Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/184/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členiek senátu JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej v právnej veci žalobcu C. T.S., L.. X.X.XXXX, J. Y., B. XX, zastúpeného JUDr. Miroslavom Korchom, advokátom so sídlom v Humennom, Nám. Slobody 1, proti žalovanému C. M., L.. XX.XX.XXXX, J. C., D. XX, zastúpenému JUDr. Jánom Kizivatom, advokátom so sídlom v Michalovciach, Kpt. Nálepku 8, za účasti vedľajšieho účastníka Slovenská kancelária poisťovateľov so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 82, zastúpeného Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, v konaní o náhradu škody, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo 14.12.2012 č.k. -382 takto

rozhodol:

M e n í rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 26.865,- eur tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.892,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súd prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody z ublíženia na zdraví, ktorá mu vznikla dňa 31.12.1999 pri zrážke s motorovým vozidlom, ktoré viedol žalovaný. Žalobca si žalobou uplatnil náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia po úraze spolu s mimoriadnym zvýšením v celkovej sume 2.400.000,- Sk (79.665,40 euro).

Okresný súd Michalovce (ďalej iba súd prvého stupňa) v poradí tretím rozsudkom vo veci zo dňa 14.12.2012 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 26.865,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia na účet JUDr. Miroslava Korcha v sume 12.875,86 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa vyslovil, že sa pridržiaval dôvodov rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach z 31.8.201 č. k. -354. Uviedol, že v zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu vykonal dokazovanie a zistený skutkový stav právne posúdil podľa ust. , ods. 1 a , , a (ďalej iba ) a podľa ust. vyhl. č. v znení neskorších predpisov. Súd prvého stupňa skonštatoval, že predmetom konania

je nárok na náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia. Podmienky pre poskytnutie tejto náhrady a výšku určuje vyhl. č. . Sadzby, pre ktoré sťaženie spoločenského uplatnenia pri jednotlivých poškodeniach zdravia uvedená vyhláška stanovuje, predstavujú odškodnenia štandardných následkov. Zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia až na dvojnásobok počtu podľa vyhlášky, ku ktorému môže dôjsť i mimosúdne, zohľadňuje viac obmedzené predpoklady uplatnenia poškodeného, ktoré mal v živote a v spoločnosti a to vzhľadom na vek, ku ktorému došlo k poškodeniu zdravia. Rozhodovanie o zvýšení poškodenia podľa vyhlášky musí byť odôvodnené ďalšími konkrétnymi okolnosťami, ktoré určitým spôsobom vybočujú zo štandardného hodnotenia následkov a preto z daného prípadu robia prípad hodný osobitného zreteľa. Uvádza, že použitím vyhlášky nemôže byť bez ďalšieho zvyšovaná hodnota základných bodov s poukazom na to, že táto v súčasných pomeroch nezodpovedá hodnote zdravia, aj keď ich tento rozmer nie je nezanedbateľný. Priznanie tohto odškodnenia prichádza do úvahy iba v prípadoch, ak súd neprijme obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Ďalšie primerané zvýšenie podľa vyhlášky predpokladá existenciu skutočností umožňujúcich záver, že obmedzenie poškodeného nemožno vyjadriť len základným odškodnením. Súd prvého stupňa zdôraznil, že v prípade žalobcu ide o mladého človeka, ktorý v čase dopravnej nehody mal 20 rokov, bol študentom vysokej školy technickej a mal všetky predpoklady ukončiť toto štúdium. V dôsledku utrpeného úrazu bol dlhodobo hospitalizovaný a v zimnom semestri nestihol urobiť skúšky predpísané pre tento semester a z toho dôvodu bol vo februári v roku 2001 vylúčený zo školy. Súd prvého stupňa mal jednoznačne za preukázané, že úraz ktorý utrpel žalobca je v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, pri ktorej došlo k posttraumatickej epilepsii, ktorá sa prejavila epileptickým záchvatom po dvoch rokoch. Súd prvého stupňa vychádzal zo znaleckého posudku MUDr. Šmotkovej, ktorá ohodnotila poúrazovú epilepsiu 900 bodmi, pričom poukázala na to, že takéto bodové ohodnotenie urobila z toho dôvodu pri hornej hranici bodového ohodnotenia, pretože sa jedná o mladého človeka, ktorý sa pripravoval na budúce povolanie na vysokej škole a v dôsledku úrazu sa jeho možnosti podstatne obmedzili v spoločenskom, kultúrnom, športovom živote. Je neustále na liečbe, používa antiepileptiká, pretože po prvom epileptickom záchvate sa tieto opakovane prejavili dvakrát za sebou, aj keď nedošlo k ďalším epileptickým záchvatom. Žalobca je neustále na liekoch a pravidelne chodí na kontroly. Podľa názoru súdu prvého stupňa ide o úraz, ktorý zanechá hlavne psychické následky na žalobcovi, ktorý žije v neustálom strachu, či sa záchvaty nebudú opakovať, je obmedzený vo výbere pracovného povolania, prakticky do konca života nemôže viesť motorové vozidlá, rovnako je obmedzený vo výbere práce, v spoločenskom a kultúrnom živote. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa a je namieste zvýšiť základný počet bodov. Vychádzal zo znaleckého posudku MUDr. Šmotkovej 900 bodov a hodnoty bodu 60,- Sk a toto bodové hodnotenie navýšil 20-násobne, čo predstavuje sumu 35.820,- eur. Vzhľadom na to, že žalobca v čase dopravnej nehody išiel po nesprávnej strane vozovky, súd prvého stupňa priznal aj spoluzavinenie žalobcu vo výške 25% z uvedenej sumy a priznal žalobcovi sťaženie spoločenského uplatnenia v celkovej sume 26.865,- eur. Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že v čase dopravnej nehody mal žalobca v krvi 1,62 promile alkoholu, pohyboval sa po nesprávnej časti vozovky v smere jazdy žalobcu a teda aj jeho zavinením došlo k škodovej udalosti. K námietkam žalovaného ohľadom prerušenia epileptickej liečby má súd prvého stupňa za to, že zo strany žalobcu nedošlo k svojvoľnému ukončeniu liečby, pretože chodil pravidelne na kontroly a opakovane mu lekári nepredpísali ďalšie lieky na liečbu epilepsie, až keď v roku 2003 nastali ďalšie záchvaty od tej doby žalobca dodržiava režim epileptickej liečby. Nad rámec prevyšujúci 20 násobok bodového hodnotenia súd prvého stupňa žalobu zamietol ako nedôvodnú.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa a priznal žalobcovi náhradu trov pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia.

Proti rozsudku podal včas odvolanie vedľajší účastník, a to proti vyhovujúcemu výroku rozsudku a proti výroku o trovách konania. Odvolanie odôvodnil podľa a , teda že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Vedľajší účastník nesúhlasí so závermi súdu prvého stupňa, pretože výrok rozhodnutia nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Vedľajší účastník je toho názoru, že konajúci súd prvého stupňa nerešpektoval

právny názor odvolacieho súdu a opätovne nesprávne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a nesprávne sa vysporiadal s námietkou, že zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia musí plne rešpektovať vyhláškou stanovenú zásadu primeranosti odškodnenia, pričom je potrebné zobrať do úvahy samotné zranenie, jeho následky, ako aj skutočnosť, v akom rozsahu sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Vedľajší účastník zastáva názor, že v prípade žalobcu neboli preukázané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, preukázanie ktorých je nevyhnutné pre postup súdu podľa ust. vyhl. č. , na základe ktorých by súd mohol základné bodové ohodnotenie primerane zvýšiť. Vedľajší účastník poukazuje na to, že už odškodnenie podľa lekárskych posudkov spĺňa satisfakčnú funkciu odškodnenia úrazu a už toto odškodnenie za základné bodové ohodnotenie zohľadňuje okolnosť, že poškodený je vplyvom negatívnych následkov zranenia obmedzený vo svojich možnostiach. K zvýšeniu je možné pristúpiť na základe podmienok uvedených vo vyhl. č. , a to v súlade s ust. resp. , kde je poškodený povinný preukázať dôvody pre jeho zvýšenie. Vedľajší účastník opätovne poukazuje na to, že v konaní nebolo preukázané, že by následky zranení vážne nepriaznivo zmenili ďalší život žalobcu v porovnaní so životom, ktorý viedol pred dopravnou nehodou. Dôkazy, ktoré boli v konaní produkované, nie sú spôsobilé preukázať dôvodnosť uplatňovaného nároku na mimoriadne zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia podľa vyhlášky. Vedľajší účastník s odvolaním na výsledky znaleckého dokazovania poukazuje na pozitívny výsledok antiepileptickej liečby, ktorej výsledkom bolo, že od r. 2003 sa záchvaty u žalobcu neobjavili. Napriek tomu konštatovaniu znalkyňa stanovila výšku základného bodového ohodnotenia v hornej hranici vyhláškou stanoveného rozpätia, zohľadňujúc predovšetkým mladý vek žalobcu a jeho prípadné obmedzenia. Túto skutočnosť mal vziať do úvahy súd prvého stupňa pri rozhodovaní o nároku žalobcu a priznávaní náhrady škody. Vedľajší účastník zotrváva na svojom stanovisku, že ani po doplnení dokazovania nebola preukázaná výlučná príčinná súvislosť medzi úrazom žalobcu pri dopravnej nehode a neukončením vysokoškolského štúdia na TU v Košiciach. V priebehu konania boli predložené dôkazy o tom, že žalobca bol zo štúdia vylúčený pre neabsolvovanie potrebných skúšok, čo nijako nesúviselo s jeho vtedajším zdravotným stavom. Vedľajší účastník poukazuje na to, že toto vysokoškolské štúdium nebolo jediným, s ktorým žalobca v čase pred úrazom neúspešne začal. Jeho aktívne zapojenie v oblasti kultúrneho, športového a politického života pred úrazom nebolo preukázané. Žalobca sa po úraze zamestnal v zahraničí pričom, ak by bol jeho zdravotný stav tak vážny, že ho je potrebné považovať za prípad hodný osobitného zreteľa, nemohol by sám žiť a pracovať mimo domova. Poukazuje na výpoveď žalobcu na pojednávaní dňa 25.6.2009 z ktorej vyplýva, že sa epileptické záchvaty u neho od r. 2003 neopakovali, že zmenil zamestnanie a uzavrel manželstvo. S odvolaním sa na výsledky dokazovania pred súdom prvého stupňa vedľajší účastník uzatvára, že v posudzovanom prípade nie je namieste aplikácia ust. vyhlášky. Vedľajší účastník napáda aj výrok o náhrade trov právneho zastúpenia, pričom ho považuje za nesprávny a v časti priznania náhrady cestovného, náhrady za stratu času aj za nepreskúmateľný. Preto navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrh žalobcu zamietne a žalobcu zaviaže na náhradu trov vedľajšieho účastníka.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok v jeho napadnutej časti potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Podľa jeho názoru sa v konaní preukázalo, že epileptické ochorenie žalobcu je v príčinnej súvislosti s úrazom 31.12.1999. Žalobca následkom ochorenia nemohol v dostatočnom rozsahu zvládať štúdium, preto neabsolvoval skúšky a bol zo štúdia vylúčený. Považuje za obmedzené poukazovať na to, že človek s vážnym zdravotným obmedzením by nemohol žiť mimo svojej rodiny v zahraničí. Tvrdí, že súd prvého stupňa vo vzťahu k uplatňovanej náhrade pri svojom rozhodnutí prihliadol na pripomienky žalovaného v priebehu konania, dostatočne sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami a námietky žalovaného aj vedľajšieho účastníka premietol do svojho rozhodnutia. Žalobca je presvedčený, že priznaná výška náhrady je nedostatočná, avšak ďalšie pokračovanie v spore ho najmä psychicky zaťažuje.

Žalovaný k odvolaniu vedľajšieho účastníka uviedol, že súhlasí s dôvodmi tohto odvolania a aj podľa jeho názoru sa v prípade žalobcu nejedná o prípad hodný osobitného zreteľa a nie je možné mu priznať mimoriadne zvýšenie odškodnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky. Poukazuje na znalecký posudok znalkyne MUDr. Zuzany Šmotkovej, ktorá konštatuje, že klinický stav žalobcu je od r. 2003 dobrý a aj pri opakovaných neurologických kontrolách sa epileptický vzorec pri EEG vyšetreniach nezapísal. Znalkyňa navyše potvrdila, že prerušenie medikamentóznej liečby mohlo mať vplyv na znovuobjavenie

sa epileptických záchvatov žalobcu v r. 2003. Poukazuje tiež na to, že vážne zdravotne obmedzená osoba by nemohla pracovať a žiť v zahraničí, preto je žalovaný toho názoru, že žalobca žije normálnym životom bez akýchkoľvek vážnejších obmedzení v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 31.12.1999.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala oprávnená osoba ( druhá veta ) a že odvolanie bolo podané včas ( ) nariadil na prejednanie odvolania vedľajšieho účastníka pojednávanie. Na odvolacom pojednávaní zopakoval dokazovanie oboznámením a prečítaním listinných dôkazov. Po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa v rozsahu podľa , spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a po doplnení dokazovania dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka je čiastočne dôvodné.

Vedľajší účastník uplatňuje odvolacie dôvody podľa a teda, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa je možné odvolaním napadnúť tie skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa v rozsudku považuje za relevantné a tento odvolací dôvod je daný v prípade, že konajúci súd vzal do úvahy tie skutkové zistenia, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, alebo inak nevyšli najavo, alebo nevzal do úvahy tie skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli alebo inak vyšli najavo, prípadne, ak svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach vyplývajúcich z chybného hodnotenia dôkazov. Nesprávnym právnym posúdením veci podľa sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, prípadne, ak ho na skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci sú dané oba odvolacie dôvody. Súd prvého stupňa sa riadne nevysporiadal s dôkazmi, ktoré boli vo veci vykonané a z ktorých vyplývajú skutkové zistenia relevantné pre rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa sa navyše dôsledne neriadil pokynmi a právnym názorom odvolacieho súdu, ktoré boli uvedené v uzneseniach zo dňa 31.3.2010 č.k. -289 a zo dňa 31.8.2012 č.k. -354.

Žalobca v konaní uplatňuje nárok na náhradu škody z ublíženia na zdraví, ktorý pozostáva z náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia po jeho mimoriadnom zvýšení v celkovej sume 2,400.000,- Sk. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 26.865,- eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Výrok rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti nadobudol právoplatnosť, preto predmetom odvolacieho konania je iba vyhovujúci výrok a výrok o náhrade trov konania.

V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné napraviť pochybenie súdu prvého stupňa vo vzťahu k základu uplatňovaného nároku. Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku posúdil základ nároku žalobcu podľa ust. a .

Uvedené ustanovenia upravujú dva odlišné typy občiansko-právnej zodpovednosti za škodu. Ustanovenie sa vzťahuje na prípady všeobecnej zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla zavineným porušením právnej povinnosti. Ustanovenie na druhej strane je druhom osobitnej objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov. Oba typy zodpovednosti sa líšia v predpokladoch i v subjektoch zodpovednosti za vzniknutú škodu.

Pri zodpovednosti za škodu podľa od. 1 je zodpovedným subjektom ten, kto porušil právnu povinnosť, ktorej následkom v príčinnej súvislosti bol vznik škody. Pre vznik zodpovednosti sa vyžaduje preukázanie zavinenia.

Pri náhrade škody podľa a je zodpovedným subjektom prevádzateľ dopravného prostriedku, pričom ide o zodpovednosť objektívnu bez ohľadu na zavinenie.

Z dôkazov, ktoré boli vykonané pred súdom prvého stupňa nepochybne vyplýva, že prevádzateľom motorového vozidla Š. XXX, Š. C. XX-XX, ktorým bola spôsobená škodová udalosť, bol Vojtech Olejník, otec žalovaného. Žalovaný preto nemôže žalobcovi zodpovedať za škodu podľa ust. , .

Zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú žalobcovi je daná podľa ako všeobecná zodpovednosť za škodu spôsobená porušením právnej povinnosti. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný porušil svoje právne povinnosti tým, že žalobcovi z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, pretože porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona a vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí a týmto činom spôsobil z nedbanlivosti žalobcovi ublíženie na zdraví. Za tieto porušenia právnych povinností bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Michalovce z 10.7.2000 č.k. -85 a uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa , a za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa .

V zmysle pokynu odvolacieho súdu v uzneseniach, ktorými boli zrušené predchádzajúce rozsudky, súd prvého stupňa posudzoval aj spoluzavinenie žalobcu na vzniku škody. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebu uviesť, že ani existencia trestnoprávnej zodpovednosti žalovaného nevylučuje existenciu možného spoluzavinenia poškodeného z pohľadu občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. V konaniach o náhradu škody je povinnosťou súdu aj bez návrhu skúmať, či sú dané dôvody pre obmedzenie zodpovednosti žalovaného v dôsledku spoluzavinenia žalobcu (rozhodnutie R 22/1979).

Podľa ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Uvedené ustanovenie nevylučuje možnosť spoluzavinenia poškodeného ani pri škode, ktorá vznikla trestným činom. Mieru zavinenia je potrebné posudzovať vždy individuálne so zreteľom na intenzitu zavinenia na strane škodcu i na strane poškodeného.

Aj keď žalobca nepodal proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie vo vzťahu ku konštatovanému jeho spoluzavineniu ako poškodeného, považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o spoluzavinení žalobcu je vecne správne. Žalovaný spáchal nedbanlivostný trestný čin, ktorým bolo žalobcovi ublížené na zdraví. Na druhej strane bolo v konaní preukázané, že žalobca v čase dopravnej nehody mal požité alkoholické nápoje a v čase vyšetrenia po nehode bola u neho zistená hladina alkoholu v krvi 1,62 promile a navyše sa spolu s ďalšími spoluchodcami pohyboval po nesprávnej strane vozovky čím boli porušené ust a o premávke na pozemných komunikáciách. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ktorý určil spoluzavinenie žalobcu v rozsahu 25%.

Odvolací súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil právny názor, že zo záverov znaleckého posudku znalkyne MUDr. Zuzany Šmotkovej nepochybne vyplýva, že vznik posttraumatickej epilepsie u žalobcu je v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou ku ktorej došlo 31.12.199. Zo záverov posudku vyplýva, že posttraumatická poúrazová epilepsia je zaradená pod vážnu mozgovú

poruchu a znalkyňa pri bodovom ohodnotení náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia stanovila túto hodnotou 900 bodov, pričom sa priklonila k hornej hranici v rozmedzí od 200 do 1200 bodov z dôvodu mladého veku poškodeného.

Pre konečné rozhodnutie vo veci je však nevyhnutné skutkovo uzavrieť, aké následky nastali na strane poškodeného v súvislosti s nehodou a následným vznikom posttraumatickej epilepsie a tieto skutkové zistenia podradiť pod ustanovenia vyhl. č. v súvislosti s tým, v akom rozsahu je možné priznať žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.

K vzniku nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia došlo pred 1.8.2004, teda pred účinnosťou o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, preto sa na uplatnený nárok žalobcu vzťahujú ustanovenia vyhl. č. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov.

Pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa v zásade vychádza zo základného počtu bodov, ktorými bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku (§ 6 ods. 1 vyhlášky). Suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania (§ 6 ods. 2 vyhlášky).

Základnú výšku bodového hodnotenia môže súd výlučne s prihliadnutím na kritériá uvedené v § 6 ods. 2 vyhlášky zvýšiť až na dvojnásobok. Pritom výška odškodnenia nesmie presiahnuť výšku uvedenú v ust. § 7 ods. 2 vyhlášky.

Jedine v prípade, ak ani toto zvýšenie nebude postačujúce na kompenzáciu sťaženia spoločenského uplatnenia poškodeného, pretože ide o výnimočný prípad hodný mimoriadneho zreteľa, môže byť odškodné zvýšené podľa § 7 ods. 3 vyhlášky nad túto hranicu.

Ustanovenie § 7 ods. 3 vyhlášky umožňuje vo výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa zvýšiť odškodnenie primerane aj nad stanovené najvyššie sadzby odškodnenia, a to bez akéhokoľvek obmedzenia, čím má byť poskytnutá poškodenému subjektu úplná satisfakcia za spôsobenú škodu. V tejto súvislosti je však potrebné brať zreteľ na to, že kvalitu života poškodeného po škodovej udalosti a jej zmeny je potrebné objektivizovať. To znamená, že pre mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nepostačuje subjektívny názor poškodeného o miere a rozsahu sťaženia jeho uplatnenia, ale záver o dôvodoch pre mimoriadne zvýšenie musí vychádzať z objektívnych kritérií.

Ďalej odvolací súd uvádza, že zmysel sťaženia spoločenského uplatnenia je uvedený v vyhl. č. , podľa ktorého sa sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

Odvolací súd po zopakovaní dokazovania v rámci odvolacieho konania dospel k odlišným skutkovým zisteniam vo vzťahu k následkom, ktoré z vykonaných dôkazov vyvodil súd prvého stupňa a ktoré považoval za rozhodujúce pre mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Žalobca tvrdil, že v dôsledku vzniknutého úrazu nebol schopný pokračovať v štúdiu na vysokej škole a ako mladému človeku mu bola odňatá možnosť ukončiť vysokoškolské štúdia.

Odvolací súd pripomína, že zo znaleckého posudku znalkyne MUDr. Šmotkovej ako aj z lekárskych potvrdení o priebehu liečby poškodeného vyplýva, že pri dopravnej nehode dňa 31.12.1999 došlo k úrazu žalobcu a to otrasu mozgu stredného stupňa, podvrtnutiu kľúčnej časti chrbtice, pomliaždeniu predkolenia ťažšieho stupňa a k tržnej rane v ľavej temennej oblasti hlavy. v Dôsledku tohto úrazu bol žalobca hospitalizovaný na traumatologickom oddelení v Michalovciach od 1.1.2000 do 3.1.2000 a na chirurgickom oddelení nemocnice v Humennom od 3.1. do 5.1.2000. Tvrdenie súdu prvého stupňa, že žalobca bol v dôsledku utrpeného úrazu dlhodobo hospitalizovaný a preto v zimnom semestri nestihol urobiť skúšky predpísané pre tento semester nevyplývajú z vykonaného dokazovania. Naopak z rozhodnutia Technickej univerzity v Košiciach, Fakulty výrobných technológii Prešov zo dňa 24.2.2000 o vylúčení zo štúdia vyplýva, že nebolo vyhovené žiadosti o prerušenie štúdia vzhľadom na nesplnenie študijných povinností tým, že žalobca neuzavrel predpísanou formou dva razy zapísané predmety z prvého ročníka. Preto bol žalobca vylúčený z druhého ročníka denného štúdia na Fakulte výrobných technológií TU v Košiciach. Z toho vyplýva, že dôvodom pre vylúčenie zo štúdia bolo nevykonanie skúšok ešte z predchádzajúceho ročníka štúdia. Z tohto dôkazu ani zo žiadnych iných dôkazov preto nie je možné objektívne uzavrieť, že dôvodom neukončenia štúdia bol utrpený úraz. Navyše ani z ďalších dôkazov nie je objektivizované, že by sa žalobca pokúšal študovať aj v ďalšom období po utrpení úrazu a takéto štúdium by v dôsledku úrazu nemohol absolvovať.

Odvolací súd sa tiež zaoberal posúdením vplyvu existencie posttraumatickej epilepsie, ktorej vznik bol v priamej príčinnej súvislosti s úrazom, vo vzťahu k tomu, akým spôsobom je žalobca obmedzený, prípadne pozbavený možnosti uplatnenia sa v živote a v spoločnosti, čo je kritériom pre posúdenie sťaženia spoločenského uplatnenia.

Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia má totiž predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo plnenie jeho spoločenských úloh. Sťažením spoločenského uplatnenia sa rozumie vylúčenie, či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom, rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom, či športovom živote, resp. sťaženie, či dokonca znemožnenie výkonu, či voľby povolania, voľby životného partnera, prípadne možnosť ďalšieho sebavzdelávania (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , dostupné na www.najpravo.sk <http://www.najpravo.sk>).

Odvolací súd po zopakovaní dokazovania dospel k záveru, že posttraumatická epilepsia, ktorá je následkom dopravnej nehody z 31.12.1999 znamená u žalobcu obmedzenia v rozsahu, v akom je to konštatované v znaleckom posudku znalkyne MUDr. Zuzany Šmotkovej a jeho doplnení. Žalobca sa musí dlhodobo liečiť antiepileptikami, pričom prognóza následkov je nepriaznivá a neurčitá, aj keď znalkyňa konštatovala, že v dôsledku dodržiavania antiepileptickej liečby sa u žalobcu od r. 2003 žiaden záchvat neobjavil. Žalobca sám potvrdil pri výsluchu na pojednávaní dňa 26.10.2010, že od r. 2003 epileptický záchvat nemal. Z objektívneho hľadiska je poškodený obmedzený tým, že nemôže vykonávať niektoré povolania a je obmedzený aj v spoločenskom a športovom živote. Musí dodržiavať antiepileptický režim, ktorý je zameraný na dostatočný nočný spánok, dostatok oddychu a mal by sa vyhýbať stresovým a záťažovým situáciám. Nesmie byť vodičom z povolania a nesmie pracovať v prevádzkach, kde by mohol ohroziť seba alebo zdravie iných.

Z pohľadu existencie týchto následkov je odvolací súd toho názoru, že znalkyňa už v základnom bodovom ohodnotení dostatočne prihliadla na sťaženie spoločenského uplatnenia, tým, že určila bodové ohodnotenie v hornej polovici sadzby pre odškodňovanie takýchto následkov. Odvolací súd navyše v rámci vlastnej úvahy dospel k záveru, že s ohľadom na vek, kedy k úrazu došlo je tu dôvod na zvýšenie tejto náhrady na dvojnásobok podľa § 6 ods. 2 vyhlášky. Pri zvýšení náhrady podľa tohto ustanovenia je možné prihliadnuť na možnosť poškodeného uplatniť sa v rodinnom, politikom, kultúrnom a športovom živote a na možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania.

Odvolací súd však považuje za odôvodnené odvolacie námietky vedľajšieho účastníka v tom, že v konaní nebolo preukázané, že by tu boli výnimočné prípady hodné mimoriadneho zreteľa umožňujúce zvýšiť odškodnenie primerane aj nad dvojnásobok odškodnenia podľa § 6 ods. 2, a to podľa § 7 ods. 3 vyhlášky.

Predstava žalobcu, že mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia má predstavovať akúsi finančnú kompenzáciu prepočítanú na jednotlivé mesiace či dni po vzniku úrazu nemá oporu v právnom predpise, ktorý sa na prejednávanú vec uplatňuje. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia má povahu jednorazového plnenia vyjadruje konečnú peňažnú kompenzáciu za následky vzniknuté škodovou udalosťou. Výrazné zvýšené náhrady je pritom určené pre situácie, ak je poškodený takmer vyradený zo života a jeho predpoklady na uplatnenie sú výrazne znížené.

Z uvedených dôvodov odvolací súd priznal žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 900 bodov podľa znaleckého posudku MUDr. Zuzany Šmotkovej zvýšenú na dvojnásobok, čo je 1800 bodov. Pri hodnote bodu 60,- Sk je priznaná výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia 108.000,- Sk. Pri zohľadnení spoluzavinenia poškodeného v rozsahu 25% je potrebné túto časť z priznanej sumy 108.000,- Sk odpočítať, čo predstavuje sumu 81.000,- Sk. Od tejto sumy je potrebné odpočítať poskytnuté plnenie zo strany vedľajšieho účastníka v sume 24.000,- Sk, čo znamená, že výsledná priznaná suma sťaženia spoločenského uplatnenia je 57.000,- Sk a po prepočte konverzným kurzom 1.892,- eur.

Odvolací súd podľa preto zmenil rozsudok v jeho napadnutej časti tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.892,- eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Odvolací súd zrušil výrok rozsudku o trovách konania s prihliadnutím na odvolacie námietky vedľajšieho účastníka. Súd prvého stupňa správne rozhodol o náhrade trov konania podľa . Súd prvého stupňa však dostatočne neodôvodnil priznanie náhrady za každý jednotlivý úkon právnej služby. Odvolací súd pripomína, že aj v prípade náhrady trov konania podľa je možné priznať úspešnému účastníkovi náhradu trov iba za účelne vynaložené úkony právnej služby. Úlohou súdu prvého stupňa bude posúdiť každý jednotlivý úkon právnej služby z hľadiska jeho účelnosti, pričom je potrebné prihliadnuť predovšetkým na písomné podania uplatnené ako úkony právnej služby. Za účelné je možné považovať iba také úkony právnej služby, kde písomne podanie bolo vyžiadané súdom a nebolo v časovej súvislosti s poskytovaním iného úkonu právnej pomoci, ako je napr. účasť na pojednávaní vo veci samej. Úlohou súdu prvého stupňa bude rozhodnúť o trovách konania s prihliadnutím na zmenené rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolacím súdom a rozhodnúť aj o trovách štátu, o ktorých súd prvého stupňa opomenul rozhodnúť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.