Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (27)Rozsudok_10C-204-2012.pdf
PDF · 128.7 KB
No categories available
10C/204/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci žalobkyne : POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova ul. č. 25, Bratislava, IČO: 35807598, v konaní zastúpená : Fridrich Paľko s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36864421, proti žalovanej : Slovenská republika zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné nám. č.13, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, majetkovej škody v sume a nemajetkovej ujmy, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a . Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou došlou Okresnému súdu Nové Zámky 27.9.2012 domáhala zaviazania žalovanej na zaplatenie majetkovej škody v sume 125,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 827,96 Eur titulom náhrady škody podľa Zákona č. 514/2000 Z.z. spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky v exekučnej veci vedenej proti povinnému P. V.. Žalobu odôvodnila tým, že v pozícii oprávneného navrhla písomným podaním, a to postupom podľa ustanovenia § 38 a nasl. Exekučného poriadku zvolenému súdnemu exekútorovu vykonať exekúciu, ktorá vznikla naplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX. Súdny exekútor predložil súdu návrh na vykonanie exekúcie spolu s právoplatným exekučným titulom miestne a vecne príslušnému okresnému súdu, t.j. Okresnému súdu Nové Zámky a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Prijatím žiadosti došlo k zákonnému založeniu povinnosti súdu zaoberať sa s danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v zákonom stanovenej dobe. V ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 1.6.2011 je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie. Napriek uvedenému exekučný súd o žiadosti rozhodol s omeškaním viac ako 449 dní, a to rozhodnutím, ktorým žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, a to i napriek tomu, že ona vyvinula enormné úsilie, aby docielila vecný posun v exekučnom konaní (po podaní návrhu sa dotázala na stav konania a podávala sťažnosti na prieťahy v konaní). Uvedený postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny, v rozpore s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Nečinnosť súdu nie je ničím ospravedlniteľná a považuje ju za nesprávny úradný postup, ktorým jej bola spôsobená majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jej činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. V tomto období na správu pohľadávky vynaložila prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,-Eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,-Eur, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,-Eur, čiže spolu 125,-Eur. Výška hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie reálne vecných nákladov, a to z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Zároveň si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods.1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené jej legitímne očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jej pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu rizík, že neskorým ukončením procedúry exekučným súdom dôjde k zániku povinného, dôjde k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, alebo k insolvencii povinného a najmä v prípade včasného rozhodnutia exekučného titulu mohla efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky a príslušenstva, pretože by vedela, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá a je preto potrebné uskutočniť náhradu exekučného titulu. Uplatňuje si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásady do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenia jej práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu sumu 827,96 Eur. Výpočet nároku urobil alikvotným pomerom 55,-Eur za každý mesiac omeškania vzhľadom na nálezy ústavného súdu v ktorých bolo sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie 20.000,-Sk za zbytočné prieťahy v trvaní jedného roka (660,-Eur za rok : 12 mesiacmi = 55,- Eur za mesiac). Pre vylúčenie všetkých sudcov Okresného súdu Nové Zámky z prejednávania a rozhodovania vo veci Krajský súd v Nitre uznesením č. 8NcC/416/2012-9 zo dňa 22.10.2012 vec prikázal na ďalšie konanie Okresnému súdu Komárno.
Žalovaná podala písomné vyjadrenie k žalobe dňa 9.4.2014, ktorým žalobu ako neopodstatnenú navrhla zamietnuť. Podanie žalobkyne považovala za zmätočné hlavne z toho dôvodu, že žalobkyňa v žalobe neuvádza konkrétnu spisovú značku exekučného konania, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa dozvedela o vzniku škody. Nepredložila ani jeden relevantný dôkaz na vznik skutočnej škody a nemajetkovej ujmy. V podaní síce uviedla časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať ona. V podaní neuvádza kroky, ktoré podnikla na odstránenie neželaného stavu. Neuviedla ani v rámci predbežného prerokovania jej právneho nároku, či využila možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušnom konaní predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, teda či využila účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania. V tejto súvislosti poukázala na nález Ústavného súdu SR z 3.5.2011, č.k. III. ÚS 69/2011-25. Mala za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní, túto právomoc má iba predseda súdu, alebo Ústavný súd SR. Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody boli jej doručené dňa 23.4.2012, preto v čase podania žaloby na súd zákonná 6 mesačná lehota na prejednanie žiadosti do podania návrhu neuplynula a preto nárok žalobkyne bol uplatnený na súde predčasne. Ďalej namietala, že žalobkyňa i napriek výzve o doplnenie žiadosti o predbežné prejednanie svojho nároku na náhradu škody nepreukázala požadované skutočnosti, nedoplnila žiadne informácie (dátum kedy sa dozvedela o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu a ohrozenie práv zánikom povinného resp. jeho insolvenciou, stratu kontaktu s povinným a pod.) a nedokázala uviesť skutočnosti, či bola podaná sťažnosť predsedovi súdu na prieťahy alebo ústavná sťažnosť. Neposkytla teda súčinnosť na predbežné prerokovanie podanej žiadosti a tým zmarila akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať jej nárok, preto podľa § 4 ods. 1 písm. a) Zákona č. 514/2003 Z.z. uplatnený nárok žalobkyne nepovažuje za predbežne prerokovaný. K nesprávnemu úradnému postupu poukázala na súdnu prax, z ktorej vyplýva, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Mala za to, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia neplatí v prípade, ak ide o exekučný titul podľa § 46 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu zo zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Z týchto ustanovení vyplýva skutočnosť, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Toto znenie je účinné od 1.6.2011, kedy bol Exekučný poriadok novelizovaný Zákonom č. 102/2011 Z.z. Pred 1.6.2011 ustanovenie § 41 ods. 2 písm.d) Exekučného poriadku znel: vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. V samotnej dôvodovej správe je k novelizovanému ustanoveniu § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok alebo exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky. Skutočnosť, že sa do formulácie vložili slová „rozhodnutí rozhodcovských súdov“, predstavovala len explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. Zastávala názor, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia, ale týka sa iba prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu (okrem exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) EP). Ak ho súd nepoverí, 15 dňová lehota neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. V tejto súvislosti poukázala na judikatúru Ústavného súdu I. ÚS 16/02, z ktorej vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úpravu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Ďalej namietala, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je nevyhnutné preukázať existenciu škody. Má za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, nakoľko nekonkretizovala, či uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk a navyše žalobkyňou uvádzanú paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodenej, ani za ušlý majetkový prospech a preto nie je možné domáhať sa ich náhrady podľa Zákona č. 514/2003 Z.z.. Žalobkyňa nepreukázala, že zavinením súdu v danej exekučnej veci jej skutočne vznikla škoda, jej výšku, ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Pre nepreukázanie splnenia základných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle citovaného zákona považovala žalobu za právne neopodstatnenú a žiadala ju v celom rozsahu zamietnuť. K nemajetkovej ujme uviedla, že poskytnutie finančného zadostučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Vznik nemajetkovej ujmy u fyzických osôb a právnických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich spoločnosť (flustrácia, úzkosť, neistota, nedôvera) sú irelevantné, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie NS ČR č. 30Cdo 675/2011, podľa ktorého odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Žalobkyňa uvádza aj zánik podnikateľských aktivít a plánov, ale tieto bližšie nekonkretizuje. V súvislosti s ustanovením § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka uviedla, že nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, povahu a praktiky podnikateľskej činnosti žalobkyne vnímanej verejnosťou negatívne, nespočetné konštatovanie porušenia práv spotrebiteľa a rozpor s dobrými mravmi v súvislosti s podnikateľskou činnosťou žalobkyne. Nakoľko žalobkyňa nepreukázala vznik, ani výšku skutočnej škody a prípadnej nemajetkovej ujmy, tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.
Súd podľa § 101 ods.2 O.s.p. konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobkyne a žalovanej. Právny zástupca žalobkyne prípisom došlým súdu 14.4.2014 požiadal o odročenie pojednávania na iný vhodný termín z dôvodu, že v uvedenom čase boli vytýčené pojednávania v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o. proti žalovaným v konaniach vedených pred Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 15C a 16C, pričom jeho klient trvá na jeho osobnej účasti na pojednávaní a vylučuje substitúciu.
Podľa § 119 ods.2 O.s.p. účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti by mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, deň keď sa účastník o dôvode dozvedel. Súd konštatoval, že ospravedlnenie právneho zástupcu žalobkyne
nebolo doručené včas v súlade s citovaným ustanovením O.s.p. a k žiadosti nebol pripojený žiaden dôkaz o tom, v ktorých veciach Okresného súdu Komárno a kedy boli vytýčené pojednávania skôr ako v predmetnej prejednávanej veci. Zároveň súd poznamenáva, že v plnomocenstve zo dňa 20.9.2012 udelenej žalobkyňou právnemu zástupcovi na zastupovanie v predmetnej veci žalobkyňa súhlasila, aby splnomocnená spoločnosť stanovila za seba zástupcu. Pre uvedené súd žiadosti o odročenie pojednávania bez prejednania veci nevyhovel a podľa § 101 ods.2 O.s.p. konal v neprítomnosti účastníkov konania a právneho zástupcu žalobkyne. Vykonal vo veci dokazovanie oboznámením obsahu exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky 9ER/1110/2012 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Dňa 20.6.2012 bola spísaná na Exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého návrh oprávneného: Pohotovosť s.r.o. proti povinnému P. V.Á. na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 217,05 Eur, úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 209,09 Eur od 21.1.2009 do zaplatenia, trov konania 112,22 Eur a trov exekúcie na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č. SR 05912/09 zo dňa 24.6.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 3.8.2009 a vykonateľnosť 6.8.2009. Návrh na vykonanie exekúcie súdny exekútor postúpil Okresnému súdu Nové Zámky 13.8.2012 spolu so žiadosťou o udelenie poverenia, zmluvou o úvere uzatvorenou medzi oprávneným a povinným, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, exekučným titulom a výpisom oprávneného z obchodného registra. Exekučný súd uznesením zo dňa 29.11.2012 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Proti tomuto uzneseniu oprávnený podal odvolanie o ktorom rozhodnuté doposiaľ nebolo.
Podľa § 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho žiadosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa článku 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa článku 6 ods.1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia. Obsah práva na spravodlivý proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy.
Podľa § 1 písm. a) a c) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 1.1.2009 do 31.12.2010 tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.
Podľa § 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je štátny orgán.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d) citovaného zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1 psím. a) bod 1. Zákona č. 514/2003 Z.z. o vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 9 ods. 1,2 Zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods.1 Zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 Zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1 - 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
V žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odseku 1 a 2 .
Podľa § 25 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto konaní osobitným predpisom (Občiansky zákonník).
Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 41 ods. 2 psím. d) Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom od 1.6.2011 exekúciu možno vykonať na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Podľa § 44 ods.1,2 citovaného zákona exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45 <javascript:%20fZzSRInternal('13010',%20'16522083', %20'16522083',%20'626459',%20'626463',%20'0')>) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa § 41 ods.2 Zákona č. 233/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.5.2011podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila (písm. c) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (písm. d). Zákon rozlišuje dve základné formy objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom štátnej moci štátnymi a inými poverenými orgánmi, a to : 1) zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa § 1 až § 17, 2) zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa § 18 a §19 Zákona č. 58/69 Zb. Pri zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom musí ísť o porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti, a to pri takých úkonoch, ktoré sú realizované v rámci rozhodovacej činnosti, avšak sa bezprostredne neodrazia v obsahu vydaného rozhodnutia. O zodpovednosti za takto vzniknutú škodu môže ísť iba za splnenia toho predpokladu, že poškodenému vznikla škoda t.j. majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá je v príčinnej súvislosti s uvedeným postupom. Otázku, či došlo k nesprávnemu úradnému postupu, je potrebné vždy posúdiť podľa okolností konkrétneho prípadu. Úradný postup nespočíva vo vydaní rozhodnutia a s rozhodnutím dokonca nemusí vôbec súvisieť. Všeobecne možno povedať, že nesprávnym úradným postupom je porušenie poriadku postupu predpísaného právnymi normami. Podmienkou zodpovednosti štátu je vznik škody nesprávnym úradným postupom. Táto škoda je spravidla majetkovou ujmou, t.j. zmenšením majetku poškodeného. Môže však dôjsť aj tu k spôsobeniu nemajetkovej ujmy. V každom prípade však musí byť daná príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním t.j. nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je formou zodpovednosti štátu za činnosť tých, ktorí plnia úlohy štátnych orgánov uvedené v § 1 ods.1. Nesprávnosť úradného postupu možno charakterizovať ako porušenie postupu stanoveného právnymi normami.
Dôkazná povinnosť v tomto spore zaťažuje žalobkyňu, ktorá je povinná preukázať všetky základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré v zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka sú: porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. je zodpovednosťou objektívnou, ktorej sa nemožno zbaviť (viď. § 3 ods. 2 citovaného zákona), čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti, ale stačí preukázať vznik škody a to, že táto je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. Škodou sa pritom rozumie majetková ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, fyzickej alebo právnickej osobe, znamená zmenšenie majetku poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou, ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, ako všeobecným ekvivalentom a spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného alebo predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky toho, že navrátenie do predošlého stavu nie je možné, alebo účelné. Nemajetková ujma je ujma, ktorá sa v majetkovej sfére poškodeného síce neprejavuje, ale sa prejavuje v rôznych skutočnostiach pre poškodeného negatívnych. Medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Pojem príčinnej súvislosti treba chápať ako súhrn príčin, ktoré viedli k vzniku škody. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Existencia príčinnej súvislosti musí byť vždy bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Všetky tieto zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu majú charakter objektívny na rozdiel od zavinenia, ktorý má charakter subjektívny, pretože znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode. Môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné. Pojem nesprávneho úradného postupu zákon presne nevymedzuje, len uvedeným príkladov. Všeobecne možno nesprávnosť úradného postupu charakterizovať ako porušenie postupu stanoveného právnymi normami, teda činnosťou orgánov a nie rozhodovacou činnosťou.
Žalobkyňa žiadosťami o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy doručenými žalovanej postupne od 23.4.2012 do 25.9.2012 požiadala o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v exekučných veciach, v ktorých vystupuje ako oprávnený, vedených na okresných súdoch Slovenskej republiky, medzi nimi aj vo veci vedenej na Okresnom súde Nové Zámky (viď Zoznam žiadostí, položku 4314). Súdu nepredložila rovnopis návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podaného žalovanej, iba kópiu sprievodného listu k žiadostiam spolu so zoznamom žiadostí, ktorý zoznam obsahuje iba číslo zmluvy, meno a priezvisko povinného, dátum jeho narodenia, spisovú značku súdneho exekútora a označenie exekučného súdu. Z predložených dokladov nemožno zistiť výšku požadovanej úhrady uplatnenej v danom prípade návrhom na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, preto súd nemohol preveriť, či výška majetkovej škody a nemajetkovej ujmy uplatnená v tomto konaní je zhodná s nárokom uplatneným v návrhu o predbežné prejednanie náhrady škody. Jej žiadosti do 6 mesiacov od podania kladne vyhovené nebolo. Dôkazom uvedeného je aj obsah písomného vyjadrenia žalovanej. Žaloba o náhradu škody a nemajetkovej ujmy bola podaná súdu pred uplynutím 6 mesačnej lehoty, ktorá plynula žalovanej na prejednanie nároku, avšak ku dňu rozhodovania súdu o žalobe je zrejmé, že žalovaná nárok žalobkyne neuznala a v rámci predbežného prerokovania ho neuspokojila v lehote stanovenej zákonom, preto súd bol toho názoru, že žaloba nie je predčasne podaná.
V exekučnom konaní je súd zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk vymedzených v ustanovení § 45 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom od 1.7.2009), podľa ktorého súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c), t.j. ak rozhodcovský rozsudok má nedostatky uvedené v § 40 písm. a) a b) alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Z uvedeného vyplýva, že už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je exekučný súd oprávnený zo zákona skúmať, či rozhodcovský rozsudok nemá také nedostatky, pre ktoré exekúcia nie je prípustná.
Zo samotného znenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku vyplýva oprávnenie exekučného súdu bez návrhu skúmať exekučný titul tak z formálneho, ako aj z vecného hľadiska (či exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na to mal právomoc, či je vykonateľný). Ak je predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, aj v prípade, že účastník konania, ktorým je spotrebiteľ nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd nie len oprávnený ale aj povinný skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zistenia rozporu rozhodcovského rozsudku so zákonom nepovažovať exekučný titul za vykonateľný. V danom prípade exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, ktorý bol súd oprávnený ex offo podrobiť kontrole za účelom zistenia, či bol vydaný v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní, či zmluva o úvere o ktorý sa opiera rozhodcovský rozsudok neobsahuje neprijateľné podmienky, či rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade so Zákonom o rozhodcovskom konaní a v súlade s ostatnými právnymi predpismi upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy.
Žalovaná svoju obranu opiera predovšetkým o ustanovenie § 9 ods.2 Zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého pri posudzovaní predmetného právneho nároku možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo, že sa sudca dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, alebo právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Takéto znenie § 9 ods.2 je však platné iba od 1.1.2013 (od účinnosti Zákona č. 412/2012 Z.z.) Súd zisťoval, či v danom prípade došlo k nedodržaniu zákonnej, resp. primeranej lehoty na rozhodnutie o žiadosti exekútora na udelenie poverenia, ak áno, z akého dôvodu a či je tu dôvod na náhradu škody, resp. či žalobkyni vôbec vznikla nejaká škoda.
Žalobkyňa nepreukázala (ani netvrdila), že v predmetnej exekučnej veci sa viedlo disciplinárne konanie, riešila sťažnosť na prieťahy v konaní, o sťažnosti rozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky, alebo Európsky súd pre ľudské práva. Vzhľadom na súčasné znenie ustanovenia § 9 ods.2 Zákona č. 514/3003 Z.z. iba tieto podklady by mohli byť základom záveru o nesprávnom úradnom postupe súdu. Takéto
podklady zákon predpisuje pre nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom iba od 1.1.2013, napriek tomu súd zastával názor, že toto ustanovenie treba brať do úvahy ako výklad aplikácie pôvodného ustanovenia § 9 v znení platnom v čase začatia exekučného konania. Pri absencii týchto podkladov nie je možné konštatovať nesprávny úradný postup spočívajúci v prieťahoch v konaní. Z exekučného spisu je zrejmé, že súd vo veci konal plynule, bez prieťahov, nakoľko žiadosť o udelenie poverenia mu bola doručená 13.8.2012 a rozhodol o nej uznesením dňa 29.11.2012.
Súd nemal za preukázané nesprávny úradný postup exekučného súdu ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, taktiež ani vznik uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy, nakoľko ich vznik ani výšku žalobkyňa nepreukázala. Nekonkretizovala, prečo samotné konštatovanie porušenia práva nie je pre ňu dostatočným zadosťučinením. Nepredložila žiadne dôkazy, svoje tvrdenia náležite nezdôvodnila, nepreukázala aká nemajetková (morálna) ujma jej ako právnickej osobe vznikla, ani závažnosť ujmy a jej následkov. Iba všeobecne poukazuje na vnútorné zásahy do spoločnosti, na ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jej práv, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci, čo vyčíslila sumou vo výške 20% istiny s príslušenstvom vymáhanej v danom exekučnom konaní. Z vlastnej činnosti je súdu známe, že žalobkyňa ako nebankový subjekt v rozpore s platnými právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľov poskytuje množstvo úverov (viď výšku zmluvných úrokov, pokút, ktoré nie sú zmluvnými stranami individuálne dohodnuté). Príjmy žalobkyne z týchto úverov v porovnaní s občasným neúspechom v rámci bežného podnikateľského rizika nemôžu mať veľký ekonomický dopad na žalobkyňu a na jej ďalšiu existenciu. Skutočnosť, že žalobkyňa poskytuje úvery bez zabezpečenia, bez preverovania solventnosti subjektov, návratnosť úveru, tak ako to robia iné peňažné ústavy, nemožno vykladať na ťarchu žalovanej. Takému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. V súvislosti s uplatnenou majetkovou škodou súd poukazuje na to, že žalobkyňa nepreukázala, že v prípade udelenia poverenia bez tvrdených prieťahov v konaní exekučného súdu by nebolo došlo k vzniku uplatnenej škody. Mala preukázať, že pred rozhodnutím exekučného súdu (pred údajnými prieťahmi) bola majetková situácia povinnej taká, že by umožnila uspokojenie jej pohľadávky v celom rozsahu. Bola povinná preukázať, že len v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu súdu došlo k takému zmenšeniu majetku povinnej, ktorá jej znemožnila uspokojiť pohľadávku priznanú exekučným titulom a spôsobila jej škodu v celej výške vymáhanej pohľadávky. K znemožneniu uplatnenia práva oprávnenej v občianskom súdnom konaní pre prekážku res iudicata a k nelegálnemu postupu súdu opätovným posúdením práv oprávnenej priznaného právoplatným rozhodcovským rozsudkom súd poukazuje na to, že žalobkyňa si nevyužila svoje zákonné právo napadnúť odvolaním rozhodnutia exekučného súdu o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia a o zastavení exekúcie, čiže nevynaložila právom očakávané úsilie aby zabránila právoplatnému zastaveniu exekučného konania.
Dôkazné bremeno podľa § 120 ods.1 O.s.p. v tomto konaní zaťažuje žalobkyňu, pod čím sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z vykonaného dokazovania. Je vecou účastníkov, aby sa o svoje práva starali a pokiaľ sa stane, že účastníkom produkovaný dôkaz nesvedčí o jeho skutkových tvrdeniach, v spore podľahne. Žalobkyňa dôkazné bremeno v danom prípade neuniesla. Vykonaným dokazovaním súd nemal za preukázané, že žalobkyni vznikla majetková škoda, alebo nemajetková ujma, ich výška, ani príčinná súvislosť medzi zavineným konaním exekučného súdu a vznikom majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Nemal teda preukázané základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a preto žalobu ako neopodstatnenú zamietol.
Úspešnej žalovanej podľa § 142 ods.1 O.s.p. náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žiadne trovy jej nevznikli, ani si ich neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre písomne vo 2 vyhotoveniach. Podľa § 205 ods.1-3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.