Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-32Cb/96/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Gabrielou Janovicovou v spore žalobcu: TRANSBETON NM, s. r. o., so sídlom Benkova 2518/9, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 45 974 004, zastúpeného JUDr. Zuzanou Ondrejovičovou, advokátkou so sídlom Komenského 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, proti žalovanému: REVINVEST, s. r. o., so sídlom Grösslingová 4, 811 09 Bratislava, IČO: 46 324 127, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Doktor, s. r. o., so sídlom Legionárska 7735/31B, 911 01 Trenčín, IČO: 52 536 891, o zaplatenie 2.698,44 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica ako súdu upomínaciemu 13.07.2019, postúpenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 30.09.2019, domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.698,44 eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako dodávateľ dodal žalovanému ako odberateľovi tovar, na základe čoho si vyúčtoval faktúru č. XXXXXXXXX zo dňa 03.01.2019 v sume 2.698,44 eur so splatnosťou 02.02.2019 (ďalej len „faktúra“). Žalovaný do podania žaloby predmetnú sumu neuhradil, čím mu okrem povinnosti zaplatiť istinu vznikla aj povinnosť zaplatiť zákonné úroky z omeškania, náklady spojené s uplatnením (istiny) ako i náhradu trov právneho zastúpenia.

3. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel platobným rozkazom sp. zn. z 02.08.2019, proti ktorému žalovaný podal odpor. V predmetnom odpore uviedol, že žalovaný nárok neuznáva. 3.1. Žalovaný odôvodnil podanie odporu tým, že už v minulosti žalobcovi faktúru vrátil, pričom súčasne aj riadne zdôvodnil, prečo ju neakceptuje. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal dodanie tovaru podľa faktúry tak, ako to bývalo zvykom v minulosti v predchádzajúcich prípadoch vzájomnej spolupráce, kedy žalobca vždy predložil doklady, na základe ktorých bolo možné akceptovať vystavené faktúry. 3.2. Žalovaný si tovar, na ktorý žalobca vystavil faktúru, nikdy neobjednal (žalobca nepredložil žiadnu objednávku), tento tovar nebol žalovanému nikdy dodaný, žalovaný tovar nikdy neprevzal, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal dodanie tovaru podľa faktúry, nepredložil preberací protokol, dodací list a ani žiadny iný dôkaz, ktorý by svedčil o skutočnosti, že žalovaný si od žalobcu tovar z faktúry objednal a prevzal. Žalobcom predložené dodacie listy nie sú takýmto dôkazom, nakoľko tieto nie sú podpísané žiadnou osobou oprávnenou prevziať tovar za žalovaného. Použitie záznamov z GPS zariadenia ako dôkaz, ktorý má preukazovať skutočnosť, že žalovanému bol dodaný tovar z faktúry, nie je možné akceptovať. Uvedené záznamy z GPS zariadenia žiadnym

spôsobom nepreukazujú, aké množstvo tovaru sa malo na stavbu žalovaného dodať, resp. či vôbec došlo k dodaniu tovaru z faktúry. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že faktúra bola vystavená dňa 03.01.2019, pričom tovar mal byť podľa nej dodaný v mesiaci september 2018, teda už len táto samotná skutočnosť vzbudzuje oprávnené pochybnosti o reálnosti faktúry.

4. Žalobca v replike k odporu žalovaného nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného, že by nedošlo k objednávke tovaru a jeho reálnemu dodaniu. K objednávke tovaru došlo ústne resp. telefonicky prostredníctvom zamestnanca žalovaného, ktorý aj uvedený tovar preberal a podpisoval dodacie listy. Ako uvádza sám žalovaný, v minulosti so žalobcom už spolupracovali a vždy boli vystavené faktúry riadne uhradené. Ako listinný dôkaz predložil žalobca dodacie listy, z ktorých vyplýva, aké množstvo a typ tovaru bol doručený, ako i dátum dodania tovaru a podpis preberajúcej osoby. Žalobca zaslal žalovanému tiež záznamy z GPS zariadenia preukazujúce reálne dodanie tovaru do miesta vykládky. Na svojom nároku na zaplatenie za dodaný tovar žalobca trvá.

5. Žalovaný v duplike uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na všetkých argumentoch obsiahnutých v predošlom vyjadrení (odpore). Zároveň opätovne zdôraznil skutočnosť, že žalovaný si tovar, na ktorý žalobca vystavil faktúru, nikdy neobjednal, tento tovar nebol žalovanému nikdy dodaný, žalovaný tovar nikdy neprevzal. Taktiež poukázal na skutočnosť, že faktúra bola vystavená dňa 03.01.2019, pričom tovar mal byť podľa nej dodaný v mesiaci september 2018, teda už len táto samotná skutočnosť vzbudzuje oprávnené pochybnosti o reálnosti faktúry, nakoľko v predošlom období bol dátum vystavenia faktúry a dátum dodania tovaru takmer totožný a nie s takým veľkým časovým odstupom. V tejto súvislosti uviedol, že žalovaný dlhodobo spolupracuje so žalobcom, nikdy predtým neboli medzi stranami sporu žiadne nezrovnalosti či nevysporiadané záväzky. Upriamil pozornosť na skutočnosť, že všetok tovar, ktorý bol žalobcom dodaný žalovanému, bol vždy riadne zdokladovaný na dodacom liste resp. faktúre, ktorý bol vždy podpísaný zo strany žalovaného ako osoby, ktorá predmetný tovar preberá, vo väčšine prípadov jednou a tou istou osobou, a to stavbyvedúcim stavby p. Tomášom Trškom, kde sa vykonávala vykládka tovaru. 5.1. Tovar preberala od žalobcu vždy osoba poverená žalovaným, najmä pán O. O.W., ktorý i podpisoval dodacie listy vyhotovené žalobcom, avšak okrem tovaru, ktorý je obsahom dodacích listov a faktúry, ktoré sú predmetom tohto konania. Podpisy na dodacích listoch predložené žalobcom nie sú podpisom p. O. O. ani žiadnej inej osoby, ktorá bola poverená žalovaným na prevzatie tovaru. Ani sám žalobca v žalobe netvrdí, že by malo ísť o podpisy nejakej konkrétnej osoby, teda v tejto otázke neuniesol ani len bremeno tvrdenia, nieto ešte dokazovania. Predmetné dodacie listy teda z uvedeného dôvodu rozporoval v celom rozsahu, najmä v časti podpisu osoby, ktorá údajne prevzala tovar za žalovaného, nakoľko uvedený podpis je pre žalovaného úplne neznámy, a teda namieta jeho pravosť a zároveň zdôrazňuje, že p. O. O. resp. žalovaný predmetný tovar nikdy neprevzal, pretože ani nikdy nebol žalobcom žalovanému dodaný. 5.2. Žalovaný žalobcovi už v minulosti faktúru vrátil, pričom súčasne aj riadne zdôvodnil, prečo ju neakceptuje. Celý tento proces, resp. postup neakceptovania úhrady pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, prebehol nasledovne: žalobca doručil žalovanému faktúru, ktorá je predmetom tohto konania, avšak žalovaný ju zaslal žalobcovi späť s tým, že ju neakceptuje z dôvodu, že predmetný tovar, ktorý je predmetom faktúry, si neobjednal ani mu nebol dodaný. Následne žalobca doručil žalovanému dodacie listy, vzťahujúce sa na predmet faktúry, za účelom preukázania dodania tovaru žalobcom žalovanému. Predmetné dodacie listy však neboli vôbec podpísané žalovaným (potvrdenie o prevzatí tovaru žalovaným) ani žiadnou inou osobou poverenou žalovaným; dodacie listy neobsahovali žiadny podpis. Z uvedeného dôvodu žalovaný poukázal na skutočnosť, že dodacie listy nepreukazujú dodanie tovaru žalovanému. Žalobca následne doručil žalovanému opätovne dodacie listy, avšak už s podpisom, ktorý však nie je podpisom žalovaného ani p. O. O. ani žiadnej inej osoby, ktorá bola žalovaným poverená na prevzatie tovaru.

6. Konateľ žalobcu Ing. Ľ. X. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že spolupráca medzi sporovými stranami bola výborná. U žalovaného prišlo k zmene stavbyvedúceho niekedy na jeseň roku 2018, kedy p. O. prestal pracovať pre žalovaného. Následne dodacie listy za dodávky tovaru podpisovali robotníci na stavbe, ktorí tam práve boli prítomní. Dovtedy preberal dodávky tovaru p. O., ktorý si ich odkontroloval s p. Y. a na základe toho vystavila p. účtovníčka žalobcu faktúru, ktorá bola následne predložená odberateľom. Podklady k fakturácii dodávky tovaru, ktorá je predmetom tohto konania, zostali niekde založené, účtovníčka žalobcu nevyhotovila včas faktúru, preto bola predmetná dodávka zo septembra 2018 fakturovaná až v januári 2019, keď sa na to prišlo; medzitým žalobca skončil pracovný pomer s účtovníčkou. V súčasnosti má žalobca novú účtovníčku. Tovar mal byť na stavbu žalovaného dodaný

na základe telefonickej objednávky stavbyvedúceho žalovaného; objednávky od žalovaného prijímal p. Y. alebo dispečer na betonárke. Nevedel uviesť, čie podpisy sú na predložených dodacích listoch.

7. Svedok p. O. O. pri výsluchu uviedol, že u žalovaného pracoval od roku 2013 do roku 2018 ako stavbyvedúci na Karpatskej ul. v Novom Meste nad Váhom. Každý dodací list, keď prišla dodávka, podpisoval on alebo určený zamestnanec, ktorý dodacie listy podpisoval v zastúpení - bolo uvedené jeho meno „O.“ v zastúpení a meno určeného zamestnanca. Keď končil spoluprácu so žalovaným, na konci jeho pôsobenia na predmetnej stavbe, prišiel za ním p. Y. s dodacími listami ohľadne dodávky betónu s tým, aby ich dodatočne podpísal, čo odmietol. Po nahliadnutí do dodacích listov uviedol, že na nich nie je jeho podpis. Tovar od žalobcu preberal v 99 % prípadov on, ale mohlo sa stať, že v jeho neprítomnosti určený pracovník na stavbe, p. W.; podpis na dodacích listoch však nie je ani jeho. Nikto iný nemal oprávnenie na preberanie tovaru okrem neho a p. W. a nikto by to ani neprebral; sú to zamestnanci resp. živnostníci, ktorí by tovar neprebrali. Preberanie tovaru nefungovalo tak, že prišlo auto a hocikto, kto tam bol, by to podpísal. Objednávky tovaru robil on ako stavbyvedúci; na strane žalobcu komunikoval ohľadne objednávok s p. Y. alebo dispečerom betonárky. 7.1. Z oznámenia žalovaného doručeného súdu 08.12.2022 ako i z výpovede z rámcovej zmluvy zo 14.08.2018 (č. l. 107 spisu) vyplýva, že žalovaný prestal spolupracovať s p. O. O. k 30.09.2018.

8. Z výsluchu svedkyne p. L. P. vyplynulo, že u žalovaného pracovala ako administratívny pracovník. Komunikácia so žalobcom v súvislosti s faktúrami a dodacími listami prebiehala nasledovne: keď prišla dodávka tovaru, stavbyvedúci im odovzdal dodacie listy, oni ich spárovali s faktúrou a posunuli hlavnej účtovníčke na zaúčtovanie; v prípade, že dodacie listy chýbali, tak ich žiadali od dodávateľa následne. V prejednávanej veci prišli do firmy podklady na fakturáciu ohľadne dodávky betónu, pričom nesedeli dodacie listy, resp. podpisy na nich - nebolo zrejmé, kto dodávku prebral, a preto faktúru neuznali. Niekedy sa stalo, že dodací list nebol podpísaný od stavbyvedúceho, v tom prípade prevzal tovar niekto iný, ale poznali už podpisy zamestnancov, ktorí boli oprávnení preberať tovar. V prípade sporných dodacích listov svedkyni podpis na nich nebol známy - nevedela uviesť, čí je to podpis. Preberať tovar na stavbe mohli len stavbyvedúci, pracovníci na stavbe neboli oprávnení preberať tovar; v prípade neprítomnosti stavbyvedúceho boli na preberanie tovaru určení zamestnanci. V prípade, ak sa vyskytol nový - neznámy podpis na dodacom liste, toto komunikovala svedkyňa so stavbyvedúcim. V tomto prípade ani stavbyvedúci nevedel, o čí podpis ide. Pokiaľ ide o GPS záznamy, svedkyňa uviedla, že si už presne nepamätá, nesedela presne lokalita dodania tovaru, kde prebiehala výstavba bytových domov.

9. Svedok p. Y. Y. pri výsluchu uviedol, že v spornom prípade išlo o dodávku betónu na stavbu, nepamätá si presne rok, či 2018 alebo 2019, bolo to dávno. U žalobcu mal pracovnú zmluvu ako pracovník betonárky, pracoval pre neho približne do januára 2020. Betón bol dodávaný na Karpatskú ulicu v Novom Meste nad Váhom, kde prebiehala výstavba bytových domov. Na otázku kto objednával betón, svedok uviedol, že na stavbe sa menil stavbyvedúci, nevedel, ako sa volal ten nový, ani sa nestretli, objednávalo sa výlučne telefonicky buď u neho (svedka) alebo u kolegov. Pokiaľ ide o spornú dodávku, so žalovaným nikdy nebol problém s platením, táto dodávka sa riešila preukazovaním záznamov z GPS zariadení namontovaných v autách. Po nahliadnutí do dodacích listov na otázku, či uvedené množstvá zodpovedali dodanému tovaru, svedok uviedol, že si už nepamätá, ale domnieval sa, že áno. Kto podpisoval dodacie listy na stavbe, uviesť nevedel, pri dodávke tovaru nebol. Kto bol na betonárke, vytlačil dodacie listy a dal ich šoférom. Svedok nevedel uviesť, kto je podpísaný na dodacích listoch; nemal ani vedomosť o tom, kto mal oprávnenie preberať tovar na stavbe. Objednávky tovaru prijímal on, p. X. ako majiteľ a ďalší dvaja kolegovia. Nevedel však uviesť, kto prevzal spornú objednávku, nepamätal si. Nemal vedomosť o tom, prečo faktúra za tovar, ktorý bol dodaný v septembri 2018, bola vystavená až v januári 2019, fakturáciou sa nezaoberal. Na otázku na základe čoho usudzuje, že betón bol skutočne dodaný na stavbu, uviedol, že na základe vystavených dodacích listov a na základe GPS záznamov z áut, ktoré dodávali tovar a tiež z tabule, ktorá bola u žalobcu, kde bol plán dodávok, ktoré sa postupne odškrtávali ako vybavené.

10. Súd vykonal vo veci dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, a to faktúrou č. XXXXXXXXX z 03.01.2019 s podacím lístkom k nej, dodacími listami z 24.09.2018 až 29.09.2018 (č. l. 31 až 36 spisu), mailovou komunikáciou (č. l. 60 až 66 spisu), faktúrami č. XXXXXXXXX a XXXXXXXXX, výpoveďou z rámcovej zmluvy zo 14.08.2018 a ostatným obsahom spisu, a zistil tento skutkový stav:

11. Z vyjadrení strán počas súdneho sporu a vykonaných dôkazov mal súd za nesporné, že žalobca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci spolu dlhodobo spolupracovali, nikdy predtým neboli medzi

stranami sporu žiadne nezrovnalosti či nevysporiadané záväzky. Všetok tovar, ktorý bol žalobcom dodaný žalovanému, bol vždy riadne zdokladovaný na dodacom liste resp. faktúre, ktoré boli vždy podpísané zo strany žalovaného ako osoby, ktorá predmetný tovar preberá, vo väčšine prípadov jednou a tou istou osobou, a to stavbyvedúcim stavby p. O. O. v mieste, kde sa vykonávala vykládka tovaru. Sporným v konaní zostalo objednanie, dodanie i prevzatie tovaru, na ktorý bola žalobcom vystavená faktúra č. XXXXXXXXX zo dňa 03.01.2019 v sume 2.698,44 eur, ktorú žalovaný žalobcovi vrátil.

12. Podľa kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. 12.1. Podľa predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom. 12.2. Podľa kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou. 12.3. Podľa (ďalej len „“) strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. 12.4. Podľa na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. 12.5. Podľa ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

13. Rozhodujúcou skutkovou otázkou pre meritórne rozhodnutie sporu bolo zistenie, či medzi sporovými stranami došlo k platnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy, ktorej predmetom mali byť dodávky stavebného materiálu (betónu) žalobcom žalovanému na stavbu bytového domu na Karpatskej ul. v Novom Meste nad Váhom; t. j. či došlo k objednaniu predmetného stavebného materiálu žalovaným, jeho dodaniu žalobcom a jeho prevzatiu žalovaným v dňoch 24.09.2018 až 29.09.2018.

14. Z vykonaného dokazovania, riadiaceho sa zásadou voľného hodnotenia dôkazov (porov. a 2 ), súd po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti so starostlivým prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, dospel k záveru, že v konaní nebolo dostatočne spravdepodobnené, že objednanie, dodanie i prevzatie tovaru, na ktorý bola žalobcom žalovanému vystavená faktúra č. XXXXXXXXX zo dňa 03.01.2019 v sume 2.698,44 eur, sa stali tak, ako to popisoval žalobca. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania základu ani výšky žalobou uplatneného nároku.

15. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosť „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry sporu. Prejaví sa teda v meritórnom rozhodnutí veci. Povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu ( ). Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Každý má tvrdiť (v zásade) tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti (Tomašovič, M., In Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár. Praha : C.H. Beck, 2016, s. 568-569).

16. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje

povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Spomenuté procesné povinnosti sa následne vzťahujú aj na žalovaného, pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť (teda je povinný tvrdiť a svoje tvrdenia preukázať). Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 22.09.2010).

17. Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti sa v právnej teórii označuje ako povinnosť substancovane tvrdiť, resp. povinnosť uviesť substancované tvrdenia. Pojem „substancované“ zvýrazňuje, že tvrdenia sú relevantné z hľadiska hmotného práva. Povinnosť substancovane tvrdiť má charakter procesného bremena a zaťažuje toho, kto má procesnú povinnosť tvrdiť. Substancované tvrdenie je také skutkové tvrdenie, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a je k nemu možné vykonať dokazovanie (viď Tomašovič, M., In Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár. Praha : C.H. Beck, 2016, s. 571).

18. V sporovom konaní platí pravidlo, že dôkazné bremeno týkajúce sa tvrdených skutočností leží na tej sporovej strane, ktorá tieto skutočnosti tvrdí. V danom prípade bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že na základe dodacích listov z 24.09.2018 až 29.09.2018 dodal na stavbu žalovaného stavebný materiál fakturovaný mu faktúrou č. 201901011 zo dňa 03.01.2019 v sume 2.698,44 eur. Nestačí, že žalovaný v konaní len tvrdí, ale je povinný predložiť aj dôkazy (uniesť dôkazné bremeno), z ktorých možno dôvodne usúdiť, že k objednaniu predmetného stavebného materiálu žalovaným, jeho dodaniu žalobcom a jeho prevzatiu žalovaným v dňoch 24.09.2018 až 29.09.2018 skutočne došlo.

19. Z výsluchu konateľa žalobcu Ing. X. vyplynulo, že vzájomná spolupráca medzi sporovými stranami bola výborná, kým neprišlo k zmene stavbyvedúceho u žalovaného niekedy na jeseň roku 2018, kedy p. O. prestal pracovať pre žalovaného. Dovtedy preberal dodávky tovaru p. O., ktorý pri výsluchu uviedol, že každý dodací list, keď prišla dodávka, podpisoval on alebo určený zamestnanec, ktorý dodacie listy podpisoval v zastúpení - bolo uvedené jeho meno „O.“ v zastúpení a meno určeného zamestnanca. Tovar od žalobcu preberal v 99 % prípadov on, ale mohlo sa stať, že v jeho neprítomnosti určený pracovník na stavbe, p. W.; podpis na dodacích listoch však nie je ani jeho. Nikto iný nemal oprávnenie na preberanie tovaru okrem neho a p. W. a nikto by tovar ani neprebral. Svedkyňa p. P. pri výsluchu uviedla, že v spornej veci prišli podklady na fakturáciu ohľadne dodávky betónu, pričom nesedeli dodacie listy, resp. podpisy na nich - nebolo zrejmé, kto dodávku prebral, a preto faktúru neuznali. Niekedy sa stalo, že dodací list nebol podpísaný od stavbyvedúceho, v tom prípade prevzal tovar niekto iný, ale poznali už podpisy zamestnancov, ktorí boli oprávnení preberať tovar. V prípade sporných dodacích listov svedkyni podpis na nich nebol známy - nevedela uviesť, čí je to podpis. Preberať tovar na stavbe mohli len stavbyvedúci; pracovníci na stavbe neboli oprávnení preberať tovar. V prípade neprítomnosti stavbyvedúceho boli na preberanie tovaru určení zamestnanci.

20. Z vykonaného dokazovania nebolo sporné, že stavbyvedúci žalovaného p. O. spolupracoval so žalovaným do 30.09.2018 (porov. bod 7.1. tohto rozsudku). Keďže sporné dodávky stavebného materiálu mali byť realizované v období od 24.09.2018 do 29.09.2018, tieto by boli oprávnení za žalovaného prevziať (ako vyplýva z výpovedí v bodoch 6, 7 a 8 tohto rozsudku) výlučne stavbyvedúci p. O. resp. žalovaným určení zamestnanci, ktorých podpisy boli známe aj administratívnej zamestnankyni, ktorá dodacie listy k došlému materiálu ďalej spracúvala. Podpisy na sporných dodacích listoch neboli však známe nikomu z vyslúchaných; žalobca ani netvrdil, že by patrili konkrétnej osobe.

21. Vo vzťahu k žalobcom predloženým záznamom zo zariadení GPS na pojednávaní 30.11.2022 súd uvádza, že s poukazom na ustanovenie a na ne na návrh žalovaného neprihliadol, keďže ich žalobca mohol predložiť už skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Uvedené záznamy by napokon samy osebe ani neboli spôsobilé riadne preukázať sporné dodávky stavebného materiálu, keďže aj v prípade, že by sedela trasa dodávok - čo nesedela - porov. výpoveď p. P. (bod 8 tohto rozsudku), nevypovedajú nič o množstve, kvalite ani predmete dodávok.

22. S ohľadom na uvedené má súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v otázke preukázania skutočností, kedy a kým bola urobená objednávka na sporné dodávky betónu; nepodarilo sa mu tiež preukázať, že ku skutočnému dodaniu a prevzatiu predmetného stavebného materiálu žalovaným skutočne došlo, keďže netvrdil ani nepreukázal, kto podpísal dodacie listy k sporným dodávkam.

23. Sumarizujúc uvedené súd uzatvára, že žalobca, hoci zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania základu ani výšky uplatneného nároku, čo má za následok jeho neúspech v spore. Preto jeho žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok I.).

24. Záverom sa žiada už len pripomenúť, že z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. ), ani právo na to, aby bola pred všeobecným súdom úspešná (porov. ), a ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhovaných dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov súdom (porov. ).

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle v spojení s ustanovením a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II). 25.1. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bratislava I. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.