Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_25CoE-2-2014.pdf
PDF · 80.41 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoE/2/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpeného spoločnosťou Advocate, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnej H. H., bytom Y. XXX/XX, G., o vymoženie sumy 1.523,60 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č. k. 1Er/343/2007 - 27 zo dňa 5. septembra 2013, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Nám. legionárov 5, nepripustil, exekúciu zastavil. Rozhodnutie o trovách exekúcie vylúčil na samostatné uznesenie po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie. Poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého bolo vydané na základe rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 6039/07 zo dňa 16.8.2007. Výrok o zastavení konania odôvodnil § 57, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 2 písm. a, b/ zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ustanovení smernice Rady č. 93/13/EHS. Využijúc oprávnenie dané Exekučným poriadkom, exekučný súd opätovne preskúmal predložený exekučný titul a jeho súlad so zákonom a dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného v pozícii spotrebiteľa, čo je v rozpore s § 52 Občianskeho zákonníka a smernicou Rady č. 93/13/EHS. Rozhodcovská doložka nedohodnutá individuálne zo strany spotrebiteľa, ktorá priznáva právomoc pre spory vyplývajúce zo zmluvy súdu v obvode sídla predajcu, dodávateľa, spĺňa kritéria kvalifikácie nekalej zmluvnej podmienky. Exekúcia môže byť nariadená len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke materiálnej aj formálnej, čo rozsudok vydaný rozhodcovským súdom, ktorému nebola daná právomoc vo veci konať, nespĺňa. Súd je takto oprávnený exekúciu v ktoromkoľvek štádiu aj bez návrhu zastaviť. Výrok o nepripustení vedľajšieho účastníka do konania odôvodnil § 37 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 93 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) s tým, že inštitút vedľajšieho účastníctva je v exekučnom konaní už pojmovo vylúčený.
Proti tomuto uzneseniu vo výroku o zastavení exekúcie podal odvolanie oprávnený, v ktorom navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podanie odvolania odôvodnil tým, že súd nesprávne vec právne posúdil a na nedostatočne zistený skutkový stav následne nesprávne aplikoval právny predpis. Poukázal predovšetkým na tú skutočnosť, že exekučný súd prekročil preskúmavaciu právomoc danú Exekučným poriadkom. Exekučný súd je v postavení, kedy je oprávnený preskúmať len formálnu stránku predloženého exekučného titulu. Je
oprávnený skúmať len povahu plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, nemá oprávnenie skúmať rozhodnutie samotné, či dokonca rozhodcovské konanie. Exekučný súd svojím postupom nahrádzal konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov podľa § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, čo je v rozpore s obsahom a účelom tohto zákona. Súd takto nesprávne aplikoval ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, čím porušil právo oprávneného na prejednanie veci pred príslušným súdom. Oprávnený poukázal na to, že exekučný súd nevykonal riadne dokazovanie, čím neúplne zistil skutkový stav veci a nedostatočne odôvodnil vydané rozhodnutie, predovšetkým vo vzťahu k otázke postavenia povinnej ako spotrebiteľa. Rovnako súd nepreukázal, že medzi zmluvnými stranami nedošlo k podpisu osobitnej písomnej rozhodcovskej zmluvy.
Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného vo výroku o zastavení konania nie je dôvodné.
Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (3Cdo 146/2011).
Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská doložka ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru pod bodom 17/, ktoré tvoria prílohu zmluvy o úvere zo dňa 26.1.2007 uzavretej medzi oprávneným a povinnou nebola platne uzavretá, teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu.
Ak má byť rozhodcovská zmluva, resp. doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú rozhodcovskú doložku je nepochybne forma uzavretej zmluvy o úvere ako aj rozhodcovskej doložky; typová zmluva s rozhodcovskou doložkou ako neoddeliteľnou súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru, s ktorými netransparentne splynula a jej predloženie povinnej v pozícii spotrebiteľa bez možnosti zmeny jej obsahu či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu, bez možnosti rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť.
Nie je sporná ani otázka, či uzavretá zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, keďže § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere stanovuje, že spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Použitie príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka teda nie je vylúčené.
Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Za takéto zmluvné podmienky je možné považovať formulárové ustanovenia zmluvy, vopred pripravené poskytovateľom služby, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť, pričom výrazným spôsobom zasahujú do jeho postavenia v rámci zmluvného vzťahu. Zmluvné dojednanie, ktoré nie je spotrebiteľom individuálne vyjednané je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom rozhodcovská doložka uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.
Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická
nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37, a iné).
Rozhodcovská doložka ako súčasť všeobecných obchodných podmienok formulárovej zmluvy, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, je v rozpore s dobrými mravmi (IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011). Súdu nič nebráni judikovať neplatnosť rozhodcovskej doložky pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v zmysle generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1, pre rozpor s § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, v znení aktuálnom v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorých sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách neplatné.
Na doplnenie argumentácie súdu prvého stupňa, ktorý svoju argumentáciu oprel o problematiku neprijateľných zmluvných podmienok a ochranu práv spotrebiteľa odvolací súd dáva do pozornosti ustanovenia § 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon“), ktoré boli nezákonným postupom oprávneného porušené pri uzatváraní zmluvného vzťahu, na čo je potrebné poukázať predovšetkým.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Podľa § 4 ods. 3 nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.
Rozhodcovská doložka nebola uzavretá v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní, pretože nebola dodržaná jej písomná forma. Podmienku písomnej formy nespĺňa formálny odkaz v Zmluve o úvere na všeobecné podmienky poskytnutia úveru, s ktorými netransparentne splynula aj rozhodcovská doložka spolu s ostatnými zmluvnými dojednaniami formulárovej zmluvy. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami alebo vo vzájomných výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy, a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava formy rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu (pozri tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010).
Ako je zrejmé z obsahu spisu a z formy zmluvy o úvere, je nesporné, že táto nespĺňa zákonné náležitosti. Zmluva neobsahuje zmienku o výslovnej dohode strán o riešení prípadných sporov formou rozhodcovského konania, nedošlo k podpisu všeobecných podmienok poskytnutia úveru zmluvnými stranami. Zo všeobecne formulovaného odkazu o tom, že sa dlžník oboznámil s obsahom zmluvy o úvere a že súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru nemožno nijako vyvodiť, že týmto bola prejavená nepochybná vôľa účastníkov zmluvy uzavrieť rozhodcovskú zmluvu a podrobiť sa prípadnému rozhodcovskému konaniu.
Je zrejmé, že pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Ak zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nie je platný a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae, vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnej, nie sú dotknuté.
Vo vzťahu k námietke oprávneného, že medzi oprávneným a povinnou došlo k uzavretiu osobitnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnej listine podpísanej oboma zmluvnými stranami, odvolací súd uvádza, že z dokladov predložených oprávneným nachádzajúcich sa v súdnom spise nepochybne vyplýva, že rozhodcovská doložka v tejto veci je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru, bod 17/. Ani na výzvu súdu neboli zo strany oprávneného predložené iné doklady vo veci, ktoré by potvrdzovali toto tvrdenie oprávneného. Navyše, z početnej rozhodovacej činnosti súdu je známe, že v prípadoch úverových zmlúv uzavretých oprávneným je rozhodcovská doložka súčasťou všeobecných obchodných podmienok a len v prípadoch, kedy tomu tak nie je, t.j. keď nie je rozhodcovská doložka zahrnutá vo všeobecných obchodných podmienkach, dochádza medzi účastníkmi k podpisu samostatnej rozhodcovskej zmluvy spolu s podpisom zmluvy o úvere.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Súd prvého stupňa postupoval správne, keď opätovne preskúmal predložený exekučný titul a následne v súlade s postupom podľa § 57 ods. 2 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
Odvolací súd preto podľa § 219 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.
Výrok rozhodnutia o nepripustení vedľajšieho účastníka, Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS odvolaním napadnutý nebol.
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v samostatnom rozhodnutí v súlade s postupom podľa § 224 ods. 4 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.