Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/145/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: PPS one, s.r.o., so sídlom Galvaniho 8, 821 04 Bratislava, IČO: 36 824 798, právne zastúpený: ADAUS, s. r. o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, IČO: 36 731 544, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101357866/2022 zo dňa 12.05.2022, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 22.05.2022 zamieta.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 11.07.2022, doručenou elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky Krajskému súdu v Bratislave (ďalej „správny súd“ alebo „tunajší súd“) toho istého dňa, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101357866/2022 zo dňa 12.05.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), pričom navrhuje, aby správny súd rozsudkom zrušil napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 100192553/2022 zo dňa 28.01.2022 (ďalej len „rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa“) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorým bola žalobcovi podľa daňového poriadku uložená pokuta vo výške 86,- eur za správny delikt podľa daňového poriadku za uvedenie dane v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2018 nižšej, ktorú mal uviesť.

2. Žalobca súčasne s podaním správnej žaloby navrhol v jej bode IV., aby správny súd uznesením priznal správnej žalobe odkladný účinok v zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), a to až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca odôvodnil tým, že žalobcovi hrozí okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia závažná ujma, finančná škoda a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Výkonom napadnutého rozhodnutia by došlo k poškodeniu práv žalobcu, čím by mohlo dôjsť aj k závažnej ujme na majetku spoločnosti, ktorú by si žalobca v prípade úspechu v tomto súdnom spore vyčíslil ako škodu spôsobenú podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a uplatňoval voči príslušným štátnym orgánom. Odložením vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia tak budú chránené nielen súčasné podnikateľské aktivity žalobcu, ale v konečnom dôsledku môže odloženie

vykonateľnosti preventívne pôsobiť ako ochranný prostriedok umožňujúci predísť zbytočným škodám na štátnom majetku.

3. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním č. 100633182/2023 zo dňa 20.02.2023, doručeným elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky správnemu súdu dňa 21.02.2023 a taktiež spolu s administratívnym spisom predložil správnemu súdu dňa 23.02.2023.

4. Vo vyjadrení žalovaný zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu i k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný navrhuje, aby správny súd návrhu žalobcu na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia nevyhovel. Výšku uloženej pokuty vo výške 86,- eur žalovaný nepovažuje za takú vysokú sumu, ktorá by znamenala pre žalobcu závažnú ujmu na majetku a ani za sumu, ktorá by spôsobila žalobcovi finančnú škodu. Výškou uloženej pokuty nebola ohrozená ani podnikateľská činnosť žalobcu, pretože v nej naďalej pokračuje. Žalobca v daňových priznaniach k dani z pridanej hodnoty za jednotlivé zdaňovacie obdobia vykazuje štandardné obraty v rovnakých sumách.

5. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

6. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

7. Podľa nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

8. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Podľa písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

10. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

11. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne

na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v , a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.05.2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

12. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie v predmetnej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V danom prípade sa žalobca obmedzil iba na strohú konštatáciu, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi závažná ujma a finančná škoda. Svoj návrh odôvodnil, avšak bez bližšej špecifikácie a bez osvedčenia svojho návrhu či predloženia akýchkoľvek dokladov, len vyjadrením, že výkonom napadnutého rozhodnutia by došlo k poškodeniu práv žalobcu, pričom však neuviedol, do ktorých konkrétnych subjektívnych práv žalobcu zasahuje napadnuté rozhodnutie žalovaného. Pokiaľ sa týka vyjadrenia žalobcu, že výkonom napadnutého rozhodnutia by boli potencionálne ohrozené podnikateľské aktivity žalobcu, v tomto smere vzal správny súd do úvahy vyjadrenie žalovaného o výške uloženej pokuty, ktorú nepovažuje za likvidačnú a ohrozujúcu výkon podnikateľskej činnosti žalobcu.

13. Žalobca svoj návrh v žiadnom smere nepreukázal a vôbec neosvedčil, v čom vidí hrozbu závažnej ujmy, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, ktorý mu v prípade nepriznania odkladu vykonateľnosti napadnutého opatrenia reálne hrozí. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe predstavuje v zásade podanie vo veci samej, ktoré možno podať samostatne alebo spolu so správnou žalobou. Návrh musí obsahovať opis hrozby závažnej ujmy na subjektívnych právach žalobcu a jeho zdôvodnenie, a to aj v prípade, že je návrh podaný súčasne so žalobou. Nestačí poukázať na skutkové tvrdenia uvedené v žalobe bez bližšej špecifikácie či s odkazom na dôvody uvedené vyššie v texte správnej žaloby. Ani zo skutočností uvedených v žalobe však nevyplýva závažná ujma na subjektívnych právach žalobcu, ktorá by odôvodňovala priznanie odkladného účinku správnej žalobe do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. V súvislosti s náležitosťami návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 04.12.2018, podľa ktorého okrem všeobecných náležitostí podania () by mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku v zmysle alebo b) . Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.

14. Správny súd preto konštatuje, že žalobca dôvody, pre ktoré by mal správny súd priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa ustanovenia nijakým spôsobom neosvedčil. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

15. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Správny súd odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -44 zo dňa 20.09.2017 zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu. Žalobca túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku žiadnym spôsobom neosvedčil, ale len skonštatoval, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

16. Nakoľko žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žiadal o jeho posúdenie v súlade s ustanovením a nasl. , správny súd skúmal aj tú skutočnosť, či sú vo veci dané predpoklady na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa , avšak konštatujúc, že napadnuté rozhodnutie nemá podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, správny súd nepriznal správnej žalobe odkladný účinok ani z dôvodu ustanoveného .

17. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia napadnutého správnou žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia .

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).