Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-140-2014.pdf
PDF · 100.25 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/140/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členov senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: mal. P. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., A. Q., J. XX, zastúpený matkou K. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom tamtiež, obaja zastúpení Mgr. Ľubomírou Beňovou, advokátkou so sídlom Komárno, Župná 1147, proti žalovanému: Mestská poliklinika Šurany so sídlom Šurany, SNP 2, IČO: 35 606 347, zastúpená JUDr. Martinom Kanásom, advokátom so sídlom v Nitre, Školská 3, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 17. októbra 2013 č. k. 4C/35/2012-143, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal ochrany osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 11 a § 13 ods. 1 až 3, § 100 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ako aj zisteným skutkovým stavom. Mal za preukázané, že dňa 08. 11. 2005 bola matka žalobcu vyšetrená v gynekologickej ambulancii žalovaného u F.. Q., pričom počas jej vyšetrenia došlo k silnému krvácaniu matky žalobcu z pošvy, bola jej privolaná rýchla zdravotná služba, ktorá ju odviezla do NsP v Nových Zámkoch. V dôsledku silného krvácania matky žalobcu jej bol indikovaný cisársky rez a počas pôrodu jej bola podávaná protišoková liečba pre hemoralgický šok. Maloletý žalobca sa narodil bez známok života a musel byť resuscitovaný. V januári 2006 bola dieťaťu stanovená diagnóza mikrocefália, rast hlavičky žalobcu predstavuje len polovicu očakávaného priemerného rastu, žalobca je poškodený morfologicky aj klinicky. Žalobca bol ohrozený pred pôrodom aj počas pôrodu v dôsledku hemoralgického šoku matky, ktorý bol vyvolaný vyšetrením a následným krvácaním vcestnej placenty. Poškodenie mozgu dieťaťa s trvalými následkami na jeho vývoj si vyžaduje zvýšenú starostlivosť, stimulačnú a rehabilitačnú liečbu. O nároku matky maloletého žalobcu bolo rozhodnuté v konaní vedenom na OS Nové Zámky pod č. k. 13C/248/2008, kde bolo jednoznačne konštatované, že došlo k vážnemu zásahu, t. j. práva na ochranu osobnosti a bola jej priznaná nemajetková ujma vo výške 49.790,90 eura. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka predstavuje satisfakciu v oblasti nemateriálnych osobnostných práv, jeho vyjadrenie peňažným ekvivalentom spôsobuje, že ide o osobné právo nemajetkovej povahy. Ak obsahom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je požiadavka na zaplatenie peňažnej sumy, pričom princíp právnej istoty vylučuje, aby plynutiu času neboli priznané žiadne právne účinky (rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 194/2011). Počiatok plynutia všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby na náhradu nemateriálnej ujmy podľa § 101 Občianskeho zákonníka je viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcom po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv. V danom prípade bolo preukázané, že neoprávneným
zásahom a konaním zamestnanca žalovaného bolo zasiahnuté do práva na súkromie a život maloletého žalobcu. Zásah do práv maloletého žalobcu nastal ešte pred momentom jeho narodenia a tento zásah stále pretrváva; podľa výsledkov znaleckého dokazovania do budúcna nie je predpoklad žiadneho uplatnenia sa maloletého žalobcu v spoločenskom, rodinnom ani v pracovnom prostredí, nepredpokladá sa zlepšenie hybnosti ani zlepšenie komunikačných schopností a dieťa je nezaškoliteľné. Maloletý žalobca si mohol svoje právo na uplatnenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vykonať v prvý deň po svojom narodení, t. j. 09. 11. 2005. Od tohto dňa začala plynúť všeobecná 3-ročná premlčacia doba, ktorá skončila plynúť 09. 11. 2008. Žaloba bola podaná až 08. 02. 2012, t. j. skoro 4 roky po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby, teda právo maloletého žalobcu na uplatnenie náhrady v nemajetkových peniazoch sa premlčalo, preto ho nemožno súdom priznať a tento nárok maloletého žalobcu ďalej existuje len ako naturálny záväzok. Námietku premlčania možno vzniesť kedykoľvek počas konania až do jeho právoplatného skončenia, nakoľko ide o námietku, ktorá má hmotno-právne dôsledky prejavujúce sa v tom, že ak bola vznesená dôvodne, došlo k zániku nároku, t. j. subjektívne právo prestalo byť vznesením námietky premlčania vynútiteľné. Súd je povinný na vznesenú námietku premlčania prihliadať, ak sa dlžník dovolá premlčania veriteľovho práva. Podľa názoru súdu, nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch takisto podlieha premlčaniu ako ktorýkoľvek iný peňažný nárok, a preto, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným, súd žalobu zamietol bez toho, aby skúmal, či uplatnené právo veriteľa existuje, alebo nie. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 OSP tak, že o ich náhrade rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny a vyhovenia návrhu v celom rozsahu. Nesúhlasil so zamietnutím jeho žalobného nároku z dôvodu premlčania po uplynutí všeobecnej 3-ročnej lehoty podľa § 101 Občianskeho zákonníka, plynúcej počnúc prvým dňom po pôrode matky dňa 09. 11. 2008. jemu a jeho matke bola pred pôrodom poskytnutá zdravotná starostlivosť, a keďže ide o vysokú odbornú oblasť, nebolo možné bez riadneho prešetrenia poskytnutia zdravotnej starostlivosti Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou stanoviť, či bola žalovaným poskytnutá zdravotná starostlivosť správne alebo nesprávne. Bolo nevyhnutné, aby k poskytnutej zdravotnej starostlivosti zaujal odborné stanovisko Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý vydal oznámenie o výsledku šetrenia dňa 25. 08. 2006 a ktorý zároveň konštatoval, že zo strany gynekologickej ambulancie žalovaného došlo k nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti, nakoľko táto nebola poskytnutá v súlade s § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti. Nakoľko Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou konštatoval, že zdravotná starostlivosť bola žalovaným poskytnutá nesprávne a zároveň bola žalobcovi spôsobená škoda na jeho zdraví, prichádza do úvahy uplatnenie nároku na náhradu škody, ako aj na ochranu osobnosti podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka má fyzická osoba právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy v spojení s ust. § 13 citovaného zákona. V súvislosti s poškodením jeho zdravia a nesprávne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou žalovaným nebolo možné uplatniť nárok na náhradu škody a ochranu osobnosti, ako aj na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch u žalovaného pred ustálením zdravotného stavu maloletého žalovaného do takej miery, aby bolo možné v súlade s ust. § 13 Občianskeho zákonníka konštatovať, či bola jeho dôstojnosť zásahom do jeho osobnostných práv znížená v značnej miere a či právo na upustenie od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti a najmä jeho právo na odstránenie následkov týchto zásahov je vykonateľné, resp. nevykonateľné, a teda, či by sa prípadné primerané zadosťučinenie javilo ako postačujúce, resp. nepostačujúce. Podľa jeho názoru nebolo možné právo na náhradu škody, ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch maloletým vykonať pred ustálením jeho zdravotného stavu a to vzhľadom na vývoj jeho mozgu, a teda s poukazom na viaceré faktory ako poskytovaná liečba, rehabilitácia, ako aj medicínske štúdie nie skôr ako po dosiahnutí 5. veku dieťaťa. Premlčacia doba teda plynula najskôr až odo dňa 09. 11. 2010 a uplynula 09. 11. 2013, čím jeho nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch titulom ochrany osobnosti v čase podania návrhu nebol premlčaný a zostal zachovalý. Uviedol, že do 3. a 4. roka života sa vyformujú tie časti mozgu, kde sídli schopnosť a spôsob učenia, ustáli sa typ osobnosti a upevní sa spôsob, akým dieťa zvláda stres a svoje vlastné pocity. S poukazom na uvedené nebolo možné dospieť v prvý deň po pôrode dňa 09. 11. 2005, pretože jeho zdravotný stav sa do istej miery vyvíjal, a teda právo z jeho strany bolo možné vykonať od uvedeného dátumu. S poukazom na uvedené nemohlo dôjsť ani k uplynutiu premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Bola mu poskytovaná liečba symptómom ochorenia v neurologickej ambulancii, v ambulancii pre deti a dorast, bola mu poskytovaná rehabilitačná liečba, ako aj liečba v rodinnom prostredí, a teda bolo možné predpokladať vývoj jeho zdravotného stavu,
najmä s ohľadom na jeho dôstojnosť, najmä jeho zaradenie do kolektívu a nadobudnutie určitej miery pohybovej a dorozumievacej schopnosti. Z týchto dôvodov navrhol aj do konania doložiť zdravotnú dokumentáciu ošetrujúcich lekárov. Má za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa, vzhľadom na vyššie uvedené, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, z neúplne zisteného skutkového stavu veci, a teda konanie pred prvostupňovým súdom má aj inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a žiadal priznať trovy odvolacieho konania. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za vecne aj právne správne z dôvodu, že bolo jednoznačne preukázané, že nárok žalobcu je premlčaný. Tvrdenia žalobcu v odvolaní, v ktorom poukazuje na štúdiu, podľa ktorej mozog dieťaťa dozrieva 5. vekom dieťaťa v podanom odvolaní, ale ani pred súdom prvého stupňa nebolo preukázané žiadnym relevantným dôkazom. Poukázal na skutočnosť, že podľa vykonaných dôkazov nárok žalobcu sa mohol prvýkrát uplatniť dňa 09. 11. 2005. Za podstatné považuje relevantný dôkaz vykonaný v súdnom konaní a to znalecký posudok č. 16/2012, vypracovaný F.. I. Q. na posúdenie zdravotného stavu žalobcu, kde znalkyňa jednoznačne konštatovala, že ochorenie dieťaťa bolo zistené po narodení a ďalšie vyšetrenia len potvrdili toto ochorenie, teda stav liečením sa mohol iba zlepšiť.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP a pri splnení si povinnosti v zmysle § 156 ods. 3 OSP (oznámenia miesta a času verejného vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu) dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, keď súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Predmetom konania je žaloba maloletého žalobcu, zastúpeného v konaní matkou, doručená súdu prvého stupňa dňa 08. 02. 2012, ktorou sa žalobca domáhal priznania titulom ochrany osobnosti náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 49.790 eur. Svoju žalobu odôvodňoval tým, že dňa 08. 03. 2005 bola jeho matka vyšetrená v gynekologickej ambulancii žalovaného a bola jej zamestnancom žalovaného F.. Q. zistená a potvrdená gravidita. V 20. týždni gravidity absolvovala matka USG vyšetrenie v Nemocnici s poliklinikou v Nových Zámkoch, pričom vyšetrenie preukázalo vcestnú placentu. Pri následných kontrolných vyšetreniach v gynekologickej ambulancii žalovaného F.. Q. hodnotil predmetné USG nález ako primeraný. Posledné vyšetrenie absolvovala dňa 04. 11. 2005, kedy mala byť poučená o nutnosti okamžitej hospitalizácie na gynekologicko-pôrodníckej klinike v prípade nástupu pôrodnej činnosti. Predmetné poučenie jeho matke zo strany gynekologickej ambulancie nebolo dané. Dňa 08. 11. 2005 matka žalobcu navštívila gynekologickú ambulanciu žalovaného, sťažovala sa na nepravidelné kontrakcie. Počas vyšetrenia F.. Q. došlo k silnému krvácaniu matky žalobcu z pošvy, pričom jej bola poskytnutá okamžitá prvá pomoc, dostala infúzie, bola privolaná rýchla zdravotná služba, ktorá ju previezla na pôrodnú sálu gynekologicko-pôrodníckej kliniky Nemocnice s poliklinikou v Nových Zámkoch. V dôsledku silného krvácania matka žalobcu prestala cítiť pohyby dieťaťa, výrazne sa spomalila jeho srdcová činnosť a bol okamžite indikovaný cisársky rez. Matke žalobcu bola počas pôrodu podávaná protišoková liečba a to z dôvodu hemoralgického šoku. V dôsledku uvedených skutočností sa žalobca narodil bez známok života, musel byť resuscitovaný. Následne po oživení mu bola podaná medikamentózna liečba, po prepustení bol dispenzarizovaný u detského neurológa a v ambulancii pre deti s prenatálnym rizikom. V januári 2006 mu bola stanovená diagnóza a to mikrocefália. Rast hlavičky žalobcu predstavuje len polovicu očakávaného priemerného rastu, žalobca je poškodený morfologicky aj klinicky. Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bolo konštatované, že zo strany gynekologickej ambulancie žalovaného došlo k nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti, nakoľko táto nebola poskytnutá v súlade s § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, nakoľko F.. Q. ako zamestnanec gynekologickej ambulancie žalovaného nesprávne vylúčil pri vyšetrení vcestnú placentu, pričom táto bola zjavne prítomná a následne matke žalobcu vaginálnym vyšetrením vyvolal silné krvácanie, v dôsledku ktorého nastal hemoralgický šok s následným poškodením plodu. V dôsledku uvedenej skutočnosti utrpel žalobca vážne poškodenie svojho zdravia, pričom poškodenie má trvalé následky, zlepšenie jeho zdravotného stavu sa nedá predpokladať ani v budúcnosti. Je natrvalo vo dne i v noci odkázaný na pomoc svojich rodičov alebo iných ľudí. V zmysle § 13 Občianskeho zákonníka sa žalobca domáhal titulom ochrany osobnosti náhrady nemajetkovej ujmy v sume 49.790 eur.
Súd prvého stupňa prejednal danú vec v súlade s ust. § 11, § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 100 ods. 1, 2 a § 101 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným sa súd prvého stupňa správne zaoberal v prvom rade tým, či nárok žalobcu je uplatnený včas, teda, či nedošlo k jeho premlčaniu. Dospel k záveru, že maloletý žalobca si mohol svoje právo na uplatnenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vykonať v prvý deň po svojom narodení, t. j. 09. 11. 2005 a od tohto dňa mu začala plynúť všeobecná 3-ročná premlčacia doba, ktorá skončila plynúť dňa 09. 11. 2008. Keďže žaloba bola podaná až dňa 08. 02. 2012, t. j. po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby, právo maloletého žalobcu na uplatnenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch sa premlčalo, a preto ho nebolo možné priznať súdom. Pre premlčanie nároku žalobcu súd jeho návrh zamietol bez toho, aby skúmal, či uplatnené právo existuje alebo nie.
Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu a vyvodil vo veci správny právny záver. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa považuje za vecne správny a v celom rozsahu sa stotožnil s jeho odôvodnením, ako aj s posúdením vznesenej námietky premlčania, s plynutím premlčacej doby, ako aj so záverom, že nárok žalobcu je premlčaný. Využijúc preto postup podľa § 219 ods. 2 OSP sa odvolací súd obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, ktoré duplicitne nebude opakovať.
Na zdôraznenie správnosti odvolací súd uvádza, že Občiansky zákonník v ust. § 13 uvádza prostriedky, ktorými sa fyzická osoba môže domáhať ochrany jeho osobnosti. Ide o výpočet exemplárny, to znamená, že v praxi prichádzajú do úvahy aj iné spôsoby ochrany, pokiaľ splnia zákonom požadovaný účel. Občiansky zákonník poskytuje ust. § 13 ochranu osobnosti len v prípade takého porušenia občianskej cti, ktoré predstavuje zásah do osobnosti občana, pričom tento zásah musí byť objektívne spôsobilý takúto ujmu spôsobiť. Ide o konanie proti osobnej a mravnej integrite občana znižujúce jeho dôstojnosť, vážnosť a česť a o konanie, ktoré z hľadiska vzťahu občana k ostatným spoluobčanom ohrozuje jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Právo na ochranu osobnosti prislúcha každej fyzickej osobe, teda aj maloletému (§ 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Jednotlivé prostriedky na ochranu osobnosti sú relatívne samostatné. Je možné ich použiť jednotlivo alebo kumulovane, taktiež v závislosti od intenzity protiprávneho zásahu do osobnostnej sféry fyzickej osoby. Svojou povahou nejde o prostriedok represívny ani reparačný, ale o špeciálny prostriedok ochrany osobnosti so satisfakčnou povahou, ktorá sa bezprostredne nepremietne do majetkovej sféry postihnutej fyzickej osoby. V prípade, ak by sa nezdalo morálne zadosťučinenie postačujúce, umožňuje Občiansky zákonník v § 13 ods. 2 priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorej účelom je vyvážiť a zmierniť nemajetkovú ujmu peňažnou formou a plní tiež satisfakčnú funkciu.
Pokiaľ ide o otázku premlčania práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, súdna prax zastáva názor, že ide o právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe (rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 278/2007). Pri úvahe o premlčateľnosti tohto práva súdna prax vychádza z názoru, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch má charakter práva majetkovej povahy. Ide síce o iný nárok ako je náhrada škody, avšak ani odlišnosť takéhoto nároku od náhrady škody, s ktorým zákon nepochybne spája jej nevymáhateľnosť pre prípad uplatnenia námietky premlčania, nerobí predmetný nárok nemajetkovým a nemôže ho teda zakladať .nepremlčateľným. Ak obsahom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je požiadavka na zaplatenie peňažnej sumy, potom princíp právnej istoty vylučuje, aby k plynutiu času neboli priznané žiadne právne účinky.
Počiatok plynutia všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby náhrady za nemajetkovú ujmu je podľa § 101 Občianskeho zákonníka viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv. Súd prvého stupňa v zmysle vyššie uvedeného dospel k správnemu záveru, že zásah do práv maloletého žalobcu nastal ešte pred momentom jeho narodenia a tento zásah stále pretrváva, pričom podľa výsledkov znaleckého dokazovania do budúcna nie je predpoklad žiadneho uplatnenia sa maloletého žalobcu v spoločenskom, rodinnom ani pracovnom prostredí. Zo správy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 25. 08. 2006 nesporne vyplynulo, že zamestnanec žalovaného F.. Q. pri USG vyšetrení v 30. a v 37. týždni gravidity nesprávne vylúčil vcestnú placentu, ktorá bola zjavne prítomná. Pri vaginálnom vyšetrení dňa 08. 11. 2005 došlo u matky žalobcu k silnému krvácaniu, v dôsledku ktorého nastal hemoralgický šok s následným poškodením plodu. Novorodenec (žalobca)
prežil tento hypoxický inzult vďaka dobrému genetickému vybaveniu a normálnemu vývoju až do vzniku krvácania. K rovnakému záveru dospel vo svojom znaleckom posudku č. 16/12 i ustanovená znalkyňa F.. I. Q., znalkyňa v odbore zdravotníctva a farmácia, odvetvie pediatria, ktorá v závere svojho znaleckého posudku uviedla, že maloletý žalobca sa narodil v dobe plánovaného termínu, pôrod bol komplikovaný vcestnou placentou, ktorá spôsobila rozsiahly šok z krvácania u matky. V dôsledku výraznej bradykardie plodu bolo nutné previesť ihneď pôrod cisárskym rezom. Dieťa sa narodilo bez srdcových oziev s poruchou dýchania. Ihneď bola zahájená resuscitácia pre hustú zelenú kašovitú plodovú vodu, bola prevedená pľúcna laváž. V ďalších dňoch boli pozorované prejavy dráždenia centrálneho nervového systému ako hypertónia - zvýšené napätie svalstva, vytáčanie sa tela so zakláňaním hlavy, porucha dýchania pri plači, ktoré boli hodnotené ako prejavy popôrodnej mozgovej tiesne z nedostatočného prísunu kyslíka. V ďalšej časti znaleckého posudku znalkyňa uviedla, že príčinou poškodenia dieťaťa bola bradykardia pred pôrodom pri hemoralgickom šoku matky, ťažká asfyxia, porucha dýchania s nedostatočným prísunom kyslíka do životne dôležitých orgánov ako je mozog. Znalkyňa záverom konštatovala, že zo súdno-lekárskeho hľadiska nie je schopný maloletý žalobca, vzhľadom na svoj zdravotný stav a úplne narušenú schopnosť komunikácie a vnímania vonkajších podnetov, posúdiť vplyv vonkajšieho prostredia na svoju osobnosť, občiansku česť a ľudskú dôstojnosť a jednoznačne nevie v plnej miere posúdiť svoju zníženú dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti.
V zmysle vyššie uvedeného súd prvého stupňa správne skonštatoval, že zásah žalovaného prostredníctvom jeho zamestnanca F.. Q. nebol vykonaný správne a týmto neoprávneným zásahom došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv maloletého žalobcu. Vykonaným dokazovaním nesporne vyplynulo, že všetky poškodenia maloletého žalobcu majú bezpochyby priamy súvis s hemoralgickým šokom jeho matky v dôsledku krvácania zo vcestnej placenty a to dňa 08. 11. 2005. Vzhľadom na správny záver súdu prvého stupňa, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, neboli potom námietky žalobcu v tom smere, že právo na náhradu škody okrem ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch nebolo možné uplatniť pred ustálením zdravotného stavu a to najmä s ohľadom na vývoj mozgu žalobcu, možné považovať za dôvodné a z hľadiska posúdenia plynutia premlčacej doby sú tieto námietky neopodstatnené. Súd prvého stupňa správne preto stanovil počiatok plynutia 3-ročnej všeobecnej premlčacej doby a to nasledujúcim dňom, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv maloletého žalobcu, t. j. dňom 09. 11. 2005 a správne konštatoval skončenie plynutia premlčacej doby a to dňa 09. 11. 2008. Keďže maloletý žalobca si svoj nárok na súde uplatnil až dňa 08. 02. 2012, záver súdu prvého stupňa o tom, že nárok žalobcu je premlčaný, je správny, keď súd prvého stupňa bol povinný prihliadnuť vznesenie námietky premlčania žalovaným.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval v zmysle § 224 ods. 4 OSP z dôvodu, že súd prvého stupňa si vymienil rozhodnúť o trovách konania v zmysle § 151 ods. 3 OSP až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Povinnosťou súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania bude rozhodnúť i o trovách odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.