Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Ek-2439-2022.pdf
PDF · 98.6 KB
Case nature
Subarea
3Ek/2439/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: ITALMARE, s.r.o., Preseľany 474, 956 12 Preseľany, IČO: 44 478 194, právne zastúpený: Biksadský & Partners, s.r.o., Michalská 9, 811 01 Bratislava- Staré Mesto, IČO: 36 858 552, proti povinnému: C. Q., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX L., právne zastúpený: JUDr. Viktor Mlynek, advokát, Štúrova 43, 949 01 Nitra, o vymoženie 128 000 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Natália Ďuráková, Bernolákova 1546/32, 955 01 Topoľčany, IČO: 37 865 811, pod sp. zn. 342EX 1039/22, o návrhu na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 3Ek/2439/2022 zo dňa 09.12.2022, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 09.12.2022 rozhodnutie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 61k ods. 1, ods. 2, ods. 5 a § 63 l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a tým, že návrh povinného bol nedôvodný. Uviedol, že predmetná exekúcia je vedená na podklade exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Nitra, č.k. 30Cb/48/2019-174 zo dňa 25.09.2020, ktorý v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre, č.k. 15Cob/40/2021-223 zo dňa 12.04.2022, nadobudol právoplatnosť dňa 01.08.2022 a vykonateľnosť dňa 05.08.2022. Povinný navrhoval zastavenie exekúcie z dôvodu vecnej nesprávnosti, nezákonnosti a nevymáhateľnosti exekučného titulu, a to na podklade okolností, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Vyšší súdny úradník uviedol, že predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred jeho vznikom, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním exekučného titulu. Skutkový stav, na základe ktorého bol vydaný exekučný titul a ktorý povinný namietal, exekučný súd opätovne v exekučnom konaní neskúma. Povinný mal možnosť predložiť svoj nesúhlas s nárokom oprávneného, ktorý je uvedený v exekučnom titule prostredníctvom na to určených procesnoprávnych prostriedkov. V exekučnom konaní, skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Vyšší súdny úradník poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu.“ Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom,
má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu. Pre pochopenie účelu exekučného konania poukázal na to, že civilné konanie sa delí na základné (vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné) konanie, v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania už nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní. Exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd, ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní, a teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal a nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky rozhodnutia, a teda ani rušiť rozhodnutia iných orgánov. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Súd je viazaný spôsobilým exekučným titulom, pričom platí prezumpcia správnosti právoplatného rozhodnutia, pokiaľ sa zákonom predvídaným spôsobom nepreukáže opak. Úlohou exekučného konania tak nie je opätovné riešenie sporov, resp. skúmanie rozhodnutí vydaných v iných konaniach a ich prípadné rušenie, ale nútený výkon nárokov priznaných právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi. Keďže povinný také skutočnosti, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu netvrdil, vyhodnotil ich vyšší súdny úradník ako neopodstatnené.
2/ V súvislosti s tvrdením povinného, že nie je možné, aby sa druhá spoločníčka oprávneného domáhala v mene oprávneného vymoženia nároku deklarovaného exekučným titulom, vyšší súdny úradník uviedol, že otázka vecnej legitimácie je rovnako skutočnosť, ktorú vyriešil súd v základnom konaní. Exekučný titul priznal nárok žalobcovi: ITALMARE, s.r.o., IČO: 44 478 194, voči žalovanému: C. Q., nar. XX.XX.XXXX, tzn., že aktívne exekučne legitimovaným v tomto konaní je spoločnosť: W., s.r.o., IČO: 44 478 194, ktorá podala návrh na vykonanie exekúcie a uplatnila si v súlade s exekučným titulom nárok voči povinnému: Mariano Q., nar. XX.XX.XXXX (pasívne exekučne legitimovaný v tomto exekučnom konaní). Vyšší súdny úradník preto konštatoval, že návrh na vykonanie exekúcie podala osoba oprávnená z exekučného titulu.
3/ Po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a návrhom povinného na zastavenie exekúcie mal vyšší súdny úradník nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú v exekučnom titule nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom podaní nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, preto posúdil vyšší súdny úradník jeho návrh ako nedôvodný a podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ho zamietol. O trovách oprávneného a povinného súd nerozhodoval, nakoľko si žiadny z nich ich náhradu neuplatnil.
4/ Proti rozhodnutiu podal povinný sťažnosť, v ktorej uviedol, že napadnuté uznesenie je rozporné so zákonom, keďže súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a taktiež napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie považoval za neodôvodnené a arbitrárne, nakoľko súd podľa neho nedal zjavné odpovede na námietky. Exekučný titul považoval povinný za nespôsobilý a vedenú exekúciu za neprípustnú. Konateľom a 50% spoločníkom oprávneného je aj povinný. Za spoločnosť sa pritom zaplatenia vymáhanej sumy domáha druhá spoločníčka a konateľka spoločnosti (p. Karkošková), ktorá postupovala rovnakým spôsobom, čo preukazoval v návrhu na zastavenie exekúcie, a na túto skutočnosť mal exekučný súd prihliadnuť. Táto totiž bez existencie akéhokoľvek právneho titulu vyplácala vo svoj prospech sumu v celkovej výške viac ako 200.000 eur, pričom ani ona nepreukázala právny nárok na výplatu takýchto peňazí (nepredložila žiadnu zápisnicu z valného zhromaždenia spoločnosti), čím tu tak existujú skutočnosti, ktoré neoprávňujú ani ju ako ďalšiu spoločníčku na takéto právne úkony voči povinnému ako rovnocennému spoločníkovi a konateľovi spoločnosti. Teda je zrejmé, že k vyplateniu tejto sumy druhej spoločníčke došlo v rozpore so zákonným ustanovením § 123 ods. 2. Obchodného zákonníka, čím je daná povinnosť druhej spoločníčky takto vyplatené peniaze spoločnosti (oprávnenému) vrátiť v celom rozsahu. Preto nemala nárok na podanie žaloby v mene oprávneného a nie je možné, aby sa z týchto dôvodov práve ona domáhala v mene oprávneného a na zaplatenie finančných prostriedkov. Exekučný titul je zmätočný, nezákonný a ničotný, ktorý nevyvoláva žiadne právne účinky, čím ide o nespôsobilý exekučný titul. Zaviazanie povinného na zaplatenie vymáhanej sumy je v rozpore aj z hľadiska dobrých mravov a poctivého obchodného styku. Vzhľadom na uvedené povinný navrhol, aby súd napadnuté uznesenie zmenil a zastavil exekúciu v celom rozsahu
5/ Oprávnený žiadal sťažnosť povinného zamietnuť, nakoľko v nej uvádzal opätovne nepravdivé tvrdenia a obranu, ktorú v rovnakej miere použil aj v rámci súdneho konania vo veci samej. S ňou sa súd v základnom konaní (o zaplatenie sumy 128.000,- eur) riadne vysporiadal a vyhodnotil predložené dôkazy, pričom z uvedeného uznesenia (bod 43. odôvodnenia Okresného súdu Nitra, č. k. 30Cb/48/2019-174 zo dňa 25.09.2020) i na podporu svojho tvrdenia citoval. Predmetné rozhodnutie bolo potvrdené aj odvolacím súdom ako vecne správne. Na základe uvedeného pritom neexistuje jediný relevantný dôvod uvedený v sťažnosti povinného, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená. Povinný nemôže v rámci exekučného konania použiť akúkoľvek obranu a spochybňovať nárok oprávneného tak, ako to mohol počas súdneho konania vo veci zaplatenia, ale Exekučný poriadok pripúšťa zdôvodniť podanie návrhu na zastavenie exekúcie len výnimočnými a taxatívne vymenovanými dôvodmi v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd, ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní, a teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal a nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky rozhodnutia, a teda ani rušiť rozhodnutia iných orgánov. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Súd je viazaný spôsobilým exekučným titulom, pričom platí prezumpcia správnosti právoplatného rozhodnutia, pokiaľ sa zákonom predvídaným spôsobom nepreukáže opak. Úlohou exekučného konania tak nie je opätovné riešenie sporov, resp. skúmanie rozhodnutí vydaných v iných konaniach a ich prípadné rušenie, ale nútený výkon nárokov priznaných právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi. Ako už bolo vyššie spomenuté, súd môže prihliadať len na skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku, resp. exekučného titulu. Žiadne z takýchto ale povinný vo svojom podanom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol. Pre úplnosť poukázal na niektoré vybrané a povinným namietané skutočnosti. Návrhom na vydanie platobného rozkazu si (oprávnený) uplatnil nárok na vrátenie vyplateného podielu na zisku vo výške 148 000 eur v dňoch 08.-10.09.2019 vyplateného v rozpore s ustanoveniami Obchodného zákonníka, voči povinnému
- spoločníkovi C. Q., na svoj súkromný účet. Oprávnený vyzval povinného ešte dňa 11.09.2019 na bezodkladné vrátenie plnenia vyplateného v rozpore so zákonom. Spoločníci oprávneného si vyplatili zo spoločnosti Italmare podiely na zisku ešte v roku XXXX (C. T. si vyplatila podiel na zisku v celkovej sume XXX XXX,XX eur, C. Q. si vyplatil podiel na zisku v celkovej výške XXX.XXX,XX eur). Povinný nikdy neuviedol žiadne rozhodnutie valného zhromaždenia, na základe ktorého by malo dôjsť k ďalšiemu vyplateniu podielu na zisku, nepredložil jediný dôkaz o údajnom svojom nároku.
6/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
9/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
10/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver. Zároveň sudca poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľov, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Aj vzhľadom na skutočnosti uvádzané povinnými v sťažnosti sudca nad rámec odôvodnenia rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka dopĺňa nasledovné.
11/ Pre rozhodnutie súdu o návrhu na zastavenie exekúcie, resp. sťažnosti je bezpredmetné skúmanie tvrdení povinného o neoprávnenom vyplatení podielu na zisku druhej spoločníčky a konateľky oprávneného. Tá to totiž nie je účastníkom tohto konania (v konaní na strane oprávneného vystupuje právnická osoba, nie fyzická) a exekučný titul okrem povinného neukladá žiadnej inej osobe akúkoľvek povinnosť. V zmysle ustanovenia § 228 ods. 1 CSP je výrok právoplatného rozsudku záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, čo predstavuje materiálnu stránku právoplatnosti súdneho rozhodnutia. V prípade exekúcie sú potom subjekty zaviazané exekučným titulom k splneniu povinnosti povinné sa nútenému výkonu rozhodnutia podrobiť, ibaže existujú dôvody jej neprípustnosti (zastavenia). K zastaveniu exekúcie podľa niektorého z dôvodov upravených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku môže dôjsť len na základe zákonom predpokladaných skutočností (zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu, osobitné dôvody uznania a výkonu cudzieho exekučného titulu a iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu).
12/ Za nesprávny považoval sudca názor povinného o tom, že vyplatenie podielu na zisku treťou osobou (t.j. druhou konateľkou a spoločníčkou oprávneného) bez právneho dôvodu a domáhanie sa plnenia práve ňou v mene oprávneného, by malo byť skutočnosťou, na základe ktorej by došlo k zániku vymáhaného nároku, a nepredstavuje ani skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. K zániku vymáhaného nároku, tak ako to má na mysli ustanovenie § 61k ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku, môže dôjsť len na základe hmotno-právnych ustanovení (§ 559 až § 587 OZ, resp. § 344 až 357 Obchodného zákonníka), pričom preukázanie týchto skutočností zaťažuje v konaní o výkon rozhodnutia povinného (R 104/2003). Povinný však neuviedol, tým pádom ani nepreukázal, žiaden zo spôsobov zániku dlhu (ku ktorému by malo dôjsť po vzniku exekučného titulu).
13/ Hoci zákonodarca výslovne v texte zákona neuviedol, ktoré konkrétne skutočnosti bránia vymáhateľnosti exekučného titulu podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku, z dôvodovej správy, literatúry (napr. C.H. Beck, Exekučný poriadok - Komentár, 3. vydanie) i konštantnej judikatúry (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6MCdo 3/2011 z 28.03.2012) vyplýva, že k takým patrí napríklad premlčanie, nedostatok hmotnoprávnej legitimácie, dôvody vyplývajúce z insolvenčného práva, ale aj iné skutočnosti, pre ktoré sa nemala exekúcia vôbec začať (neexistencia exekučného titulu, exekučný titul dosiaľ nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, rozhodnutie nie je materiálne vykonateľné a pod.), a iné. Teda také skutočnosti, o ktorých je ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie zrejmé, že bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Avšak tvrdenia týkajúce sa skutočností vo vzťahu k osobe, ktorá ani nie je účastníkom tohto konania, nemôžu mať vplyv na splnenie povinnosti povinným v tomto exekučnom konaní, a preto nemôžu byť ani skutočnosťami, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu. Relevancia tvrdení povinného o nesprávnosti vymáhaného nároku, ktorý by mal byť podľa povinného dokonca v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku, skončila vydaním rozhodnutia, ktoré je v tejto veci exekučným titulom a exekučný súd nie je oprávnený ho nijako revidovať. Pokiaľ má povinný za to, že druhá konateľka a spoločníčka má vrátiť plnenia z titulu neoprávnene vyplateného zisku spoločnosti ITALMARE, s.r.o., musí sa plnenia domáhať podaním žaloby na všeobecnom súde. Exekučný súd nie je vybavený právomocou vysloviť záver, či tretia osoba má vyplatiť plnenie oprávnenému.
14/ Súd len pre úplnosť dodáva, že rovnakými tvrdeniami povinného (žalovaného v základnom konaní) sa už zaoberal aj súd v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, keď v ods. 43 odôvodnenia (rozsudku Okresného súdu Nitra, č.k.30Cb/48/2019 - 174 zo dňa 25.09.2020 uviedol: „Súd považuje za potrebné vyjadriť sa k rozhodnutiu vo veci v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu a s tým súvisiace nevykonanie dôkazu výsluchom p. Karkoškovej a žalovaného, ktoré navrhoval žalovaný za účelom „odstránenia nejasností a zmätočných vyjadrení žalobcu, ktorý na jednej strane namieta legálnosť výplaty na účet žalovaného vo výške 148.000 eur, ale na druhej strane aprobuje výplatu v súhrnnej výške
171.964,84 eur v prospech druhej spoločníčky p. Karkoškovej, ktorú spoločníčka nijak nevysvetľuje.“ Súd v odseku 6. odôvodnenia tohto rozsudku podrobne opísal priebeh konania, ktorý predchádzal pojednávaniu, na ktorom bol vyhlásený rozsudok a dospel k záveru, že žalovanému nič nebránilo dostaviť sa na pojednávanie, vyjadriť sa k veci a realizovať jeho výsluch; toto svoje právo však nevyužil. Na druhej strane súd nepovažoval za potrebné pre rozhodnutie vo veci vykonať dokazovanie výsluchom či už p. Karkoškovej alebo žalovaného, keďže (ako uviedol vyššie) pre rozhodnutie o oprávnenosti výplaty sumy 148.000 eur bolo podstatné iba zistenie, či na túto výplatu bol právny titul, a to schválenie rozdelenia zisku valným zhromaždením. Pokiaľ súdu nebol počas konania predložený žalovaným dôkaz o schválení rozdelenia zisku (ak by žalovaný takýmto dôkazom disponoval, mohol by ho pritom súdu predložiť už pri prvom úkone v konaní - k odporu proti platobnému rozkazu), na dôvodnosti žaloby by výsluch spoločníkov nemal žiaden vplyv. Súd aj z tohto dôvodu dospel k záveru, že na pojednávanie a rozhodnutie vo veci nie je nevyhnutná prítomnosť žalovaného a jeho výsluch. Súd zároveň nevidel žiadnu nejasnosť a zmätočnosť v tvrdení žalobcu o výplate sumy 171.964,84 eura p. Karkoškovej, keďže žalobca vysvetlil, že táto suma bola pani Karkoškovej vyplatená ako podiel na zisku za obdobie rokov 2013 - 2016, ale tiež neopomenul uviesť, že žalovanému za toto obdobie bol tiež vyplatený podiel na zisku vo výške 179.382,04 eur. Žalobca na pojednávaní navyše vysvetlil aj rozdiel medzi týmito sumami vo výške 7.417,20 eura, keď uviedol, že žalovanému bola vyplatená vyššia suma zohľadňujúca jeho vyššie daňové a odvodové zaťaženie.“ Súd posúdil aj aktívnu vecnú legitimáciu, keď v bode 36. odôvodnenia svojho rozsudku dospel k záveru, že „...p. Karkošková je ako spoločníčka spoločnosti oprávnená v tomto konaní vystupovať v mene žalobcu v zmysle § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka.“
15/ Zhrnúc uvedené, otázku aktívnej vecnej legitimácie a oprávnenosť vymáhaného nároku posúdil súd v základnom konaní (pričom v exekučnom konaní, v súlade s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, podala návrh na vykonanie exekúcie osoba oprávnená z exekučného titulu). Exekučný súd je povinný rešpektovať právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej moci, inak povedané, exekučný súd nemá oprávnenie exekučný titul vecne preskúmať. Exekučný súd si nemôže prisvojovať postavenie odvolacieho súdu, pretože by sa tým nezákonným spôsobom fakticky rozširovala pôsobnosť opravných konaní, ktorých účelom je v rámci nachádzacieho konania preskúmavať možné vecné pochybenie príslušného orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Obsahom rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že všetky vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu. Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 20 Cdo 1940/2008). V prípade, že povinný i naďalej považoval exekučný titul za nezákonný, nápravy sa mohol domáhať v nachádzacom konaní podaním (mimoriadnych) opravných prostriedkov. Preto vyššie uvedené tvrdenia sú v tomto exekučnom konaní irelevantné. V súvislosti s námietkou povinného, že exekučný titul je ničotný, súd dodáva, že súdna prax za také považuje rozhodnutie, ktoré vydal v orgán, ktorý na to nemal právomoc, čo však nie je tento prípad (právomoc súdu vyplýva z § 3 CSP), pričom povinný netvrdil, že by mal mať iný orgán (napr. rozhodcovský súd) právomoc vec rozhodnúť.
16/ Tvrdenia povinného o nesprávnom zistení skutkového stavu a nesprávnom právnom posúdení, resp. arbitrárnosti napadnutého uznesenia považoval, vzhľadom na uvedené, za neopodstatnené, keďže vyšší súdny úradník vysvetlil prečo nepovažoval obranu povinného o neprípustnosti exekúcie z dôvodu, že rovnakým spôsobom konala druhá konateľka a spoločníčka oprávneného, za dôvodnú. Ak neexistuje rozdiel v záveroch súdu o tom, že tvrdenia povinného o konaní druhej spoločníčky a konateľky nemohli mať za následok zánik vymáhaného nároku, resp. nepredstavovali skutočnosti brániace vo vymáhateľnosti exekučného titulu, nemožno akceptovať námietku povinného o nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Skutočnosť, že vyšší súdny úradník neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv povinného nezakladá nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.
17/ Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne dôvody sudca vyhodnotil sťažnosť povinného ako nedôvodnú a podľa § 250 ods. 1 CSP ju zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).