Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_12Er-2144-2013.pdf
PDF · 96.07 KB
No categories available
12Er/2144/2013
Uznesenie
Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného: SK.DRINK KFT, so sídlom Zsolnay Vilmos utca 12. (1/1.), 1147 Budapest, Maďarsko, registrovaný pod č.: Cg.01-09-913849 v konaní zast.: Mgr. Petrom Pihorňom, advokátom so sídlom Cyklistická 15, Košice proti povinnému: AZUR s.r.o., so sídlom Špitálska ul.19, Komárno, IČO: 46 581 634 v konaní zast.: JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom so sídlom Farská 40, Nitra, o vymoženie pohľadávky vo výške 151.356,32 Eur s príslušenstvom, trov rozhodcovského konania a trov exekúcie, o námietkach povinného proti exekúcii takto
rozhodol:
Súd námietkam povinného proti exekúcii vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Jozefa Štoreka, Exekútorský úrad so sídlom Nové Zámky, Bezručova 16 (EX 2570/2013) zo dňa 30.01.2014 v y h o v u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd Komárno na návrh oprávneného vydal dňa 10.01.2014 poverenie č. 5401*103410, v konaní vedenom pod sp. zn. 12Er/2144/2013 pre súdneho exekútora JUDr. Ing. Jozefa Štoreka na vymoženie povinnosti zaplatiť sumu 151.356,32 Eur s príslušenstvom, trov rozhodcovského konania a trov exekúcie. Exekučným titulom je rozhodnutie - rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., so sídlom Štúrova 19, Košice č.k. RO 30030/2013 zo dňa 04.11.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.11.2013 a vykonateľnosť dňa 12.11.2013.
Povinný prevzal upovedomenie o začatí exekúcie 17.01.2014 a dňa 31.01.2014 boli doručené na Exekútorský úrad JUDr. Ing. Jozefa Štoreka (EX 2570/2013) námietky proti exekúcii zo dňa 30.01.2014 teda povinný podal námietky proti exekúcii v lehote podľa §-u 50 Ex. poriadku.
Povinný svoje námietky odôvodnil tým, že vykonateľným rozhodnutím v predmetnom exekučnom konaní je Rozsudok rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., so sídlom Štúrova 19, Košice č.k. RO 30030/2013 zo dňa 04.11.2013, ktorý vzišiel z konania iniciovaného oprávneným žalobou zo dňa 16.10.2013. Prvýkrát sa povinný o ňom dozvedel až z Upovedomenia o začatí exekúcie.
Právomoc rozhodcovského súdu mala byť založená rozhodcovskou doložkou uvedenou v Dohode o urovnaní zo dňa 11.04.2013 uzavretou medzi oprávneným a povinným, kde v článku II bod 2.7. bolo dohodnuté, že: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou vznikli (vrátane sporov o jej platnosť a výklad) rozhodne v rozhodcovskom konaní Rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. (ďalej len „Rozhodcovský súd“) jediným rozhodcom ustanoveným predsedom Rozhodcovského súdu, a to v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom Rozhodcovského súdu. Zmluvné strany sa dohodli, že všetky písomnosti sa im v rozhodcovskom konaní budú doručovať na adresy elektronickej pošty uvedené v záhlaví tejto zmluvy. Zmluvné strany sa v zmysle §42 zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní dohodli, že vylučujú podanie žaloby z dôvodu podľa §40 písm. h) zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
Dohodu o urovnaní uzatvoril v mene povinného v tej dobe jej konateľ - Csaba Szalai, avšak urobil tak v čase, ktorý bezprostredne predchádzal jeho odvolaniu z tejto funkcie (Dohoda o urovnaní uzavretá dňa 11.04.2013, odvolanie Csabu Szalaia z funkcie konateľa spoločnosti povinného dňa 12.04.2013).
Dohodu o urovnaní uzatvorila za oprávneného osoba označená ako Csaba Lehoczki, pričom pri identifikácii zmluvných strán je pri jej mene uvedené: „splnomocnenec“. Z textu Dohody o urovnaní však podľa povinného nevyplýva to, na základe akého právneho úkonu konala táto osoba za oprávneného. Podľa internetového výpisu z maďarského obchodného registra je osobou oprávnenou konať za oprávneného osoba označená ako Borzsik Zsolt, a to aj v čase, kedy bola uzatvorená Dohoda o urovnaní. Povinný sa preto domnieva, že Dohodu o urovnaní za oprávneného uzatvoril subjekt na to neoprávnený, ak by aj na to oprávnený bol, jeho oprávnenie nie je nikde v texte právne podložené (čo má rovnaké právne následky, ako keby oprávnený nebol), dokonca sa osoba označená ako Csaba Lehoczki podpísala k obchodnému menu oprávneného bez toho, aby uviedla, na základe akého právneho úkonu túto spoločnosť zastupuje, resp. či ju vôbec zastupuje, keďže oprávnenie konať v jej mene jej v zmysle evidencie ekvivalentu obchodného registra v Maďarsku dané nebolo. Z konania osoby označenej ako Csaba Lehoczki podľa Dohody o urovnaní a toho, akým spôsobom je na tejto zmluve podpísaná, vyplýva, že konala v mene spoločnosti, pričom takéto oprávnenie nie je ničím podložené. Je teda daná dôvodná pochybnosť o platnosti Dohody o urovnaní aj uzavretí rozhodcovskej doložky, čo opätovne zakladá ďalšiu vadu rozhodcovského konania.
Súčasťou rozhodcovskej doložky bola aj dohoda strán o vedení rozhodcovského konania tým spôsobom, že všetky písomnosti budú doručované len elektronicky, tzn. aj žaloba a rozhodcovský rozsudok, a to na e-mailové adresy určené zástupcami strán Dohody o urovnaní: pre povinného osobná e-mailová adresa Csabu Szalaia - a@b.c <mailto:a@b.c> a pre oprávneného e-mailová adresa a@b.c <mailto:a@b.c>.
Podľa uvedených e-mailových adries je zrejmé, že na strane oprávneného bola uvedená e-mailová adresa, ktorá vykazuje aspoň znaky svedčiace o tom, že je to adresa spoločnosti, avšak v prípade e- mailovej adresy povinného je zrejmé, že ide o súkromnú adresu vtedajšieho konateľa.
Keďže k odvolaniu Csabu Szalaia z funkcie konateľa povinného došlo dňa 12.04.2013, v čase doručovania tak žaloby (dňa 17.10.2013 podľa dokumentácie v spise na rozhodcovskom súde) ako aj samotného Rozhodcovského rozsudku (dňa 04.11.2013 podľa dokumentácie v spise na rozhodcovskom súde) už Csaba Szalai konateľom povinného nebol, a tiež povinného žiadnym spôsobom neupovedomil o tom, či mu boli vôbec nejaké dokumenty zo strany rozhodcovského súdu doručované. Povinný de facto nebol žiadnym spôsobom ako účastník rozhodcovského konania o jeho existencii, priebehu a výsledku až do 24.01.2014 informovaný, čo je zrejmé porušenie práva účastníka konania.
Z príslušného spisu na rozhodcovskom súde nie je podľa povinného možné identifikovať, či zo strany tohto rozhodcovského súdu boli tak žaloba, ako aj Rozhodcovský rozsudok odosielané, z dokumentácie je len zrejmé, že niečo bolo odosielané na osobnú e-mailovú adresu bývalého konateľa (v čase odosielania už ale konateľom ani osobou oprávnenou prijímať akékoľvek písomnosti za povinného nebol), avšak bez možnosti akejkoľvek kontroly toho, či odosielané dokumenty boli naozaj tým, čo je zo strany rozhodcovského súdu tvrdené.
Absurdnosť výlučne elektronickej formy doručovania tak dôležitých listín, akými bezpochyby žaloba a (rozhodcovský) rozsudok vo všeobecnosti sú, je podľa povinného vyjadrená v kogentnej právnej úprave obsiahnutej v právnom predpise meritórnom pre úpravu rozhodcovského konania - ustanovenie §25 ods.4 zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov: „Žaloba a rozhodcovský rozsudok sa doručujú účastníkom vždy do vlastným rúk; dohody účastníkov o inom spôsobe doručovania sú neprípustné.“ (Legislatívny odkaz pri citovanom zákonnom ustanovení za slovným spojením „do vlastný rúk“ odkazuje priamo a výslovne na ustanovenia §45 a nasl. zákona č.99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, pričom v tomto základnom procesnoprávnom kódexe je pre formu doručovania do vlastných rúk v ustanoveniach §45 ods.4 uvedené, že: „písomnosti možno doručovať aj elektronickými prostriedkami, ak o to účastník konania alebo jeho zástupca požiada a oznámi adresu na zasielanie písomností elektronickými prostriedkami. Písomnosť súdu sa považuje za doručenú piaty deň od jej odoslania, aj keď ju adresát neprečítal.“ a v ustanovení §45 ods.5 uvedené, že: „doručovanie podľa odseku 4 je vylúčené pri doručovaní súdnych
rozhodnutí, predvolania na pojednávanie a písomnosti, ktoré sa doručujú do vlastných rúk.“) Z čoho podľa povinného vyplýva jasný záver, že doručovanie rozhodcovského rozsudku a žaloby elektronickými prostriedkami je vylúčené.
Dohoda účastníkov o elektronickom doručovaní aj žaloby a rozsudku v rozhodcovskom konaní v rámci citovanej rozhodcovskej doložky uvedenej v článku II bod 2.7 Dohody o urovnaní je tak v priamom v rozpore s jedným zo základných ustanovení upravujúcich vedenie rozhodcovského konania (a civilného konania ako takého), v ktorom je kogentným spôsobom, teda bez možnosti akejkoľvek odchýlky, imperatívne a so sankciou neplatnosti v prípade porušenia stanovený postup pre doručovanie žaloby a rozhodcovského rozsudku výlučne do vlastných rúk účastníkov (teda nie na súkromnú e-mailovú adresu bývalého konateľa, ktorý navyše v čase doručovania už dávno konateľom nebol, ale v listinnej podobe a poštovým doručovateľom na adresu a najmä do sídla spoločnosti), v prípade porušenia ktorého ide o neplatné/neprípustné porušenie zákona. Práve takéhoto porušenia sa dopustil Csaba Szalai ako bývalý konateľ povinného a zástupca oprávneného pri uzatváraní rozhodcovskej doložky v Dohode o urovnaní.
V predmetnej veci je podľa povinného potrebné tiež uviesť, že nielen kontrahenti Dohody o urovnaní svojím konaním porušili zákon, pretože v oveľa väčšom rozsahu sa porušenia ustanovenia §25 ods.4 zákona o rozhodcovskom konaní dopustil aj Rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., so sídlom Štúrova 19, Košice, ktorý ako subjekt rozhodujúci o právach a povinnostiach iných právnych subjektov postupujúc v rozpore s odbornou starostlivosťou vykonal doručovanie žaloby aj Rozhodcovského rozsudku prostredníctvom elektronickej (mailovej) komunikácie, čo je v priamom rozpore s vyššie citovaným kogentným ustanovením §25 ods.4 zákona o rozhodcovskom konaní (v súlade s ustanovením §45 ods.5 Občianskeho súdneho poriadku), ktoré nemôže byť menené ani dohodou účastníkov v dôsledku imperatívnosti a v nej obsiahnutej sankcie neplatnosti/neprípustnosti, a to navyše na bezpochyby zjavne súkromnú e-mailovú adresu osoby, ktorá v čase doručovania týchto hmotno aj procesno-právne významných písomností (žaloba a Rozhodcovský rozsudok) už viac než pol roka nebol konateľom povinného ako účastníka rozhodcovského konania, čo bolo možné vyčítať aj z verejne a ľahko dostupnej evidencie Obchodného registra SR.
Funkciu rozhodcu v predmetnom rozhodcovskom konaní vykonal JUDr. Zsolt Varga (čo je zrejmé z uvedenia mena tejto osoby ako rozhodcu, ktorý vypracoval Rozhodcovský rozsudok), osoba podľa titulu pred jeho menom právne znalá, navyše konateľ a spoločník zriaďovateľa dotknutého rozhodcovského súdu, teda osoba, ktorá pri výkone svojej činnosti musí postupovať s odbornou starostlivosťou, čo bez ďalšieho obnáša požiadavku súladnosti jej postupu s právnym poriadkom, k čomu však v predmetnej veci nedošlo.
Posúdenie rozhodcovskej doložky zo strany príslušného rozhodcovského súdu predstavuje jednu zo základných náležitostí pre ďalší postup konania, pričom ak aj rozhodcovský súd vyhodnotí rozhodcovskú doložku ako platnú, je povinný postupovať v súlade so zákonom, tzn., že ak si aj kontrahenti dohody o právomoci rozhodcovského súdu na prejednanie ich sporu dohodnú výlučne elektronickú formu doručovania všetkých písomností v rámci rozhodcovského konania (alebo iné náležitosti odporujúce kogentným ustanoveniam) a právomoc rozhodcovského súdu je daná, nemôže rozhodcovský súd postupovať v rozpore so zákonom, i keď by bola jeho právomoc na prejednanie veci právne perfektne daná - vec môže prejednať, avšak postupom, ktorý zákonu neodporuje = právomoc prejednať vec je daná v dôsledku existencie platnej rozhodcovskej doložky, avšak v prípade rozporu jej časti s kogentným ustanovením je v tejto časti neplatná a postupuje sa v súlade so zákonom, resp. štatútom rozhodcovského súdu.
Skúmanie exekučného titulu zo strany exekučného súdu je podľa názoru povinného aj ustálenou judikatúrou (a to nielen v často pertraktovaných spotrebiteľských veciach, ale aj v obchodnoprávnych konaniach) jednoznačne s poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu SR č.k. I.ÚS 456/2011-19 zo dňa 23.11.2011 ako aj II. ÚS 545/2010-15 zo dňa 9.12.2010 hodnotené tak, že exekučný súd nie je len vo forme „štatistu“ pri posudzovaní exekučných titulov už predtým vydaných inými súdmi, ale sám a na základe vlastnej právnej úvahy je povinný preskúmať exekučný titul z hľadiska jeho vykonateľnosti a splnenia všetkých zákonných požiadaviek, ktoré viedli k jeho vydaniu a k jeho tvrdenej právoplatnosti. Povinný sa domnieva, že obozretnosť je daná o to viac v prípade rozhodnutí nie všeobecných súdov, ale rozhodcovských súdov, ktoré pri počte vyše 100 v rámci Slovenskej republiky svojím neodborným prístupom často degenerujú moc im zverenú.
Na základe vyššie uvedených skutočností a súvisiacej aplikovanej relevantnej právnej kvalifikácie je podľa povinného zrejmé, že v predmetnej veci sú prítomné okolnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná, a preto žiada súd, aby jeho námietkam vyhovel a zároveň priznal mu náhradu trov vzniknutých v súvislosti so vznesením týchto námietok v plnej výške. Zároveň žiada súd, aby predmetnú exekúciu z vyššie uvedených dôvodov zastavil, a to v súlade s ustanovením §57 ods.1 písm. a) Exekučného poriadku.
Podľa §-u 50 ods. 1 Zákona č. 233/95 Z.z. povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.
Okolnosťami brániacimi vymáhateľnosť nároku treba rozumieť akýkoľvek dôvod, ktorý inak odôvodňuje zastavenie podľa § 57 Zák. č. 233/95 Z.z., pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.
Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone.
Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie.
Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.
Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.
Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok. Neodstrániteľný nedostatok v procesných podmienkach exekučného konania môže viesť k úspešnému podaniu námietok a k zastaveniu exekúcie pre neprípustnosť.
K námietkam povinného zaujal stanovisko aj oprávnený, ktorý uviedol, že povinný neuviedol a ani oprávnenému nie sú známe okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo bránia jeho vymáhateľnosti. Povinný do dnešného dňa neuhradil vymáhanú pohľadávku a ani po vzniku exekučného titulu nenastali také okolnosti, ktoré bránia jeho vymáhateľnosti. Rovnako oprávnený popiera existenciu iných dôvodov, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
Čo sa týka návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý podal povinný, je potrebné naň nazerať cez ustanovenia §57 zákona č.233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ktorý presne určuje dôvody zastavenia exekúcie.
Podľa §-u 57 ods. 1 Zákona č. 233/95 Z.z. exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa §61c ods.2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu.
Podľa názoru oprávneného, ani jeden z vyššie uvedených možných dôvodov, nie je možné aplikovať na námietky povinného. A na doplnenie informácií považuje za potrebné uviesť, že pán Lehoczki koná za oprávneného na základe plnomocenstva, ktoré mu udelil oprávnený a to konkrétne generálnej plnej moci zo dňa 29.05.2013.
Z vyššie uvedeného preto vyplýva, že námietky povinného sú pre exekučné konanie bezpredmetné a neopodstatnené. Rovnako návrh na zastavenie, je právne neodôvodnený, pričom je možné sa domnievať, že povinný sa prostredníctvom námietok snaží všemožne oddialiť exekúciu nespochybnenej pohľadávky a preto oprávnený navrhuje, aby súd rozhodol, že námietkam povinného nevyhovuje a návrh na zastavenie exekúcie zamieta.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní „ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti.“
Podľa § 25 ods. 4 zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní „žaloba a rozhodcovský rozsudok sa doručujú účastníkom vždy do vlastných rúk; dohody účastníkov o inom spôsobe doručovania sú neprípustné.“
Exekučný súd preskúmaním námietok povinného dospel k záveru, že sú dôvodné a opodstatnené, nakoľko základným predpokladom núteného výkonu rozhodnutia je to, aby bolo vykonateľné formálne aj materiálne. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa posudzuje podľa právneho predpisu, podľa ktorého bol tento titul vydaný, resp. spísaný a preukazuje sa doložkou vykonateľnosti. Doložkou vykonateľnosti opatrí exekučný titul orgán, ktorý rozhodnutie vydal alebo schválil (súdne a správne rozhodnutia alebo zmiery), resp. orgán na to oprávnený (ostatné exekučné tituly). Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu predstavuje vlastnú realizovateľnosť výkonu exekučného titulu v konaní o jeho nútený výkon. Napriek tomu, že rozhodnutie je formálne vykonateľné (spĺňa predpoklady vykonateľnosti stanovené v procesnom predpise, podľa ktorého bolo vydané), nie je spôsobilým exekučným titulom, ak vzhľadom na jeho obsah exekučný súd konštatuje, že tento titul reálne v exekučnom konaní nemožno vykonať.
I napriek skutočnosti, že na rozhodcovskom rozsudku Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., so sídlom Štúrova 19, Košice č.k. RO 30030/2013 zo dňa 04.11.2013, ktorý je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní bola formálne vyznačená právoplatnosť dňa 07.11.2013 a vykonateľnosť dňa 12.11.2013, túto v skutočnosti nenadobudla z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok nebol doručovaný účastníkom rozhodcovského konania v súlade s ustanovením §25 ods.4 zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
Rozhodcovský súd síce doručoval účastníkom rozhodcovského konania všetky písomnosti v súlade s článkom II bod 2.7 Dohody o urovnaní zo dňa 11.04.2013 uzavretej medzi oprávneným a povinným, kde v citovanom článku bolo dohodnuté, že: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou vznikli (vrátane sporov o jej platnosť a výklad) rozhodne v rozhodcovskom konaní Rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. (ďalej len „Rozhodcovský súd“) jediným rozhodcom ustanoveným predsedom Rozhodcovského súdu, a to v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom Rozhodcovského súdu. Zmluvné strany sa dohodli, že všetky písomnosti sa im v rozhodcovskom konaní budú doručovať na adresy elektronickej pošty uvedené v záhlaví tejto zmluvy. Zmluvné strany sa v zmysle §42 zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní dohodli, že vylučujú podanie žaloby z dôvodu podľa §40 písm. h) zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.“, avšak táto časť dohody bola v evidentnom rozpore s ustanovením §25 ods.4
zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. V zákonom ustanovení je jednoznačne uvedené, že: „žaloba a rozhodcovský rozsudok sa doručujú účastníkom vždy do vlastných rúk; dohody účastníkov o inom spôsobe doručovania sú neprípustné.“ A aj keby boli takéto dohody uzavreté a postupovalo by sa podľa nich, doručenie žaloby ako aj rozhodcovského rozsudku v dôsledku zákonného zákazu by bolo neúčinné, ako je to aj v tomto prípade.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia súd námietkam povinného vyhovel. O návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd nerozhodoval, keďže tento návrh bol súčasťou námietok proti exekúcii, a teda obsahoval tie isté dôvody. Súd v tomto smere poukazuje aj na ustanovenie §50 ods.5 Exekučného poriadku.
Súd na záver poznamenáva, že o náhrade trov celého konania rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti uznesenia o námietkach.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§205 ods.1 OSP).