Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_7Er-279-2011.pdf
PDF · 75.37 KB
Case nature
Subarea
7Er/279/2011
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, zast.: Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti povinnému: F.. H. P., F.. XX.XX.XXXX, W.. XX.XX.XXXX, vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60, pod. sp. zn. EX 3451/11, o vymoženie 260 € s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu č.k. 7Er/279/2011-46 zo dňa 09.08.2022 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Návrhom na vykonanie exekúcie spísaným vo forme zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 22.02.2011 sa oprávnený domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému z exekučného titulu - Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 03698/10 zo dňa 27.09.2010. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňom 31.01.2010 a vykonateľnosť dňom 03.02.2011. Dňa 06.05.2011 súd udelil poverenie súdnemu exekútorovi na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného. Dňa 03.02.2016 bolo súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručené doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 21.01.2016, v ktorom sa oprávnený vyjadril k vzniku zmluvného vzťahu medzi ním a povinným, k nároku, ktorý bol zabezpečený zmenkou. 2. Uznesením č.k. 7Er/279/2011-46 zo dňa 09.08.2022 súd exekúciu zastavil v zmysle ustanovenia § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, nakoľko doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie nebolo v zákonnej lehote doručené súdu. Oprávnenému bolo toto uznesenie doručené dňa 23.08.2022. 3. Voči uzneseniu č.k. 7Er/279/2011-46 podal dňa 31.08.2022 sťažnosť. Súd konštatuje, že sťažnosť bola podaná aktívne procesne legitimovaným subjektom na podanie sťažnosti a v zákonnej lehote na jej podanie. V sťažnosti oprávnený tvrdí, že hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. Oprávnený je toho názoru, že novela Exekučného poriadku týkajúca sa doplnenia návrhov na vykonanie exekúcie v exekučných konaniach, ktoré sa vykonávajú na podklade zmenky, sa vzťahuje na konania voči povinným, ktorí sú spotrebiteľmi. Zároveň oprávnený poukazuje na ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, ktoré odkazuje na fyzickú osobu, pričom hlavný kauzálny vzťah, ako aj predmetné exekučné konanie sa od začiatku vzťahuje na fyzickú ktorá uzatvorila zmluvu o úvere na výkon podnikania. Vzhľadom k uvedenému oprávnený má za to, že sa predmetné ustanovenia na dané exekučné konanie nemôžu aplikovať, keďže hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko fyzická osoba v čase podpísania zmluvy o úvere a vystavení zmenky prehlásila, že peňažné prostriedky žiadala poskytnúť na výkon podnikania. Vzhľadom na to, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného s povinným vrátane dôkazov, ktoré ich osvedčujú boli súčasťou exekučného spisu tak, ako na to upozornil exekučný súd oprávnený v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený má za to, že si svoju povinnosť, ktorá vyplýva z ustanovenia § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku splnil. V zmysle uvedeného oprávnený poukazuje na to, že dôkazy osvedčujúce vyššie uvedené skutočnosti sú od podania návrhu na vykonanie exekúcie súčasťou exekučného spisu a tým pádom aj exekučného spisu súdu, ktorý súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Zároveň oprávnený uvádza, že medzičasom nedošlo k
zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov. Oprávnený navrhuje, aby súd druhej inštancie napadnuté Uznesenie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. 5. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú. 6. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie. 7. Vzhľadom k tomu, že v tomto konaní je exekučným titulom zmenkový rozhodcovský rozsudok a podľa § 243 f ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 sa tieto exekúcie odkladajú, uplatňuje sa tu relatívna výnimka v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z.. 8. Podľa ustanovenia § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 9. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 10. Podľa § 239 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. 11. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. 12. Podľa § 247 CSP, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas sťažnosť, nenadobúda uznesenie právoplatnosť. 13. Podľa § 250 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu. 14. Súd po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že vyšší súdny úradník správne exekúciu zastavil. Súd sa stotožnil v názorom Krajského súdu v Nitre, ktorý vyjadril v uznesení sp. zn. 25CoE/6/2022 zo dňa 04.05.2022 a to, že:...“ súd prvej inštancie nemusel vec preskúmavať, a to s ohľadom na nedodržanie lehoty na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Odvolací súd zdôrazňuje, že nemožno považovať podanie oprávnenej, ktoré bolo exekučnému súdu doručené dňa 04.02.2016, ako doplnené včas. Zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým došlo k novelizovaniu Exekučného poriadku, bol schválený dňa 15.12.2015 a vyhlásený dňa 23.12.2015. Účinnosť nadobudol dňom vyhlásenia, teda dňa 23.12.2015. Evidentne tak oprávnená bola povinná doplniť návrh na vykonanie exekúcie do 30 dní počítaných od 23.12.2015, teda najneskôr do 22.01.2016. Oprávnená takéto podanie v zákonom ustanovenej lehote neurobila, ale exekučnému súdu ho doručila prostredníctvom súdneho exekútora až 04.02.2016. V tomto smere odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 752/2016 zo dňa 08.11.2016, v ktorom Ústavný súd zaujal stanovisko, že hoci znenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo súdnemu exekútorovi), je možné vyvodiť ten právny záver, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor [§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku (pozri napr. aj II. ÚS 615/2016, III. ÚS 564/2016)]. Aj preto bolo vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotnej oprávnenej, k predmetu činnosti ktorej patrí aj vymáhanie pohľadávok (vo väčšom rozsahu), aby doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v konkrétnej veci uskutočnila a doručila v zákonnej lehote príslušnému exekučnému súdu. V nadväznosti na uvedené ústavný súd tiež poukázal na to, že právne dôsledky, ktoré vyplývajú z rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie bez preskúmania doplnenia návrhu, ktorý vyhodnotí ako podaný oneskorene, zároveň prispievajú k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom požadovaného procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom ustanovenej lehoty na jeho vykonanie, ku ktorým dospeli.“
15. Pokiaľ ide o tvrdenie oprávneného, že dôkazy preukazujúce vzťah s povinným predložil už pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie a preto povinnosť na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie považuje za splnenú, súd s tým nemôže súhlasiť. Ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku bola oprávneným, ktorí si uplatňovali nároky zo zmenky, uložená povinnosť doplniť návrhy na vykonania exekúcie bez ohľadu na to, či už pri podaní samotného návrhu na vykonanie exekúcie iniciatívne predložili nejaké takéto dôkazy alebo nie. 16. Obiter dictum súd poznamenáva, že napriek tomu, že zmluva o úvere obsahuje označenie povinného ako fyzickej osoby s vyznačením, že ide o úver na výkon podnikania, súd túto skutočnosť nepovažoval za relevantnú pre určenie, že v danom prípade nejde o spotrebiteľský úver, nakoľko povinný je označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pričom v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (bližšie pozri nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07, ktorý konštatuje, že: „ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil“, t.j. v prejednávanom prípade v neprospech oprávneného.). 17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd zastáva názor, že v predmetnej veci je daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, teda bez preskúmania danej veci, keď si oprávnený nesplnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v zákonnej lehote. 18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k rozhodnutiu o vecnej správnosti napadnutého uznesenia, exekúcia je správne zastavená podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. Sťažnosť oprávneného nebola podaná dôvodne a uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom je vecne správne, a preto sťažnosť oprávneného v zmysle § 250 ods. 1 CSP zamietol. 19. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.