Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/11/2005

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Zdenko ŠVÁRNY v právnej veci žalobcu C. T., nar. X.X.XXXX, bytom Y., B. XX, zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom Korchom, so sídlom Humenné, Nám. Slobody 1, proti žalovanému C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XX, zastúpenému advokátom JUDr. Jánom Kizivatom, so sídlom AK Michalovce, Kpt. Nálepku 8, za účasti vedľajšieho účastníka Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, zastúpeného Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, v konaní o náhradu škody takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 26.865 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia na účet JUDr. Miroslava Korcha vedený vo VÚB a.s. - Humenné, č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX v sume 12.875,86 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia náhrady škody z ublíženia na zdraví proti žalovanému z dôvodu, že dňa 31.12.1999 o 23:50 hod. po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov na štátnej ceste smerom od obce T. do C. zachytil osobným motorovým vozidlom žalobcu, čím mu spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, za čo bol Okresným súdom Michalovce uznaný vinným a odsúdeným. Žalobca si uplatnil náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia po úraze, pričom základné bodové hodnotenie predstavovalo pri podaní žaloby 400 bodov, čo zodpovedalo sume 24.000,- Sk a žalobca požadoval zaplatenie 100 násobku tohto odškodnenia raz 2.400.000,- Sk a po následnom znaleckom posudku MUDr. X. Š., ktorá ohodnotila sťaženie spoločenského uplatnenia na 900 bodov, si žalobca uplatnil 45 násobok základného bodového ohodnotenia t. j. 900 bodov x 60 Sk. Tieto žalobca žiadal zaviazať žalovaného vyplatiť mu sumu 79.665,41 €.

Žalovaný návrh žalobcu uznal, avšak mal námietky voči uplatňovanej výške náhrady škody.

Vedľajší účastník uviedol, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú, pretože sa nejedná o prípad hodný osobitného zreteľa.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav.

Z rozsudku tunajšieho súdu č. k. - 248 zo dňa 31.3.2009 súd zistil, že žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 35.820 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku a bol zaviazaný zaplatiť

žalobcovi trovy právneho zastúpenia v sume 9.435,27 € na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 31.12.1999 bol žalobca ako chodec zrazený motorovým vozidlom, ktoré riadil žalovaný. V dôsledku nehody, resp. zranení po nehode musel prerušiť štúdium na Technickej univerzite v Košiciach a následne bol zo štúdia vylúčený. Po dopravnej nehode, asi o dva roky, došlo u neho k epileptickému záchvatu, čo sa potvrdilo aj v roku 2003, kedy mal dva záchvaty po sebe. Po ďalšom absolvovanom vyšetrení bolo potvrdené, že v dôsledku nehody má žalobca epilepsiu, pričom epilepsia sa v ich rodine nikdy nevyskytovala. Od zistenia musí brať každý deň lieky na toto ochorenie. Nemôže vykonávať náročnú fyzickú prácu, musí sa vyvarovať stresujúcich podmienok, nesmie vykonávať nočné práce, 12-hodinové zmeny a nemá nárok na vodičský preukaz. Má aj ďalšie obmedzenia, ktoré sa týkajú spoločenských aktivít. Pred úrazom žiadne zdravotné problémy nemal. Zo znaleckého posudku znalca MUDr. Š. C. číslo 22/2005 zo dňa 27.8.2006 súd prvého stupňa zistil, že znalec skonštatoval pôvod zdravotných ťažkostí žalobcu v úraze, ktorý utrpel pri dopravnej nehode 31.12.1999 a je tu daná príčinná súvislosť medzi úrazom a súčasným zdravotným stavom. Pri otrase mozgu, ktorý žalobca utrpel, došlo k difúznemu axonálnemu poškodeniu mozgu a na jeho podklade k rozvoju epileptického procesu mozgu, ktorý sa navonok klinicky prejavil prvým epileptickým záchvatom 9.2.2002. Iná príčina zistená nebola. Znalec určil bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia položkou 251 - vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy, ktoré sa ohodnocuje počtom 200 až 1200 bodov. Znalec určil základný počet bodov pre sťaženie spoločenského uplatnenia 1000 bodov a daný stav hodnotil v hornej časti sadzby vzhľadom na vek žalobcu a obmedzenia v osobnom, spoločenskom, športovom a pracovnom živote. O prognóze ochorenia sa nevedel zodpovedne vyjadriť. Znalec poukázal na to, že žalobca je závislý na dodržiavaní životosprávy chorých na epilepsiu. Tieto obmedzenia možno kvalifikovať ako zhoršenie kvality života v porovnaní so zdravou populáciou. Vzhľadom na nesúhlas žalovaného a vedľajšieho účastníka so závermi znaleckého posudku súd prvého stupňa nariadil kontrolné znalecké dokazovanie znalkyňou MUDr. Zuzanou Šmotkovou. Táto podala znalecký posudok číslo 3/2008 dňa 18.4.2008, z ktorého súd prvého stupňa zistil, že táto určila výšku bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia podľa rovnakej položky 251 v počte bodov 900, pretože post traumatická epilepsia je zaradená pod vážnu mozgovú poruchu. K hornej hranici sa priklonila z dôvodu, že ide o mladého človeka, kedy tieto následky úrazu obmedzili jeho osobný spoločenský, pracovný a športový život. Pokiaľ ide o posúdenie príčinnej súvislosti medzi poranením hlavy a ďalšími poraneniami po dopravnej nehode a vznikom epileptických záchvatov znalkyňa uviedla, že pred nehodou poškodený neuvádzal žiadne závažné ochorenie. V tomto čase začal študovať na Vojenskej akadémii v Liptovskom Mikuláši a pred prijatím na štúdium absolvoval kompletné vyšetrenia s výborným zdravotným stavom. Z doplnku číslo 1 k znaleckému posudku znalkyne MUDr. X. Š. súd prvého stupňa zistil, že z obstaranej kompletnej zdravotnej dokumentácie žalobcu do úrazu a po úraze neboli u neho zistené žiadne chorobné ani úrazové zmeny, a to ani pred, ani po úraze, ktoré by mohli vyvolať vznik epilepsie, ktorou dnes trpí a na ktorú sa lieči. Ohodnotenie položky 251 v sume 900 bodov znalkyňa odôvodnila diagnóza epilepsia s poukazom na obmedzenia žalobcu v spoločenskom a pracovnom živote. Súd prvého stupňa ďalej zistil z rozsudku Okresného súdu Michalovce v konaní pod sp.zn. zo dňa 10.7.2000, že žalovaný Martin Olejník bol uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa , a trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa a odsúdený k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, pričom výkon testu mu bo podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Zároveň bol žalovanému uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu dvoch rokov.

Súd prvého stupňa odôvodnil základ žalovaného nároku ust. , a poukázal na to, že táto zodpovednosť je založená na princípe zodpovednosti objektívnej, teda bez zreteľa na zavinenie. Riziko, ktoré plynie zo špecifického zdroja zvýšeného nebezpečenstva súvisiaceho s prevádzkou dopravných prostriedkov nesie ten, komu táto prevádzka slúži, kto je prevádzkovateľom. Základným predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je skutočnosť, že škoda bola vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Súd prvého stupňa poukázal na to, že u žalobcu vznikla škoda spočívajúca v sťažení spoločenského uplatnenia. Podmienky pre poskytnutie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a výška tejto náhrady je určená vyhláškou č. . Náhradou za sťaženie spoločenského uplatnenia sa rozumie odškodnenie za nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, jeho životných a spoločenských potrieb a pre splnenie jeho životných úloh. Toto odškodnenie musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju a rozsahu, v akom

sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti. Sadzby, ktoré vyhláška stanovuje pri jednotlivých poškodeniach predstavujú odškodnenie štandardných následkov. Zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia na 2-násobok počtu bodov podľa § 6 ods. 2 vyhlášky zohľadňuje viac obmedzené predpoklady pre uplatnenie poškodeného, ktoré mal v živote a spoločnosti. Rozhodovanie o zvýšenie odškodnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky musí byť odôvodnené ďalšími konkrétnymi okolnosťami, ktoré určitým spôsobom vybočujú zo štandardného hodnotenia následkov a robia z prípadu prípad hodný osobitného zreteľa. Súd prvého stupňa skonštatoval, že úraz, ktorý utrpel žalobca, je v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, po ktorej došlo k epileptickým záchvatom. Obaja ustanovení znalci ohodnotili bodové ohodnotenie pri hornej hranici z dôvodov, že sa jedná o mladého človeka, ktorý sa pripravoval na budúce povolanie na vysokej škole a v dôsledku úrazu sa jeho možnosti podstatne obmedzili. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal zo záverov znaleckého posudku MUDr. Š.j, ktorá stanovila základný počet bodov 900 a hodnotu bodu v tom čase 60,-Sk a toto bodové ohodnotenie navýšil 20-násobne, čo predstavuje 35.820,-eur. Pokiaľ ide o námietky žalovaného a vedľajšieho účastníka, že žalobca bol pod vplyvom alkoholu pri dopravnej nehode a že sa pohyboval po nesprávnej časti vozovky, poukázal súd prvého stupňa na to, že v trestnom konaní bolo ustálené, že nedošlo k zavineniu žalobcu a keďže súd je viazaný rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin, dospel k záveru, že žalovaný zodpovedá za škodu na zdraví v celom rozsahu. Preto súd prvého stupňa zaviazal žalobcu o zaplatenie sumy 35.820,-eur. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa a priznal žalobcovi odmenu, ktorá pozostáva z tarifnej odmeny advokáta za jednotlivé úkony právnej pomoci, z náhrady cestovného, náhrady za stratu času, v celkovej sume 9.435,27 eur.

Proti rozsudku podal včas odvolanie vedľajší účastník, a to z dôvodov uvedených v ust. a .

Z uznesenia krajského súdu č. k. - 289 zo dňa 31.3.2010 súd zistil, že krajský súd zrušil rozsudok vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 35.820 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vo svojom odôvodnení poukázal na to, že vedľajší účastník vo veci uplatňuje odvolacie dôvody podľa ust. a , teda, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci aj podľa . Dospel k záveru, že v prejednávanej veci sú dané oba odvolacie dôvody.

Pokiaľ ide o základ žalovaného nároku, tu sa súd prvého stupňa nevysporiadal s okolnosťami významnými pre posúdenie zodpovednosti žalovaného za škodu. Súd prvého stupňa v rozsudku uvádza, že sa jedná o náhradu škody z titulu objektívnej zodpovednosti podľa a nasl. , teda o náhradu škody, spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov. Pritom v skutkových zisteniach nikde neuvádza skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že žalovaný skutočne bol prevádzkovateľom motorového vozidla, a teda je objektívne zodpovedný za škodu spôsobenú žalobcovi. Pre posúdenie zodpovednosti žalovaného podľa , rovnako však aj podľa je dôležité, či škoda nebola spôsobená aj zavinením poškodeného, prípadne výlučne jeho zavinením. Ustanovenie patrí k spoločným ustanoveniam o náhrade škody, to znamená, že je povinnosťou konajúceho súdu vždy posudzovať okolnosti vzniku škody aj z pohľadu prípadného zavinenia poškodeného bez ohľadu na to, o aký druh zodpovednosti sa jedná. Úvaha súdu o okolnostiach vzťahu medzi konaním poškodeného a konaním škodcu sa pritom vždy musí opierať o ich riadne zistenie a vyhodnotenie. Záver súdu prvého stupňa, uvedený v odôvodnení rozsudku (str. 11), že bolo v trestnom konaní ustálené, že nedošlo k zavineniu žalobcu, nie je postačujúci pre záver o tom, či z hľadiska občianskoprávnej zodpovednosti tu je, alebo nie je zavinenie poškodeného. Je potrebné súhlasiť s názorom odvolateľa v tom, že v občianskom súdnom konaní je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal ( ), to však neznamená, že rozhodnutím trestného súdu o vine žalovaného je možné úplne vylúčiť otázku posudzovania spoluzodpovednosti poškodeného. Naopak, ako na to správne poukazuje odvolateľ, už zo samotného skutku, z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným, vyplýva porušenie niektorých predpisov zákona o premávke na pozemných komunikáciách aj zo strany žalobcu. Bez vyhodnotenia všetkých okolností dopravnej nehody z hľadiska zavinenia oboch účastníkov je rozhodnutie súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o základ žalovaného nároku, predčasné.

Ďalej v odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa sa dostatočne nezaoberal námietkami žalovaného, resp. vedľajšieho účastníka, ktoré boli vznesené už v priebehu konania, a to na okolnosti príčinnej súvislosti neukončenia vysokoškolského štúdia žalobcu na Technickej univerzite v Košiciach, na okolnosti priebehu liečby žalobcu a disciplíny žalobcu pri dodržiavaní predpísanej liečby z toho hľadiska, či tieto nemohli mať za následok iný priebeh ochorenia.

V odôvodnení v závere uviedol, že bude potrebné doplniť dokazovanie na zistenie predpokladov vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu na strane žalovaného a posúdiť naznačeným spôsobom, či škoda nevznikla aj zavinením poškodeného, resp. v akom podiele sa poškodený spolupodieľal na vzniku škody. Po ustálení základu žalovaného nároku bude potrebné sa vysporiadať aj s námietkami odvolateľa, pokiaľ ide o výšku náhrady škody, pozostávajúcej z náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Je pritom nepochybné, že žalobcovi náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia patrí, bude však na úvahe súdu prvého stupňa posúdiť, či mu patrí aj mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia a v akom rozsahu. V novom rozhodnutí bude potrebné rozhodnúť aj o trovách doterajšieho konania.

Z rozsudku tunajšieho súdu č. k. -328 zo dňa 4.2.2011 súd zistil, že súd žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol, že bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na uznesenie krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.3.2010 č. k. -289, ktorým bol zrušený predchádzajúci rozsudok súdu prvého stupňa, v ktorom bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 35.820 €.

Súd po zrušení predchádzajúceho rozsudku vypočul účastníkov konania a oboznámil listinný dôkaz, oznámenie OR PZ Michalovce z ktorého zistil, že držiteľom motorového vozidla, s ktorým došlo k spáchaniu škodovej udalosti, bol Vojtech Olejník. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že predmetom konania je náhrada škody za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorej podmienky pre poskytnutie a jej výška je určená vyhl. č. v platnom znení. Náhradou za sťaženie spoločenského uplatnenia sa rozumie odškodnenie za nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, jeho životných a spoločenských potrieb a pre splnenie jeho životných úloh. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodený na zdraví má preukázateľné, nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojenie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Zvýšenie odškodnenia spoločenského uplatnenia môže byť vykonané lekárom podľa cit. vyhlášky. Rozhodovanie o zvýšenie odškodnenia podľa vyhlášky musí byť odôvodnené ďalšími konkrétnymi okolnosťami, ktoré vybočujú zo štandardného hodnotenia následkov a preto z daného prípadu robia prípad hodný osobitného zreteľa. Použitie tohto ustanovenia nemôže byť bez ďalšieho zvyšovaná hodnota základných bodov s poukazom na to, že táto v súčasných pomeroch nezodpovedá hodnote zdravia, aj keď aj tento rozmer nie je nezanedbateľný. Priznanie odškodnenia prichádza do úvahy iba v prípadoch, kedy súd neprijme obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti. Ďalšie primerané zvýšenie podľa vyhlášky predpokladá existenciu skutočností umožňujúcich záver, že obmedzenie poškodeného nemožno vyjadriť len základným odškodnením. Postup podľa vyhlášky predstavuje kvalitatívne zmenu podmienok vyjadrenú pojmom dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že v prípade žalobcu nejde o prípad hodný osobitného zreteľa v zmysle vyhlášky č. a preto žalobu v celom rozsahu zamietol, napriek skutočnosti, že žalobca v konaní subjektívne popísal ťažkosti, ktoré mal od úrazu a bežné každodenné problémy, jednak v rôznych činnostiach, ako aj psychického rázu. Súd prvého stupňa má za to, že tu nejde o prípad hodný osobitného zreteľa s poukazom na to, že u žalobcu sa epileptický záchvat neobjavil od roku 2003, teda od kedy začal riadne užívať lieky na túto chorobu. Zdravotný stav žalobcu v súčasnosti nie je natoľko vážny, aby bolo možné na neho prihliadať ako na prípad hodný osobitného zreteľa. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa s tým, že o trovách bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie.

Z uznesenia krajského súdu č. k. -354 zo dňa 31.8.2012 súd zistil, že krajský súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že súd

prvého stupňa sa nevysporiadal s dôkazmi, ktoré vo veci boli vykonané a z ktorých vyplývajú skutkové zistenia podstatné pre rozhodnutie vo veci, pričom sa navyše neriadil dôsledne pokynmi odvolacieho súdu uvedené v uznesení č. k. - 289, v dôsledku čoho je aj jeho rozhodnutie nesprávne. Poukázal na to, že žalobca si v konaní uplatňuje nárok na náhradu škody z ublíženia na zdraví, pričom táto škoda uplatnená v sume 2.400.000,- Sk je škodou na zdraví z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia. V odôvodnení konštatoval, že súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku nevzal do úvahy výsledky znaleckého dokazovania, ktoré sám vo veci nariadil, predovšetkým znaleckého posudku MUDr. X. Š., z ktorého súd vychádzal pri rozhodovaní v predchádzajúcom rozsudku z 31.3.2009, pričom z ďalšieho dokazovania nevyplýva, že by závery znaleckých posudkov boli spochybnené akýmikoľvek inými dôkazmi a preto z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa nie je zrejmé, prečo pri tomto rozhodovaní už súd prvého stupňa na závery znaleckých posudkov neprihliadol.

Zo záverov znaleckého posudku znalkyne MUDr. X. Š. vyplýva, že stanovila výšku bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu v súvislosti s dopravnou nehodou sumou 900 bodov, pričom prihliadla aj na predchádzajúce znalecké posudky znalcov MUDr. Š. a MUDr. C.. Zo záverov posudku pri tom vyplynulo, že posttraumatická poúrazová epilepsia je zaradená pod vážnu mozgovú poruchu a pri bodovom ohodnotení sa priklonila k hornej hranici z dôvodu mladého veku poškodeného, kedy následky úrazu hlavy poškodeného obmedzili v jeho osobnom, spoločenskom, pracovnom a športovom živote a vznik epileptických záchvatov jednoznačne dala do súvislosti s poranením hlavy pri dopravnej nehode v roku 1999. Poukázal na to, že zo záverov znaleckého posudku je preto potrebné vyvodiť záver, že žalobcovi vznikla škoda na zdraví spočívajúca v jeho nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia. Je pri tom zrejmé, že žalobcovi bola vyplatená zo strany vedľajšieho účastníka iba náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 400 bodov a pokiaľ závery znaleckého posudku MUDr. Š. nie sú vyvrátené inými dôkazmi, je potrebné vychádzať z bodového hodnotenia 900 bodov. Ďalej zo záveru znaleckého posudku tiež vyplýva, že vznik náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, ktorú zavinil žalovaný.

Preto, aby súd prvého stupňa vo veci mohol riadne rozhodnúť je potrebné ustálenie miery zodpovednosti oboch účastníkov nehody na škodovej udalosti. Odvolací súd v tomto poukazuje na odôvodnenie uznesenia č.k. -289 v ktorom podrobne uvádza, že je potrebné zistiť a posúdiť okolnosti vzniku škody aj z pohľadu prípadného zavinenia poškodeného. Ako odvolací súd skôr konštatoval, súd prvého stupňa je viazaný rozhodnutím súdu v trestnej veci proti žalovanému, kde bolo právoplatným odsudzujúcim rozsudkom potvrdené, že žalovaný sa dopustil trestného činu ublíženia na zdraví a ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Aj keď súd prvého stupňa v odôvodnení sa nevysporiadal s otázkou občianskoprávnej zodpovednosti, odvolací súd konštatuje, že právoplatný odsudzujúci rozsudok je postačujúci pre konštatovanie, že žalovaný zodpovedá za škodu podľa všeobecných ustanovení ( ). Opakovane je však potrebné konštatovať, že okrem zodpovednosti žalovaného je potrebné posúdiť aj spoluzavinenie žalobcu. Až po určení miery zavinenia je možné posudzovať uplatňovanú výšku nároku na náhradu škody. O spoluzavinenie poškodeného ide v prípadoch, ak poškodený sa podieľal na vzniku škody. V prípade, ak protiprávny úkon poškodeného je jednou z príčin škody, môže tým dôjsť k samotnému vzniku škody alebo zväčšeniu jej rozsahu. Pre konštatovanie spoluzavinenia musí u poškodeného byť preukázané porušenie právnej povinnosti a musí existovať príčinná súvislosť medzi týmto úkonom a škodou. V konaní o náhrade škody sa súd vždy musí zaoberať otázkou, čo bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného. Pri určení podielu zodpovednosti súd úvahou prihliadne k všetkým zisteným skutkovým okolnostiam veci.

Pokiaľ teda ide o základ i prípadnú výšku nároku poukázal odvolací súd na svoje predchádzajúce rozhodnutie. Konštatoval, že súd prvého stupňa opomenul vziať do úvahy skutkové závery vyplývajúce zo znaleckého posudku znalkyne MUDr. Š., pričom odvolací súd v predchádzajúcom rozhodnutí konštatoval ich správnosť a neboli vykonané žiadne dôkazy, ktoré by tieto skutkové zistenia zmenili.

Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom názore a vychádza zo skutkových zistení, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Preto rozsudok zrušil a uložil opätovne súdu prvého stupňa posúdiť mieru zodpovednosti účastníkov konania vo vzťahu k vzniknutej škode, stanoviť definitívne základ uplatňovaného nároku a po ustálení tohto základu rozhodnúť o výške nároku žalobcu, pričom musí vychádzať z dôkazov v konaní vykonaných, vrátane znaleckého posudku znalkyne MUDr. Š. a zároveň bude potrebné posúdiť, či v celom rozsahu patrí

žalobcovi aj zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 6 ods. 2 a prípadne § 7 ods. 3 vyhlášky. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania.

Súd vykonal dokazovanie v zmysle zrušujúceho uznesenia krajského súdu a zistil tento skutkový stav.

Právny zástupca žalobcu uviedol, že v celom rozsahu trvajú na podanom návrhu. Podľa ich názoru je dôvod daný na náhradu škody. Poukázal na rozhodnutie odvolacieho súdu z roku 2009, kde tento zrušil rozhodnutie s tým, že bude sa potrebné vysporiadať s mierou zavinenia. Podľa jeho názoru bolo vykonané dostatočné dokazovanie. Jednoznačne bolo preukázané, že zavinenie spôsobil žalovaný, porušil predpisy. Viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholických nápojov, pričom žalobcovi spôsobil ťažkú ujmu na zdraví za čo bol aj právoplatne odsúdený. Čo sa týka rozsahu škody uviedol, že tá bola preukázaná znaleckými posudkami. Mám zato, že žalobca sa nedopustil nijakého protiprávneho konania, ktorý by odôvodňoval prípadné zníženie alebo spoluzavinenie, pretože neporušil žiadny zákon.

Právny zástupca žalovaného uviedol, že majú zato, že je tu dané aj spoluzavinenie žalobcu. Poukázal na vyjadrenie vedľajšieho účastníka, že došlo k porušeniu právnej povinnosti a to ustanovenia Záverom uviedol, že nejde o prípad hodný osobitného zreteľa a základné bodové hodnotenie kryje škodu, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatňuje. Z toho dôvodu navrhol žalobu zamietnuť. V prípade úspechu si uplatnil trovy konania.

Zástupkyňa vedľajšieho účastníka uviedla, že žiadajú žalobný návrh zamietnuť v celom rozsahu. Majú jednoznačne zato, že aj v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu je dôvodná námietka posudzovania miery spoluúčasti žalobcu a vzniku škody a to z dôvodu porušenia ustanovení zákona o premávke na pozemných komunikáciách ako chodca, pričom nie je vyslovene právne relevantná tá skutočnosť, že žalobca za tento skutok nebol postihovaný. Poukázala na to, že je potrebné prihliadnuť na mieru spoluzavinenia žalobcu v zmysle ustanovenia § 441 O. Z. Pokiaľ sa týka uplatňovaného nároku na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, poukázala na doterajšie vyjadrenia, pričom uviedla, že bola preukázaná príčinná súvislosť vzniku poúrazovej epilepsie, avšak vzhľadom na jej rozsah, formu a priebeh na to, že v podstate medikamentóznou liečbou táto je pod kontrolou. Epileptické záchvaty sa neprejavujú a práve túto vážnu diagnózu už samotná MUDr. Š. ako znalkyňa zohľadnila už aj s určením počtu bodov. Majú zato, že v danom prípade nejde o prípad hodný osobitného zreteľa, nakoľko žalobca sa zamestnal, založil si rodinu, je samostatný mimo územie SR a žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V prípade úspechu si uplatnili trovy konania.

Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla , motorového plavidla ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa vyhlášky v znení neskorších zmien a doplnkov, poisťovňa je povinná plniť do 15 - tich dní po skončení vyšetrenia nevyhnutného na zistenie povinnosti plniť, alebo po obdŕžaní právoplatného rozhodnutia o výške náhrady škody. Vyšetrenie je skončené, len čo so súhlasom poisťovne, alebo jej dodatočným schválením bola dohodnutá s poškodeným výška náhrady škody.

Podľa ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škodu primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

Zodpovednosť podľa je založená na princípe zodpovednosti objektívnej teda bez zreteľa na zavinenie. Riziko, ktoré plynie zo špecifického zdroja zvýšeného nebezpečenstva súvisiaceho s prevádzkou dopravných prostriedkov nesie totiž ten, komu táto prevádzka slúži, kto je prevádzkovateľ. Základným predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je skutočnosť, že škoda bola vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky v dopravnom prostriedku. Vznik škody musí mať bezprostredný vzťah k prevádzke. Nestačí len súvislosť s touto prevádzkou.

V danom prípade predmetom konania je náhrada škody za sťaženie spoločenského uplatnenia. Podmienky pre poskytnutie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a výška tejto náhrady je určená vyhláškou č. 32/65 Zb. v platnom znení. Sadzby pre ktoré sťaženie spoločenského uplatnenia pri jednotlivých poškodeniach zdravia uvedená vyhláška stanovuje, predstavuje odškodnenie štandardných následkov. Aj zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia až na dvojnásobok počtu bodov zistených lekárom podľa § 6 ods. 2 vyhlášky, ku ktorému môže dôjsť i mimosúdne, už zohľadňuje viac obmedzené predpoklady uplatnenia poškodeného, ktoré mal v živote a spoločnosti a to vzhľadom na vek, ku ktorému došlo k poškodeniu zdravia. Rozhodovanie o zvýšení poškodenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky už musí byť odôvodnené už ďalšími konkrétnymi okolnosťami, ktoré určitým spôsobom vybočujú zo štandardného hodnotenia následkov a preto z daného prípadu robia prípad hodný osobitného zreteľa. Použitím § 7 ods. 3 vyhlášky nemôže byť bez ďalšieho zvyšovaná hodnota základných bodov s poukazom na to, že táto v súčasných pomeroch nezodpovedá k hodnote zdravia aj keď ich tento rozmer nie je nezanedbateľný. Priznanie tohto odškodnenia teda prichádza do úvahy iba v prípadoch kedy súd neprijme obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti. Ďalšie primerané zvýšenie podľa § 6 ods. 2 vyhlášky predpokladá už existenciu skutočnosti umožňujúcich záver, že obmedzenie poškodeného nemožno vyjadriť len základným odškodnením.

Posúdenie týchto otázok a teda aj aplikácia príslušného ustanovenia vyhlášky však musí vychádzať z nepochybne ustáleného skutkového stavu. Dôkaznou povinnosťou v tomto smere je na žalobcovi.

Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia je náhrada nemateriálnej ujmy a má slúžiť na to, aby si poškodený mohol zabezpečiť náhradné pôžitky na kompenzovanie prežitých a prežívaných utrpení, starostí a obmedzení v živote, keďže sa vychádza z toho, že človek ako tvor spoločenský sa uplatnil v rodine, v práci, vo verejnom živote, v kultúre. Následky poškodenia zdravia sa preto prejavujú v tom, že poškodenému sa takéto spoločenské uplatnenie výrazne sťaží, prípadne je z takéhoto spoločenského uplatnenia úplne vylúčený. Pri náhrade sťaženia spoločenského uplatnenia treba brať do úvahy také náhradné pôžitky, ktoré si za priznanú náhradu z poškodenia môže reálne, v konkrétnych životných a ekonomických podmienkach zabezpečiť a aj treba tiež prihliadnuť na to, že prakticky žiadna peňažná náhrada nie je spôsobilá nahradiť ujmu spočívajúcu v strate zdravia.

Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že v prípade žalobcu ide o mladého človeka, ktorý v čase dopravnej nehody mal 20 rokov, bol študentom vysokej školy technickej a mal všetky predpoklady ukončiť toto štúdium. V dôsledku utrpeného úrazu bol dlhodobo hospitalizovaný a v zimnom semestri nestihol urobiť skúšky predpísané pre tento semester a z toho dôvodu bol vo februári v roku 2001 vylúčený zo školy.

Súd mal v danom prípade jednoznačne za preukázané, že úraz ktorý utrpel žalobca je v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, pri ktorej došlo k postraumatickej ( poúrazovej ) epilepsii, ktorá sa prejavila epileptickým záchvatom po dvoch rokoch. Súd vychádzal zo znaleckého posudku MUDr. Š., ktorá ohodnotila poúrazovú epilepsiu 900 bodmi, pričom poukázala na to, že takéto bodové ohodnotenie urobila z toho dôvodu pri hornej hranici bodového ohodnotenia, ktoré je od 200 do 1200 bodov, že sa jedná o mladého človeka, ktorý sa pripravoval na budúce povolanie na vysokej škole a v dôsledku tohto úrazu sa jeho možnosti podstatne obmedzili v spoločenskom, kultúrnom, športovom živote. Je neustále na liečbe, používa antiepileptiká, pretože po prvom epileptickom záchvate sa tieto opakovane prejavili dvakrát za sebou aj keď nedošlo k ďalším epileptickým záchvatom, žalobca je neustále na liekoch a pravidelne chodí na kontroly. Podľa názoru súdu ide o úraz, ktorý zanechá hlavne psychické následky na žalobcovi , žalobca žije v neustálom strachu, či sa epileptické záchvaty nebudú opakovať, je obmedzený vo výbere pracovného povolania, prakticky do konca života nemôže viesť motorové vozidlá, rovnako je obmedzený vo výbere práce, v spoločenskom, kultúrnom živote a na základe takto vykonaného dokazovania so zreteľom na zásady stanovené zákonom pri poskytovaní škody pri sťažení spoločenského uplatnenia súd dospel k záveru, že v tejto veci sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa a je namieste zvýšiť základný počet bodov, pričom vychádzal zo znaleckého posudku MUDr.

Š. 900 bodov a hodnoty bodu v tom čase 60,-Sk a toto bodové hodnotenie navýšil 20-násobne, čo predstavuje sumu 35.820 EUR. Vzhľadom k tomu, že žalobca v čase dopravnej nehody išiel po nesprávnej strane vozovky, súd v zmysle ustanovenia § 441 - 450 priznal aj zavinenie žalobcu vo výške 25 % z uvedenej sumy teda žalobcovi priznal sťaženie spoločenského uplatnenia v celkovej sume 26.865 €. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že v čase dopravnej nehody mal žalobca v krvi 1,62 promile alkoholu, pohyboval sa po nesprávnej časti vozovky v smere jazdy žalobcu a teda aj jeho zavinením došlo k škodovej udalosti a aj v zmysle zrušujúcich uznesení krajského súdu súd ustálil, že žalobca sa podieľal na tejto dopravnej nehode a túto zohľadnil sumou 25% z 20 - násobku priznaného odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia. Čo sa týka námietok žalovaného resp. vedľajšieho účastníka ohľadom prerušenia epileptickej liečby, súd má zato, že zo strany žalobcu nedošlo k svojvoľnému ukončeniu liečby, nakoľko tento chodil pravidelne na kontroly a opakovane mu lekári nepredpísali ďalšie lieky Depakine na liečbu epilepsie, až následne keď v roku 2003 nastali ďalšie epileptické záchvaty od tej doby žalobca dodržiava režim epileptickej liečby. Pravidelne chodí na kontroly a z toho dôvodu súd na túto skutočnosť neprihliadal, hlavne v tom smere, že by ich následkom toho, že žalobca svojvoľne prerušil liečbu došlo k týmto epileptickým záchvatom, pretože aj podľa tvrdenia znalkyne MUDr. Š. toto vysadenie liekov nemalo vplyv na ďalšie epileptické záchvaty, nakoľko takáto skutočnosť sa mohla stať aj pri tejto liečbe a z toho dôvodu túto skutočnosť súd do úvahy nebral.

Z vykonaného dokazovania súd má zato, že v danom prípade výška, ktorú priznal zodpovedá zdravotnému poškodeniu žalobcu s prihliadnutím na jeho zavinenie a z toho dôvodu v prevyšujúcej časti nad 20 - násobok bodového hodnotenia žalobcu zamietol ako nedôvodnú.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia a to tak, že ich náhradu priznal právnemu zástupcovi žalobcu aj keď mal v konaní žalobca len čiastočný úspech. Rozhodnutie záviselo od úvahy súdu. Súd priznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia z uvedenej sumy 26.685 €, ktoré pozostávajú: 1.) odmena advokáta: prevzatie a príprava zastúpenia - 423,02 €, žaloba

- 423,02 €, zastupovanie na meritórnom pojednávaní dňa 8.9.2004 a 18.10.2004 - 2x 423,02 €, zastupovanie na meritórnom pojednávaní dňa 6.5.2005 - 436,50 €, písomné podanie - otázky pre znalca, vyjadrenie vo veci samej - k znaleckému posudku, zastupovanie na meritórnom pojednávaní dňa 2.2.2007, písomné podanie - stanovisko k vyjadreniu vedľajšieho účastníka, podanie odvolania proti uzneseniu o kontrolnom znaleckom posudku, zastupovanie na meritórnom pojednávaní dňa 23.5.2008, vyjadrenie vo veci samej - k znaleckému posudku, zastupovanie na meritórnom pojednávaní dňa 24.6.2008 - 8 x 436,50 €, zastupovanie na meritórnom pojednávaní dňa 3.3.2009, písomné podanie na súd, zastupovanie na meritórnom pojednávaní dňa 27.3.2009 a 31.3.2009, vyjadrenie na odvolanie podané žalovanými, zastupovanie na meritórnom pojednávaní dňa 26.10.2010, 16.11.2010, 7.12.2010

- 8x 436,50 € - zvýšené o DPH 19% - 8x 82,94 €, zastupovanie na meritórnom pojednávaní dňa 4.2.2011, podanie odvolania proti rozsudku, zastupovanie na meritórnom pojednávaní dňa 30.11.2012 a 14.12.2012 - 4x 436,50 € - zvýšené o DPH 20% - 4x 87,30 € + režijný paušál - 213,09 € + súdny poplatok za znalecký posudok - 232,36 € t. j. odmena advokáta, režijné paušály a súdne poplatky sú celkom 12.316,73 €; 2.) náhrada cestovného - 227,92 €; 3.) náhrada za stratu času - 331,21 €, spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú 12.875,86 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť podľa až f/ len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.