Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-1-2014.pdf
PDF · 103.3 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/1/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci navrhovateľa: Marián Duchoň, nar. 07.02.1970, bydlisko: Považská Bystrica, Stred 54/38, zastúpeného advokátkou: JUDr. Zuzana Tomášová, so sídlom v Považskej Bystrici, Železničná 90/12, proti odporcovi: U.. U. E., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko: Z., U. XXXX/XX, zastúpenom advokátom: JUDr. Jozef Dudzík, so sídlom v Topoľčanoch, Škultétyho 1597/7, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, Agentúra Trenčín, Piaristická 16, Trenčín, o náhradu škody, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany z 15. októbra 2013 pod č. k. 4C/190/2011-196 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa o náhradu škody 3.170,78 eura. Navrhovateľa zaviazal zaplatiť na účet súdu doplatok na súdnom poplatku za podaný návrh 124 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania vo výške 100 %.
V dôvodoch svojho písomného rozhodnutia poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, na základe ktorého zistil, že odporca na základe plnomocenstva zo 14.03.2006, ktoré mu udelil navrhovateľ zastupoval navrhovateľa v súdnom konaní vedenom proti odporcovi Chocolate Products, spol. s r.o., Nitra s tým, že plnomocenstvo bolo udelené na celé konanie vrátane vymáhania prisúdeného nároku v exekučnom konaní podľa zák. č. 233/1995 Z. z. Súdne konanie bolo vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 27Cb/181/2006. Rozsudkom zo dňa 21.05.2008 bolo návrhu navrhovateľa vyhovené do sumy 224.576,- Sk s príslušenstvom a navrhovateľovi bola priznaná náhrada trov konania 89.210,- Sk. Spoločnosť Chocolate Products, spol. s r.o., Nitra podala proti rozsudku odvolanie doručené súdu 07.08.2008. Po vyjadrení odporcu k odvolaniu zo dňa 03.09.2008 doručeného súdu 05.09.2008 bol spis predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Nitre. Navrhovateľ 24.06.2009 bol nahliadnuť do spisu a požiadal o vyhotovenie fotokópie spisu vrátane rozsudku súdu prvého stupňa. Odporca podaním zo 07.09.2009 zaslal navrhovateľovi vyúčtovania trov právneho zastúpenia spolu s rozsudkom Okresného súdu Nitra, ako aj s výpisom z obchodného registra, podľa ktorého na žalovanú spoločnosť Chocolate Products, spol. s r.o., Nitra bol vyhlásený konkurz. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 30.07.2008 pod č. k. 32R/1/2008-1275 bola povolená reštrukturalizácia dlžníka Chocolate Products, spol. s r.o., Nitra a do funkcie jej správcu bol ustanovený Mgr. Ladislav Barát a zároveň súd vyzval všetkých veriteľov dlžníka na prihlásenie svojich pohľadávok v lehote 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Návrh na povolenie reštrukturalizácie bol podaný dlžníkom 23.06.2008. Uznesením Okresného súdu Nitra z 09.10.2008 pod č. k. 32R/1/2008-2700 bolo zastavené reštrukturalizačné konanie dlžníka a začalo sa konkurzné konanie na dlžníka Chocolate Products, spol. s r.o., Nitra, a zároveň bol vyhlásený konkurz
na majetok dlžníka. Za správcu bol ustanovený JUDr. Jozef Majorán a súd vyzval všetkých veriteľov dlžníka na prihlásenie svojich pohľadávok v lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Ďalším uznesením z 09.01.2009 bolo odvolaný správca JUDr. Majorán a bol ustanovený nový správca Prvý správcovský dom, k. s. Nitra. Rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo 16.05.2012 pod č. k. 15Cob/196/2008-198 bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Nitra z 21.05.2008 pod č. k. 27Cb/181/2006-151 a navrhovateľovi nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Uznesením Okresného súdu Nitra z 01.03.2012 pod č. k. 32K/28/2008-4966 bol zrušený konkurz na majetok úpadcu Chocolate Products, spol. s r.o., Nitra v konkurze. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 23.06.2012. Spoločnosť bola vymazaná z obchodného registra 11.10.2012. V konaní vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica sa odporca domáhal od navrhovateľa zaplatenia sumy 2.991,78 eura z titulu vyúčtovania právnych služieb. Prvostupňový súd rozhodol 12.03.2013, zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi 2.514,11 eura s príslušenstvom a vo zvyšku návrh zamietol. Rozsudok nenadobudol právoplatnosť z dôvodu podaného odvolania. V ďalšej časti prvostupňový súd poukázal na ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ust. § 18 zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľovi sa nepodarilo jednoznačne preukázať porušenie povinnosti advokáta zo strany odporcu, ktorému bolo udelené plnomocenstvo na celé konanie, ako aj exekučné konanie a teda odporca logicky po doručení rozsudku prvostupňového súdu nezasielal tento navrhovateľovi, ktorý bol na vyhlásení rozsudku a vedel, ako sa skončilo súdne konanie, nakoľko odporca po vyznačení právoplatnosti rozsudku by ďalej pokračoval v zastupovaní navrhovateľa. Proti rozsudku bolo podané odvolanie v čase, keď dlžník navrhovateľa mal už na súde podaný návrh na povolenie reštrukturalizácie, rozsudok tak nemohol nadobudnúť právoplatnosť a odporca si plnil svoju povinnosť podať písomné vyjadrenie k odvolaniu. V samotnom odvolaní nebola uvedená skutočnosť o podaní návrhu na reštrukturalizáciu dlžníka, ktorá bola následne súdom povolená. Uvedené skutočnosti sa do obchodného registra nezapisovali, zverejňovali sa v obchodnom vestníku. Do obchodného vestníka bolo zapísané až uznesenie súdu o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka, ktoré nadobudlo právoplatnosť 15.10.2008 a zápis do obchodného registra bol vykonaný 09.06.2009. Odporca sa o vyhlásení konkurzu dozvedel neskôr a následne listom zo dňa 07.09.2009 uvedenú skutočnosť oznámil navrhovateľovi a zaslal mu vyúčtovanie právnych služieb. Samotný navrhovateľ 25.06.2009 požiadal o vyhotovenie kópii zo súdneho spisu 27Cb/181/2006. Z uvedeného postupu odporcu ako advokáta nie je možné jednoznačne vyvodiť porušenie povinnosti pri poskytovaní právnych služieb, pretože mu bolo udelené plnomocestvo na zastupovanie v konaní vedené pod sp. zn. 27Cb/181/2006 pred Okresným súdom Nitra a pokiaľ sa nedozvedel o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka, nie je možné tvrdiť, že nepostupoval s odbornom starostlivosťou. Komunikácia medzi účastníkmi konania prebiehala iba telefonicky. Z toho vyplýva, že navrhovateľ sa nezdržiaval dlhodobo v mieste podnikania a po zmene miesta podnikania o tom odporcu neinformoval. Postup odporcu v súvislosti s výkonom advokácie nevykazuje jednoznačné prvky porušenia odbornej starostlivosti, a preto mu nevznikla zodpovednosť za škodu. Okrem toho zo strany navrhovateľa nebola výška škody žiadnym spôsobom preukázaná. Za škodu nie je možné považovať sumu 3.170,70 eura, ktorú si navrhovateľ uplatnil a z ktorej výška 2.991,78 eura predstavuje trovy právneho zastúpenia vyfakturované odporcom a zvyšok by mal predstavovať výťažok z konkurzu na majetok dlžníka. Trovy právneho zastúpenia 2.991,78 eura, ktoré si odporca vyčíslil, vyplývajú zo záväzkového vzťahu s navrhovateľom, o ktorom sa rozhodovalo v inom súdnom konaní, na Okresnom súde Považská Bystrica. Odporcovi bola priznaná suma 2.514,11 eura, preto sumu 2.991,78 eura nie je možné považovať za vzniknú škodu navrhovateľovi. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nešpecifikoval zvyšok uplatnenej sumy 179 eur a uviedol, že k uvedenej sume dospel voľnou úvahou. Z uvedených dôvodov prvostupňový súd žalobu zamietol. V ďalšej časti zdôvodnil svoje rozhodnutie o poplatkovej povinnosti navrhovateľa a náhrade trov konania.
Navrhovateľ napadol rozsudok v zákonnej lehote odvolaním. Odvolanie zdôvodnil ust. § 205 písm. c/, d/, f/ (správne § 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/) OSP. Poukázal na celkový priebeh konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 27Cb/181/2006 a uviedol, že odporca mu priebežne neoznamoval sled týchto podstatných skutočnosti, nežiadal o udelenie pokynov, ako pokračovať v konaní a nekomunikoval s ním. Listom zo 07.09.2009, t. j. 13 mesiacov po podaní odvolania mu doručil rozsudok zo dňa 21.05.2008 a faktúru, ktorou si vyúčtoval trovy právneho zastúpenia 2.991,78 eura a oznámil, že žalovaná spoločnosť je v konkurze. Týmto konaním si neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce mu zo Zákona o advokácii a svojou nečinnosťou a ľahkovážnym prístupom k plneniu si svojich povinností mu spôsobil škodu na majetku, pretože si nemohol uplatniť svoju pohľadávku v reštrukturalizačnom a
následne konkurznom konaní. Neprihlásil (neuplatnil) pohľadávku v konkurznom konaní a tým jeho nárok zanikol (bol prekludovaný) v zmysle zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurzne a reštrukturalizácii. Uvedené kroky nemohol urobiť on, pretože o konkurznom konaní nevedel, nebol jeho účastníkom a nedisponoval listinami nevyhnutnými na prípadné uplatnenie nároku, pretože tieto boli zverené odporcovi v rámci právneho zastúpenia. V konkurznom konaní boli uspokojené pohľadávky prihlásené v konkurze, tieto boli v rámci rozvrhu výťažku poukázané na účet veriteľov a konkurz bol ukončený uspokojením veriteľa. Ďalej poukázal na ust. § 26 a nasl. Zákona o advokácii, z ktorého vyplýva, že zodpovednosť advokáta je objektívna, teda neskúma sa zavinenie zodpovednostného subjektu. Výkonom advokácie sa rozumie zastupovanie klienta, poskytovanie právnych služieb, odbornú činnosť vykonáva v záujme a v prospech klienta. Odporca porušil svoje povinnosti tým, že s ním nekomunikoval, nevyžiadal si od neho pokyny ako vo veci postupovať, neinformoval ho o doručení rozhodnutia o podanom odvolaní, o vstupe spoločnosti do reštrukturalizácie, potom do konkurzu, nedoručil mu rozsudok, neoznámil podanie vyjadrenia k odvolaniu a toto jeho konanie malo znaky ľahostajnosti a nezodpovednosti. Jeho nekonaním s odbornou starostlivosťou mu neumožnil realizovať svoje práva a spôsobil mu škodu. Už v čase podania odvolania bola spoločnosť v reštrukturalizácii. Odporca pri plnení svojich povinností mal získať informácie o vyhlásení reštrukturalizácie na úpadcu. K výške škody uviedol, že si uplatnil škodu, o ktorú sa jeho majetok nemohol zväčšiť a súčasne škodu, ktorú od neho odporca žiada v inom konaní ako trovy právneho zastúpenia. Odporca týmto konaním opätovne porušil ďalšie ustanovenie o advokácii, kedy pôvodné obchodnoprávne konanie nebolo ukončené, porušil dohodu o výške odmeny, ktorá pôvodne predstavovala 20 % z vymoženej pohľadávky. Z toho dôvodu si uplatňuje náhradu škody vo výške zodpovedajúcej odporcom žiadaným trovám konania a sumu predstavujúcu zaplatený súdny poplatok 200 eur. Medzi porušením povinnosti odporcu a jeho škodou je vzťah príčiny a následku. Ak by nedošlo k pochybeniu odporcu, mohol si svoj nárok riadne uplatňovať. Tvrdenie prvostupňového súdu v tom, že odporca svoje povinnosti advokáta neporušil je v rozpore s objektívnym stavom. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo zmenil a návrhu vyhovel v celom rozsahu, pričom si uplatnil náhradu trov konania.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že návrh navrhovateľa je od počiatku špekulatívny, ani v samotnom odvolaní navrhovateľ neuviedol, v čom spočíva skutočná škoda. Pokiaľ by bolo pravdivé tvrdenie navrhovateľa o tom, že v rámci rozvrhu výťažku pohľadávky boli prihlásené v konkurze uspokojované a konkurz mal byť ukončený uspokojením veriteľov, nerobilo by navrhovateľovi problém vyčísliť svoje nároky v tomto konaní. Ďalej uviedol, že jeho právna pomoc v spornom konaní bola natoľko úspešná, že súdny spor skončil v prospech navrhovateľa 100 % úspechom aj v časti náhrady trov konania. Zo žiadnych právnych predpisov mu nevyplýva povinnosť sledovať, či účastník konania je v konkurze. Navrhovateľ nikdy nemal výhrady voči jeho zastupovaniu. Ďalej uviedol, že nie je povinnosťou konkurzného veriteľa prihlasovať svoje pohľadávky do konkurzného konania, ale je to jeho právo. Ak konkurzný veriteľ neprejavuje o svoju pohľadávku záujem, potom plne zodpovedná za to, či bola do konkurzného konania prihlásená alebo nie.
Vedľajší účastník vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že navrhovateľ nepreukázal, že odporca pri jeho zastupovaní na základe plnomocenstva porušil povinnosti advokácie vyplývajúce mu zo Zákona o advokácii a Advokátskeho poriadku. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Poukázal na ust. § 26 zák. č. 586/2003 Z. z. z ktorého vyplýva objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť. Táto zodpovednosť je však založená na kumulatívnom splnení troch predpokladov, a to: činnosť súvisiaca s výkonom advokácie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody. Ďalej uviedol, že nie každé zanedbanie porušenia alebo nedostatočné plnenie povinnosti advokáta má za následok vznik jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie. Samo pochybenie advokáta neznamená automaticky vznik škody na strane klienta. Zodpovednosť advokáta nie je daná v každom prípade, keď ním zastupovaný klient nebol v určitom konaní úspešný. Zodpovednosť nastupuje len vtedy, keď neúspech klienta je dôsledkom porušenia povinnosti advokáta v súvislosti s výkonom advokácie. V danom prípade nedošlo k naplneniu príčinnej súvislosti medzi výkonom advokácie a spôsobenou škodou klientovi. Odporca na základe udeleného plnomocenstva poskytoval navrhovateľovi právnu pomoc a nebol splnomocnený na sledovanie pohľadávky navrhovateľa. Samotné nedoručenie neprávoplatného rozsudku nezakladá ľahostajné konanie odporcu. Ďalej uviedol, že odporca podal vyjadrenie k odvolaniu v čase tohto podania, nemal vedomosť o podanom návrhu na reštrukturalizáciu, pretože do obchodného registra sa
zapisuje až uznesenie súdu o vyhlásení konkurzu. Nedoručenie rozsudku navrhovateľovi nie je možné považovať za konanie, ktoré nie je v súlade so zákonom.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania a v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a konanie, ktoré mu predchádzalo byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP), pretože odvolací súd nezistil výnimky v ods. 2 - 7 citovaného ustanovenia a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Ustanovenie § 219 ods. 2 OSP dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienené tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi súdu prvého stupňa a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa. Môže ho dopĺňať v tom zmysle, že ďalšie závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa.
Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 385/2003 Z. z. (platnom do 31.12.2012) advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.
Podľa § 18 ods. 2 citovaného zákona, advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovania právnych služieb.
Podľa § 26 ods. 1 citovaného zákona, advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho koncipientom alebo jeho zamestnancom, ak advokát vykonáva advokáciu ako spoločník spoločnosti podľa tohto zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť.
Podľa § 26 ods. 4 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, advokát sa zbaví zodpovednosti podľa ods. 1, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať.
Zákon č. 586/2003 Z. z. je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku špeciálnym zákonom. Predpokladom vzniku zodpovednosti za advokáta podľa § 26 tohto zákona obdobne, ako je tomu pri všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa Občianskeho zákonníka je porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), vznik škody a existencia príčinnej súvislosti medzi škodou a protiprávnym úkonom (zavinenie sa predpokladá). Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Medzi základné povinnosti advokáta nepochybne patrí, že sa pri výkone advokácie riadi pokynmi a príkazmi klienta a súčasne je povinný postupovať v medziach ústavy, zákonov a ich vykonávacími predpismi. Ak advokát, ako splnomocnenec prekročí svoje oprávnenie z plnomocenstva alebo, ak koná za iného bez plnomocenstva, ide o konanie, ktorým porušuje svoju
povinnosť splnomocnenca vyplývajúcu z dohody o plnomocenstve a súčasne tým porušuje aj povinnosti advokáta vyplývajúce zo Zákona o advokácii. Škodou aj v zmysle tohto zákona treba rozumieť majetkovú (hmotnú) ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a objektívne je vyjadriteľná peniazmi. Okrem skutočnej škody treba za škodu, ktorá sa uhrádza považovať aj ušlý zisk, pod ktorým treba rozumieť to, čo poškodený mohol získať, nebyť škodovej udalosti. Za takúto škodu možno považovať aj to, čo ušlo splnomocniteľovi nekonaním splnomocnenca v zmysle dohody o plnomocenstve, podľa ktorej bol povinný voči dlžníkovi splnomocniteľa vymáhať pohľadávku v súdnom konaní, avšak len za predpokladu, že v dôsledku tohto (ne) konania došlo k strate súdnej vymáhateľnosti pohľadávky. V takomto prípade splnomocniteľovi škoda ako majetková ujma vzniká tým, že splnomocnenec nekonal v zmysle dohody o plnomocenstve s následkom straty vymáhateľnosti pohľadávky. Zodpovednosť advokáta je založená na objektívnej zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, a teda nie je dôležité, či ju advokát spôsobil úmyselne alebo z nedbanlivosti. Aj táto zodpovednosť je založená za súčasnom splnení kritérií a to výkon advokácie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi výkonom advokácie a vznikom škody. Splnenie uvedených predpokladov musí byť v konaní jednoznačne preukázané a dôkaznú povinnosť má v tomto smere poškodený. Vzťah príčinnej súvislosti medzi výkonom advokácie a škodou spôsobenou klientovi je daný vtedy, ak medzi výkonom advokácie a škodou klienta je vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť advokáta nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať od všeobecných súvislostí a skúmať konkrétne, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (R21/1992, rozsudok NS SR 2Cdo/144/2008). Atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, na ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený - nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (rozsudok NS SR 3Cdo/32/2007). Preto je potrebné zistiť, či pôvodná skutočnosť, v danom prípade konanie advokáta je tou skutočnosťou, bez ktorej by nedošlo ku škodlivému následku alebo či k tejto skutočnosti pristúpila nová skutočnosť, ktorá, bez ohľadu na pôvodné skutočnosti, samostatne pôsobila ako príčina škody.
Navrhovateľ svoj nárok na náhradu škody voči odporcovi odvodzoval z dôvodu porušenia povinnosti odporcu pri výkone advokácie spočívajúcej v tom, že odporca s ním riadne nekomunikoval, neinformoval ho o doručení rozhodnutia a o vstupe spoločnosti do reštrukturalizácie a potom do konkurzu a toto konanie malo za následok, že si nemohol uplatniť svoju pohľadávku v reštrukturalizačnom a následne v konkurznom konaní. Prvostupňový súd založil svoje rozhodnutie na tom, že navrhovateľ nepreukázal vznik škody, pretože za škodu nie je možné považovať sumu 3.170 eur, ktorú si navrhovateľ uplatnil v sume 2.991,78 eura predstavujúcu trovy právneho zastúpenia vyfakturované odporcom a zvyšok mal predstavovať výťažok z konkurzu na majetok dlžníka, pričom v odvolaní uviedol, že je to súdny poplatok 200 eur. Uvedená suma bola uplatnená odporcom v inom súdnom konaní ako náhrada za poskytované právne služby, pričom doposiaľ mu bola rozhodnutím súdu priznaná iba suma 2.514,11 eura. Odvolací súd sa s týmto názorom prvostupňového súdu v celej časti stotožnil, pretože navrhovateľ doposiaľ nepreukázal vznik škody. Nárok na náhradu škody uplatnil z titulu trov konania, ktoré má zaplatiť odporcovi za poskytované právne služby. Neuplatnil nárok za škodu vzniknutú nekonaním odporcu, ktorú mu spôsobilo prekludovanie nároku. Nepreukázal, že z titulu zaplatenia trov konania odporcovi došlo k zmenšeniu jeho majetku, pretože proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sa odvolal a nepreukázal zaplatenie trov konania odporcovi. Jeho tvrdenie v odvolaní o tom, že v konkurznom konaní boli uspokojené pohľadávky veriteľov, v rámci rozvrhu výťažku poukázané na účet veriteľov a konkurz bol ukončený ich uspokojením, žiadnym spôsobom nepreukázal. Tým, že nebol preukázaný vznik škody, t. j. základný aspekt nároku navrhovateľa, v ktorej časti navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, prvostupňový súd správne žalobu zamietol a odvolací súd sa s jeho právnym názorom plne stotožnil. Odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu i v časti týkajúcej sa porušenia povinnosti odporcu, pretože jeho postup v konaní vedenom pod sp. zn. 27Cb/181/2006 vedenom na Okresnom súde Nitra nenapĺňalo znaky porušenia povinnosti odporcu pri výkone advokácie. Tým, že neboli splnené základné atribúty nároku na náhradu škody, vznik škody a následne ani porušenie povinnosti zo strany odporcu pri výkone advokácie, nemohol súd ďalej skúmať ani príčinnú súvislosť medzi týmito dvomi základnými zložkami nároku na náhradu škody.
Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa aj v časti týkajúcej sa doplatenia poplatkovej povinnosti navrhovateľa v návrhu na začatie konania a v časti náhrady trov konania, pretože odporca bol plne úspešný v konaní.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.