Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Nt-7-2014.pdf
PDF · 75.3 KB
Case nature
Area
Subarea
4Nt/7/2014
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky v konaní pred senátom zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimírom Tamaškovičom a prísediacich Mgr. Henriety Nagyovej a Alžbety Vargovej v trestnej veci odsúdeného Š. V., pre trestný čin lúpeže podľa § 234 odsek 1 Trestného zákona číslo 140/1961 Zb. (ďalej len Trestný zákona) a iné, o návrhu odsúdeného zo dňa 26.02.2014 na povolenie obnovy konania na verejnom zasadnutí konanom v Nových Zámkoch dňa 24.04.2014 takto
rozhodol:
Súd podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku návrh odsúdeného Š. V., narodeného XX.XX.XXXX, toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody T. U. D., na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 1T/179/2004 zo dňa 16.12.2004 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6To/2/2005 zo dňa 10.03.2005 zamieta, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.
odôvodnenie:
Dňa 26.02.2014 podal odsúdený na tunajší súd návrh na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 1T/179/2004 zo dňa 16.12.2004 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Nitre spisovej značky 6To/2/2005 zo dňa 10.03.2005, ktorý odôvodnil nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 106/2011 zo dňa 28.11.2012, publikovaným v Zbierke zákonov číslo 428/2012 dňa 21.12.2012 a tiež poukázal na to, že mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 8 mesiacov za použitia § 35 Trestného zákona, teda s navýšením tretiny trestu.
Súd na verejnom zasadnutí konanom za účelom rozhodnutia o podanom návrhu na obnovu konania vypočul odsúdeného, ktorý zotrval na písomne podanom návrhu, ktorý doplnila obhajkyňa odsúdeného v tom smere, že v pôvodnom konaní bol odsúdenému uložený trest na dolnej hranici trestnej sadzby, pričom keby súd rozhodoval v súčasnej dobe, bola by dolná hranica trestu odňatia slobody 2 roky, čo je diametrálny rozdiel a tiež poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Tost40/2013 zo dňa 16.12.2013 a tiež aj na judikát trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Žiline Jtk 13/2013 prijatý dňa 10.12.2013. Súd na verejnom zasadnutí oboznámil čítaním rozsudok Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 1T/179/2004, uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6To/2/2005, nariadenie výkonu trestu, uznesenie Okresného súdu Trnava 3Pp/118/2008 zo dňa 16.12.2008, uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 3PP/118/2008 zo dňa 28.09.2011, nariadenie výkonu trestu, odpis registra trestov a hodnotenie z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody T. U. D..
Z takto vykonaného dokazovania súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky 1T/179/2004 zo dňa 16.12.2004 bol Š. V., narodený XX.XX.XXXX uznaný vinným zo spáchania v bode jedna trestného činu lúpeže podľa § 234 odsek 1 Trestného zákona v súbehu s trestným činom výtržníctva podľa § 202 odsek 1 Trestného zákona a v bode dva z trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a odsek 1 Trestného zákona v súbehu s trestným činom výtržníctva podľa § 202 odsek 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený podľa § 234 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 35 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov a 8
mesiacov, pričom na jeho výkon bol podľa § 39a odsek 2 písmeno a) Trestného zákona zaradený do I. nápravnovýchovnej skupiny.
Proti vyššie uvedenému rozsudku podal obžalovaný odvolanie, ktoré bolo uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6To/2/2005 zo dňa 10.03.2005 zamietnuté.
Nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 106/2011 zo dňa 28.11.2012, na ktorý poukazuje aj odsúdený bolo vyslovené, že v § 41 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody" nie sú v súlade s článkom 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa ustanovenia § 41b odsek 1 Zákona číslo 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť podľa čl. 125 Ústavy, rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku.
Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý slúži na odstránenie nedostatkov v skutkových zisteniach v právoplatných rozhodnutiach a to len vtedy, ak vyšli najavo nové skutočnosti súdu skôr neznáme - nové dôkazy, ktoré by odôvodňovali samé o sebe, alebo v súhrne so skutočnosťami alebo dôkazmi súdu známymi, iné než pôvodné rozhodnutie, na ktoré možno aplikovať inštitút obnovy konania. Súd v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania posudzuje, len to, či vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy skôr neznáme a to, či môžu privodiť iné rozhodnutie vo veci. Neskúma, či v pôvodnom konaní súd konal procesne správne, či sa riadne vysporiadal s obhajobou a pod.
Je pravdou, že skutočnosť uvedená v náleze Ústavného súdu SR je skutočnosťou skôr súdu neznámou a vyšla najavo až po právoplatnom rozhodnutí vo veci, avšak odsúdenému bol trest ukladaný aj podľa § 35 odsek 2 Trestného zákona účinného v čase rozhodovania, pričom nálezom, na ktorý poukazuje aj samotný odsúdený bolo vyslovené, že v § 41 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení nes- korších predpisov slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto ur- čenej trestnej sadzby odňatia slobody" nie sú v súlade s článkom 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ústavný súd vo svojom vyššie citovanom náleze vyslovil, že len časť ustanovenia § 41 odsek 2 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. nie je v súlade s Ústavou ale nevyslovil protiústavnosť aj ustanovenia § 35 odsek 2 Trestného zákona účinného v čase rozhodovania, alebo jeho časti. Súd, ktorý rozhodoval o podanom návrhu na povolenie obnovy konania nemôže analogicky posudzovať a vyvodzovať protiústavnosť ustanovení Trestného zákona. Na posúdenie, či je alebo nie je niektoré ustanovenie v rozpore s Ústavou SR je príslušný len Ústavný súd Slovenskej republiky. V prípade, ak by aj bolo ustanovenie § 35 odsek 2 Trestného zákona analogicky ako ustanovenie § 41 odsek 2 Trestného zákona číslo 300/2005 Z. z. v rozpore s Ústavou SR, samotná skutočnosť, že časť ustanovenia podľa, ktorého bol vo veci uložený trest, ešte nezakladá povinnosť automaticky vyhovieť návrhu odsúdeného a povoliť obnovu konania vo výroku o treste. Súd pri posudzovaní odôvodnenosti návrhu na povolenie obnovy konania vychádzal aj zo znenia citovaného ustanovenia zákona číslo 38/1993 Z. z., z ktorého je zrejmé, že toto ustanovenie odkazuje na podmienky obnovy konania uvedené v Trestnom poriadku. Z uvedeného vyplýva, že súd musí pri rozhodovaní o návrhu na povolenie obnovy konania posudzovať, či okrem vyššie uvedenej novej skutočnosti (nález Ústavného súdu SR), vyšli najavo aj iné skutočnosti, dôkazy skôr neznáme, ktoré by spolu s nálezom Ústavného súdu SR privodili uloženie trestu v inej výmere, alebo iného druhu trestu. Teda, aby bolo možné povoliť obnovu konania vo výroku o treste museli by byť splnené aj ostatné podmienky obnovy konania uvedené v ustanovení § 394 odsek 1 Trestného poriadku vo vzťahu k výroku o treste, a to v tom smere, že by táto skutočnosť sama o sebe, alebo v spojení so skutočnosťami súdu v
pôvodnom konaní známymi, by bol pôvodne uložený trest v zrejmom nepomere k závažnosti činu, alebo k pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Súd v pôvodnom konaní pri ukladaní trestu vychádzal z ustanovení Trestného zákona v tom čase účinnými a ukladal odsúdenému súhrnný trest odňatia slobody aj podľa § 35 odsek 2 Trestného zákona. Za trestný čin lúpeže podľa § 234 odsek 1 Trestného zákona bolo možné uložiť trest odňatia slobody v sadzbe od 2 rokov do 10 rokov. Po úprave podľa vyššie uvedeného ustanovenia § 35 odsek 2 Trestného zákona sa táto sadzba zvýšila na 7 rokov 8 mesiacov až 13 rokov a 4 mesiace. Súd pri rozhodovaní o návrhu na povolenie obnovy konania posudzoval primeranosť uloženého trestu odňatia slobody v trvaní 7 rokov a 8 mesiacov, ktorý mu bol uložený napadnutým rozsudkom. U odsúdeného neboli vzhliadnuté žiadne poľahčujúce okolnosti podľa § 33 Trestného zákona, ale bola vzhliadnutá priťažujúca okolnosť podľa § 34 písmeno i) Trestného zákona. Súd je toho názoru, že trest uložený odsúdenému v pôvodnom konaní zodpovedá kritériám pre ukladanie trestov v tom čase platného a účinného Trestného zákona, teda je primeraný, nie je vo výraznom nepomere so závažnosťou činu a pomermi odsúdeného, druh trestu nie je v zrejmom rozpore s účelom trestu, tak, ako to má na zreteli ustanovenie § 394 odsek 1 Trestného poriadku. Trest uložený odsúdenému je ukladaný v zákonnej sadzbe. Súd sa zaoberal aj listinami predloženými na verejnom zasadnutí pričom v tomto smere poukazuje na ustanovenie § 2 odsek 3 odsek 4 zákona číslo 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov a to, že sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a pri rozhodovaní viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a zákonom. Právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky obsiahnutý v jeho rozhodnutí vydanom v konaní podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na základe návrhu súdu je pre súd záväzný. Za podmienok ustanovených osobitnými predpismi je sudca viazaný aj právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí súd vyššieho stupňa. Je pravdou, že súd je viazaný aj názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí súd vyššieho stupňa, avšak len v tej konkrétnej veci. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na povolenie obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku a preto návrh odsúdeného zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť na súde, proti uzneseniu ktorého sťažnosť smeruje a to do 3 dní od oznámenia uznesenia. Oznámením uznesenia je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba uznesenie doručiť. Ak sa uznesenie vyhlásilo v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie uznesenia. Sťažnosť má odkladný účinok