Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21S-16-2021.pdf
PDF · 218.48 KB
Case nature
Area
Subarea
21S/16/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a členov senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Mareka Olekšáka, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., Rovniankova 1667/14, Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Tkáč & Partners, s.r.o., Hrnčiarska 29, Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, IČO: 00 151 866, za účasti: 1/ JASPLASTIK-SK spol. s r.o., Matúškovo 913, IČO: 36 242 578, 2/ Mesto Nitra, Štefánikova trieda 60, Nitra, IČO: 00 308 307, 3/ ICS Industrial Cables Slovakia, spol. s r.o., Dolné Hony 25, Nitra, IČO: 35 970 910, 4/ Mitsubishi Chemical Advanced Materials Composites s.r.o., Na pasienkoch 10, Nitra, IČO: 44 398 581, 5/ IPROS spol. s r.o., Kasalova 22, Nitra, IČO: 31 426 867, o správnej žalobe zo dňa 22. 04. 2021 proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2021/008649-002 zo dňa 14. 01. 2021, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému a ostatným účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že dňa 25. 09. 2019 bola Mestu Nitra ako stavebnému úradu doručená žiadosť stavebníka JASPLASTIK-SK, spol. s r.o., o dodatočné povolenie stavby. Názov stavby bol vymedzený ako Výrobný závod JASPLASTIK - SK, Prístavba skladu - Hala 6 (Hala 5) v rozsahu: stavebných objektov SO 51 Plynofikácia plechového skladu, SO 54 Plachtový sklad 3, SO 56 Vonkajšie osvetlenie, SO 60 Prístavba skladu - Hala 6, SO 61 Ekosklady, prevádzkových súborov: PS 501 Drvička - strojné zariadenie, PS 502 Drvička - elektrotechnické zariadenie, PS 503 Rozvod stlačeného vzduchu, katastrálne územie C., pričom v žiadosti je uvedené, že stavba je dokončená v celom svojom rozsahu podľa predloženej projektovej dokumentácie. V závere žiadosti bol uvedený aj zoznam všetkých známych účastníkov konania.
2. Dňa 17. 10. 2019 bol stavebnému úradu doručený Záznam Slovenskej stavebnej inšpekcie, Inšpektorát Nitra z výkonu štátneho stavebného dohľadu č. 227/2019-SSI 66/004 zo dňa 14. 10. 2019 so záverom, že boli zistené nedostatky uvedené v bode III a jedným z nich bolo uskutočnenie stavby (novostavby) „Výrobný závod JASPLASTIK-SK- Prístavba skladu - Hala 6“ - Priemyselný park Nitra - Sever, v období od marca 2017 do januára 2019, bez vydaného právoplatného stavebného povolenia a tiež užívanie predmetnej stavby v období január 2019 do 20. 08. 2019 (deň miestnej obhliadky k výkonu ŠSD) bez vydaného kolaudačného rozhodnutia.
3. Stavený úrad dňa 31. 10. 2019 realizoval informáciu o podaní žiadosti o vydanie dodatočného povolenia stavby a z vlastného podnetu bolo stavebným úradom vydané oznámenie o začatí konania o odstránení nepovolenej stavby, resp. o dodatočnom povolení stavby zrealizovanej bez vydaného stavebného povolenia a oznámenie o začatí kolaudačného konania s nariadením ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním zo dňa 04. 11. 2019. Účastníkom konania bolo určené, že môžu svoje námietky a pripomienky uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak k nim nebude prihliadnuté. Žalobca oznámenie prevzal dňa 29. 11. 2019, pričom mu bolo doručené poštou.
4. Zápisnicu z ústneho rokovania spojeného s miestnym zisťovaním spísal stavebný úrad dňa 28. 11. 2019.
Nakoľko sa počas ústneho rokovania zistilo, že žalobca sa ho nemohol objektívne zúčastniť (nedoručenie oznámenia včas), žalobcovi bolo následne doposlané oznámenie prípisom zo dňa 11. 12. 2019 a bolo mu umožnené, aby vzniesol svoje námietky a pripomienky v lehote do 7 pracovných dní. Oznámenie bolo odoslané dňa 13. 12. 2019.
Okrem toho súčasťou spisu je aj oznámenie o začatí konania o odstránení nepovolenej stavby, resp. o dodatočnom povolení stavby zrealizovanej bez vydaného stavebného povolenia a oznámenie o začatí kolaudačného konania s nariadením ústneho rokovania spojeného s miestnym zisťovaním a tvaromiestnou obhliadkou stavby, týkajúceho sa stavebných objektov SO 52 - Spevnená plocha a komunikácia, SO 53 - Parkovisko 65, ako súčasti stavby „Výrobný závod JASPLASTIK-SK - Prístavba skladu - Hala 6“.
Dňa 16. 12. 2019 žalobca zaslal prvostupňovému správnemu orgánu vyjadrenie k podkladom rozhodnutia, ktoré bolo potrebné považovať za námietky uplatnené v stanovenej lehote.
5. Prvýkrát Mesto Nitra ako príslušný stavebný úrad rozhodol rozhodnutím č. SP 16153/2019-012-Ing.Br zo dňa 25. 05. 2020 tak, že vydal dodatočné povolenie dokončenej stavby zrealizovanej bez vydaného stavebného povolenia a zároveň podľa § 82 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) vydal kolaudačné rozhodnutie, ktorým povolil užívanie stavby (novostavba) „Výrobný závod JASPLASTIK - SK- Prístavba skladu - Hala 6“ -Priemyselný park Nitra-Sever-v rozsahu stavby: A/ stavebných objektov: SO 51 Plynofikácia plechového skladu, SO 54 Plachtový sklad 3, SO 56 Vonkajšie osvetlenie, SO 60 Prístavba skladu - Hala 6, SO 61 Ekosklady, SO 61/1 Ekosklad 30 m3, SO 61/2 Ekosklad 15 m3, B/ prevádzkových súborov: PS 501 Drvička - strojné zariadenie, PS 502 Drvička - elektrotechnické zariadenie, PS 503 Rozvod stlačeného vzduchu. Stavba sa nachádza v katastrálnom území C.. Stavebný úrad v kolaudačnom rozhodnutí zároveň stanovil podmienky pre užívanie stavby podľa § 82 ods. 2 stavebného zákon a tiež podmienky vyplývajúce z podmienok dotknutých orgánov, uviedol zoznam účastníkov konania. Rozhodol tiež o námietkach a pripomienkach účastníkov konania, vrátane pripomienok 1-11 dotknutej verejnosti -t.j. žalobcu.
Dňa 22. 05. 2020 bolo vydané Mestom Nitra aj rozhodnutie č. UHA-DUaI-18109/2019-012-Ing.Dá, ktorým bolo vydané rozhodnutie o dodatočnom povolení dokončenej stavby (novostavba) zrealizovanej bez vydaného stavebného povolenia „Výrobný závod JASPLASTIK-SK- Prístavba skladu - Hala 6“ - Priemyselný park Nitra - Sever v rozsahu stavby SO52 - Spevnená plocha a komunikácia, SO 53 - Parkovisko 65 a tiež bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, ktorým sa povolilo užívanie týchto stavieb.
Proti tomuto rozhodnutiu zo dňa 25. 05. 2020 podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2020/032248-002 zo dňa 29. 09. 2020 tak, že rozhodnutie Mesta Nitra č. SP 16153/2019-012-Ing.Br zo dňa 25. 05. 2020 podľa ustanovenia § 59 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.
6. Po vrátení veci, Mesto Nitra ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 ods. 1 stavebného zákona po prerokovaní predmetnej veci v konaní s dotknutými orgánmi a so známymi účastníkmi konania, postupom podľa § 62, § 81 ods. 1 písm. b), a § 88a) stavebného zákona a na základe uskutočneného konania, na základe predložených dokladov, stanovísk a posúdení, preskúmania súladu stavby s verejnými záujmami chránenými osobitnými predpismi a na základe výsledkov ústneho pojednávania a
tvaromiestnej obhliadky stavby rozhodnutím č. SP 16153/2019-019-Ing.Br zo dňa 03. 11. 2020 podľa § 66 a § 88a) ods. 4 stavebného zákona vydal rozhodnutie o dodatočnom povolení dokončenej stavby (novostavba) zrealizovanej bez vydaného stavebného povolenia: „Výrobný závod JASPLASTIK - SK- Prístavba skladu - Hala 6“ - Priemyselný park Nitra-Sever- v rozsahu stavby: A/ stavebných objektov: SO 51 Plynofikácia plechového skladu, SO 54 Plachtový sklad 3, SO 56 Vonkajšie osvetlenie, SO 60 Prístavba skladu - Hala 6, SO 61 Ekosklady, SO 61/1 Ekosklad 30 m3, SO 61/2 Ekosklad 15 m3, B/ prevádzkových súborov: PS 501 Drvička - strojné zariadenie, PS 502 Drvička - elektrotechnické zariadenie, PS 503 Rozvod stlačeného vzduchu; stavba sa nachádza v katastrálnom území C., parcelné číslo: XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XXX, pričom stavebník má k uvedeným parcelám vlastnícke právo na základe LV č. XXXX, charakter stavby je trvalý, účel stavby SO 60, SO 54, SO 61 - pozemná stavby - nebytová budova - priemyselná budova a sklad, SO 51, SO 56 - inžinierske stavby, stavebníkom JASPLASTIK - SK podľa projektovej dokumentácie stavby, predloženej v konaní o dodatočnom povolení stavby, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia, ako príloha pre stavebníka. Zároveň podľa § 82 stavebného zákona vydal kolaudačné rozhodnutie, ktorým povolil užívanie stavby (novostavba) „Výrobný závod JASPLASTIK - SK- Prístavba skladu - Hala 6“ -Priemyselný park Nitra-Sever v rozsahu stavby vyššie špecifikovanej. Tiež stanovil podmienky pre užívanie stavby podľa § 82 ods. 2 stavebného zákona, ako aj podmienky vyplývajúce z podmienok dotknutých orgánov, uviedol zoznam účastníkov konania a spracovateľov projektovej dokumentácie. Rozhodol tiež o námietkach a pripomienkach účastníkov konania, vrátane pripomienok 1- 11 dotknutej verejnosti - žalobcu.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol žalovaný, žalobou napadnutým rozhodnutím, bližšie opísaným v čl. II tohto odôvodnenia.
7. Súčasťou administratívneho spisu sú aj rôzne listiny, medzi nimi aj listina, z ktorej vyplýva, že zámer k predmetnej stavbe bol predmetom posúdenia, v rámci ktorého Okresný úrad Nitra, odd. ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, v zisťovacom konaní podľa § 29 zák. č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 24/2006 Z. z.“, resp. „zákon o posudzovaní vplyvov“) vydal rozhodnutie č. OU-NR- OSZP3-2017/24051-12-F36 zo dňa 23. 08. 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 09. 2017 a rozhodol, že navrhovaná činnosť „Jasplastik - rozšírenie lisovne plastov, sklad 5 - Nitra“, ktorú predložil JASPLASTIK - SK spol. s r.o. sa podľa § 29 zákona o posudzovaní vplyvov po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať. Účastníkom konania bol aj žalobca.
V rámci dokumentovej časti sa nachádza aj vyjadrenie orgánu štátnej vodnej správy Okresného úradu Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia zo dňa 02. 07. 2019, z ktorého vyplýva, že navrhovaná akcia „Výrobný závod JASPLASTIK - Prístavba skladu - Hala 6“ je z hľadiska ochrany vodných pomerov možná za podmienok
- stavbu realizovať podľa predloženej projektovej dokumentácie a platných STN, dodržiavať ochranné pásma existujúcich inžinierskych sietí (kanalizácia, vodovod a pod), kladný hydrogeologický posudok k vypúšťaniu dažďových vôd do vsaku, odvedenie dažďových vôd riešiť v súlade s platnou legislatívou, kladné stanovisko vlastníka resp. prevádzkovateľa vodovodu a kanalizácie k napojeniu.
Predložená projektová dokumentácia k dodatočnému povoleniu stavby rieši prístavbu skladu - hala 6 pre výrobný závod JASPLASTIK-SK. Odvod dažďových vôd z nového objektu skladovej haly a priľahlej spevnenej plochy a komunikácie bude riešený vybudovaním nového akumulačného a vsakovacieho systému Elwa. Splaškové vody budú prečerpávané čerpacou stanicou a odvádzané tlakovou kanalizáciou do jestvujúcej areálovej kanalizácie. Predĺženie pitného vodovodu sa napojí na už vybudovaný rozvod pitného vodovodu. Vo výrobnom areáli bude rozšírený požiarny vodovod o vetvu „UV“.
Stavebný objekt „SO 55 Dažďová kanalizácia a vsakovací systém, SO 57 Predĺženie pitného vodovodu, SO 58 Predĺženie požiarneho vodovodu, SO 59 Predĺženie splaškovej kanalizácie“ je v zmysle § 52 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „vodný zákon“) vodnou stavbou, podlieha stavebnému povoleniu špeciálnym stavebným úradom, preto je potrebné požiadať tunajší orgán štátnej vodnej správy o stavebné povolenie v zmysle ust. § 26 vodného zákona. Považuje sa za záväzné stanovisko v zmysle § 73 ods. 18 vodného zákona.
Dňa 04. 06. 2019 vydalo Mesto Nitra súhlas na povolenie stavby malého zdroja znečistenia ovzdušia, ako aj dňa 09. 08. 2019 vydalo stanovisko k investičnému zámeru z hľadiska súladu so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou (predloženie počtu parkovacích miest, sadbové úpravy a pod.).
Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vo vyjadrení zo dňa 05. 06. 2019 súhlasil s vydaním stavebného povolenia Výrobný závod JASPLASTIK-SK - prístavba skladu - Hala 6 z hľadiska odpadového hospodárstva.
Rovnako tak Okresný úrad Nitra, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal dňa 09. 09. 2019 súhlas podľa § 27 ods. 1 písm. c) vodného zákona na sklad znečisťujúcich látok a to SO 61 Ekokontajnery, SO 61/1 Ekosklad 1 - 30 m3 - budú sa tu skladovať horľavé kvapaliny v IV. Triede nebezpečnosti (minerálne nechlórované hydraulické a motorové oleje), SO 61/2 Ekosklad 2 - 15m3 - budú sa tu skladovať iba tuhé nebezpečné odpady.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
8. Napadnutým rozhodnutím číslo spis OU-NR-OVBP2-2021/008649-002 zo dňa 14. 01. 2021 Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, ako príslušný odvolací orgán podľa ust. § 58 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a § 118 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) ako žalovaný (ďalej aj len „žalovaný“), na základe odvolania žalobcu preskúmal podľa ust. § 59 ods. 1 správneho poriadku v celom rozsahu rozhodnutie Mesta Nitra č. SP 16153/2019-019- Ing.Br zo dňa 03. 11. 2020, ktorým bola spoločnosti JASPASTIK-SK s.r.o., so sídlom Matúškovo 913, IČO: 36 242 578, dodatočne povolená stavba „Výrobný závod JASPLASTIK-SK-Prestavba skladu-Hala 6“ - Priemyselný park Nitra - Sever, a zároveň bolo povolené jej užívanie, na pozemku parc. č. XXXX/ XXX, v kat. území C., a podľa ust. § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Mesta Nitra č. SP 16153/2019-019-Ing.Br zo dňa 03.11.2020 potvrdil.
9. V odôvodnení žalovaný poukázal na priebeh konania v zhode s bodom I. tohto odôvodnenia, na odvolacie dôvody a skutočnosť, že žalovaný ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie a spisový materiál vo veci v celom rozsahu a nezistil také porušenie zákonov a ich vykonávacích predpisov, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť, a preto ho ponechal v platnosti. Poukázal pritom na § 140 stavebného zákona, § 3 ods. 1 správneho poriadku, ako aj § 88 ods. 1 písm. b), § 88a ods. 1, 2, 4, 7, 9 stavebného zákona, majúc za to, že v danom prípade stavebný úrad z vlastného podnetu a na základe žiadosti stavebníka, ktorý k žiadosti priložil náležitosti vyplývajúce s ust. § 8 ods. 2 a ust. § 17 vyhl. č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, spojil v zmysle vyššie cit. ust. § 88a ods. 9 stavebného zákona, konanie o dodatočnom povolení stavby, ktorá už bola dokončená, s kolaudačným konaním.
10. Stavebný úrad v uskutočnenom konaní z vlastného podnetu preskúmal žiadosť stavebníka o vydanie dodatočného povolenia predmetnej stavby zrealizovanej bez vydaného stavebného povolenia, primerane v zmysle ust. § 58 až 66 stavebného zákona a vyhl. č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, a na základe skutočnosti, že dokončenú stavbu je možno dodatočne povoliť, uskutočnil kolaudačné konanie s dotknutými orgánmi a účastníkmi konania v zmysle ust. § 78 stavebného zákona.
11. Zdôraznil pritom, že v danom prípade zámer k predmetnej stavbe posúdil Okresný úrad Nitra, odd. ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, odbor starostlivosti o životné prostredie, v zisťovacom konaní podľa ust. § 29 zák. č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vydal rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2017/24051-12-F36 zo dňa 23.08.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 09. 2017. Predmetné rozhodnutie je podľa ust. § 140c ods. 1 stavebného zákona podkladom pre stavebný úrad v každom konaní, týkajúce sa toho istého využívania územia alebo tej istej stavby. Na základe tejto skutočnosti sa žalobca stal účastníkom konania, čo znamenalo, že nemal postavenie dotknutého orgánu, ktorý chráni verejné záujmy v rámci svojej pôsobnosti. Okrem toho žalovaný dodal, že zákonom daná možnosť podať žalobu, tiež nie je dôvodom na to, aby stavebný úrad zahrnul do záväzných podmienok na uskutočnenie stavby požiadavky
občianskeho združenia v zmysle ust. § 66 stavebného zákona ako dotknutého orgánu. To znamená, že požiadavky Združenia domových samospráv (žalobcu), ktorý nie je dotknutým orgánom v konaniach podľa tohto zákona chrániaci záujmy uvedené v § 126 ods. 1 v rámci svojej pôsobnosti, stavebný úrad nemôže zahrnúť do podmienok vyplývajúcich z podmienok dotknutých orgánov. Na základe tejto skutočnosti stavebný úrad námietku žalobcu ako účastníka konania č. 10 zamietol.
K ďalšej uvádzanej absencii overenia verejných záujmov podľa osobitných predpisov uviedol, že v konaní boli predložené stanoviská dotknutých orgánov a požiadavky z nich vyplývajúce boli zahrnuté a premietnuté do podmienok napadnutého rozhodnutia.
K námietke, že stavebný úrad vo výroku rozhodnutia neurčito rozhodol o podaných námietkach a rozhodnutie neobsahuje náležitosti uvedené v ust. podľa § 39a ods. 2 písm. b) stavebného zákona, žalovaný dodal, že po preštudovaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že stavebný úrad sa námietkami žalobcu vysporiadal a jednotlivo ich vyhodnotil tak, že časti pripomienok vyhovel a časti pripomienok nevyhovel s odôvodnením.
Z vyššie ust. § 88a odsekov 1 a 2 stavebného zákona pritom vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t.j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod. Posúdenie súladu s nimi vykonáva príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Musí posúdiť najmä súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, určené záväzné limity a regulatívy, ktoré vykonáva obec. Rozsah požadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z ustanovenia § 126 stavebného zákona, ktoré sa týka ochrany zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho, o aký druh stavby ide, na aký účel sa má stavba užívať, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté, kde je stavba umiestnená, či sú v predmetnom území vyhlásené ochranné pásma, a pod.
Kritériom posúdenia je súlad návrhu so všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu obsiahnutými najmä v § 47 stavebného zákona a vo vyhláške č.532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.
Podľa odseku 3 stavebný úrad koordinuje stanoviská dotknutých orgánov tak, aby boli vo vzájomnom súlade, a pokiaľ by sa v konaní vyskytli rozpory, je oprávnený ich odstraňovať, resp. postupovať podľa § 136 stavebného zákona. Ak by však boli v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou, tak ich zamietne.
Na základe uvedeného odvolací orgán rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
12. Žalobou zo dňa 22. 04. 2021 sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2021/008649-002 zo dňa 14. 01. 2021, ako aj rozhodnutia Mesta Nitra č. SP 16153/2019-019-Ing.Br zo dňa 03. 11. 2020 a vrátenia veci na ďalšie konanie.
13. Dôvodil tým, že napadnutým rozhodnutím orgánu verejnej správy bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia a žalobca má v konaní postavenie zainteresovanej verejnosti.
14. Ako ďalších účastníkov označil 1/ JASPLASTIK-SK s.r.o., 2/ Mesto Nitra, 3/ ICS Industrial Cables Slovakia, spol. s r.o., 4/ MITSUBISHI Chemical Advanced Materials Composites s.r.o., 5/ IPROS s.r.o.
15. V ďalšej časti žaloby poukázal na priebeh konania v zhode s čl. I. tohto odôvodnenia a tiež vymedzil žalobné body podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), f) a g) SSP, ako aj poukázal na články Ústavy SR, Charty základných práv Európskej únie, vymedzujúce hmotnoprávny základ žaloby a procesné ustanovenia §
3 ods. 4, 5, § 4 ods. 2, § 47 ods. 3 správneho poriadku. Mal za to, že v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zadefinoval svoje enviromentálne záujmy a naznačil, akým spôsobom ich navrhuje riešiť. Zadefinoval jednotlivé zložky životného prostredia, ako aj zákonné normy, ktoré sa na ich ochranu využívajú a rozsah ním požadovanej aplikácie nielen v zisťovacom konaní, ale aj v nadväzujúcich povoľovacích konaniach. Zároveň svojimi návrhmi naznačil konkrétne opatrenia, o ktorých sa domnieval, že majú prispieť k naplneniu týchto enviromentálnych záujmov.
16. Tvrdil, že § 16a vodného zákona hovorí o tom, že povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa povoľuje navrhovaná činnosť bez vydania rozhodnutia v konaní podľa odseku 13 alebo 21. Pred vydaním povolenia je potrebné, aby stavebný úrad zabezpečil v súlade s § 140b ods. 6 stavebného zákona, okrem iného aj záväzné stanovisko štátnej vodnej správy podľa § 28 vodného zákona, v ktorom mu uvedie, akým spôsobom bolo zohľadnené rozhodnutie podľa § 16a vodného zákona. Podstatným bolo však to, že o tom, či nedochádza k zmene fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo k zmene úrovne hladiny útvarov podzemnej vody si nemôže urobiť úsudok sám žalovaný, ale na zodpovedanie tejto otázky je príslušný špecializovaný orgán, ktorým je orgán štátnej vodnej správy. V záväznom stanovisku orgánu štátnej vodnej správy však absentuje akýkoľvek odkaz na postup podľa § 16 a nasl. vodného zákona, preto je prinajmenšom daná pochybnosť o tom, či o tejto otázke vôbec príslušný úrad rozhodoval a nepostačuje takéto paušálne a nedostatočné zdôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré žalobcovi nedáva odpoveď na otázky legitímne vznesené v rámci správneho konania.
V zmysle § 73 ods. 21 vodného zákona rozhodnutia podľa § 16a ods. 13 a ods. 21 zákona sú podkladom k vyjadreniu orgánu štátnej vodnej správy v územnom konaní navrhovanej činnosti; ak sa územné konanie pre navrhovanú činnosť nevyžaduje, tieto rozhodnutia sú podkladom ku konaniu o povolení navrhovanej činnosti. V rámci konania však správny orgán a ani príslušný orgán tento postup nedodržal, nahradil svoje vyjadrenie ku navrhovanej činnosti oznámením, že takéto vyjadrenie nie je potrebné (podľa § 28 zákona o vodách), čo považoval žalobca za nezákonný postup a rozhodnutie orgánu štátnej vodnej správy nebolo zabezpečené, čo považoval za postup v rozpore so zákonom. Zákon o vodách jednoznačne ustanovil, že pred vydaním územného rozhodnutia musí orgán štátnej vodnej správy dať vyjadrenie, čo sa nestalo. Vzhľadom na absenciu takéhoto postup, povolením stavby sa umožní reálny zásah do životného prostredia na úseku ochrany vody s tým, že nie je zabezpečená ich úplná ochrana. Žalobca žiadal o overenie súladu s verejnými záujmami vôd nielen v zmysle procesnoprávneho ustanovenia § 16a vodného zákona, ale taktiež z hľadiska hmotnoprávnych noriem § 5 až § 11 vodného zákona, kde sú definované ciele a enviromentálne záujmy na ochranu vody. Stavebný úrad tým porušil svoju povinnosť podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku chrániť záujmy spoločnosti a štátu vyjadrené v osobitných právnych predpisoch, ale aj povinnosť podľa toho istého paragrafu dôsledne vyžadovať plnenie povinností od stavebníka ako účastníka konania. Následne citoval aj ustanovenia zákona o životnom prostredí a poukázal na § 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.
17. Vytýkal taktiež absenciu náležitého odôvodnenia uznesenia a naplnenia účelu zákona v zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy, čo považoval za nezákonný postup, spôsobujúci, že žalobca nemohol podať dostatočne konkrétne odvolanie a iné opravné prostriedky. Poukázal aj na povinnosť stavebníka uniesť dôkazné bremeno, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami ochrany životného prostredia. Nestačí absolvovať len povinné zisťovacie konanie, ale aj iné konanie. Poukázal taktiež aj na účel a cieľ Rámcovej smernice o vode č. 2000/60/ES, ktorá je pre členské štáty záväzná čo do cieľov. Podľa § 38a stavebného zákona v kombinácii s § 16a ods. 23 vodného zákona mal za to, že stavebný úrad si mal zabezpečiť toto rozhodnutie a od tejto zákonnej povinnosti ho nemohol oslobodiť ani názor dotknutého orgánu. Absencia záväzného stanoviska, resp. absencia vyhodnotenia vplyvov na životné prostredie v takomto záväznom stanovisku nie je v súlade so zákonom a je v priamom rozpore tak s gramatickým, ako aj teleologickým spôsobom výkladu a aplikácie práva. Pre účely splnenia § 16a vodného zákona je dotknutým orgánom okresný úrad v sídle kraja, avšak pre účely ostatným záujmov štátnej vodnej správy je to obyčajný okresný úrad. Stavebný úrad tak potrebuje od štátnej vodnej správy dve záverečné stanoviská podľa § 140b stavebného zákona a to a) záväzné stanovisko štátnej vodnej správy okresného úradu v sídle kraja k splneniu záujmov vyplývajúcich z Rámcovej smernice o vode č. 2000/60/ES vo forme rozhodnutia podľa § 16a vodného zákona, b) záväzné stanovisko štátnej vodnej správy obyčajného okresného úradu k splneniu ostatných enviromentálnych záujmov podľa vodného zákona vo forme vyjadrenia, toto zabezpečené bolo.
Nedodržaním tohto postupu neprišlo k riadnemu zisteniu všetkých vplyvov na životné prostredie na úseku ochrany vody, následne teda sa nepremietlo do rozhodnutia žiadne zmiernenie týchto vplyvov, alebo odôvodnenie, že takéto vplyvy tu nie sú.
18. Vytýkal taktiež nedodržanie § 47 ods. 1 stavebného zákona, čo zodpovedalo nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Rovnako tak vytýkal zamietnutie separovaného zberu odpadu a tiež nezabezpečenie záväzného stanoviska dotknutého cestného orgánu. Záverom žalobca poukázal aj na čl. 9 Aarhuského dohovoru.
IV. Vyjadrenie žalovaného
19. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že trvá na tom, že rozhodnutie žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2021/008649-002 zo dňa 14. 01. 2021, ako aj postup, ktorý predchádzal vydaniu žalovaného rozhodnutia, je v súlade so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi platnými v Slovenskej republike, najmä s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona a správneho poriadku.
20. Následne žiadal nepriznať odkladný účinok správnej žalobe a trval na svojom právnom názore, preto navrhol, aby súd návrh žalobcu v plnom rozsahu zamietol.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
21. Žalobca v žalobe označil aj ostatných - ďalších účastníkov konania, ktorým súd zaslal žalobu s prílohami s možnosťou vyjadriť sa, avšak ani jeden z ďalších účastníkov konania písomné vyjadrenie k žalobe nepodal.
22. K vyjadreniu žalovaného podal písomné vyjadrenie žalobca (repliku), v rámci ktorého poukázal na skutočnosť, že žalovaný žiadnym spôsobom nevyvrátil tvrdenia žalobcu, len zotrval na svojom právnom názore, ktorý však nepreukázal.
23. Žalovaný, ako ani ostatní - ďalší účastníci konania ďalšie písomné vyjadrenie (dupliku) nepodali.
24. Súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní, konanom dňa 21. 03. 2023, v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu, žalovaného a ostatných účastníkov konania v rade 1/ až 5/ podľa § 114 SSP a za účasti verejnosti.
Žalobca svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 16. 03. 2023, v rámci ktorého žiadal, aby súd v predmetnej veci rozhodol na základe skutočností a argumentácie uvedenej v žalobe, majúc za to, že je aktívne legitimovaný na podanie správnej žaloby.
Uvedené podanie žalobcu súd zaslal na vedomie žalovanému, ako aj ostatným - ďalším účastníkom konania.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
25. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetnej správnej žalobe zo dňa 22. 04. 2021, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu (§ 119 SSP), preskúmal na pojednávaní žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 14. 01. 2021, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.
26. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Podľa § 177 ods. 1, 2 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.
Podľa § 178 ods. 3 SSP, zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.
Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
27. Podľa § 3 ods. 1, 4, 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom od 01. 09. 2018 (ďalej len „Správny poriadok“), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 4 ods. 2 Správneho poriadku, všetci účastníci majú v konaní rovnaké procesné práva a povinnosti. Ten, komu osobitný zákon priznáva postavenie účastníka konania len na časť konania, má v konaní procesné práva a povinnosti len v tej časti konania, pre ktorú má priznané postavenie účastníka konania.
Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
28. Podľa § 38 ods. 1, 3, 4 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, navrhovateľ je povinný zabezpečiť súlad ním predkladaného návrhu na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene s týmto zákonom, s rozhodnutiami vydanými podľa tohto zákona a ich podmienkami.
Povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie bez vydaného záverečného stanoviska alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o navrhovanú činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu podľa tohto zákona.
Príslušný orgán má v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene postavenie dotknutého orgánu, ak k nej vydal záverečné stanovisko alebo rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní. V záväznom stanovisku príslušný orgán uvedie, či návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti je v súlade s týmto zákonom, s rozhodnutiami vydanými podľa tohto zákona a ich podmienkami. Ak ide o povoľovacie konanie podľa osobitného predpisu,27) vydá príslušný orgán záväzné stanovisko osobitne vo vzťahu a) k územnému konaniu o umiestnenie stavby, b) k územnému konaniu o využití územia, c) k stavebnému konaniu, d) ku kolaudačnému konaniu.
Poznámka 27) § 32 až 42, 54 až 70 a 76 až 84 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
29. Podľa § 1 ods. 1 - 4 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), v znení účinnom do 31. 12. 2021 (ďalej len „vodný zákon“), voda ako životne dôležitá zložka životného prostredia je nenahraditeľná surovina a prírodné bohatstvo, ktorá má strategický význam pre bezpečnosť štátu,1) a ktorej nedostatok môže spôsobiť ohrozenie života a zdravia obyvateľstva1a) alebo ohroziť plnenie základných funkcií štátu.
Tento zákon vytvára podmienky na a) všestrannú ochranu vôd vrátane vodných ekosystémov a od vôd priamo závislých ekosystémov1b) v krajine, b) zachovanie alebo zlepšovanie stavu vôd, c) účelné, hospodárne a trvalo udržateľné využívanie vôd, d) manažment povodí a zlepšenie kvality životného prostredia a jeho zložiek, e) znižovanie nepriaznivých účinkov povodní a sucha, f) zabezpečenie funkcií vodných tokov, g) bezpečnosť vodných stavieb, h) využívanie vody s ohľadom na jej strategický a bezpečnostný význam pre štát, na verejný záujem, potravinovú bezpečnosť štátu a na jej prednostné určenie podľa § 3 ods. 4.
Tento zákon upravuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb k vodám a nehnuteľnostiam, ktoré s nimi súvisia pri ich ochrane, účelnom a hospodárnom využívaní, oprávnenia a povinnosti orgánov štátnej vodnej správy a zodpovednosť za porušenie povinností podľa tohto zákona.
Tento zákon upravuje podmienky prepravy vody odobranej z vodných útvarov nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky cez hranice Slovenskej republiky na osobnú spotrebu a na poskytnutie humanitárnej pomoci a pomoci v núdzových stavoch.1c)
Podľa § 3 ods. 1 - 8 vodného zákona, vody sa členia na povrchové vody a podzemné vody.
Povrchovými vodami sú vnútrozemské vody okrem podzemných vôd, brakické vody a pobrežné vody. Povrchové vody vo vzťahu k chemickému stavu podľa § 4a ods. 6 výnimočne zahŕňajú aj výsostné vody. Povrchovými vodami sú aj vody, ktoré sa vyskytujú na území chránenom pred zaplavením pri povodni a ktoré nemôžu pri zvýšenom vodnom stave vo vodnom toku odtekať prirodzeným spôsobom (ďalej len „vnútorná voda“). Za vnútorné vody sa nepovažujú vody odvádzané verejnou kanalizáciou.
Podzemnými vodami sú všetky vody nachádzajúce sa pod povrchom zeme v pásme nasýtenia a v bezprostrednom kontakte s pôdou alebo s pôdnym podložím vrátane podzemných vôd slúžiacich ako médium na akumuláciu, transport a exploatáciu zemského tepla z horninového prostredia (ďalej len „geotermálna voda“). Podzemnými vodami zostávajú podzemné vody aj po ich odkrytí prirodzeným prepadom ich nadložia, banskou činnosťou,4) činnosťou vykonávanou banským spôsobom5) alebo vykonaním inej obdobnej činnosti.
Podzemné vody sú prednostne určené na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a na účely, na ktoré je použitie pitnej vody ustanovené osobitným predpisom.6) Iné použitie podzemných vôd je možné iba pri zachovaní ich prednostného určenia.
Na vody, ktoré sú vyhlásené za prírodné liečivé zdroje a za prírodné zdroje minerálnych stolových vôd podľa osobitného predpisu,7) a na vody, ktoré sú vyhradenými nerastmi podľa osobitného predpisu8) (ďalej len „osobitné vody“), sa tento zákon vzťahuje, len ak to výslovne ustanovuje.
Banské vody sa na účely tohto zákona považujú za povrchové vody alebo podzemné vody a tento zákon sa na ne vzťahuje, ak osobitný predpis9) neustanovuje inak.
Brakickými vodami sú útvary povrchovej vody v blízkosti vyústení riek, ktoré majú čiastočne slaný charakter v dôsledku svojej blízkosti pri pobrežných vodách a sú podstatne ovplyvnené prítokmi sladkej vody.
Pobrežnými vodami sú povrchové vody, ktoré sa nachádzajú pri pevnine od čiary, ktorej každý bod je vo vzdialenosti jednej morskej míle na morskej strane od najbližšieho bodu základnej čiary, od ktorej sa meria šírka pásma výsostných vôd, a tam, kde je to primerané, siahajú až po vonkajšiu hranicu brakických vôd.
Podľa § 5 ods. 1 - 5 vodného zákona, na zabezpečenie ochrany vôd a jej trvalo udržateľného využívania sa určujú environmentálne ciele pre a) útvary povrchových vôd, b) útvary podzemných vôd, c) chránené územia, ktorými sú 1. územia s povrchovou vodou určenou na odber pre pitnú vodu, 2. územia s vodou určenou na kúpanie, 3. územia s povrchovou vodou vhodnou pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb, 4. chránené oblasti prirodzenej akumulácie vôd (ďalej len „chránená vodohospodárska oblasť“), 5. ochranné pásma vodárenských zdrojov, 6. referenčné lokality, 7. citlivé oblasti, 8. zraniteľné oblasti, 9. chránené územia a ich ochranné pásma podľa osobitného predpisu.14)
Environmentálnym cieľom pre útvar povrchovej vody je vykonanie opatrenia na a) zabránenie zhoršeniu stavu útvarov povrchovej vody, b) ochranu, zlepšovanie a obnovovanie útvarov povrchovej vody s cieľom dosiahnuť dobrý stav povrchových vôd do 22. decembra 2015, c) ochranu a zlepšovanie umelých a výrazne zmenených útvarov povrchových vôd s cieľom dosiahnuť dobrý ekologický potenciál a dobrý chemický stav do 22. decembra 2015, d) postupné znižovanie znečisťovania prioritnými látkami a zastavenie alebo postupné ukončenie emisií, vypúšťania a únikov prioritných nebezpečných látok.
Environmentálnym cieľom pre útvar podzemnej vody je vykonanie opatrení na a) zabránenie alebo obmedzenie vstupu znečisťujúcich látok do podzemnej vody a na zabránenie zhoršeniu stavu útvarov podzemných vôd, b) ochranu, zlepšovanie a obnovovanie útvarov podzemnej vody a na zabezpečenie rovnováhy medzi odbermi podzemných vôd a dopĺňaním ich množstva s cieľom dosiahnuť dobrý stav podzemných vôd do 22. decembra 2015, c) zvrátenie významného vzostupného trendu koncentrácie znečisťujúcej látky, ktorý je spôsobený ľudskou činnosťou s cieľom postupného znižovania znečisťovania podzemnej vody.
Pre chránené územia platia environmentálne ciele uvedené v odsekoch 2 a 3, ak tento zákon alebo osobitný predpis15) neustanovuje prísnejšie požiadavky.
Ak sa na útvar povrchovej vody alebo na útvar podzemnej vody vzťahuje viac environmentálnych cieľov, uplatní sa najprísnejší environmentálny cieľ.
Podľa § 13 ods. 1, 7 vodného zákona, plán manažmentu povodia je základným nástrojom na dosiahnutie cieľov vodného plánovania v oblastiach povodí, ktorý na základe vykonaných analýz súčasného stavu povrchových vôd a podzemných vôd a zhodnotenia vplyvu ľudskej činnosti na vodné pomery ustanovuje environmentálne ciele a programy opatrení na ich dosiahnutie vrátane finančného zabezpečenia. Plán manažmentu povodia sa povinne využíva v krajinnom plánovaní alebo môže byť krajinným plánom.
Návrh plánu manažmentu povodia, ktorý obsahuje program opatrení, schvaľuje ministerstvo. Schválené plány manažmentu povodí sú podkladom na vypracovanie Vodného plánu Slovenska a jeho programu opatrení. Plán manažmentu povodí sa prehodnocuje a aktualizuje každých šesť rokov.
Podľa § 16 ods. 1, ods. 6 písm. b) vodného zákona, environmentálne ciele určené na dosiahnutie dobrého stavu povrchových vôd a dobrého stavu podzemných vôd sa musia zabezpečiť plnením programu opatrení, ktoré sú ustanovené v pláne manažmentu povodí do 22. decembra 2015.
Za nesplnenie environmentálnych cieľov sa nepovažuje b) ak neúspech pri dosahovaní dobrého stavu podzemnej vody, dobrého ekologického stavu alebo dobrého ekologického potenciálu, alebo pri predchádzaní zhoršenia stavu útvaru povrchovej vody alebo podzemnej vody je dôsledkom nových zmien fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmien úrovne hladiny útvarov podzemnej vody, alebo ak sa nepodarí zabrániť zhoršeniu stavu útvaru povrchovej vody z veľmi dobrého stavu na dobrý stav v dôsledku nových trvalo udržateľných rozvojových činností človeka a sú splnené súčasne všetky tieto podmienky: 1. uskutočnia sa všetky realizovateľné kroky na obmedzenie nepriaznivého dopadu na stav útvaru povrchovej vody alebo stav útvaru podzemnej vody, 2. dôvody úprav alebo zmien útvarov povrchovej vody alebo útvarov podzemnej vody sú menovito uvedené a vysvetlené v pláne manažmentu povodia (§ 13) a environmentálne ciele sa vyhodnotia každých šesť rokov, 3. dôvody pre tieto úpravy alebo zmeny vyplývajú z nadradeného verejného záujmu alebo prínosy z dosiahnutia cieľov podľa odseku 1 pre životné prostredie a spoločnosť sú prevážené prínosmi nových úprav alebo zmien pre ľudské zdravie, udržanie ľudskej bezpečnosti alebo trvalo udržateľného rozvoja a 4. očakávané prínosy týchto úprav alebo zmien vodného útvaru nie je možné z dôvodov technickej realizovateľnosti alebo neprimeraných nákladov dosiahnuť inými prostriedkami, ktoré sú podstatne lepšou environmentálnou voľbou.
Podľa § 16a ods. 13, 21, 23 vodného zákona, ak orgán štátnej vodnej správy rozhodne, že nejde o navrhovanú činnosť podľa § 16 ods. 6 písm. b), žiadateľ je oprávnený podať návrh na začatie konania o povolení navrhovanej činnosti.
(21) Ak sa v konaní preukáže, že žiadateľ realizáciou navrhovanej činnosti splní podmienky podľa § 16 ods. 6 písm. b) bodov 1 až 4, orgán štátnej vodnej správy v rozhodnutí zároveň určí, že sa navrhovaná činnosť môže realizovať.
(23) Povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa povoľuje navrhovaná činnosť bez vydania rozhodnutia v konaní podľa odseku 13 alebo 21.
Podľa § 73 ods. 21 vodného zákona, rozhodnutia podľa § 16a ods. 13 a ods. 21 sú podkladom k vyjadreniu orgánu štátnej vodnej správy v územnom konaní navrhovanej činnosti; ak sa územné konanie pre navrhovanú činnosť nevyžaduje, tieto rozhodnutia sú podkladom ku konaniu o povolení navrhovanej činnosti.
30. Podľa § 38a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“), s územným konaním sa spájajú, pokiaľ to nevylučuje povaha veci alebo ak osobitné predpisy neustanovujú inak, aj iné konania potrebné na umiestnenie stavby alebo na určenie využitia územia. Správne orgány príslušné na ich uskutočňovanie majú v územnom konaní postavenie dotknutého orgánu podľa § 140a.
Podľa § 47 ods. 1 písm. a) a i) stavebného zákona, stavby sa musia navrhovať tak, aby boli po celý čas životnosti v súlade so základnými požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami a aby boli zhotovené z vhodných stavebných výrobkov a pritom aby a) stavba bola začlenená do územia v súlade s urbanistickými, architektonickými a environmentálnymi zásadami a požiadavkami ochrany prírody a krajiny a pamiatkovej starostlivosti tak, aby sa vylúčili negatívne účinky stavby na okolie z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia, prípadne aby sa obmedzili na prípustnú mieru, i) bol zabezpečený odvoz alebo iný spôsob zneškodnenia odpadu z užívania stavby,
Podľa § 88a ods. 1, 4, 7, 9 stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní.
(4) V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby.
(7) Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66.
(9) S konaním o dodatočnom povolení stavby, ktorá je už dokončená, môže stavebný úrad spojiť kolaudačné konanie.
Podľa § 126 ods. 1, 2, 4 stavebného zákona, ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok, vodách, o ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu ovzdušia, o ochrane a využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane prírody, o požiarnej ochrane, o zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, o odpadoch, o veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych hraníc, o pozemných komunikáciách, o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky pri umiestňovaní reklamných stavieb, o dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej plavbe, o energetike, o tepelnej energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej správe, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov.
(2) Ak tento zákon ustanovuje postup pri preskúmavaní záujmov chránených osobitnými predpismi a pri uplatňovaní stanovísk alebo obdobných opatrení dotknutých orgánov, postupujú podľa neho dotknuté orgány uvedené v odseku 1. Právo týchto správnych orgánov vydať samostatné rozhodnutie zostáva nedotknuté, ak to predpisy na ochranu nimi sledovaných záujmov ustanovujú.
(4) Dotknutý orgán môže v stanovisku v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa osobitných predpisov12a) uviesť, že jeho stanoviskom sa nahrádza aj jeho vyjadrenie alebo stanovisko k posudzovanému zámeru v konaní, ktoré nasleduje podľa tohto zákona.
Podľa § 140a ods. 1, 3 stavebného zákona, dotknutým orgánom podľa tohto zákona je a) orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1, ak konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má naň nadväzovať alebo s ním súvisí, b) obec, ak nie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na jej území, okrem stavby diaľnice alebo rýchlostnej cesty, c) vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia a iná právnická osoba, ak to ustanovuje osobitný predpis.15)
(3) Dotknuté orgány v konaniach podľa tohto zákona chránia záujmy uvedené v § 126 ods. 1 v rámci svojej pôsobnosti najmä tým, že majú právo nazerať do spisov, podávať záväzné stanoviská podľa § 140b, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke a vykonávať so stavebným úradom spoločné úkony podľa tohto zákona.
Podľa § 140b ods. 1, 5, 6 stavebného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.
(5) Pri riešení rozporov medzi dotknutými orgánmi vyplývajúcich zo záväzných stanovísk sa postupuje podľa § 136. Ak námietky účastníkov konania smerujú proti obsahu záväzného stanoviska, stavebný úrad konanie preruší a vyžiada si od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý orgán stanovisko nezmení, stavebný úrad si vyžiada potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od
orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie veci stavebným úradom.
(6) Ak odvolanie proti rozhodnutiu podľa tohto zákona smeruje proti obsahu záväzného stanoviska, odvolací orgán konanie preruší a vyžiada si stanovisko k obsahu odvolania od dotknutého orgánu príslušného na vydanie záväzného stanoviska. Odvolanie spolu so stanoviskom dotknutého orgánu k obsahu odvolania predloží stavebný úrad orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu a vyžiada si od neho potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie o odvolaní.
31. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Správny súdny poriadok v § 182 ods. 1 písm. e) ustanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné („žalobné body“). Je teda na každom žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu alebo rozhodnutia orgánov verejnej správy využije. Správny súd nepredstavuje ďalšiu inštitúciu v administratívnom konaní, t.j. konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je v zmysle ustanovení Správneho súdneho poriadku viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), pričom na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať z obsahu administratívneho spisu a nemá ani oprávnenie v žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje ust. § 134 ods. 2 SSP, avšak v preskúmavanej veci sa o takýto prípad nejedná.
32. Vzhľadom na žalobcom formulované žalobné dôvody a námietky žalobcu, správny súd sa v prvom rade zaoberal skúmaním aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby a mal za to, že žalobca v žalobe jednoznačne tvrdil, že bol porušený záujem v oblasti životného prostredia, preto súd mal za to, že žalobca podáva žalobu ako zainteresovaná verejnosť podľa ust. § 178 ods. 3 SSP. Žalobná legitimácia zainteresovanej verejnosti sa pritom týka verejného záujmu v oblasti životného prostredia a bola legislatívne upravená vo veciach na základe požiadavky vyplývajúcej z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci prejudiciálnej otázky C- 240/09.
Vychádzajúc z uvedeného správny súd mal za to, že žalobca podal žalobu ako zainteresovaná verejnosť podľa § 178 ods. 3 SSP, a preto sa v ďalšom konaní zaoberal žalobcom vznesenými námietkami.
33. Z obsahu administratívneho spisu, tak ako je opísaný v čl. I tohto odôvodnenia, vyplývalo, že dňa 25. 09. 2019 bola Mestu Nitra ako stavebnému úradu doručená žiadosť stavebníka JASPLASTIK- SK, spol. s r.o., na dodatočné povolenie stavby. Názov stavby bol vymedzený ako Výrobný závod JASPLASTIK - SK, Prístavba skladu - Hala 6 (Hala 5) v rozsahu: stavebných objektov SO 51 Plynofikácia plechového skladu, SO 54 Plachtový sklad 3, SO 56 Vonkajšie osvetlenie, SO 60 Prístavba skladu - Hala 6, SO 61 Ekosklady, prevádzkových súborov: PS 501 Drvička - strojné zariadenie, PS 502 Drvička - elektrotechnické zariadenie, PS 503 Rozvod stlačeného vzduchu, katastrálne územie C.. Okrem toho, dňa 17. 10. 2019 bol stavebnému úradu doručený Záznam Slovenskej stavebnej inšpekcie, Inšpektorát Nitra z výkonu štátneho stavebného dohľadu č. 227/2019-SSI 66/004 zo dňa 14. 10. 2019 so záverom, že boli zistené nedostatky uvedené v bode III a jedným z nich bolo uskutočnenie stavby (novostavby) „Výrobný závod JASPLASTIK-SK- Prístavba skladu - Hala 6“ - Priemyselný park Nitra - Sever, v období od marca 2017 do januára 2019, bez vydaného právoplatného stavebného povolenia a tiež užívanie predmetnej stavby v období január 2019 do 20. 08. 2019 (deň miestnej obhliadky k výkonu ŠSD) bez vydaného kolaudačného rozhodnutia. Následne stavebný úrad realizoval informáciu o podaní žiadosti o vydanie dodatočného povolenia stavby a z vlastného podnetu bolo stavebným úradom vydané oznámenie o začatí konania o odstránení nepovolenej stavby, resp. o dodatočnom povolení stavby zrealizovanej bez vydaného stavebného povolenia a oznámenie o začatí kolaudačného konania s nariadením ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním.
Žalobca si v konaní v stanovenej lehote uplatnil námietky, o ktorých bolo rozhodnuté v prvostupňovom napadnutom rozhodnutí. Okrem námietok Mesto Nitra ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 ods. 1 stavebného zákona po prerokovaní predmetnej veci v konaní s dotknutými orgánmi a so známymi účastníkmi konania, postupom podľa § 62, § 81 ods. 1 písm. b), a § 88a) stavebného zákona a na základe uskutočneného konania, na základe predložených dokladov, stanovísk a posúdení, preskúmania súladu stavby s verejnými záujmami chránenými osobitnými predpismi a na základe výsledkov ústneho pojednávania a tvaromiestnej obhliadky stavby rozhodnutím č. SP 16153/2019-019-Ing.Br zo dňa 03. 11. 2020 podľa § 66 a § 88a) ods. 4 stavebného zákona vydal rozhodnutie o dodatočnom povolení dokončenej stavby (novostavba) zrealizovanej bez vydaného stavebného povolenia: „Výrobný závod JASPLASTIK - SK- Prístavba skladu - Hala 6“ -Priemyselný park Nitra-Sever- v rozsahu stavby: A/ stavebných objektov: SO 51 Plynofikácia plechového skladu, SO 54 Plachtový sklad 3, SO 56 Vonkajšie osvetlenie, SO 60 Prístavba skladu - Hala 6, SO 61 Ekosklady, SO 61/1 Ekosklad 30 m3, SO 61/2 Ekosklad 15 m3, B/ prevádzkových súborov: PS 501 Drvička - strojné zariadenie, PS 502 Drvička - elektrotechnické zariadenie, PS 503 Rozvod stlačeného vzduchu; stavba sa nachádza v katastrálnom území C., parcelné číslo: XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XXX, pričom stavebník má k uvedeným parcelám vlastnícke právo na základe LV č. XXXX, charakter stavby je trvalý, účel stavby SO 60, SO 54, SO 61 - pozemná stavby - nebytová budova
- priemyselná budova a sklad, SO 51, SO 56 - inžinierske stavby, stavebníkom JASPLASTIK - SK podľa projektovej dokumentácie stavby, predloženej v konaní o dodatočnom povolení stavby, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia, ako príloha pre stavebníka. Zároveň podľa § 82 stavebného zákona stavebný úrad vydal aj kolaudačné rozhodnutie, ktorým povolil užívanie stavby (novostavba) „Výrobný závod JASPLASTIK - SK- Prístavba skladu - Hala 6“ -Priemyselný park Nitra-Sever- v rozsahu stavby vyššie špecifikovanej. Tiež stanovil podmienky pre užívanie stavby podľa § 82 ods. 2 stavebného zákona, ako aj podmienky vyplývajúce z podmienok dotknutých orgánov, uviedol zoznam účastníkov konania a spracovateľov projektovej dokumentácie. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím, v ktorom poukázal na odvolacie námietky žalobcu a uviedol, že po preštudovaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že stavebný úrad sa námietkami žalobcu vysporiadal a jednotlivo ich vyhodnotil tak, že časti pripomienok vyhovel a časti pripomienok nevyhovel s odôvodnením. Okrem toho dodal, že z ust. § 88a odsekov 1 a 2 stavebného zákona pritom vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t.j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod. Posúdenie súladu s nimi vykonáva príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Musí posúdiť najmä súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, určené záväzné limity a regulatívy, ktoré vykonáva obec. Rozsah požadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z ustanovenia § 126 stavebného zákona, ktoré sa týka ochrany zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho, o aký druh stavby ide, na aký účel sa má stavba užívať, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté, kde je stavba umiestnená, či sú v predmetnom území vyhlásené ochranné pásma, a pod. Kritériom posúdenia je súlad návrhu so všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu obsiahnutými najmä v § 47 stavebného zákona a vo vyhláške č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Podľa odseku 3 stavebný úrad koordinuje stanoviská dotknutých orgánov tak, aby boli vo vzájomnom súlade, a pokiaľ by sa v konaní vyskytli rozpory, je oprávnený ich odstraňovať, resp. postupovať podľa § 136 stavebného zákona. Ak by však boli v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou, tak ich zamietne.
34. Z uvedeného teda podľa názoru súdu vyplývalo, že stavebný úrad začal z vlastného podnetu konanie o dodatočnom povolení stavby, ako aj posúdil doklady, predložené vlastníkom stavby za účelom posúdenia, či dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Keďže išlo o stavbu už dokončenú, stavebný úrad s konaním o dodatočnom povolení stavby spojil aj kolaudačné konanie. Následne stavebný úrad po prerokovaní predmetnej veci v konaní s dotknutými orgánmi a so známymi účastníkmi konania, postupom podľa § 62, § 81 ods. 1 písm. b), a § 88a) stavebného zákona a na základe
uskutočneného konania, na základe predložených dokladov, stanovísk a posúdení, preskúmania súladu stavby s verejnými záujmami chránenými osobitnými predpismi a na základe výsledkov ústneho pojednávania a tvaromiestnej obhliadky stavby rozhodnutím č. SP 16153/2019-019-Ing.Br zo dňa 03. 11. 2020 podľa § 66 a § 88a) ods. 4 stavebného zákona vydal rozhodnutie o dodatočnom povolení dokončenej stavby (novostavba) zrealizovanej bez vydaného stavebného povolenia: „Výrobný závod JASPLASTIK - SK- Prístavba skladu - Hala 6“ - Priemyselný park Nitra-Sever- v rozsahu stavby: A/ stavebných objektov: SO 51 Plynofikácia plechového skladu, SO 54 Plachtový sklad 3, SO 56 Vonkajšie osvetlenie, SO 60 Prístavba skladu - Hala 6, SO 61 Ekosklady, SO 61/1 Ekosklad 30 m3, SO 61/2 Ekosklad 15 m3, B/ prevádzkových súborov: PS 501 Drvička - strojné zariadenie, PS 502 Drvička - elektrotechnické zariadenie, PS 503 Rozvod stlačeného vzduchu; stavba sa nachádza v katastrálnom území C., parcelné číslo: XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XXX, pričom stavebník má k uvedeným parcelám vlastnícke právo na základe LV č. XXXX, charakter stavby je trvalý, účel stavby SO 60, SO 54, SO 61 - pozemná stavby - nebytová budova
- priemyselná budova a sklad, SO 51, SO 56 - inžinierske stavby, stavebníkom JASPLASTIK - SK podľa projektovej dokumentácie stavby, predloženej v konaní o dodatočnom povolení stavby, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia, ako príloha pre stavebníka. Zároveň podľa § 82 stavebného zákona vydal kolaudačné rozhodnutie, ktorým povolil užívanie stavby ( novostavba) „Výrobný závod JASPLASTIK - SK- Prístavba skladu - Hala 6“ -Priemyselný park Nitra-Sever- v rozsahu stavby vyššie špecifikovanej. Tiež stanovil podmienky pre užívanie stavby podľa § 82 ods. 2 stavebného zákona, ako aj podmienky vyplývajúce z podmienok dotknutých orgánov, uviedol zoznam účastníkov konania a spracovateľov projektovej dokumentácie. Rozhodol tiež o námietkach a pripomienkach účastníkov konania, vrátane pripomienok 1 - 11 dotknutej verejnosti - žalobcu, teda podľa názoru súdu stavebný úrad prejednal vec s účastníkmi konania a dotknutými orgánmi a vydal rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby a kolaudačnom konaní, pričom vo výroku špecifikoval jednotlivé stavebné objekty umiestnenej stavby, rozsah stavby a stanovil podmienky pre užívanie stavby a tiež vysporiadal sa s námietkami žalobcu, preto mal za to, že prvostupňové rozhodnutie obsahuje všetky rozhodné skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia. Rovnako tak súd bol toho názoru, že aj odôvodnenie rozhodnutia žalovaného obsahuje všetky náležitosti vyžadované v § 47 ods. 3 správneho poriadku. V preskúmavanej veci je zrejmé, že návrh na umiestnenie stavby bol posúdený podľa § 88a stavebného zákona a bolo zistené, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom, rovnako tak nie je v rozpore s územným plánom a zámer k predmetnej stavbe bol posúdený Okresným úradom Nitra, odd. ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, v zisťovacom konaní podľa § 29 zák. č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý vydal rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2017/24051-12-F36 zo dňa 23. 08. 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 09. 2017.
35. S poukazom na predmet konania súd bol tiež toho názoru, že žalobné body sú len všeobecnými námietkami, ktoré neobsahujú žiadnu skutkovú a právnu argumentáciu viažucu sa vecne k napadnutému rozhodnutiu žalovaného, či rozhodnutia stavebného úradu a k dôvodom týchto rozhodnutí. Ako už bolo uvedené, správny súd nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, nenahrádza teda svojou prieskumnou činnosťou činnosť orgánu verejnej správy, a preto mu ani nebola zverená kompetencia preskúmať napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, v celom rozsahu. Rozsah a obsah prieskumu je striktne vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe. Správny súd teda skúma zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy len z tých dôvodov, ktoré ako porušenie zákona žalobca uplatnil vo včas podanej správnej žalobe. Všeobecná námietka nezákonnosti, obsahujúca tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie je v rozpore so zákonom, alebo že orgán verejnej správy porušil, resp. nedodržal procesné ustanovenia, bez skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa k preskúmavanému konkrétnemu prípadu, žiadny obsah takémuto prieskumu nedáva, a preto musí byť vyhodnotená ako nedôvodná.
36. Žalobca v žalobe namietal nedodržanie postupu pri zabezpečení stanovísk v súlade s § 140b ods. 6 stavebného zákona, nakoľko si stavebný úrad nezabezpečil záväzné stanovisko štátnej vodnej správy podľa § 28 vodného zákona, v ktorom malo byť uvedené, akým spôsobom bolo zohľadnené rozhodnutie podľa § 16 vodného zákona. Mal pritom za to, že ide o otázku, ktorú si zodpovedať sám nemôže. Nedodržanie tohto postupu podľa žalobcu spôsobilo, že nedošlo k riadnemu a zákonnému overeniu záujmov ochrany vôd, pretože záväzné stanovisko štátnej vodnej správy okresného úradu je nepostačujúce, ale bolo potrebné požadovať záväzné stanovisko štátnej vodnej správy okresného úradu v sídle kraja k splneniu záujmov vyplývajúcich z Rámcovej smernice o vode č. 2000/60/ES vo
forme rozhodnutia podľa § 16a vodného zákona. Takáto argumentácia sa správnemu súdu javí ako všeobecná, neobsahujúca žiadne konkrétne skutočnosti a argumenty, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že stavba, ktorej sa týka predmetné dodatočné stavebné povolenie a kolaudačné konanie, je navrhovanou činnosťou podľa vodného zákona. Nestačí pritom pre vyvodenie záveru o nezákonnosti napádaného rozhodnutia, len tá skutočnosť, že žalobca tvrdí, že na predmetné rozhodnutie sa vzťahuje § 16 vodného zákona. Na zdôvodnenie preto správny súd uvádza, že ustanovenie § 16 ods. 10 vodného zákona vymedzuje pre účely § 16a vodného zákona pojem „navrhovaná činnosť“ tak, že „fyzická alebo právnická osoba, ktorá má záujem realizovať trvalo udržateľné rozvojové činnosti človeka alebo ich zmeny, zmeny fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmeny úrovne hladiny útvarov podzemnej vody (ďalej len navrhovaná činnosť) je pred podaním návrhu na začatie konania o povolení navrhovanej činnosti povinná postupovať podľa § 16a“. Toto ustanovenie je potrebné vykladať systematicky v zmysle predmetu úpravy vodného zákona, vymedzené v § 1, najmä jeho ods. 3, ako aj v súlade s úpravou environmentálnych cieľov obsiahnutou v § 5 ods. 1 vodného zákona. Vodný zákon v § 16 upravuje osobitosti určovania environmentálnych cieľov. Potom „navrhovaná činnosť“ v zmysle § 16 ods. 10 vodného zákona je len tá činnosť, ktorá sa týka útvarov povrchových vôd, podzemných vôd, chránených území uvedených v § 5 ods. 1 písm. c/ vodného zákona a nehnuteľností, ktoré s nimi súvisia, tak pri ochrane, ako aj pri účelnom a hospodárnom využívaní. To znamená, že nie každá činnosť, ktorá vyžaduje povolenie štátneho orgánu, resp. orgánu verejnej správy, je navrhovanou činnosťou podľa vodného zákona. V tomto smere žaloba neobsahuje žiadnu skutkovú argumentáciu, pre ktorú by predmetná stavba mala plniť atribúty navrhovanej činnosti podľa vodného zákona, a preto bolo potrebné žalobcovu námietku považovať za všeobecnú, a následne ju vyhodnotiť ako nedôvodnú. Mal pritom za to, že aj ďalšie námietky žalobcu, nadväzujúce na predmetnú navrhovanú činnosť, je potrebné vyhodnotiť za nedôvodné. Neobstojí pritom ani poukaz na § 73 ods. 21 vodného zákona, z ktorého vyplýva, že rozhodnutia podľa § 16a ods. 13 a 21 sú podkladom k vyjadreniu orgánu štátnej vodnej správy v územnom konaní navrhovanej činnosti, resp. ak sa územné konanie pre navrhovanú činnosť nevyžaduje, tieto rozhodnutia sú podkladom ku konaniu o povolení navrhovanej činnosti. V danom prípade išlo o konanie o dodatočné stavebné povolenie spojené s kolaudačným konaním, týkajúcim sa stavby - „Výrobný závod JASPLASTIK - SK- Prístavba skladu - Hala 6“ - Priemyselný park Nitra- Sever - v rozsahu stavby: A/ stavebných objektov: SO 51 Plynofikácia plechového skladu, SO 54 Plachtový sklad 3, SO 56 Vonkajšie osvetlenie, SO 60 Prístavba skladu - Hala 6, SO 61 Ekosklady, SO 61/1 Ekosklad 30 m3, SO 61/2 Ekosklad 15 m3, B/ prevádzkových súborov: PS 501 Drvička - strojné zariadenie, PS 502 Drvička - elektrotechnické zariadenie, PS 503 Rozvod stlačeného vzduchu, pričom Okresný úrad Nitra, odd. ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, v zisťovacom konaní podľa § 29 zák. č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov vydal rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2017/24051-12-F36 zo dňa 23. 08. 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 09. 2017 a rozhodol ním o tom, že navrhovaná činnosť „Jasplastik - rozšírenie lisovne plastov, sklad 5 - Nitra“, ktorú predložil JASPLASTIK - SK spol. s r.o. sa podľa § 29 zákona o posudzovaní vplyvov po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať. Okrem toho súčasťou administratívneho spisu je aj vyjadrenie orgánu štátnej vodnej správy Okresného úradu Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia zo dňa 02. 07. 2019, z ktorého vyplýva, že navrhovaná akcia „Výrobný závod JASPLASTIK - Prístavba skladu - Hala 6“ je z hľadiska ochrany vodných pomerov možná za podmienok
- stavbu realizovať podľa predloženej projektovej dokumentácie a platných STN, dodržiavať ochranné pásma existujúcich inžinierskych sietí (kanalizácia, vodovod a pod), kladný hydrogeologický posudok k vypúšťaniu dažďových vôd do vsaku, odvedenie dažďových vôd riešiť v súlade s platnou legislatívou, kladné stanovisko vlastníka resp. prevádzkovateľa vodovodu a kanalizácie k napojeniu. Predložená projektová dokumentácia k dodatočnému povoleniu stavby rieši prístavbu skladu - hala 6 pre výrobný závod JASPLASTIK-SK. Odvod dažďových vôd z nového objektu skladovej haly a priľahlej spevnenej plochy a komunikácie bude riešený vybudovaním nového akumulačného a vsakovacieho systému Elwa. Splaškové vody budú prečerpávané čerpacou stanicou a odvádzané tlakovou kanalizáciou do jestvujúcej areálovej kanalizácie. Predĺženie pitného vodovodu sa napojí na už vybudovaný rozvod pitného vodovodu. Vo výrobnom areáli bude rozšírený požiarny vodovod o vetvu „UV“. Stavebný objekt „SO 55 Dažďová kanalizácia a vsakovací systém, SO 57 Predĺženie pitného vodovodu, SO 58 Predĺženie požiarneho vodovodu, SO 59 Predĺženie splaškovej kanalizácie“ je v zmysle § 52 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „vodný zákon“) vodnou stavbou, podlieha stavebnému povoleniu špeciálnym stavebným úradom, preto je potrebné požiadať tunajší orgán štátnej vodnej správy o stavebné povolenie v zmysle ust. § 26 vodného zákona. Považuje sa za záväzné stanovisko v zmysle
§ 73 ods. 18 vodného zákona. Rovnako tak Okresný úrad Nitra, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal dňa 09. 09. 2019 súhlas podľa § 27 ods. 1 písm. c) vodného zákona na sklad znečisťujúcich látok a to SO 61 Ekokontajnery, SO 61/1 Ekosklad 1 - 30 m3 - budú sa tu skladovať horľavé kvapaliny v IV. Triede nebezpečnosti (minerálne nechlórované hydraulické a motorové oleje), SO 61/2 Ekosklad 2 - 15m3 - budú sa tu skladovať iba tuhé nebezpečné odpady. Uvedené stanoviská podľa názoru súdu sú postačujúce za účelom preukázania ochrany životného prostredia, v oblasti vôd a nakladania s nimi a to najmä za stavu, že žalobca v žiadnom rozsahu nepreukázal, že stavba sa týka navrhovanej činnosti podľa vodného zákona.
K viazanosti orgánov verejnej správy v stavebnom konaní vydanými záväznými stanoviskami správny súd dopĺňa, že z § 140b Stavebného zákona, v ktorom je inštitút záväzného stanoviska upravený, konkrétne z jeho ods. 1 vety druhej explicitne vyplýva uvedená viazanosť stavebného úradu záväzným stanoviskom. Táto viazanosť sa prejavuje tým, že stavebný úrad musí so záväzným stanoviskom v konaní nakladať ako s právoplatným správnym rozhodnutím. Rovnako tak správny súd pri preskúmaní rozhodnutí orgánov verejnej správy vydaných v stavebnom konaní, v ktorom tieto boli v danom rozsahu viazané vydaným záväzným stanoviskom, musí túto viazanosť orgánov verejnej správy záväzným stanoviskom zohľadniť, keďže správny súd pri súdnom prieskume zákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy je jednak viazaný skutkovým a právnym stavom (teda aj tým, že orgán verejnej správy mal zákonnú povinnosť vychádzať zo záväzného stanoviska) daným v čase nadobudnutia právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP).
Aktuálna súdna prax sa v zásade ustálila v tom, že záväzné stanoviská podľa § 140b Stavebného zákona nemožno samostatne napadnúť správnou žalobou, keďže ide o opatrenie, ktorým nebolo trvalým spôsobom zasiahnuté do subjektívnych práv žalobcu, a preto až konečné meritórne rozhodnutie vo veci samej vydané v územnom, resp. v stavebnom konaní je následne možné podrobiť súdnemu prieskumu správnym súdom (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - ďalej aj len „NS SR“ - sp. zn. 8Sžk/4/2018 z 11. júla 2019). Na to nadväzuje aj právna úprava obsiahnutá v § 27 ods. 1 Správneho súdneho prieskumu, podľa ktorej možno pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy posúdiť i zákonnosť skôr vydaného opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie vychádza, ak bolo preň skôr vydané opatrenie záväzné a ak skôr vydané opatrenie nebolo možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2 SSP. Tento postup (t.j. preskúmanie skôr vydaného záväzného stanoviska ako opatrenia, z ktorého orgány verejnej správy v stavebnom konaní pri rozhodovaní vo veci samej vychádzali) je však možný podľa § 27 ods. 1 SSP výlučne za splnenia tej procesnej podmienky, že žalobca v správnom súdnom konaní navrhne preskúmanie zákonnosti vydaného dotknutého stanoviska.
V tomto správnom súdnom konaní žalobca takýto procesný návrh neuviedol, v dôsledku čoho je v tomto správnom súdnom konaní vylúčené preskúmanie zákonnosti vyššie citovaných záväzných stanovísk. Čo sa týka toho, že správne orgány nezaobstarali ďalšie záväzné stanoviská podľa požiadaviek žalobcu, na uvedené sa nevzťahuje procesný postup podľa § 140b ods. 6 stavebného zákona, ktorý sa týka toho, ak odvolanie proti rozhodnutiu (myslí sa prvostupňovému správnemu orgánu) podľa tohto zákona smeruje proti obsahu záväzného stanoviska. Odvolanie žalobcu proti žiadnemu konkrétnemu záväznému stanovisku nesmerovalo, preto nebolo potrebné ani vyvolať postup podľa § 140b ods. 6 stavebného zákona.
Ohľadom žalobcom vytýkanej absencie záväzného stanoviska, správny súd uvádza, že pri dodatočnom povolení stavby dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t.j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod. Posúdenie súladu s nimi vykonáva príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Musí posúdiť najmä súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, určené záväzné limity a regulatívy, ktoré vykonáva obec. Rozsah požadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z ustanovenia § 126 stavebného zákona, ktoré sa týka ochrany zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho, o aký druh stavby ide, na aký účel sa má stavba užívať, ktoré záujmy
budú stavbou dotknuté, kde je stavba umiestnená, či sú v predmetnom území vyhlásené ochranné pásma, a pod.
Vzhľadom na uvedené aj správny súd bol toho názoru, že žalobca nepreukázal potrebu zabezpečenia ďalšieho záväzného stanoviska, týkajúceho sa ochrany vôd, a preto bolo potrebné konštatovať, že skutkový stav orgánom verejnej správy bol zistený správne a dostatočne za účelom posúdenia súladu dotknutej stavby s chránenými záujmami.
37. Ohľadom ďalších námietok, týkajúcich sa nedodržania § 47 stavebného zákona, nakladania s odpadmi a cestné komunikácie, správny súd uvádza, že aj tieto námietky sú všeobecné, nakoľko žalobca v žiadnom rozsahu nekonkretizoval konkrétny vplyv stavby na ním namietané dopady. Rovnako tak sú tieto námietky aj nedôvodné, pretože dňa 04. 06. 2019 vydalo Mesto Nitra súhlas na povolenie stavby malého zdroja znečistenia ovzdušia, ako aj dňa 09. 08. 2019 vydalo stanovisko k investičnému zámeru z hľadiska súladu so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou (predloženie počtu parkovacích miest, sadbové úpravy a pod.), v dôsledku čoho bola zabezpečená požiadavka obsiahnutá v § 47 ods. 1 písm. a) stavebného zákona. Iné enviromentálne zásady a požiadavky ochrany prírody a krajiny žalobcom prednesené neboli, ako ani nevyplývali z druhu stavby a účelu jej užívania, prípadne prostredia, v ktorom je umiestnená. Rovnako tak Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vo vyjadrení zo dňa 05. 06. 2019 súhlasil s vydaním stavebného povolenia Výrobný závod JASPLASTIK-SK - prístavba skladu - Hala 6 z hľadiska odpadového hospodárstva, a preto ani námietka, týkajúca sa odpadového hospodárstva nie je dôvodná.
Zároveň je potrebné uviesť, že dňa 22. 05. 2020 bolo vydané Mestom Nitra aj rozhodnutie č. UHA- DUaI-18109/2019-012-Ing.Dá, ktorým bolo vydané rozhodnutie o dodatočnom povolení dokončenej stavby (novostavba) zrealizovanej bez vydaného stavebného povolenia „Výrobný závod JASPLASTIK- SK- Prístavba skladu - Hala 6“ - Priemyselný park Nitra - Sever v rozsahu stavby SO52 - Spevnená plocha a komunikácia, SO 53 - Parkovisko 65 a tiež bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, ktorým sa povolilo užívanie týchto stavieb, preto námietky týkajúce sa pozemných komunikácií, bolo potrebné riešiť v rámci tohto konania a nie v predmetnom dodatočnom stavebnom konaní, týkajúcom sa stavieb. Správny orgán prvého stupňa, rovnako ako žalovaný, sa s požiadavkou zabezpečenia záväzného stanoviska dotknutého cestného orgánu správne nezaoberali, pretože to nebolo predmetom tohto stavebného konania, pričom svoj postup žalovaný v napadnutom rozhodnutí aj odôvodnil (námietka bola uplatnená až v odvolaní).
38. Žalobca v podanej žalobe poukazoval aj na Aarhuský dohovor, t.j. Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu je toho názoru, že žalobca bol účastníkom predmetného dodatočného stavebného konania a kolaudačného konania ako dotknutá verejnosť a v rámci tohto konania mu bolo umožnené, aby realizoval svoje práva, podával námietky a pripomienky týkajúce sa životného prostredia a správny orgán sa týmito námietkami i zaoberal, posudzoval ich a rozhodol tak, že niektorým námietkam v rozhodnutí zo dňa 03. 11. 2020 vyhovel a niektorým nevyhovel. Rovnako sa námietkami žalobcu na základe jeho odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu zaoberal i žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí zo dňa 14. 01. 2021. Nakoľko v správnom konaní žalobca so svojimi námietkami nebol úspešný, inicioval ako zainteresovaná verejnosť v zmysle SSP predmetné súdne konanie, v ktorom sa domáha zrušenia oboch rozhodnutí správnych orgánov.
V tejto súvislosti správny súd dáva žalobcovi do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 8Sžo/89/2015 zo dňa 23. 02. 2017, v zmysle ktorého „zo žiadneho zákona Slovenskej republiky, ani z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych združení a zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, bolo vyhovené. Účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese, ako aj prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručených týmto dohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti životného prostredia predložiť kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej vecnej rovine vzhľadom k cieľu (k tomu pozri bližšie rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5Sžz/1/2010 z 28. apríla 2011 a sp. zn. 8Sžz/1/2010 z 27. januára 2011)“.
39. S poukazom na uvedené nie je možné považovať za dôvodnú námietku, týkajúcu sa Aarhuského dohovoru a že správne orgány sa s jeho relevantnými námietkami nevysporiadali, resp. vysporiadali sa len vo formálnej rovine, bez zohľadnenia podstaty veci. Všeobecné konštatovanie nesúladu napadnutého rozhodnutia, resp. postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal s účelom Aarhuského dohovoru, bez konkrétneho tvrdenia jeho porušenia na základe vlastných úvah a záverov, alebo iných skutočností, na základe ktorých by mal správny súd dôjsť k inému záveru, než je uvedený v napadnutom rozhodnutí a bez uvedenia, s ktorými konkrétnymi námietkami alebo argumentmi žalobcu sa žalovaný nevysporiadal (žalovaný ako aj prvostupňový orgán správne a dostatočne zrozumiteľne reagovali na všetky relevantné námietky), na prieskum správnym súdom nepostačuje. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní, a preto nemôže vykonať hodnotenie dôkazov sám a tak sám zisťovať skutkový stav. S uvedeným súvisí aj námietka žalobcu, týkajúca sa nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí z dôvodu ich nezrozumiteľnosti a nedostatku dôvodov. K uvedenej námietke správny súd udáva, že jeho úlohou nie je zaisťovať účastníkom vždy po všetkých stránkach bezvadné správne rozhodnutia, ale ochrániť ich pred hmotnoprávnymi pochybeniami správnych orgánov a pred takými vadami správneho konania, ktoré by vo svojich dôsledkoch mohli mať vplyv na hmotnoprávne postavenie účastníkov. Správny súd zdôrazňuje, že administratívny orgán nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov prípadu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré stručne, ale jasne a dostatočne určito objasní skutkový a právny základ rozhodnutia a z ktorého je zrejmé, ako sa správny orgán vysporiadal s právne relevantnými námietkami účastníka konania, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na riadne odôvodnenie administratívneho rozhodnutia, ktoré je predpokladom aj formulácie žalobných námietok a je daný aj atribút preskúmateľnosti správneho rozhodnutia, ako predpoklad ďalšieho prieskumu administratívneho rozhodnutia v správnom súdnom konaní. Z tohto pohľadu považuje správny súd rozhodnutia správnych orgánov za preskúmateľné, nakoľko v nich správne orgány vyhodnotili skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ustálili ich právny význam, prvostupňový správny orgán sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, buď im vyhovel alebo nie a následne aj žalovaný sa zaoberal odvolacími námietkami žalobcu. Správne orgány tiež uviedli, aké dôkazy boli vykonané, ako ich zhodnotili, ako sa vyrovnali s námietkami žalobcu vo vzťahu k skutkovým okolnostiam i právnemu posúdeniu veci. Samotná skutočnosť, že odôvodnenie neobsahuje žalobcom preferované skutočnosti, nemôže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, ktoré bolo v prvom rade založené na tom, že dodatočné povolenie stavby je v súlade s verejnými záujmami, ktoré správne orgány aj v dostatočnom rozsahu odôvodnili a stavebník preukázal.
40. V tomto ohľade správny súd dodáva, že „správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými slovami, správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná.“ (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 502/2015 zo 6. októbra 2015).
41. Po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že správne orgány vydali svoje rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom tieto i riadne zdôvodnili a dôsledne sa zaoberali i s námietkami, ktoré žalobca v priebehu správneho konania predložil. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.
42. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.
O trovách ostatných účastníkov súdneho konania rozhodol správny súd tak, že im nepriznal náhradu trov konania podľa ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre týchto ďalších účastníkov. Správny súd ostatným účastníkom konania neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú ostatným účastníkom, aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. § 105 ods. 2 SSP). Žiaden z ostatných účastníkov konania písomné vyjadrenie nepodal, ako ani sa nezúčastnil nariadeného pojednávania. V predmetnej veci správny súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné ostatným účastníkom konania priznať právo na náhradu ďalších trov konania.
43. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.