Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-875-2009.pdf
PDF · 82.98 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-3Er/875/2009
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnej X. Q., H. XX.X.XXXX, C. XXX XX Z. K., O. XXX/XX, občan SR, pre uspokojenie pohľadávky vo výške 603,77 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Nestorom, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Haburská 49/A pod EX 8435/09 sa v y h l a s u j e za n e p r í p u s t n ú.
II. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Nestorom, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Haburská 49/A pod EX 8435/09 sa z a s t a v u j e.
III. Súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Nestorovi sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a.
IV. Žiaden z ostatných účastníkov nemá právo na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
Oprávnený spísal dňa 14.8.2009 na exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava (ako u pôvodného exekútora, uznesením 3Er/875/2009-27 z 23.10.2012 bol vykonaním exekúcie poverený JUDr. Nestor) návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej pre vymoženie pohľadávky vo vyššie uvedenej výške priznanej exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom vydaným Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. pod sp. zn.: SR 07398/09 zo 1.7.2009.
Dňa 12.10.2009 tunajší súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5703 023292*, čím plne vyhovel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia.
Exekučný súd je povinný skúmať formálne a materiálne predpoklady, za ktorých možno exekúciu vykonávať, počas celého konania, nielen do vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Táto povinnosť a zároveň oprávnenie exekučného súdu bolo konštatované aj vo viacerých rozhodnutiach Ústavného súdu SR (II. ÚS 313/12, II. ÚS 392/11, III ÚS 527/13). Vychádzajúc z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 404/2010-16 (obdobne aj ďalšie), v ktorom sa ústavný súd zaoberal obdobnou právnou vecou a kde konštatoval, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "EP")) v rozhodnom znení pojednáva o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým (t.j. hmotnoprávneho charakteru alebo procesnoprávneho charakteru), podľa názoru ústavného súdu tak exekučný súd môže
preskúmavať exekučný titul aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení a nielen z procesného hľadiska.
Jedným z nevyhnutných predpokladov na zákonné vedenie exekúcie je aj spôsobilý exekučný titul. Pokiaľ súd zistí taký nedostatok exekučného titulu majúci za následok jeho absolútnu neplatnosť, je povinný sám z úradnej povinnosti nezákonne vedenú exekúciu zastaviť. Vyplýva to aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.01.1997 pod sp. zn. 3Cdo 164/1996, ktoré hovorí, že "Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená."
Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Uzavretá rozhodcovská doložka resp. rozhodcovská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku a preto nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. 10. 2011).
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len "ZRK") súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Súd preskúmal rozhodcovský rozsudok ako aj zmluvu o úvere č. 7440560 uzavretú dňa 18.7.2008 medzi oprávneným a povinným obsahujúcu rozhodcovskú doložku, ako aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy a zistil, že predmetná zmluva spĺňa charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy, pretože bola uzavretá medzi veriteľom ( t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie) a spotrebiteľmi (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania). Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z tohto ustanovenia spotrebiteľskými zmluvami sú odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ochrana spotrebiteľa bola ku dňu 18.7.2008, kedy došlo k uzavretiu zmluvy, súčasťou nášho právneho poriadku. Táto zmluva obsahuje rozhodcovskú doložku (je zahrnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru pod bodom 17, v zmysle ktorej sa zmluvné strany výslovne dohodli na riešení akýchkoľvek sporov buď prostredníctvom konkrétne určeného rozhodcovského súdu, alebo na všeobecnom súde), na ktorej základe bola založená príslušnosť vyššie uvedeného rozhodcu. Zákonom č. 150/2004 Z.z., účinným od 1.4.2004, došlo k implementácii smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách do Občianskeho zákonníka, pričom táto umožňovala posudzovať rozhodcovskú doložku v prípade spotrebiteľských zmlúv ako neprijateľnú podmienku, ak nebola osobitne dojednaná a núti spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej
zmluve sa považuje za neplatnú a teda rozhodcovský súd nemal právomoc takýto spor rozhodovať. Túto doložku v zmysle smernice č. 93/13/EHS z 5.3. 1993 možno preskúmavať aj v exekučnom konaní. Súd môže v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania kontrolovať zákonnosť postupu rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní. Umožňuje mu to ustanovenie § 45 ZRK, v zmysle ktorého súd môže o. i. aj bez návrhu zastaviť exekučné konanie, ak zistí, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c/ a § 45 ods. 2 citovaného zákona), teda ak ide o protiprávny výrok rozsudku rozhodcu resp. rozhodcovského súdu. Za nedovolené treba považovať také plnenie, ktoré je výslovne zakázané alebo sa svojim obsahom alebo účelom prieči zákonnému zákazu. Vzhľadom na skutočnosť, že súd podrobil exekučný titul preskúmaniu jeho zákonnosti, skúmal, či exekučný titul spĺňa formálne a materiálne predpoklady na jeho vykonanie a dospel k odlišnému právnemu záveru ako v čase vydania poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi, zaslal oprávnenému výzvu na zaujatie procesného stanoviska v tejto veci, kde oprávnenému uviedol, v čom môže spočívať odlišné právne posúdenie tejto veci, najmä v otázke posúdenia zmluvy ako spotrebiteľskej.
Oprávnený vo svojom vyjadrení uviedol, že zmluva nie je spotrebiteľská keďže bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka (čo vyplýva aj zo Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, a teda vzťahy vzniknuté zo zmluvy sú spravované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch by klient musel uhrádzať celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, čo nie je tento prípad. Rovnako zmluva poskytnutom o úvere neobsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, keďže to ani nie je možné, lebo spoločnosť neposkytovala tovar ani služby, ale poskytovala peňažné prostriedky. K otázke rozhodcovskej doložky oprávnený uviedol, že sa jedná o nevýhradnú rozhodcovskú doložku, keďže nevylučuje možnosť (všeobecného) súdneho konania. Prijatie argumentácie, podľa ktorej je rozhodcovská doložka neprijateľná pokiaľ umožňuje alternatívu konaní, by znamenala pre dodávateľa úplné znemožnenie rozhodcovského konania. Alternatívne rozhodcovské doložky sú teda právne prípustné, ak konanie prebieha podľa rozhodcovskej doložka a plne v súlade a na základe zákona o rozhodcovskom konaní.
Predovšetkým je potrebné konštatovať, že zmluva o úvere 7440560 uzavretá dňa 18.7.2008 a na ňu nadväzujúce všeobecné obchodné podmienky pôžičky poskytovanej spoločnosťou, uzavretá medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle §52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právny vzťah založený medzi účastníkmi tejto zmluvy aj keby sa riadil príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, nemôže sa odchýliť od kogentnej právnej úpravy, ktorá je zameraná na ochranu spotrebiteľa, ktorá je obsiahnutá v Občianskom zákonníku. Podľa §54 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Je teda zrejmé, že na vzťah účastníkov konania založený touto zmluvou bolo potrebné aplikovať príslušné ustanovenia spotrebiteľsko-právnej úpravy obsiahnuté v Občianskom zákonníku a v normách na neho nadväzujúcich. Predmetná zmluva však túto požiadavku nerešpektovala. Zároveň, rozhodcovský rozsudok, ako exekučný titul bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky. Takýto rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom, pretože bol vydaný bez právomoci rozhodcovského súdu. Občiansky zákonník medzi neprijateľné podmienky príkladmo zahŕňa aj dojednanie rozhodcovskej doložky, vyžadujúcej od spotrebiteľa výlučné riešenie sporov s dodávateľom v rozhodcovskom konaní. Rovnako o neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Týmto je fakticky odopretá možnosť spotrebiteľa brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá návrh na ním zvolený rozhodcovský súd. Navyše rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru oprávneného, a teda vyplýva zo vzťahu fakticky nerovnovážneho. Spotrebiteľ nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami a mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj eventuálnemu rozhodcovskému konaniu. Rozhodca bol pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy. Ustanovenie v zmluve o úvere, ktoré vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní je tiež v rozpore s dobrými mravmi vyplývajúcimi z ustanovenia §
3 Občianskeho zákonníka, z dôvodu, že právo na súdnu ochranu je zaručené Ústavou Slovenskej republiky (článok 46 ods. 1 a nasl. ústavného zákona č. 460/1992 Zb.), ako aj v rozpore s právom na spravodlivý súdny proces zaručený článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je SR viazaná. Vzhľadom na vyššie uvedené súd vyhodnotil predmetný rozhodcovský rozsudok ako nespôsobilý exekučný titul spôsobujúci neprípustnosť ďalšieho pokračovania v exekúcii na jeho podklade, danú exekúciu vyhlásil za neprípustnú, právnym následkom čoho bolo jej zastavenie. Súd o neprípustnosti exekúcie ako o predbežnej otázke a o jej zastavení rozhodol jedným uznesením, nakoľko ide o dva vzájomne závislé výroky a osobitný spôsob rozhodovania o neprípustnosti a následne o zastavení exekúcie by odporovalo hospodárnosti a účelu exekučného konania. Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Keďže súd rozhodoval o zastavení exekúcie z úradnej povinnosti, súdnemu exekútorovi by patrila aj odmena a náhrada hotových výdavkov za úkony exekučnej činnosti. Súd však vzhľadom na stanovisko súdneho exekútora zo dňa 16.12.2013, v ktorom výslovne uviedol, že si trovy exekúcie neuplatňuje, o povinnosti účastníkov konania zaplatiť trovy exekúcie nerozhodoval. Nakoľko si trovy exekúcie v tomto konaní žiaden iný účastník neuplatnil, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokoch III. a IV. tohto rozhodnutia.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu v Kežmarku. (§ 374 ods. 4 O.s.p.)
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p. - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, akej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V Kežmarku, dňa 4.4.2014
Mgr. Monika Heldáková
vyšší súdny úradník