Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/209/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Kučerovou, v právnej veci navrhovateľky: E.. C. S., L. J. XXX/XX, Bratislava, zastúpená advokátom JUDr. Radislavom Olijášom, PhD., so sídlom Grösslingova 58, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava a Generálnou prokuratúrou SR, so sídlom Štúrova 2, Bratislava o zaplatenie 234.515,04 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

1. Odporca Slovenská republika zastúpená Generálnou prokuratúrou SR j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 234.515,04 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5% ročne od 31.03.2009 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 2. Vo zvyšku súd žalobu zamieta. 3. Odporca Slovenská republika zastúpená Generálnou prokuratúrou SR je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 16.396,35 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľky JUDr. Radislava Olijáša, PhD., so sídlom Grösslingova 58, 811 09 Bratislava do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Právna predchodkyňa navrhovateľky U. F. sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 4.11.2008 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcov pôvodne označených ako Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra SR a Slovenská republika zastúpená Generálnou prokuratúrou SR na zaplatenie sumy 234.515,04 € spoločne a nerozdielne. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 9.8.1958 príslušníci Krajskej správy Ministerstva vnútra v Banskej Bystrici po vykonanej domovej prehliadke našli a od navrhovateľky prevzali 143 kusov zlatých mincí o hmotnosti 906,85 g, ktoré vlastnícky patrili matke navrhovateľky F. H. a boli súčasťou jej rozsiahlej numizmatickej zbierky. Pre držanie týchto mincí bolo proti matke navrhovateľky vedené trestné stíhanie, rozsudkom bývalého Ľudového súdu v Banskej Bystrici zo dňa 9.1.1959 sp. zn. T 467/58 bola uznaná vinnou z devízového priestupku a bola odsúdená na zaplatenie pokuty v sume 300,- Kčs a k trestu prepadnutia 87 ks zlatých mincí. Rozsudok zo dňa 5.1.1959 však nikdy nebol doručený matke navrhovateľky, ktorá zomrela 20.5.1983, ani prokuratúre, takže nenadobudol právoplatnosť. Proti rozsudku podala dňa 11.10.2005 navrhovateľka odvolanie a žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a trestné stíhanie zastaviť. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27.7.2006 sp. zn. bolo odvolanie navrhovateľky zamietnuté z dôvodu, že bolo podané neoprávnenou osobou. Navrhovateľka uznesenie krajského súdu napadla ústavnou sťažnosťou. Nálezom Ústavného súdu SR zo dňa 24.4.2007 sp. zn. -42 Ústavný súd SR vyslovil, že bolo porušené právo navrhovateľky domáhať sa práva na nezávislom súde a zároveň bolo zrušené uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Následne Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 22.11.2007 sp. zn. rozsudok bývalého Ľudového súdu v Banskej Bystrici sp. zn. T 467/58

zo dňa 9.1.1959 zrušil a trestné stíhanie voči matke navrhovateľky zastavil. Navrhovateľka podaním zo dňa 11.8.2008 žiadala Okresný súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný, aby rozhodol o vrátení zaistených 143 kusov zlatých mincí s poukazom na ustanovenie veta prvá č. Okresný súd v Banskej Bystrici navrhovateľke odpovedal listom zo dňa 5.9.2008, pričom uviedol, že nemôže rozhodnúť o vrátení zaistených 143 kusov zlatých mincí, pretože nimi nedisponuje a ani nemá vedomosť, kde sa nachádzajú. Právny predchodkyňa navrhovateľky v žalobnom návrhu poukazovala na ustanovenie a č. , ktorý sa na daný prípad vzťahuje, podľa ktorého orgány činné v trestnom konaní majú povinnosť vydať veci, ktoré boli počas konania odňaté, ak už na ďalšie konanie nie sú potrebné a ak neprichádza do úvahy ich prepadnutie alebo zhabanie. Nesprávneho úradného postupu sa orgány činné v trestnom konaní dopustili tým, že po právoplatnom skončení trestného konania veci nevrátili oprávnenej osobe, navrhovateľke, ako jedinej dedičke po zomrelej matke F. H.. V tejto veci povinnosť orgánov činných v trestnom konaní vrátiť zaistených 143 ks zlatých mincí vznikla dňom 22.11.2007, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22.11.2007, sp. zn. , ktorým bol odsudzujúci rozsudok zrušený a trestné stíhanie proti F. H. bolo zastavené. Navrhovateľka výšku škody, ktorá jej vznikla nevrátením 143 ks zlatých mincí ustálila na základe Znaleckého posudku číslo 02/2008 súdneho znalca v odbore numizmatika, odvetvie kovové platidlá, medaily Mgr. Ladislava Kvasnovského a Dodatku k posudku zo dňa 28.10.2009. Keďže právnej predchodkyni navrhovateľky sa nepodarilo zistiť, u ktorého z orgánov činných v trestnom konaní zlaté mince zostali /či na Krajskej správe Ministerstva vnútra Banská Bystrica, alebo na Okresnej prokuratúre Banská Bystrica, resp. na Ľudovom súde v Banskej Bystrici/, navrhovateľka sa svojho nároku na náhradu škody domáha od Slovenskej republiky zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR, Generálnou prokuratúrou SR a Ministerstvom vnútra SR, ako orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré zodpovedajú za nesprávny úradný postup, a to spoločne a nerozdielne. Odporca SR - Ministerstvo spravodlivosti SR sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 30.9.2009. Vo vyjadrení uviedol, že v konaní nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom, pretože navrhovateľka, resp. jej právna predchodkyňa žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala nesprávny úradný postup Ministerstva spravodlivosti, v príčinnej súvislosti s ktorým by bola právnej predchodkyne navrhovateľky spôsobná škoda, ktorej náhradu si v konaní uplatňuje. Odporca má za to, že za škodu zodpovedá odporca SR zastúpená Generálnou prokuratúrou SR, ktorému tiež postúpili žiadosť navrhovateľky na predbežné prerokovanie nároku. Ministerstvo vnútra SR sa k návrhu vyjadrilo podaním doručeným súdu dňa 11.12.2008. Namietalo, že žaloba je podaná predčasne, nakoľko v čase jej podania ministerstvu neuplynula 6- mesačná zákonná lehota na predbežné prerokovanie uplatneného nároku. Ďalej vo vyjadrení uviedol, že zo zápisnice zo dňa 11.12.1958, v ktorej sú predmetné mince opísané bola vyhotovená Okresnou prokuratúrou v Banskej Bystrici, preto je potrebné osloviť Generálnu prokuratúru SR so žiadosťou o ďalšie šetrenie, kde sa v súčasnosti predmetné mince nachádzajú. Odporca sa preto domnieva, že predmetné mince odovzdala krajská správa Ministerstva vnútra v Banskej Bystrici spolu s vyšetrovacím spisom Okresnej prokuratúre v Banskej Bystrice a tá následne Ľudovému súdu v Banskej Bystrici. Ministerstvo vnútra ďalej namietalo, že navrhovateľka ich nikdy nepožiadala o vrátenie predmetných mincí, preto zo stany ministerstva vnútra nemohlo dôjsť k namietanému nesprávnemu úradnému postupu. Žalobný nárok neuznávajú a žiadajú ho zamietnuť. Generálna prokuratúra SR sa k návrhu vyjadrila podaním doručeným súdu 20.10.2009 (čl.112). Vo vyjadrení namietala pasívnu legitimáciu v spore a navrhla návrh navrhovateľky zamietnuť, pretože z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22.11.2007, sp. zn. nevyplýva záver, že by sa v spojení s týmto konaním Generálna prokuratúra SR dopustila nesprávneho úradného postupu. V konaní na bývalom Ľudovom súde v Banskej Bystrici sp. zn. T 467/58 sa rozhodovalo o vine a treste, prepadnutia veci - 87 kusov zlatých mincí v prospech štátu. V spojení s rozsudkom z 9.1.1959 podľa o trestnom konaní súdnom () jedine súd - predseda senátu bol oprávnený vykonávať úkony v spojení s prepadnutím veci. Podľa vykonáva opatrenia potrebné na výkon trestu predseda senátu , ktorý vo veci rozhodol v prvej stolici. Výkon trestu prepadnutia majetku vykonáva predseda senátu s kompetentným orgánom štátnej správy, ktorému zašle odpis rozsudku. Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pod sp. zn. , v ktorom zrušil rozsudok bývalého ľudového súdu v Banskej Bystrici a trestné stíhanie voči F. H. zastavil, mal súčasne rozhodnúť podľa , o vrátení 143 ks, resp. 87 ks mincí. Vychádzajúc z právnej úpravy a

Vo veci samej bol v konaní rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 10.11.2009, ktorým bolo konanie o návrhu v časti o zaplatenie istiny v sume 30.083,65 eur zastavené, odporca označený ako odporca v 1. rade Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR bol zaviazaný uhradiť navrhovateľke sumu 234.515,- eur s 8,5% úrokom z omeškania od 4.11.2008 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Súd prvého stupňa sa pri svojom rozhodnutí dospel k záveru, že Ľudový súd musel mať zlaté mince ako vecný dôkaz k dispozícií, keďže o nich rozhodoval. V odôvodnení rozhodnutia ďalej konštatoval, že v roku 1958 neexistoval právny predpis, ktorý by ukladal súdu povinnosť oproti podpisu preberať od prokuratúry obžalobu, trestný spis a vecné dôkazy. Postup prokuratúry bol a je taký, že obžalobu, trestný spis a vecné dôkazy doručil súdu a súd obžalobu , ktorá je súčasťou trestného spisu opatrila podacou pečiatkou. Odporca v 1. rade nemohol trvať v konaní na predložení listinného dôkazu preukazujúceho, že vecné dôkazy súd prevzal, pretože takýto dôkaz neexistuje. Súd vychádzal z toho, že vecné dôkazy boli súčasťou trestného spisu, ktorý bol jednoznačne Ľudovému súdu doručený 15.12.1958 a vecné dôkazy sa automaticky prikladali k trestnému spisu obsahujúcemu aj zoznam vecných dôkazov. Prvostupňový súd mal za to, že ľudový súd o minciach rozhodoval, preto ich musel mať k dispozícii (nemohol rozhodnúť o niečom čo nemal). Podľa záveru vysloveného v odôvodnení bol teda súd tým orgánom, ktorý mal 143 ks zlatých mincí posledný k dispozícií a jeho povinnosťou bolo tieto mince vydať. Odporca pôvodne označený ako odporca v 1. rade (SR-MS SR) sa voči rozsudku súdu prvého stupňa odvolal, keď s vysloveným právnym názorom súdu nesúhlasil. V odvolaní poukázal na znenie §55 Nariadenia ministra spravodlivosti č. 95/1952 Sb., ktoré sa týka vecí dôležitých pre trestné konanie, s prihliadnutím na ktoré neobstojí vyššie uvedený právny názor súdu prvého stupňa. Z uvedeného ustanovenia Nariadenia vyplýva, že Ľudový súd v Banskej Bystrici sporné zlaté mince od Okresnej prokuratúry nikdy neprevzal, pretože aj po podaní obžaloby boli tieto mince v úschove Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici. Nie je preto právne podložené tvrdenie súdu, že súd bol tým orgánom, ktorý mal 143 ks zlatých mincí posledný k dispozícií, a že bolo povinnosťou súdu tieto mince vydať. Krajský súd Rozsudkom sp. zn. -205 predmetný rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku, ktorým súd uložil odporcovi v 1. rade povinnosť zaplatiť navrhovateľke 234.515,04 eur s 8,5% úrokom z omeškania od 4.11.2008 do zaplatenie zmenil tak, že návrh zamietol. Odvolací súd zaujal názor, že Okresný súd tým, že nevydal zlaté mince, ktorými nedisponoval, nedopustil sa nesprávneho úradného postupu, ktorým by navrhovateľke bola spôsobená škoda. Vo vzťahu k odporcom v 2. a 3. rade rozsudok podľa potvrdil, pretože navrhovateľka neprodukovala ani žiadne tvrdenia, kedy by sa mali títo odporcovi dopustiť nesprávneho úradného postupu, na základe ktorého by si odvodzovala navrhovateľka svoj nárok na náhradu škody. Najvyšší súd SR Uznesením sp. zn. -240 dovolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu z 2. júna 2010, sp. zn. -205 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to najmä pre jeho nepreskúmateľnosť z dôvodu absencie jeho riadneho odôvodnenia. Krajský súd v Bratislave Uznesením sp. zn. -251 zo dňa 31.10.2012 rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou súd uložil odporcovi v 1. rade povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 234.515,04 eur s 8,5% úrokom z omeškania odo dňa 4.11.2008 do zaplatenia a trovy konania a v časti, ktorou súd prvého stupňa návrh navrhovateľky voči odporcom v 2. a 3. rade zamietol zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia vyslovil záväzný právny názor, že dňom 22.11.2007, kedy bol zrušený Rozsudok bývalého Ľudového súdu v Banskej Bystrici bolo povinnosťou štátu vrátiť nielen zaistených 87 ks zlatých mincí, ale aj zvyšnú časť, t.j. ostatných 56 zlatých mincí. Zaistený a do súčasnosti nevrátený majetok navrhovateľky predstavuje nesprávny úradný postup štátu, v príčinnej súvislosti s ktorým vznikla navrhovateľke skutočná škody, keď táto je objektívne vyjadriteľná peňažnými prostriedkami. Aj keď v tomto prípade jednoznačne vzniká zodpovednosť štátu voči navrhovateľke, odvolací súd uviedol, že aby mohol súd zaviazať štát v zastúpení niektorou z organizačných zložiek štátu na zaplatenie sumy 234.515,04 eur navrhovateľke, musí mať pre svoj záver, ktorá organizačná zložka štátu, či už Ministerstvo spravodlivosti SR, Ministerstvo vnútra SR alebo Generálna prokuratúra SR je za vznik škody zodpovedná v zmysle spoľahlivo preukázaný. Odvolací súd nesúhlasil s argumentáciou súdu prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí, keď uviedol, že ak Okresná prokuratúra v Banskej Bystrici dňa 15.12.1958 doručila Ľudovému súdu v Banskej Bystrici obžalobu zo dňa 12.12.1958, tak Ľudový súd musel mať zlaté mince ako vecný dôkaz k dispozícií, keďže o nich rozhodoval a preto odporcu v 1. rade zaviazal na sumu 234.515,04 eur s príslušenstvom, pretože súd prvého stupňa založil svoj záver len s určitou mierou pravdepodobnosti a to na domnienke, že ak Ľudovému súdu v Banskej Bystrici bola predložená obžaloba, bol tento súd zároveň posledný, ktorý mal mince k dispozícií. Zodpovednosť za škodu podľa nemožno vyvodiť na skutočnosti neposkytujúcej istotu, že reálne nastala.

Dňa 24.11.2012 zomrela navrhovateľka U. F., jej výlučnou právnou nástupkyňou a stala jej dcéra C. S., ktorá vyjadrila súhlas so vstupom do konania. Súd s poukazom na ustanovenie pokračoval v konaní s právnou nástupkyňou. Súd následne vo veci vykonal ďalšie dokazovanie výsluchom právnej nástupkyne navrhovateľky, prednesom jej právneho zástupcu, ďalšími vyjadreniami zástupcov odporcu, oboznámením s listinnými dôkazmi nachádzajúcim sa v pripojenom spisovom materiály Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. OT 467/1958, potvrdenkou zo dňa 9.8.1958, zápisnicou zo dňa 11.12.1958, listinnými dôkazmi zaslanými súdu Národnou bankou Slovenska vrámci poskytnutia súčinnosti súdu, ako i ostatným spisovým materiálom, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav: Z potvrdenky vydanej Krajskou správou MV v Banskej Bystrici zo dňa 9.8.1958 súd zistil, že Krajská správa MV dňa 9.8.1958 prevzala od U. F. 143 kusov rôznych zlatých mincí vo váhe 906,86 g. Zo zápisnice Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici zo dňa 11.12.1958 súd zistil, že na predvolanie sa na okresnú prokuratúru dostavila obvinená F.Í. H., kde jej bolo prokurátorom ukázaných 143 ks zlatých mincí vo váhe 906,85 g, ktoré dňa 9.8.1958 Krajská správa MV prevzala od U. F.. Z obsahu zápisnice vyplýva, že zabavené mince boli bez zjavných závad na prokuratúre za prítomnosti obvinenej spočítané a popísané. Označená zápisnica ďalej obsahuje počet kusov jednotlivých mincí, ich popis a rok výroby. Z pripojeného spisu Okresného súdu v Banskej Bystrici OT 467/1958 súd zistil, že Ľudový súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 2.1.1959 uznal vinnou F. H. z dôvodu, že od roku 1946 do 14.8.1958 vo svojom byte vo Y. ukrývala 87 kusov zlatých mincí, ktoré nikde neprihlásila, teda neodviedla majetkovú hodnotu, čím spáchala úmyselne devízový priestupok podľa a správneho. Za to bola odsúdená k pokute v sume 300,- Kčs a k vedľajšiemu trestu prepadnutia 87 kusov zlatých mincí. Predmetnú pokutu F. H.Z.T. uhradila. Z pripojeného spisu Okresného súdu v Banskej Bystrici OT 467/1958 súd zistil, že uznesením Krajského súdu zo dňa 22.11.2007 sp. zn. bol podľa a s poukazom na , č. zrušený rozsudok bývalého Ľudového súdu Banská Bystrica sp. zn. T 467/1958 z 9.1.1959 a trestné stíhanie voči obžalovanej F.Í. H., na ktorú podal dňa 15.12.1958 obžalobu Okresný prokurátor v Banskej Bystrici pre devízový priestupok podľa litera a/ ods. 2 správneho č. 88/1950 Sb. bolo zastavené, pretože prezident republiky udelil amnestiu dňa 9.5.1960, a preto že obžalovaná dňa 20.05.1983 zomrela. V odôvodnení Uznesenia Krajský súd v Banskej Bystrici okrem iného uviedol, že proti rozsudku Ľudového súdu v Banskej Bystrici podala dňa 13.10.2005 odvolanie U. F. /navrhovateľka/ dcéra zosnulej F. H.. V dôvodoch odvolania uviedla, že F. H. zomrela 20.5.1983, pričom odsudzujúce rozhodnutie jej nebolo nikdy doručené. Podľa názoru odvolateľky trestné stíhanie doposiaľ nebolo skončené, lebo rozsudok Ľudového súdu v Banskej Bystrici zo dňa 9.1.1959 nebol matke odvolateľky ani prokurátorovi doručený. Vo veci rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 27.7.2006, sp. zn. a to tak, že odvolanie zamietol, ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. Ústavný súd SR z podnetu podanej sťažnosti U. F. v konaní vedenom pod sp. zn. -42 nálezom rozhodol o tom, že Krajský súd v Banskej Bystrici vyššie citovaným rozhodnutím porušil jej základné právo podľa . Na tomto základe Ústavný súd Slovenskej republiky zrušil rozhodnutie krajského súdu a prikázal mu vo veci znovu konať a rozhodnúť. V ďalšom konaní krajský súd riadiac sa vysloveným názorom ústavného súdu vykonal ďalšie dokazovanie a rozhodol tak, ako bolo hore uvedené. Z pripojeného spisu Okresného súdu v Banskej Bystrici súd ďalej zistil, že navrhovateľka podaním zo dňa 13.8.2008 žiadala súd o vrátenie veci podľa č. Okresný súd listom zo dňa 5.9.2008 navrhovateľke oznámil, že nie je možné rozhodnúť o vrátení veci, nakoľko súd predmetnými mincami nedisponuje, ani nemá vedomosť, kde sa nachádzajú. Z pripojeného spisu súd ďalej zistil, že doposiaľ nebolo v trestnom konaní vydané uznesenie podľa . Zo znaleckého posudku č. 2/08 znalca v odbore numizmatika, odvetvie kovové platidlá, medaily Mgr. Ladislava Kvasnovského zo dňa 10.9.2008 a z vyjadrenia navrhovateľky súd zistil, že hodnota 143 ks zlatých mincí predstavuje výšku 234.515,04 Eur. Výsluchom znalca súd ustálil správnosť uvedeného vyčíslenia výšky škody. Vyčíslenú výšku škody nakoniec nespochybnil ani odporca. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (účinného ku dňu podania návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody) štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa označeného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Podľa , , zákona číslo vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, Ministerstvo vnútra SR, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru, Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo v správnom konaní. Podľa ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR. V danom prípade sa navrhovateľka návrhom na začatie konania domáhala náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu podľa citovaného o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, pričom za nesprávny úradný postup označila nevydanie veci orgánmi činnými v trestnom konaní. Skutočnosť, že 143 ks mincí nebolo navrhovateľke v rámci trestného konania vrátených nebola v konaní sporná. V zmysle právneho názoru vysloveného v Uznesení NS SR sp. zn. súd ďalej vo veci konal len z odporcom označeným ako Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, GP SR a MV SR, vzhľadom na výsledky dokazovania uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 11.4.2014 tento okruh orgánov konajúcich v prejednávanej veci v mene štátu zúžil na GP SR a MS SR. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že Ministerstvo vnútra SR preukázateľne už v roku 1958 pred podaním obžaloby odovzdalo mince Okresnej prokuratúre v Banskej Bystrici a odvtedy sa už nikdy nedostali do jeho dispozície, preto sa Ministerstvo vnútra SR nemohlo dopustiť nesprávneho úradného postupu v príčinnej súvislosti s ktorým by navrhovateľke vznikla škoda spočívajúca v nevydaní 143 ks zlatých mincí. Navrhovateľka počas konania preukázala, že bola úspešná v trestnom konaní, keď po podaní odvolania proti odsudzujúcemu rozsudku Ľudového súdu v Banskej Bystrici Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 22.11.2007 rozsudok Ľudového súdu v Banskej Bystrici zrušil a trestné stíhanie voči matke navrhovateľky zastavil. Navrhovateľke tak vznikol nárok na vrátenie veci -143 ks zlatých mincí podľa zákona číslo , ktoré boli pre potreby trestného stíhania prevzaté od navrhovateľky dňa 9.8.1958 Krajskou správou Ministerstva vnútra v Banskej Bystrici, čo vyplynulo z obsahu potvrdenia zo dňa 9.8.1958 a následne odovzdané do dispozície Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici, čo je zrejmé z obsahu zápisnice spísanej Okresnou prokuratúrou v Banskej Bystrici zo dňa 11.12.1958. Navrhovateľka počas konania preukázala, že veci jej neboli po skončení trestného konania orgánmi činnými v trestnom konaní vydané. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľke vznikol nárok na náhradu škody nesprávnym úradným postupom voči štátu, sporný bol orgán, konajúci v mene štátu, ktorý je za vzniknutú škodu zodpovedný. Odporcovia, s výnimkou Generálnej prokuratúry nenamietali tú skutočnosť, že nevydanie veci po skončení trestného stíhania v danom prípade je nesprávnym úradným postupom, za ktorý zodpovedá štát. Generálna prokuratúra vyslovila právny názor, že nesprávny úradný postup bol ten, že súd po vydaní oslobodzujúceho rozsudku zo dňa 20.11.2007 nevydal rozhodnutie podľa Konajúci súd sa s týmto právnym názorom stotožňuje, pretože takéto rozhodnutie je povinný vydať predseda senátu, v prípravnom konaní prokurátor alebo vyšetrovateľ alebo policajný orgán. Proti rozhodnutiu o vrátení a vydaní veci, ako aj o uložení do úschovy je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Treba však dodať že v súvislosti s absenciou vydania tohto rozhodnutia však navrhovateľke nevznikla škoda. Naviac, v tejto súvislosti súd poukazuje na právny názor vyslovený v Uznesení Krajského súdu v Bratislave sp. zn. -251 zo dňa 31.10.2012, že zaistený a do súčasnosti nevrátený majetok navrhovateľky predstavuje nesprávny úradný postup štátu, v príčinnej súvislosti s ktorým vznikla navrhovateľke skutočná škody, keď táto je objektívne vyjadriteľná peňažnými prostriedkami.

Zástupca štátu, GP SR vzniesla počas konania námietku premlčania vo vzťahu k celému uplatnenému nároku na náhradu škody, zástupca štátu - MS SR len vo vzťahu k zaisteným 56 ks minciam, na ktoré sa nevzťahoval trest prepadnutia vyslovený v rozsudku bývalého Ľudového súdu v Banskej Bystrici. Obaja zástupcovia namietali predčasnosť podania žaloby vzhľadom na absenciu rozhodnutia, ktoré malo byť v trestnom konaní vydané podľa . Označení zástupcovia štátu v tejto súvislosti poukazovali aj na Rozhodnutie prezidenta republiky a vlády Československej republiky o amnestii zo dňa 09. mája 1960, vydané pod číslom 54 ročník 1960 dňa 10. mája 1960. Touto amnestiou okrem iného v časti II, článok III prezident republiky odpúšťal z trestov, ktoré boli alebo budú uložené súdom za ostatné trestné činy alebo priestupky spáchané pred dňom tohto rozhodnutia : 1. tresty nápravného opatrenia, 2.tresty dosiaľ nezaplatenej pokuty za priestupky a náhradné resty za ne, 3.tresty peňažité , dosiaľ nezaplatené, neprevyšujúce 5000 Kčs alebo dosiaľ nezaplatené zvyšky týchto trestov a náhradné tresty za ne, 4. tresty odňatia slobody, výkon ktorých bol alebo bude podmienečne odložený, 5. tresty odňatia slobody alebo ich zvyšky, ktoré boli zložené za trestné činy a priestupky spáchané do dňa tohto rozhodnutia.... Z obsahu tejto amnestie teda vyplýva, že právnej predchodkyni navrhovateľky F. H. nevznikol nárok na vrátenie 87 ks prepadnutých mincí. K uplatnenej námietke premlčania súd považuje za potrebné dodať, že F. H. vznikol právny základ na uplatnenie svojho nároku na náhradu škody voči štátu už prijatím o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu a jeho nesprávnym úradným postupom vo vzťahu k 56 ks minciam, ktoré boli v trestnom konaní zaistené, avšak neboli postihnuté trestom prepadnutia, vzhľadom na skutočnosť, že ešte v čase účinnosti tohto zákona nebolo v trestnom konaní rozhodnuté o ich vrátení, pričom obžalovaná (odsúdená) sa ich vrátenia nejakým spôsobom nedomáhala. Z obsahu výrokovej vety rozsudku Ľudového súdu v Banskej Bystrici T 467/58, ani z jeho odôvodnenia však nie je zrejmé, konkrétne ktoré zlaté mince v počte 87 ks prepadli v prospech štátu, a ktorých 56 ks jej súd ponechal, čo vplýva na jeho samotnú vykonateľnosť. Vzhľadom na vyslovený právny názor odvolacieho súdu, ktorý je pre súd prvého stupňa záväzný, že nárok na vydanie veci - 143 ks zlatých mincí vznikol navrhovateľke počnúc dňom 22.11.2007, kedy bol zrušený Rozsudok bývalého Ľudového súdu v Banskej Bystrici však súd vyhodnotil vznesené námietky premlčania za nedôvodné, s poukazom na skutočnosť, že žaloba na náhradu škody bola voči štátu podaná dňa 4.11.2008, teda počas plynutia trojročnej premlčacej lehoty upravenej v , ktorej začiatok plynutia je s odkazom na vyslovený právny názor Krajského súdu ohraničený dňom 22.11.2007. V tejto súvislosti je potrebné tiež odkázať na právny názor odvolacieho súdu vyslovený na str. 8 cit. uznesenia sp. zn. , podľa ktorého zaistený a do súčasnosti nevrátený majetok navrhovateľky (143 kusov zlatých mincí) predstavuje nesprávny úradný postup štátu v príčinnej súvislosti s ktorým nesprávnym úradným postupom vznikla navrhovateľke skutočná škoda, keď o hodnotu týchto mincí bol zmenšený majetok navrhovateľky ako poškodenej, keď navrhovateľka nemôže zároveň vykonávať jednotlivé oprávnenia vyplývajúce jej z vlastníckeho práva k takémuto majetku. Pre tento právny záver je bezpredmetná aj námietka odporcu o predčasnosti podania žaloby na náhradu škody. Irelevantná je aj námietka odporcu o možnosti aplikácie a č. vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody, vzhľadom na skutočnosť, že trestné konanie voči obžalovanej F. H. nebolo právoplatne skončené. Po vykonanom dokazovaní súd ustálil, že orgánom konajúcim v mene štátu zodpovedným za vzniknutú škodu je GP SR, pretože z listinných dôkazov jednoznačne vyplynulo, že 143 zlatých mincí zostalo v čase prebehnuvšieho trestného konania v úschove Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici. Iný postup ako doposiaľ zaužívaný v trestnom konaní nebol ani právne možný. Pri konštatácii tohto záveru súd odkazuje na ustanovenie Nariadenia Ministerstva spravodlivosti č. 95/1952 Sb., ktorým sa vydáva Spravovací poriadok pre súdy, podľa ktorého po podaní obžaloby zostanú veci dôležité pre trestné konanie naďalej v úschove prokurátora, rozhodovanie o nich však podaním obžaloby prechádza na súd. Aj veci vzaté do úschovy sa uložia na prokuratúre. o trestnom konaní súdnom, ktorým bol zrušený predošlý č. (s výnimkou ustanovení §,308,309 a 314) síce vo svojom ustanovení splnomocnil ministra spravodlivosti, ministra vnútra a ministra národnej obrany, aby na vykonanie tohto zákona vydali nariadenie, týmto zrušené nebolo. Predmetné nariadenie bolo zrušené až zákonom číslo , čo vyplýva z ustanovenia označeného ako „ Zrušovacie ustanovenia“, konkrétne z jeho bodu 14. V tejto súvislosti súd odkazuje na právny názor už vyslovený v predmetnej veci v Rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. -205 na str. 4, odst. 5. Predmetné Nariadenie MS, ktorým sa vydáva spravovací poriadok pre súdy bol účinný od 1.1.1953 a bol zrušený k 1.4.1964. K vyslovenému právneho názoru o existencii tzv. právneho vákua v rozhodnom období je možné len konštatovať, že procesne iný postup než postup doposiaľ právnymi predpismi upravený (spravovací poriadok pre súdy č. 95/1952) a orgánmi činnými v trestnom konaní aplikovaný a teda zaužívaný nebol

v roku 1958 a 1959 možný, pretože iný než doterajší postup nebol a ani nemohol byť orgánom činným v trestnom konaní v tom období známy. Logicky jediným možným postupom bol teda postup upravený v doterajších publikovaných vykonávacích právnych predpisov, t.j. postup upravený vo vyššie citovanom ustanovení § 55 Nariadenia č. 95/1952 Sb. Podporne k vyslovenému právnemu záveru je potrebné uviesť, že s prijatím inej, novej organizácie práce a postupu v úkonoch orgánov činných v trestnom konaní a najmä súdu v súvislosti s úschovou najmä cenných vecí dôležitých pre trestné konanie súvisí aj príslušné materiálno technické zabezpečenie súdov, ktoré bez prijatia a účinnosti príslušnej právnej úpravy zakotvujúcej iné než doposiaľ aplikované postupy ani nebolo možné. Naviac, podporne tomuto záveru svedčí aj samotné odôvodnenie Rozsudku Ľudového súdu v Banskej Bystrici z 2.1.1959, č. T 467/58, kde sa súd na str.2 rozsudku, 2. odst. odvoláva na obsah spisového materiálu, konkrétne na zoznam zlatých mincí, nie teda na obsah zbierky, ktorú by mal fyzicky k dispozícií, viď. cit. rozsudku : “Táto obrana bola plne vyvrátená z obsahu spisového materiálu a to najmä zo zoznamu zlatých mincí, kde z jedného druhu.... „. Z vyššie uvedeného vyplýva, že navrhovateľke vznikla škoda v príčinnej súvislosti s nesprávnym, resp. nezákonným nakladaním s vecami zaistenými v trestnom konaní a postihnutými trestom prepadnutia majetku orgánmi prokuratúry. S odkazom na vec odňatú, alebo prevzatú musí vrátiť (vydať) ten orgán činný v trestnom konaní, ktorý má, resp. mal vec vo svojej dispozícii (úschove), v tomto prípade to bola Okresná prokuratúra. Preto uvedené závery dokazovania nie je namieste osobu zodpovednú za vznik škody definovať postupom podľa (Ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR). Navrhovateľka podala písomnú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na MS SR a na Generálnu prokuratúru SR podľa dňa 30.09.2008 (čl.55,61). Táto žiadosť nebola uspokojená do šiestich mesiacov odo dňa jej prijatia. Omeškanie Generálnej prokuratúry s plnením náhrady škody tak s odkazom na zákona nastalo dňom 31.3.2009. Podľa sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pri ustálení výšky škody súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku súdneho znalca Mgr. Ladislava Kvasnovského, ktorý hodnotu 143 zaistených mincí vyčíslil na sumu 234.515,04 eur. Znalec v rámci výsluchu súdom dňa 11.4.2014 odstránil rozpor v gramáži mincí s poukazom na obsah Úradného záznamu spísaného Povereníctvom financií a finančným odborom rady Obv. NV dňa 26. novembra 1958 na Obvodnom národnom výbore Bratislava (čl.330), konkrétne rozdiel v pojmoch „celková váha“ a „rýdza váha“, vyjadril sa aj k otázke zachovalosti zaistených mincí. Generála prokuratúra SR, a nakoniec ani Ministerstvo spravodlivosti SR relevantné námietky k posudku, resp. k obsahu výsluchu znalca, ktorým by závery uvedené v jeho odbornom posúdení ohľadom ocenenia mincí, t.j. výšky škody spochybnili nevzniesli. Takto ustálenú výšku škody 234.515,04 eur súd zaviazal v prvom výroku rozsudku uhradiť SR zastúpenú Generálnou prokuratúrou SR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5% ročne počnúc dňom 31.3.2009, kedy sa odporca s odkazom na vyššie citované ustanovenie dostal do omeškania. Úroky z omeškania súd navrhovateľke priznal s odkazom na O. z. a na ustanovenie Nariadenia vlády č. Navrhovateľka preukázala, že dňa 30.9.2008 požiadala odporcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka žiadala priznať úroky z omeškania počnúc dňom 4.11.2008 a súd jej tieto priznal až počnúc dňom 31.3.2009 s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie, súd v tejto nepatrnej časti žalobu v druhom výroku rozsudku zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa a takmer plne procesne úspešnej navrhovateľke priznal právo na náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za 15 úkonov právnej služby á 891,26 Eur /príprava a prevzatie zastúpenia 29.9.2008, podanie návrhu vo veci samej 4.11.2008, porada s klientkou 12.10.2009, účasť na pojednávaniach dňa 13.10.2009 a 10.11.2009, odvolanie zo dňa 16.12.2009, vyjadrenie zo dňa 31.5.2010, účasť na odvolacom pojednávaní dňa 2.6.2010, dovolanie zo dňa 28.07.2010, vyjadrenie zo dňa 31.3.2011 k podaniam žalovaných v dovolacom konaní, účasť na pojednávaní dňa 10.9.2013, účasť na pojednávaní dňa 28.1.2014, 11.3.2014, 11.4.2013 a 25.4.2014/ v zmysle vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov, , a ods. 4. Režijný paušál za úkony právnej služby vykonané v roku 2008 bol vo výške 6, eur (2x), v roku 2009 vo výške 6,95 eur (4x), v roku 2010 vo výške 7,21 eur (3x), v roku 2011 vo výške 7,41 eur (1x), v roku 2013 vo výške 7,81 eur (1x) a v roku 2014 vo výške 8,04 eur (4x), čo činí sumu 13.369,95 eur + 20% DPH vo výške 2.673,99 eur, t.j. celkom 16.043,94 eur. K uvedenej sume súd pripočítal hotové výdavky za vypracovanie znaleckého posudku 303,69 eur a dodatku k posudku vo výške 48,72 eur. Celkom tak ide o sumu vo výške 16.396,35 eur.

Právny zástupca navrhovateľa si uplatnil trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 19.411,40 eur aj za úkony právnej služby označené ako „podanie k veci samej a doloženie dôkazov na výzvu súdu zo dňa 5.11.2009, vyjadrenie o dňa 2.9.2013 k pasívnej legitimácii na strane žalovaných, vyjadrenie zo dňa 20.4.2014 k prednesom žalovaných na pojednávaní. Za tieto tri úkony právnej pomoci mu súd náhradu nepriznal, pretože tieto úkony neboli realizované efektívne, na zaslanie vyjadrení zo dňa 2.9.2013 a 20.04.2014 nebol právny zástupca súdom vyzvaný. K podaniu na výzvu súdu zo dňa 5.11.2009 je potrebné uviesť, že k tomuto ho síce súd zaviazal na pojednávaní konanom dňa 5.11.2009, avšak za účelom doplnenia odôvodnenia svojej žaloby a preukázania uplatneného nároku čo do jeho výšky. Podľa ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.