odborné posudky vôbec nezohľadnil alebo ich predsa len zobral do úvahy.

15. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by sa žalovaný zaoberal tým, či utesnenie skládky spĺňa legislatívou požadované technické parametre (koeficient priepustnosti) alebo nie, ale iba konštatuje, že na jej utesnenie nebol použitý materiál, ktorý predpisuje vnútroštátna právna úprava; materiálne sa však jeho zložením riadne nezaoberal, resp. toto zloženie nezohľadňoval.

16. Žalobca zdôraznil, že žalovaný mal k dispozícii dostatok podkladov, z ktorých mohol odvodiť záver o dostatočnom tesnení dna skládky, avšak tak neučinil.

17. Obe do úvahy prichádzajúce možnosti pritom zakladajú vady skutkových zistení na strane Inšpekcie a spôsobujú tak nezákonnosť postupu, výsledkom ktorého bolo vydané napadnutie rozhodnutie. Odborné posudky totiž obsahovali také skutkové informácie, ktoré sú pre riadne posúdenie veci esenciálne a bolo potrebné ich pri rozhodovaní zohľadniť.

18. Žalobca namietal, že nezohľadnením daných odborných posudkov postupoval v rozpore so zákonom a dopustil sa konania, ktoré napĺňa žalobné dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. a .

19. Uviedol, že ak by sa žalovaný riadne zaoberal faktickou priepustnosťou a fyzikálnymi/technickými vlastnosťami tesnenia skládky, dospel by k záveru, že skladba dna jej tesnenia plne vyhovuje stanovenému koeficientu a technickým požiadavkám na tesnenie dna skládky, a teda aj zodpovedá podmienkam regulácie.

20. Ďalej žalobca namietal, že Smernica o skládkach bola slovenským normotvorcom zrejme nesprávne transponovaná.

21. Žalobca zastával názor, že z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že orgán verejnej moci môže vykladať právnu normu eurokonformne aj vtedy, ak by takýmto výkladom vznikol rozpor s jazykovým znením právneho predpisu (v tomto prípade vyhlášky č. 382/2018). Takýto výklad označovaný ako „contra legem“ sa použije v prípade, ak pre účely dosiahnutia cieľa smernice nevyhnutné. V prípade, ak by aj orgán verejnej moci odmietol priamo využiť výklad „contra legem“, vzniká mu povinnosť takéto sporné ustanovenie neaplikovať, a to bez ohľadu na jeho právnu silu. V takejto situácii potom príslušný orgán postupuje priamo podľa ustanovení Smernice o skládkach.

22. Zhrnul, že žalovaný bol ako orgán štátnej správy povinný za každých okolností v rámci svojej rozhodovacej činnosti aplikovať eurokonformný výklad. Za predpokladu, že vnútroštátna právna úprava odporuje účelu európskej legislatívy, má túto skutočnosť pri rozhodovaní zohľadniť a postupovať v zmysle Smernice o skládkach na základe využitia priameho účinku.

23. Žalobca vo vzťahu k vyššie uvedenému poukázal na právne úpravy iných členských štátov EÚ, ktoré Smernicu o skládkach správne implementovali.

24. Žalovaný napriek vedomosti o vyhovujúcej (dokonca vyššej) miere utesnenia prihliadal iba na doslovné znenie (gramatický výklad) vnútroštátnej legislatívy, pričom sa vôbec nezamýšľala nad účelnosťou takéhoto postupu a ani zmyslom samotnej právnej úpravy.

25. Uviedol, že vyššie uvedený postup je pritom v kontexte princípov právneho štátu neprijateľný, čo potvrdzuje aj ustálená ústavnoprávna prax.

26. Ústavný súd ČR v Náleze zo dňa 17.12.1997, sp. zn. uviedol: „Jazykový výklad predstavuje iba prvotné priblíženie sa k aplikovanej právnej norme. Je iba východiskom pre objasnenie a ujasnenie si jeho zmyslu a účelu (k čomu slúži aj rada ďalších postupov, ako logický a systematický výklad, výklad e ratione legis atď'.). Mechanická aplikácia abstrahujúca, resp. neuvedomujúca si, a to buď úmyselne, alebo v dôsledku nevzdelanosti, zmysel a účel právnej normy, činí z práva nástroj odcudzenia a absurdity.“

27. Obdobný záver vyplýva aj z praxe Ústavného súdu SR, ktorý v Náleze zo dňa 04.05.2010, sp. zn. : „Viazanosť štátnych orgánov v zmysle SR neznamená výslovnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie SR totiž nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona. Súd sa môže, ba dokonca musí od doslovného znenia právneho textu odchýliť v prípade, keď to vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov ( SR.“

28. Tým, že žalovaný aplikoval sporné ustanovenie bez prihliadnutia na jeho účel, tak postupoval v rozpore s vyššie naznačenými ústavnoprávnymi východiskami a uprednostnila formalizmus pred výkladom rešpektujúcim ratio legis Smernice o skládkach. Týmto postupom tak došlo k zásahu do jeho práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobca mal za to, že dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa ust. bol v tomto prípade naplnený.

30. Žalobca dodal, že znenie sporného ust. vyhlášky č. sa v rozhodujúcej časti zhoduje so znením ust. ods. vyhlášky č. , avšak obidve vyhlášky vykazujú rozpor s právom EÚ a priečia sa ustanoveniam a účelu Smernice o skládkach.

31. Ďalej žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, nakoľko v jeho odôvodnení sa žalovaný odvoláva výhradne na neúčinnú vyhlášku č. 283/2001, ktorá bola s účinnosťou ku dňu 15.10.2013 zrušená, a to na základe ust. vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch a ktorá bola následne k 01.01.2016 nahradená vyhláškou Ministerstva životného prostredia č. , ktorú s účinnosťou k 01.01.2019 zrušilo ust. vyhlášky č. 382/2018.

32. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že žalovaný na daný prípad aplikoval neúčinný právny predpis, čo v zmysle názorov právnej doktríny zakladá natoľko závažnú vadu, ktorá spôsobuje nulitu (ničotnosť) vydaného napadnutého rozhodnutia.

33. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa ust. , bol v tomto prípade naplnený.

34. Žalobca ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, nakoľko v podstatných častiach neobsahuje riadne odôvodnenie záverov, ku ktorým žalovaný dospel.

35. Uviedol, že v rámci konania predložil žalovanému odborné posudky preukazujúce technickú dostatočnosť použitého riešenia tesnenia dna skládky. Všetky odborné posudky pritom zhodne konštatovali, že účel (riadne utesnenie Skládky a ochrana životného prostredia) bol v skúmanom prípade dodržaný.

36. Znalec v 5. časti (ZÁVER) Expertízneho posúdenia explicitne konštatoval, že navrhovaná skladba podložia (tesnenie skládky): ? vyhovuje v plnom rozsahu požiadavkám tesnosti kladeným na dno skládok na nie nebezpečný odpad; ? vyhovuje v plnom rozsahu požiadavkám prispôsobivosti tesniacich vrstiev možným deformáciám podložia tak aby nedochádzalo ku ich porušeniu a tým aj strate ich tesnosti; ? vyhovuje z pohľadu ochrany fóliového tesnenia proti jeho porušeniu.

37. Zároveň žalobca namietal, že nakoľko bolo expertízne posúdenie vypracované znalcom v decembri roku 2019, zohľadňovalo aktuálny stav utesnenia skládky, pričom informácie pochádzajúce z odborných posudkov sú pre rozhodnutie vo veci samej mimoriadne podstatné, nakoľko sa zaoberajú skutočnou mierou utesnenia z hľadiska efektívnosti použitého technologického riešenia. Zdôraznil, že žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia s vyššie uvedeným dôkazom vôbec nevysporiadal a odborné posudky v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec ani len nespomenul. Preto žalobca zastával názor, že napadnuté rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné, čo odôvodňuje nutnosť jeho zrušenia.

38. Ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie trpí vadami aj v časti týkajúcej sa posudzovania jednotlivých častí skládky ako jedného celku, keďže z podmienok rozhodnutia vyplýva, že zánik súhlasu na prevádzkovanie sa vzťahuje na skládku ako celok, a nielen na starú časť skládky, ktorá podľa názoru žalovaného nespĺňa požiadavky platnej legislatívy. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však nie je zrejmé, prečo by sa tento čiastkový záver mal vzťahovať na skládku ako celok. Žalovaný v tejto súvislosti len uviedol, že „nová“ časť skládky (I. a II. etapa), je so starou časťou skládky technicky prepojená.

39. Žalobca uviedol, že skládka v súčasnom stave bola otváraná po etapách, pričom pred vydaním napadnutého rozhodnutia došlo k jej rozšíreniu celkovo trikrát. Žalobca starú časť skládky v roku 2008 uzavrel a následne kompletne zrekultivoval.

40. Zastával názor, že nakoľko sa žalovaný závažne odklonil od zaužívanej praxe, napadnuté rozhodnutie malo byť jasne a presvedčivo zdôvodnené v zmysle ust. § 114c ods. 9 zákona o odpadoch, z ktorého vyplýva, že v odôvodnení rozhodnutia podľa odseku 7 alebo odseku 8 sa uvedú skutočnosti a úvahy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, a akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri posudzovaní splnenia podmienok pre jeho vydanie. Strohé konštatovanie toho, že jednotlivé časti skládky sú vzájomne prepojené, nenapĺňa požiadavku riadneho odôvodnenia. Z napadnutého rozhodnutia tak jednoznačne nevyplýva z akého dôvodu sa vzťahuje aj na tie časti skládky, ktoré spĺňajú parametre dané vyhláškou č. 382/2018.

41. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že napadnuté rozhodnutie je z dôvodu nedostatočného odôvodnenia a súčasnej zmätočnosti nepreskúmateľné, čo napĺňa žalobný dôvod v zmysle ust. .

42. Žalobca pre účely súdneho konania predložil v doplnení správnej žaloby zo dňa 04.10.2021 správnemu súdu podľa ust. v spojení s ust. (ďalej len ako „CSP“) ako dôkaz - súkromný znalecký posudok a zároveň navrhol, aby správny súd vykonal výsluch znalca prof. JUDr. PhDr. Miroslava Slašťana, PhD., ktorý by mohol potvrdiť správnosť jeho záverov a podať žiadané vysvetlenia (s odkazom ust. vyhlášky č. , ktorou sa vykonáva o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

43. Ďalej žalobca navrhol, že pokiaľ má správny súd pochybnosti k výkladu práva EÚ, aby prerušil konanie podľa ust. a to do právoplatného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ o predbežných otázkach a aby predložil návrh prejudiciálnych otázok Súdneho dvoru EÚ nasledovne:

1. Musí sa bod 3.2. prílohy I smernice 1999/31/ES vykladať a aplikovať na území členského štátu takým spôsobom, že ak geologická bariéra skládky nespĺňa kritéria na hrúbku a koeficient priepustnosti podľa druhej vety bodu 3.2. prílohy I smernice 1999/31/ES, môže byť umelo doplnená jedine jednou minerálnou tesniacou vrstvou žiadne iné umelé doplnenie minerálnej vrstvy nie je dovolené? 2. Musia sa požiadavky na tesnenie skládky upravené v prílohe I smernice 1999/31/ES vykladať a aplikovať na území členského štátu takým spôsobom, že nedovoľujú takú vnútroštátnu právnu úpravu, podľa ktorej medzi plastovú fóliu a drenážnu vrstvu sa s cieľom ochrániť plastovú fóliu pred jej mechanickým porušením ukladá ochranná vrstva najmenej 0,2 m hrubá; tvorí ju piesok alebo štrk s veľkosťou zrna do priemeru 8 mm a ako ochrannú vrstvu možno použiť aj vhodnú geotextíliu? 3. Je možné smernicu Rady 1999/31/ES transponovať a aplikovať takým spôsobom, že požiadavky na tesnenie skládky odpadov sú rôzne pre rôzne časti skládky uvedené do prevádzky v rôznom období? 4. Sú ustanovenia bodu 3.2. prílohy I smernice 1999/31/ES jasné, bezpodmienečné a presné tak, že sa ich uplatnenia môže domáhať prevádzkovateľ skládky odpadu, ktorý nie je nebezpečný, pred vnútroštátnymi orgánmi členského štátu?

44. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné v celom posudzovanom rozsahu a zastával názor, že boli splnené všetky zákonom stanovené požiadavky na jeho zrušenie.

III.

Vyjadrenie žalovaného

45. Vo vyjadrení zo dňa 10.02.2022 k žalobe, doručenom súdu dňa 14.02.2022, žalovaný zotrval na svojom závere uvedenom v napadnutom rozhodnutí, vyjadril sa k jednotlivým bodom žaloby a uviedol, že s názorom žalobcu sa nestotožňuje a navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

IV.

Replika

46. Žalobca v replike zo dňa 01.03.2022, doručenej správnemu súdu dňa 01.03.2022 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 10.02.2022, zotrval na všetkých argumentoch uvedených v žalobe a nesúhlasil v celom rozsahu s jeho tvrdeniami.

V.

Právne posúdenie

47. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (, ods. ), po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, rozhodol v rozsahu dôvodov správnej žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 16.03.2023 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil.

48. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného RZ č.: 5636/37/2021-23118/2021 zo dňa 19.07.2021 o ukončení činnosti prevádzkovania skládky odpadov „Skládka odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný - Dolný Bar“ ku skládke odpadov ako celku, pre žalobcu ako prevádzkovateľa a v ktorom stanovil podmienky rozhodnutia.

49. Kto tvrdí, že bol na svojich právach vrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd ( ).

50. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti o správnych žalobách.

51. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

52. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

53. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

54. Podľa § 114a ods. 2 zákona o odpadoch, rozhodnutie podľa odseku 1 obsahuje a) stručnú identifikáciu konania, ku ktorému bolo vydané, b) identifikačné údaje o prevádzkovateľovi skládky odpadov a stavebníkovi, ak je inou osobou ako prevádzkovateľ skládky odpadov, c) označenie pozemkov, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie, a označenie vlastníckych vzťahov k nim, a to podľa údajov z evidencie v katastri nehnuteľností, d) zoznam vlastníkov pozemkov, e) mapu lokalizácie pozemkov a stavieb, f) odôvodnenie, v ktorom sa uvedú skutočnosti, ktoré preukazujú splnenie podmienky podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b), g) poučenie vlastníkov pozemkov o možnosti uplatniť právo na primeranú jednorazovú náhradu podľa § 19a.

55. Podľa § 114c ods. 1 zákona o odpadoch, prevádzkovateľ skládky odpadov alebo jej časti uvedenej do prevádzky do 30. júna 2001, na ktorú sa vzťahovala povinnosť predložiť plán úprav skládky odpadov podľa právneho predpisu účinného do 31. decembra 2015, a) doklady podľa odseku 2, ktoré preukazujú možnosť samostatného prevádzkovania časti skládky odpadov, ktorej neuplynula doba platnosti rozhodnutia na jej prevádzkovanie podľa § 97 ods. 1 písm. a) alebo osobitného predpisu,148c) ak časť skládky odpadov, na ktorú sa vzťahovala povinnosť predložiť plán úprav skládky odpadov, nespĺňa požiadavky na skládky odpadov podľa odseku 2 písm. a), b) doklady, ktoré preukazujú, že boli vykonané všetky opatrenia na účel splnenia požiadaviek na skládku odpadov podľa odseku 2 písm. a) k jej časti, na ktorú sa vzťahovala povinnosť predložiť plán úpravy skládky odpadov, alebo c) žiadosť o udelenie súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. j) alebo súhlasu podľa osobitného predpisu148d) na všetky časti skládky odpadov, na ktoré takýto súhlas ešte nebol udelený.

56. Podľa § 114c ods. 5 zákona o odpadoch, orgán štátnej správy odpadového hospodárstva alebo inšpekcia podľa osobitného predpisu do 30 dní od dňa doručenia dokladov podľa odseku 1 písm. b) skontroluje, či tieto doklady preukazujú vykonanie opatrení podľa odseku 1 písm. b) a vykoná miestnu obhliadku.

57. Podľa § 114c ods. 7 zákona o odpadoch, orgán štátnej správy odpadového hospodárstva alebo inšpekcia podľa osobitného predpisu vydá konečné rozhodnutie o pokračovaní činnosti prevádzkovania skládky odpadov, ak po kontrole podľa odseku 5 dospel k záveru, že predložené doklady potvrdzujú vykonanie opatrení podľa odseku 1 písm. b).

58. Podľa § 114c ods. 8 zákona o odpadoch, orgán štátnej správy odpadového hospodárstva alebo inšpekcia podľa osobitného predpisu vydá konečné rozhodnutie o ukončení činnosti prevádzkovania skládky odpadov a) ku skládke odpadov ako celku, ak 1. prevádzkovateľ skládky odpadov v lehote podľa odseku 1 nepredložil doklady podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b) alebo nepodal žiadosť podľa odseku 1 písm. c), 2. prevádzkovateľ skládky odpadov podal žiadosť podľa odseku 1 písm. c), 3. po preskúmaní dokladov a vykonaní miestnej obhliadky podľa odseku 4 dospel k záveru, že nie sú splnené požiadavky na samostatné prevádzkovanie časti skládky odpadov podľa odseku 1 písm. a), 4. prevádzkovateľ skládky odpadov nepodal k časti skládky odpadov podľa odseku 1 písm. a) žiadosť podľa odseku 6 v určenej lehote, alebo 5. po preskúmaní dokladov a vykonaní miestnej obhliadky podľa odseku 5 dospel k záveru, že neboli vykonané všetky opatrenia na účel splnenia požiadaviek na skládku odpadov podľa odseku 1 písm. b).

59. Podľa vyhlášky č. o skládkovaní odpadov a uskladnení odpadovej ortuti, skládka odpadov sa musí utesniť tak, že sa geologickou bariérou alebo umelým tesnením podložia skládky odpadov a tesnením a prekrytím skládky odpadov po jej uzatvorení dosiahne ochrana pôdy, povrchovej vody a podzemnej vody.

60. Podľa vyhlášky č. o skládkovaní odpadov a uskladnení odpadovej ortuti, podložie skládky odpadov a jej bočné steny tvorí geologická bariéra s hrúbkou a s koeficientom filtrácie (kf) podľa týchto požiadaviek: a) skládky odpadov na inertný odpad: kf 1,0 x 10-7 m/s alebo nižší, hrúbka najmenej 1 m, b) skládky odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný: kf 1,0 x 10-9 m/s alebo nižší, hrúbka najmenej 1 m, c) skládky odpadov na nebezpečný odpad: kf 1,0 x 10-9 m/s alebo nižší, hrúbka najmenej 5 m.

61. Podľa vyhlášky č. o skládkovaní odpadov a uskladnení odpadovej ortuti, ak geologická bariéra nevyhovuje požiadavkám podľa odseku 2, umelo sa doplní minerálnou tesniacou vrstvou. Umelo doplnená minerálna tesniaca vrstva musí mať hrúbku najmenej 0,5 m s koeficientom filtrácie pre a) skládky odpadov na inertný odpad kf 1,0 x 10-7 m/s alebo nižší, b) skládky odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný, kf 1,0 x 10-9 m/s alebo nižší a c) skládky odpadov na nebezpečný odpad kf 1,0 x 10-10 m/s alebo nižší.

62. Podľa vyhlášky č. o skládkovaní odpadov a uskladnení odpadovej ortuti, geologická bariéra alebo umelo doplnená minerálna tesniaca vrstva skládky odpadov sa doplní najmenej jednou vrstvou fólie z vysokohustotného polyetylénu (HDPE) s hrúbkou najmenej 2,5 mm pre skládky odpadov na nebezpečný odpad a s hrúbkou najmenej 1,5 mm pre skládky odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný, alebo inou umelou tesniacou vrstvou s porovnateľnými vlastnosťami, ako má fólia z vysokohustotného polyetylénu (HDPE) požadovanej hrúbky.

63. Podľa vyhlášky č. o skládkovaní odpadov a uskladnení odpadovej ortuti, umelo doplnená minerálna tesniaca vrstva musí mať také vlastnosti, že vplyvom skládkovania nedôjde k žiadnym nepriaznivým zmenám podložia a je schopná prispôsobovať sa deformácii podložia; musí mať hrúbku najmenej 0,5 m.

64. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ust. súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle ust. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je orgán verejnej správy oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.

65. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia orgánu verejnej správy namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred orgánom verejnej správy, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

66. V danom prípade bolo primárnou úlohou správneho súdu preskúmať napadnuté rozhodnutie v kontexte žalobných námietok žalobcu, posúdiť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie konečného rozhodnutia o ukončení skládky, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.

67. Po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia správny súd dospel k záveru, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného nemožno zistiť z akého dôvodu a na akom skutkovom základe rozhodol, keďže z neho nevyplýva, ako orgán verejnej správy vyhodnotil jednotlivé dôkazy - odborné posudky, ktoré žalobca ako prevádzkovateľ skládky predložil žalovanému v správnom konaní a ktoré vôbec nevyhodnotil v napadnutom rozhodnutí, keďže v ňom absentuje vyhodnotenie týchto dôkazov. Správny súd konštatuje, že žalovaný odôvodnenie v napadnutom rozhodnutí založil len na strohom opise záznamu z obhliadky skládky č. 15/2021 bez uvedenia konkrétnych dôvodov a uvedení relevantnej správnej úvahy orgánu verejnej správy, ktorou by sa vysporiadal s vyššie uvedenými predloženými dôkazmi žalobcu v správnom konaní ako aj s ďalšími dôkazmi zistenými žalovaným v správnom konaní.

68. Ďalej z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný na danú vec aplikoval už neúčinný právny predpis a to vyhlášku č. , ktorá bola zrušená vyhláškou č. (žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuvádza, že citovaná vyhláška sa týka prvého rozhodnutia, ktoré bolo platné do 31.12.2008).

69. Možno prijať záver, že tieto nedostatky spôsobujú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a preto ho súd zrušil podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d).

70. Správny súd konštatuje, že odôvodnenie v napadnutom rozhodnutí žalovaného je arbitrárne, nakoľko nespĺňa zákonné atribúty definované v zákone, podľa ktorých osoby dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania.

71. V súvislosti s vyššie uvedeným správny súd poukazuje na judikatúru SR a EÚ v zmysle ktorej, odôvodnenie rozhodnutia zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho výrok, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, pričom medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonnému rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi orgán verejnej správy v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať.

72. V zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj riadny chod spravodlivosti zaväzuje súdy a orgány verejnej správy na odôvodňovanie rozhodnutí. Nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a tento postup je nezlučiteľný so zásadou spravodlivého konania. Orgány verejnej správy majú povinnosť nielen rozhodnúť, ale tiež vysvetliť, ktoré skutočnosti považujú za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzali a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadili, prečo nevykonali ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdili. Ak tak neurobia, zaťažia svoje rozhodnutia vadou spočívajúcou v tom, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a účastníkovi konania sa postupom či už orgánu verejnej správy alebo súdu odníme možnosť konať pred týmto orgánom a súčasne tieto orgány postupujú aj v rozpore s a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd. Perfektnosť rozhodnutia akéhokoľvek orgánu verejnej správy, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, obsahuje reakcie na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonnému rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, aj na také, ktoré sú pre rozhodnutie bezvýznamné, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie rozhodujúce, odpoveď špecifická k danej skutočnosti či argumentu sa vyžaduje. Pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či orgán verejnej správy mohol svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie alebo sa precíznejšie vysporiadať s námietkami účastníka konania, ktoré možno považovať za právne významné. Správny súd však hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia orgánu len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny

orgán vydal meritórne rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým orgán verejnej správy dospel na základe voľnej úvahy, je potrebné v rozhodnutí dostatočne odôvodniť tak, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako boli vyhodnotené vykonané dôkazy.

73. Zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu garantovaných práv fyzických osôb alebo právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci sú preto povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd...” (napr. , , , podobne aj ).

74. Pri rozhodovaní je potrebné vykladať relevantné právne normy eurokonformným spôsobom s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora EÚ prípadne Európskeho súdu pre ľudské práva, ak je to v tom ktorom prípade potrebné, avšak nemožno opomínať povinnosť prihliadať na osobitné okolnosti každého prípadu a účel relevantného zákona, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú konečné rozhodnutie v tej ktorej veci.

75. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach už opakovane vyslovil názor, že každé odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu, a to v dostatočnom rozsahu, tzn. že priemerný adresát musí mať možnosť z predloženého odôvodnenia pochopiť správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k záveru obsiahnutom vo výrokovej časti (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ).

76. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (, , ).

77. Správny súd poukazuje na to, že aplikácia práva ako jedna z foriem realizácie práva je procesným právom upravený postup a činnosť orgánov verejnej správy s príslušnou právomocou, ktorá vyúsťuje vydávaním aktov aplikácie práva - individuálnych právnych aktov, ktoré sa vzťahujú na konkrétne prípady a zaväzujú určité (individuálne) právne subjekty.

Taktiež správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že povinnosťou orgánov verejnej správy bolo postupovať len podľa zákona a preto nemožno legitímne očakávať, aby v konkrétnom konaní bol porušený princíp legality zakotvený v , podľa ktorého: „Štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“. Z uvedeného vyplýva, že určuje miesto a postavenie štátnej moci predstavovanej štátnymi orgánmi vo vzťahu k právu tak, že stanovuje ich podriadenosť ústave a zákonom a v uvedenom smere upravuje princíp právneho štátu, t. j. vládu práva. V dôsledku toho možno štátnu moc uplatňovať len pri splnení viacerých podmienok. Prvou z nich je tá, že k uplatneniu štátnej moci dochádza (môže dôjsť) len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Každý orgán štátu má buď alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu alebo zákon dovoľuje. ustanovuje, že zákon ustanoví aj spôsob, akým štátne orgány smú štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ktoré možno použiť v prípade neplnenia rozhodnutí orgánov štátu. V dôsledku „uvedeného preto štátnym orgánom Slovenskej republiky zákony upravujúce ich postavenie a právomoci neumožňujú, aby samostatne rozhodovali o konaní nad rámec zákona, t. j. mimo rozsah zákonom ustanovených právomocí. Zákonom ustanovený rozsah právomoci jednotlivých orgánov štátu je stabilný a k jeho zmene môže dôjsť len v dôsledku neskoršej a obsahovo odlišnej zákonnej úpravy. Ten orgán štátu, ktorého postavenie a právomoci zákon upravuje, nie je preto oprávnený z vlastného rozhodnutia a podľa vlastnej úvahy konať nad rozsah svojich zákonných právomocí, keďže takéto konanie príslušný právny predpis neupravuje“ (z uznesenia Ústavného súdu SR spis. zn. ).

Čl. 2 ods. 2 vytvára právnu istotu tiež v tom, že žiaden orgán štátu (odlišný od zákonodarcu) nie je oprávnený samostatne a podľa vlastnej úvahy rozhodnúť, kedy a za akých

podmienok nebude konať v rozsahu zákona a zákonom ustanoveným spôsobom. Právnej istote ako nedielnej súčasti právneho štátu podľa preto nezodpovedá taký stav (situácia), ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. Len taký postup orgánu verejnej správy, ktorý zohľadňuje ústavné princípy ust. , je naplnením princípu právnej istoty ako nedielnej súčasti právneho štátu v zmysle jej čl. 1. Základnou podmienkou v materiálnom právnom štáte je dôsledné dodržiavanie kompetencií orgánmi verejnej moci.

V dôsledku uvedeného, preto štátnym orgánom Slovenskej republiky zákony upravujúce ich postavenie a právomoci neumožňujú, aby samostatne rozhodovali v konaní nad rámec zákona, t. j. mimo rozsah zákonom ustanovených právomocí. Zákonom ustanovený rozsah právomocí jednotlivých orgánov štátu je stabilný a k jeho zmene môže dôjsť len v dôsledku neskoršej a obsahovo odlišnej zákonnej úpravy. Ten orgán štátu, ktorého postavenie a právomoci zákon upravuje, nie je preto oprávnený z vlastného rozhodnutia a podľa vlastnej úvahy konať nad rozsah svojich zákonných právomocí, keďže takéto konanie príslušný právny predpis neupravuje.

Správny súd dodáva, že orgán verejnej správy, ktorého postavenie a právomoci sú zákonom reglementované, nie je oprávnený konať nad rozsah svojich zákonných právomocí, nakoľko takéto konanie príslušný právny predpis neustanovuje.

Z ustálenej judikatúry jednoznačne vyplýva princíp zákonnosti, ktorý ovláda činnosť verejnej správy ako celok, t. j. limitovanie štátnych orgánov normatívnou právnou úpravou. Podľa správneho súdu nemôže byť tento princíp vylúčený pri uplatňovaní právomoci vykonávateľov verejnej správy.

Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok.

78. K návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa ust. a k návrhu na položenie prejudiciálnych otázok Súdneho dvoru EÚ, správny súd uvádza, že v danom prípade nebol procesný dôvod na prerušenie konania, nakoľko považoval návrh žalobcu za bezpredmetný vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti a nedostatok dôvodov v zmysle ust. .

79. Ďalej správny súd k návrhu žalobcu na vykonanie dôkazu - výsluchu znalca prof. JUDr. PhDr. Miroslava Slašťana, PhD, uvádza, že nie je súdom skutkovým, ale súdom vykonávajúcim prieskum súdnych rozhodnutí z hľadiska hmotného a procesného práva s tým, že úlohou súdov v správnom súdnictve je súdny prieskum rozhodnutí orgánov verejnej správy podľa zákonom stanoveného postupu a nie vyhľadávanie dôkazov, ktoré mal účastník konania alebo orgán verejnej správy vykonať (uplatniť) v administratívnom konaní (viď právny názor napr.: ÚS SR č. k. -21, NS SR - sp. zn.: , , , , ). Z tohto dôvodu, navrhnutý dôkaz žalobcom, správny súd nevykonal.

80. Správny súd zamietol návrh žalobcu na priznanie postavenia osoby zúčastnenej v konaní o správnej žalobe o preskúmanie rozhodnutia žalovaného a to Združeniu miest a obcí Žitného ostrova a obci Dolný Bar, ktorí neboli účastníkmi administratívneho konania, nakoľko v konaní nebolo preukázané splnenie procesných podmienok v zmysle ust. .

81. Záverom správny súd dodáva, že všeobecne platí, že ak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok posúdeniu dôvodnosti meritórnych námietok, a preto sa správny súd s ostatnými námietkami žalobcu, ktoré uviedol v žalobe, nemohol zaoberať.

82. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd považoval žalobu za dôvodnú a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa ust. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a to v súlade s ust. a .

83. V ďalšom konaní žalovaný rozhodne v súlade s právnym názorom správneho súdu uvedeným v odôvodnení tohto rozhodnutia, ktorým je viazaný podľa ust. , riadne zistí skutkový stav vo veci a zadováži si dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, pričom sa vysporiada s jednotlivými odbornými posudkami založenými v administratívnom spise a tieto dôkazy vyhodnotí vo vzťahu k ich záverom a to jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti ako aj ďalšie zistené dôkazy v správnom konaní. Taktiež sa žalovaný riadne vysporiada so všetkými relevantnými námietkami žalobcu a nové rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodní (skutkovo aj právne) a to tak, aby bol jeho záver preskúmateľný, ktorý vyplynie zo zistených skutkových okolností a ktorý ustáli tak, že bude zodpovedať zásadám logického myslenia a správneho uváženia a ktoré bude v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami najmä o odpadoch v znení a vyhláškou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. o skládkovaní odpadov a uskladnení odpadovej ortuti.

84. O náhrade trov konania rozhodol správny súd v zmysle ust. tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal vo veci plný úspech. Podľa ust. o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

85. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.