Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

40C/223/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Michalom Kubišom v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený JUDr. Soňou Pohovejovou, advokátkou so sídlom Záhradnícka 37, 811 07 Bratislava, proti žalovaným: 1/ Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, 2/ TEOCAR s.r.o., so sídlom Hraničná 18, 821 05 Bratislava, IČO: 35 683 431, o zaplatenie 180,10 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 180,10 eura s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že dňa 22.03.2010 došlo v F. na Q. ulici k poistnej udalosti, keď spod kolies motorového vozidla X.: BA XXXRK odletel kameň a narazil do čelného skla motorového vozidla X.: BA XXXHX. Držiteľ poškodeného vozidla mal u žalobcu uzavreté havarijné poistenie, z ktorého si uplatnil právo na poistné plnenie a toto mu žalobca dňa 31.03.2010 aj poukázal vo výške 180,10 eura. Žalovaný 2/ ako držiteľ motorového vozidla X.: BA XXXRK mal v čase dopravnej nehody uzavretú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalovaným 1/. Ďalej uviedol, že listom zo dňa 21.02.2011 žiadal žalovaného 1/ o refundáciu z povinného zmluvného poistenia vo výške 180,10 eura, na čo však tento nereagoval.

Súd vydal vo veci platobný rozkaz č.k. -22 zo dňa 20.07.2012, proti ktorému podal žalovaný 1/ včas odpor. Poukázal na to, že podľa oznámenia žalovaného 2/ o škodovej udalosti z vozidla X.: BA XXXRK odletel menší kameň a poškodil čelné sklo motorového vozidla X.: BA XXXHX. Toto vyjadrenie žalovaného 2/ však nepreukazuje, že škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla X.: BA XXXRK, keďže vodič tohto motorového vozidla nemohol vznik škody tak, ako ho popísal v oznámení ani pri najväčšej pozornosti spozorovať a potvrdiť. Nebolo teda preukázané, že za vzniknutú škodu zodpovedá žalovaný 2/.

Na pojednávaní konanom dňa 28.03.2014 žalovaný 1/ doplnil, že kameň ležiaci na ceste nie je okolnosťou, ktorá by mala pôvod v povahe prevádzky motorového vozidla, ale ide o okolnosť vonkajšiu. Aj v prípade, že by bola preukázaná škoda vyvolaná prevádzkou motorového vozidla žalovaného 2/, prichádzala by do úvahy liberácia v zmysle , nakoľko od vodiča nie je možné požadovať, aby ustriehol každý kamienok na ceste.

Na pojednávaní konanom dňa 16.04.2013 žalovaný 2/ uviedol, že skutok sa stal tak, ako bol nahlásený poisťovni, ich vodič, ktorý škodu spôsobil, si je vedomý viny, ale je otázne, či vie túto aj preukázať.

Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie na 28.03.2014, na ktoré sa žalovaný 2/ nedostavil, pričom nepožiadal ani z dôležitého dôvodu o jeho odročenie, preto súd podľa vec prejednal v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal vo veci dokazovanie, pričom zistil nasledovné skutočnosti:

Z oznámenia o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla zo dňa 29.03.2010 (č.l. 4-5 spisu) súd zistil, že vodič poškodeného motorového vozidla X.: BA XXXHX K.. R. R., Liptovská 6, F. v ňom popísal priebeh škodovej udalosti tak, že dňa 22.03.2010 o 18.10 hod. na ulici Q. z pred ním idúceho motorového vozidla Š-I., BA XXXRK, vystrelil kameň do ľavej spodnej časti jeho čelného skla. Ako vodiča, ktorý zavinil nehodu označil U. T., V. XXX a ako držiteľa tohto vozidla označil spoločnosť TEOCAR s.r.o..

Z poistnej zmluvy pre havarijné poistenie motorových vozidiel zo dňa 04.03.2003 (č.l. 6-8 spisu) súd zistil, že Ing. R. R. mal u žalobcu uzatvorené havarijné poistenie motorového vozidla X.: BA XXXHX.

Z faktúry č. 421001063 a pokladničného dokladu zo dňa 26.03.2010 (č.l. 9 spisu) súd zistil, že K.. R. R. zaplatil za opravu poškodeného čelného skla motorového vozidla X.: BA XXXHX sumu 196,70 eura.

Z výpisu z databázy žalobcu o poskytnutom poistnom plnení (č.l. 10 spisu) súd zistil, že žalobca poukázal K.. R. R. poistné plnenie vo výške 180,10 eura.

Z oznámenia škody z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zo dňa 16.03.2011 (č.l. 28-29 spisu) súd zistil, že žalovaný 2/ ako držiteľ motorového vozidla BA XXXRK oznámil žalovanému 1/, že dňa 22.03.2010 o 18.15 hod. na ulici Q. z motorového vozidla U. I., BA XXXRK, odletel menší kameň a poškodil čelné sklo v ľavej spodnej časti vozidla BA XXXHX. Ako vodiča, ktorý zavinil nehodu, označil U. T., V., Q. W. XXX a ako jej vzťah k vlastníkovi vozidla uviedol - klient. Ako poškodeného označil K.. R. R., N. 6, F..

Výsluchom svedka K.. R. R. súd zistil, že v predmetný deň išiel po Q. ulici rýchlosťou cca 30 km za hodinu a zrazu niečo prsklo do čelného skla, pričom pred sebou videl rovnaké auto, ako má on, s označením firmy TEOCAR s.r.o.. Následne zabrzdil a vrátil sa naspäť na dvor pred firmu TEOCAR s.r.o., kde v tom čase pracoval jeho syn. Tomuto povedal, že ich auto mu rozbilo sklo, a ďalej mu povedal podstatnú časť ŠPZ toho auta. Na to mu syn povedal, že je to auto ich firmy a on to vybaví. Tiež uviedol, že políciu nevolal a s vodičkou auta sa ani nestretol. Ďalej poukázal na to, že oznámenie o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia vypĺňal on, pričom syn mu povedal adresu aj meno vodičky, ktorá spôsobila škodovú udalosť. Uviedol, že na 90% kameň odskočil od motorového vozidla žalovaného 2/, keďže len toto motorové vozidlo bolo pred ním, nevedel však potvrdiť, či išiel niekto aj v protismere. S vodičkou tohto motorového vozidla po škodovej udalosti nebol v osobnom kontakte.

Výsluchom U. T. súd zistil, že motorové vozidlo žalovaného 2/ U. I. mala spolu s priateľom požičané od žalovaného 2/, pričom pôžička bola vedená na jej priateľa. Predmetné vozidlo viedla iba raz, keď ho vracali do spoločnosti žalovaného 2/ na Q. v F., čo bolo niekedy poobede. Uviedla, že počas tejto cesty nemali škodovú udalosť, ani inú havarijnú udalosť. O škodovej udalosti, ktorá je predmetom sporu, nemala žiadnu vedomosť a rovnako nevedela, prečo je uvedená v oznámení o vzniku škodovej udalosti. Vzápätí si spomenula, že meno Ing. R. R. sa jej spája s nájomnou zmluvou, ktorú mala uzatvorenú v roku 2008-2009, keď bola v podnájme na N. ulici X v F., pričom túto zmluvu ukončila v roku 2009 a odvtedy s touto osobou nebola v kontakte.

Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

Podľa (ďalej len "") fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 427 ods. 2 O.z. rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 813 ods. 1 O.z. ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.

Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "") poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

Podľa poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udaludalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi 20) a je povinný tento nárok preukázať.

Žalobca si v konaní uplatňoval nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré poskytol svojmu poistenému z dôvodu škody spôsobenej na jeho motorovom vozidle prevádzkou motorového vozidla žalovaného 2/ (ako držiteľa motorového vozidla), ktoré bolo v čase poistnej udalosti povinne zmluvne poistené podľa u žalovaného 1/ ako poisťovateľa. V tejto súvislosti súd poukazuje predovšetkým na to, že v konaní sa vykonaním dokazovaním nepodarilo bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že škoda (poškodenie čelného skla motorového vozidla poistenca žalobcu) bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla žalovaného 2/. Vodič poškodeného motorového vozidla Ing. Jozef R. vo svojej svedeckej výpovedi nepotvrdil celkom jednoznačne, že kameň, ktorý mu poškodil čelné sklo, sa odrazil od kolies motorového vozidla žalovaného 2/, keď uviedol, že iba zaregistroval, že mu "zrazu niečo prsklo do čelného skla". Nevidel teda priamo, že kameň odletel od kolies motorového vozidla žalovaného 2/. Uviedol, že na 90% kameň odskočil od motorového vozidla žalovaného 2/, keďže len toto motorové vozidlo bolo pred ním. Nevedel však jednoznačne potvrdiť, či v tom čase nešlo nejaké motorové vozidlo aj v protismere. Nemožno teda vylúčiť, že v danom čase sa pohybovalo po vozovke (v protismere) aj iné motorové vozidlo, od kolies ktorého sa mohol kameň odraziť do čelného skla motorového vozidla poškodeného. Nemuselo ísť pritom ani o motorové vozidlo (ale napr. o bicykel alebo o iný dopravný prostriedok). Rovnako nemožno celkom jednoznačne ustáliť, či kameň bol vôbec vymrštený od kolies nejakého motorového vozidla (alebo iného dopravného prostriedku), a teda či k poškodeniu čelného skla nedošlo úplne iným skutkovým dejom, (napr. či kameň alebo iný predmet niekto nehodil do skla motorového vozidla poškodeného, resp. či tento predmet nebol vystrelený napr. zo vzduchovky a pod.). Vodič poškodeného motorového vozidla K.. R. R. teda iba nepriamo odvodil vymrštenie kameňa od kolies pred ním idúceho motorového vozidla, hoci ani on sám o tom nebol na 100% presvedčený. V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na nezvyčajné správanie svedka bezprostredne po predmetnej škodovej udalosti, keď tento namiesto toho, aby sa snažil zastaviť vodiča motorového vozidla, o ktorom sa domnieval, že mu spôsobil škodu, resp. aby mu naznačil (blikaním, trúbením), že mu spôsobil škodu, išiel

priamo do spoločnosti žalovaného 2/. Údaje o vodičovi motorového vozidla, ktoré malo škodu spôsobiť, pritom do oznámenia o vzniku škodovej udalosti napísal iba na základe údajov, ktoré mu poskytol jeho syn (ktorý zhodou okolností v spoločnosti žalovaného 2/ v tom čase pracoval). S vodičom motorového vozidla, o ktorom sa domnieval, že mu spôsobil škodu, sa však nikdy nestretol. Uvedený postup v spojení s príbuzenským pomerom svedka k zamestnancovi žalovaného 2/, ako aj viaceré zásadné rozpory vo výpovediach tohto svedka a svedkyne U. T., viedli súd k tomu, že popísanému priebehu skutkového deja neuveril a nevzal ho za základ svojho rozhodnutia. Svedkyňa U. T. (ktorá mala podľa tvrdenia žalobcu motorové vozidlo v čase škodovej udalosti viesť) vo svojej výpovedi síce potvrdila, že motorové vozidlo Škoda I. mala spolu s priateľom požičané od žalovaného 2/ (zmluvný vzťah bol však vedený na jej priateľa), toto aj šoférovala, avšak iba raz, keď motorové vozidlo vracali do spoločnosti žalovaného 2/ (čo nekorešponduje s údajmi svedka R.). Uviedla tiež, že motorové vozidlo vracala do spoločnosti žalovaného 2/ poobede (čo nekorešponduje s údajmi na oznámení škodovej udalosti vypĺňanej svedkom R., podľa ktorých k škodovej udalosti malo dôjsť o 18.10 hod). Svedkyňa U. T. vo svojej výpovedi tiež uviedla, že s p. R. mala v roku 2008-2009 uzatvorenú nájomnú zmluvu, keď bola v podnájme na N. ulici X v F.. Súd dáva do pozornosti, že uvedená adresa je totožná s adresou bydliska svedka R., čo v spojení s tou skutočnosťou, že zmluvný vzťah ohľadne nájmu motorového vozidla u žalovaného 2/ bol vedený na priateľa svedkyne (teda nie priamo na ňu), viedlo súd k záveru, že jej údaje boli do oznámenia o škodovej udalosti dopísané práve na základe predmetného zmluvného vzťahu o nájme bytu, ktorý mala svedkyňa prenajatý od svedka R.. Súd nevyhovel návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom syna svedka - Y. R. ohľadne skutočnosti, odkiaľ mal vedomosť o mene vodičky U. T., keďže túto skutočnosť si súd ustálil tak, ako je uvedené vyššie, navyše ju ani nepovažoval za rozhodujúcu, preto by vykonanie tohto dôkazu bolo nadbytočné a neúčelné. Čo sa týka tvrdenia žalovaného 2/ na pojednávaní konanom dňa 16.04.2013, že skutok sa stal tak, ako bol nahlásený poisťovni, a že ich vodič, ktorý škodu spôsobil, si je vedomý viny, toto súd nevzal vôbec do úvahy, keďže žalovaný 2/ nebol účastníkom predmetnej škodovej udalosti, nemal teda o jej priebehu žiadne priame poznatky ani vedomosti a navyše jeho tvrdenie, že vodič, ktorý škodu spôsobil, si je vedomý viny, nezodpovedá ani skutočnosti. Žalovaný 2/ vychádzal ohľadne vzniku škodovej udalosti výlučne z tvrdení vodiča R. (teda nie z vlastného vnímania škodovej udalosti), ktoré v celom rozsahu nekriticky prevzal a vzal za svoje. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že ani pri zhodných tvrdeniach priamych účastníkov škodovej udalosti by nemohol vychádzať iba z ich zhodných tvrdení. V posudzovanej veci pritom neboli dané ani len tieto zhodné tvrdenia priamych účastníkov škodovej udalosti (K.. R. a U. T.).

Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že za daných okolností nebolo jednoznačne (nad všetky pochybnosti) preukázané, že škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla žalovaného 2/, a preto žalobu voči obdivom žalovaným (žalovanému 1/ ako poistovateľovi motorového vozidla a žalovanému 2/ ako prevádzkovateľovi motorového vozidla) v celom rozsahu zamietol.

Nad rámec uvedeného však súd považuje za potrebné uviesť, že aj keby bolo nepochybne preukázané, že poškodenie čelného skla určitého motorového vozidla bolo spôsobené vymrštením kameňa (alebo iného predmetu) spod kolies konkrétneho motorového vozidla, prichádzala by do úvahy liberácia prevádzkovateľa tohto motorového vozidla. Podľa § 428 O.z. svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. V zmysle citovaného ustanovenia je teda potrebné rozlišovať škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Prevádzkovateľ motorového vozidla sa môže svojej zodpovednosti zbaviť, ak škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky, ale nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Za okolnosť majúcu svoj pôvod v prevádzke treba považovať okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky a sú v príčinnej súvislosti so škodou. Prevádzateľ nepochybne vždy zodpovedá za škodu, ak bola spôsobená v dôsledku zlyhania alebo nedostatku činnosti organizmu osôb použitých v prevádzke. Rovnako zodpovedá za škodu, ktorá má svoj pôvod v technickom stave použitého dopravného prostriedku (R 3/1984). Medzi okolnosti majúce pôvod v prevádzke patria aj nedostatky, či vady materiálu, aj nespoznateľné. Za takto spôsobenú škodu, ako škodu odvodzujúcu svoj pôvod z prevádzky, nemôže sa prevádzateľ zodpovednosti zbaviť (porov. rozhodnutie NS SSR sp. zn. zo dňa 27.10.1971). Prevádzkovateľ motorového vozidla, aby sa zbavil svojej zodpovednosti, musí tiež preukázať, že škode sa nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Pod pojmom "vynaloženie všetkého úsilia" treba rozumieť každú možnú starostlivosť, ktorú

bolo možné za daných podmienok konkrétneho prípadu vyvinúť, aby sa zabránilo vzniku škody. O neodvrátiteľnosť škody pôjde a prevádzateľ sa oslobodí od zodpovednosti predovšetkým vtedy, keď škode nebolo možno za súčasného stavu rozvoja techniky zabrániť žiadnym opatrením. U., ktorú nemožno odvrátiť, môže mať svoj pôvod buď v prírodnej udalosti (blesk, povodeň, zemetrasenie a pod.) alebo v ľudskom správaní alebo v správaní zvieraťa. Pri interpretácii neodvrátiteľnosti škody treba však zdôrazniť, že nesmie ísť o škodu neodvrátiteľnú subjektívne. Škoda musí byť, ako to vyplýva z ustanovenia § 428 O.z., vždy neodvrátiteľná objektívne. To znamená, že škodu za daných pomerov nemohol odvrátiť nielen ten-ktorý prevádzateľ, ale ani žiadny iný na jeho mieste. Nemožno prihliadať iba k určitému prevádzateľovi, ale treba vždy používať objektívne meradlo (rovnako R X/XXXX).

S poukazom na vyššie podaný výklad zastáva súd názor, že vymrštenie kameňa alebo iného predmetu ležiaceho na vozovke (za predpokladu, že jeho umiestnenie na vozovke nie je následkom činnosti daného motorového vozidla) spod pneumatiky motorového vozidla, nie je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke. Prevádzkou je totiž potrebné rozumieť priame pôsobenie fyzikálnych, chemických, biologických veličín zdroja, ktorý je v prevádzke. Naproti tomu vymrštenie kameňa spod pneumatiky motorového vozidla predstavuje odovzdanie kinetickej energie krútiaceho momentu kolesa automobilu pri súčasnom pôsobení trecej a odstredivej sily, prípadne tlaku. Takéto fyzikálne sily sú však neustále prenášané aj na vozovku, a tým aj na všetky predmety na vozovke sa nachádzajúce. Nemusí sa vždy jednať len o voľne položený kameň, ale môže ísť aj o súčasť vozovky, ktorá sa skladá zo živíc ropných produktov, štrku, kameniva či iného adhézneho materiálu. Preto vymrštenie kameňa voľne ležiaceho na vozovke predstavuje okolnosť, ktorá je síce vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky, nejde však o okolnosť, ktorá by mala pôvod v samotnej prevádzke. V danom prípade vo vzťahu k okolnostiam, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla, chýba priama príčinná súvislosť, pretože sa nejedná o priamy následok dvoch súvisiacich javov, ale len sprostredkovaný následok, v ktorom odovzdaná kinetická energie je jednou z príčin vymrštenia predmetu z vozovky. Prevádzka sama o sebe však nie je spôsobilá takýto následok vyvolať bez toho, aby prišla do kontaktu s uvedeným predmetom. Kameň voľne ležiaci na ceste pritom nemá žiadny súvis s prevádzkou. Ide teda podľa názoru súdu o okolnosť existujúcu mimo samotného vozidla, ktorá je okolnosťou vonkajšou a priamo nesúvisiacou s prevádzkou motorového vozidla. Obdobnou okolnosťou by bola situácia, keby prechádzajúci automobil splašil zviera, ktoré by spôsobilo škodu. Opačný výklad (teda že vymrštenie kameňa voľne ležiaceho na vozovke predstavuje okolnosť, ktorá má svoj pôvod v prevádzke) by viedol k záveru, že pôsobenie samotnej prevádzky na okolnosť, ktorá v nej pôvod nemá, by bolo považované za okolnosť majúcu pôvod v prevádzke, čím by samotný pojem "okolnosť, ktorá nemá pôvod v prevádzke" stratil význam. Akonáhle by sa totiž takáto okolnosť stretla s prevádzkou, stala by sa okolnosťou, ktorá v nej pôvod má a liberácia v zmysle § 428 O.z. by bola v podstate nemožná. Súd tiež poukazuje na to, že od vodiča motorového vozidla nie je možné objektívne požadovať, aby pri riadnom venovaní sa vedeniu motorového vozidla sledoval (resp. predvídal) každý sebemenší predmet (kamienok) nachádzajúci sa vozovke, a aby sa mu (pri zachovaní bezpečnosti aj ostatných účastníkov cestnej premávky) vyhol, lebo to objektívne ani nie je možné. Vyššie uvedenej náhodnej udalosti (vymrštenie kameňa spod kolies svojho motorového vozidla) teda vodič motorového vozidla podľa názoru súdu pri dodržaní všetkých zákonných povinností a pravidiel cestnej premávky objektívne nemôže zabrániť. Preto v danej veci prichádza do úvahy liberácia, teda zbavenie sa viny prevádzkovateľa motorového vozidla.

V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na viacero rozhodnutí súdov, ktoré v analogických prípadoch (poškodenie čelného skla motorového vozidla kameňom vymršteným spod kolies iného motorového vozidla) nároky poškodených na náhradu škody (resp. poisťovateľov na náhradu poskytnutého poistného plnenia) z vyššie uvedených dôvodov zamietli (napr. rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -93 zo dňa 19.11.2012, rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. -211 zo dňa 23.04.2013, rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. zo dňa 08.09.2011, rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. zo dňa 21.01.2013, rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -109 zo dňa 07.02.2013, rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. -107 zo dňa 17.01.2013, rozsudky Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 27.03.2013 a sp. zn. zo dňa 20.06.2013).

O trovách konania súd rozhodne v súlade s po právoplatnosti tohto rozsudku