Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (17)Rozsudok_6Co-468-2012.pdf
PDF · 81.67 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/468/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej, sudcov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Františka Potockého, v právnej veci navrhovateľa: Ing. C. H., nar. X.X.XXXX, bytom U., E. R. č. XXXX/X, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária Mendel, Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom Žilina, Hollého č. 31/371, proti odporcovi: Komunálna poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefánikova č. 17, IČO: 31 595 545, o zaplatenie 271,69 eur, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 14C/80/2012-99 zo dňa 16. októbra 2012, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného potvrdzuje.
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy uplatnenej podľa § 427 Občianskeho zákonníka. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal poukazujúc na § 150 O.s.p.
V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že nemal pochybnosti o priebehu skutkového deja - o tom, že došlo k vymršteniu kameňa spod vozidla prevádzkovateľa Libora Luptáka - DEEL a jeho nárazu do čelného skla vozidla navrhovateľa. Zo žiadnych iných skutkových okolností nevyplývajú pochybnosti, z ktorých by bolo možné usúdiť, že dej sa nestal tak, ako ho popisuje navrhovateľ a je uvedený v zázname o nehode. Nakoľko odporca netvrdil, že vozidlá účastníkov sa v čase nehody nenachádzali na danom mieste, resp. že dej by bol fingovaný, súd nepovažoval za potrebné oboznamovať sa s výsluchom prevádzkovateľa, prípadne nad rozsah návrhov vyžiadať prípadné značenie trasy jazdy vozidla prevádzkovateľa systémom GPS alebo tachografického kotúča nákladného motorového vozidla.
Ďalej sa okresný súd zaoberal skutočnosťou, či vymrštenie kameňa spod kolesa idúceho motorového vozidla je možné považovať za okolnosť spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pri ktorej nie je možná exkulpácia. Podľa judikatúry súdov je ustálené, že pod prevádzkovou činnosťou je potrebné rozumieť stav, podľa ktorého je motorové vozidlo v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Prevádzkou motorového vozidla je aj udržovanie vodidla. Už samo uvedenie motora do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu a či nie, či sa to stalo na ceste, prípadne na inom priestranstve verejnosti prístupnom alebo ešte v garáži a či motor uviedol do chodu sám prevádzateľ alebo jeho pracovník. Medzi okolnosti majúce pôvod v prevádzke patria aj nedostatky, či vady materiálu, aj nespoznateľné. Zodpovednosti za škodu odvodzujúcu svoj pôvod z prevádzky sa prevádzateľ nemôže zbaviť (rozsudok NS SR 1Cz 42/71). Od tejto definície sa prax neodchýlila. Okresný súd poukázal aj na rozhodnutie NS SR v súvislosti so zjednotením postupu súdov, podľa názoru ktorého exkulpácia je možná vtedy, ak škoda bola vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky (§ 427 Občianskeho zákonníka), ale nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke (R 3/1984).
Okresný súd vyjadril názor, že vymrštenie kameňa alebo iného predmetu ležiaceho na vozovke (za predpokladu, že jeho umiestnenie na vozovke nie je následkom činnosti daného motorového vozidla) spod pneumatiky prechádzajúceho vozidla nie je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke. Totiž prevádzkou je potrebné rozumieť priame pôsobenie fyzikálnych, chemických, biologických veličín zdroja, ktorý je v prevádzke a ktorého pôsobením na vonkajšie okolnosti vzniká prevádzka. Naopak vymrštenie kameňa spod pneumatiky predstavuje odovzdanie kinetickej energie krútiaceho momentu kolesa automobilu pri súčasnom pôsobení trecej a odstredivej sily. Takéto fyzikálne sily sú však neustále prenášané predovšetkým na vozovku a tým aj na všetky predmety v danom okamihu nachádzajúcimi sa na vozovke. Nemusí sa vždy jednať len o voľne položený kameň, ale môže ísť aj o súčasť vozovky, ktorá sa skladá zo živíc ropných produktov, štrku, kameniva či iného adhézneho materiálu. Preto vymrštenie kameňa predstavuje skutočnosť, ktorá je vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky, nie však priamo prevádzkou vozidla alebo okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzku. V danom prípade vo vzťahu k okolnostiam, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla chýba priama príčinná súvislosť, pretože sa nejedná o priamy následok dvoch súvisiacich javov, ale len sprostredkovaný následok, v ktorom odovzdaná kinetická energia je jednou z príčin vymrštenia predmetu z vozovky.
V danom prípade prevádzka pôsobila priamo na predmet ležiaci na vozovke, kameň či skalku, ktorá sa následkom pôsobenia vozidla uviedla do pohybu a až samotná skalka, teda vymrštený predmet spôsobil škodu. Pri predmete, ktorý spôsobil škodu poškodením čelného skla na automobile idúcom v protismere, sa nejedná o súčasť vozidla alebo jeho nákladu. Preto v danej veci prichádza do úvahy exkulpácia, teda vyvinenie sa odporcu. Súd prvého stupňa nemal v konaní preukázané, že by vozidlo poisteného prevádzkovateľa nespĺňalo predpísané požiadavky na prevádzku, resp. že by nebolo riadne spôsobilé na prevádzku po cestných komunikáciách podľa zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách, bolo v zvláštnej úprave alebo pod., teda že by prevádzateľ porušil inú povinnosť ustanovenú zákonom. Okresný súd preto dospel k záveru, že vodič vozidla SCANIA nemohol udalosti predísť ani pri všetkom možnom úsilí, ktoré je možné od neho požadovať. Pri plnení si povinností účastníka cestnej premávky ako vodiča motorového vozidla, ktoré je povinné pohybovať sa tak, aby nebránilo ostatným účastníkom v premávke nedôvodne pomalou jazdou, venovať sa vedeniu vozidla a situácii v premávke, nie je možné vymršteniu kameňa spod kolies vozidla predísť. Navyše okresný súd nezistil ani ďalší predpoklad pre vznik škody, a to porušenie povinností odporcu.
Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie alebo toto rozhodnutie zmeniť a vyhovieť podanému návrhu. Uviedol, že príčinou vymrštenia kameňa spod kolesa motorového vozidla je primárne tá skutočnosť, že vozidlo vykonáva po vozovke prevádzku. V prípade, že by vozidlo prevádzku po vozovke nevykonávalo, nemohlo by dôjsť k vymršteniu kameňa spod jeho kolies do okolia. Samotná skutočnosť vykonávania prevádzky motorového vozidla je primárnou okolnosťou, ktorá spôsobí vymrštenie kameňa spod kolies vozidla. Podmienkou vzniku zodpovednosti podľa § 427 Občianskeho zákonníka je to, že ide o škodu spôsobenú osobitnou povahou prevádzky. V prípade spôsobenia škody kameňom vymršteným spod kolesa idúceho vozidla sa jedná jednoznačne o škodu spôsobenú okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla. Podľa § 788 Občianskeho zákonníka sa za poistnú udalosť považuje náhodná udalosť, t. j. udalosť nezávislá na vôli škodcu, resp. poisteného alebo poškodeného (v prípade poistenia za škodu). Navrhovateľ mal za to, že v danom prípade došlo k náhodnej udalosti, vymršteniu kameňa z protiidúceho vozidla do čelného skla jeho motorového vozidla, a tým aj k vzniku škody. V prípade potvrdenia prvostupňového rozhodnutia odvolateľ navrhol vysloviť prípustnosť dovolania, nakoľko mal za to, že sa jedná o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Návrh odôvodnil tým, že všetky zákonné poisťovne na Slovensku v súčasnosti odmietajú plniť náhradu škody v prípade škody spôsobenej vymrštením kameňa spod kolies okoloidúceho vozidla práve s odôvodnením, že sa nejedná o zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku.
Odporca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznil, že poistený ako vodič motorového vozidla neporušil žiadnu povinnosť uloženú mu všeobecne záväznými predpismi, a teda neexistuje základný predpoklad nároku navrhovateľa na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Skala (kameň) ležiaca na vozovke je jednoznačne okolnosťou vonkajšou, teda nemá pôvod v prevádzke motorového vozidla a je možné za predpokladu preukázania, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať, prevádzkovateľa liberovať zo zodpovednosti za takúto škodu. Vzhľadom na splynutie kameňa s vozovkou, faktickú nemožnosť rozpoznať „prekážku“ na vozovke a zabrániť tomuto druhu nehôd, mal odporca za to, že od prevádzateľa nebolo možné požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody, a preto je zbavený zodpovednosti za škodu. Opačný výklad robí vodiča motorového vozidla zodpovedným aj za náhodu, čo je z hľadiska práva neprijateľné a i vzhľadom na historický výklad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nesprávne. Bolo by absurdne formalistické požadovať od vodiča motorového vozidla, aby sústredil svoju pozornosť na každú i najmenšiu skalku na ceste a snažil sa jej vyhnúť. Odporca sa zároveň stotožnil s posúdením okolností majúcimi pôvod v prevádzke motorového vozidla prezentovaným v napadnutom rozsudku.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné zdôrazniť, že prezentovaná právna argumentácia okresného súdu vyjadrená v dôvodoch napadnutého rozhodnutia vyčerpávajúcim spôsobom vyjadrila podstatu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a odpovedala na všetky námietky navrhovateľa vyjadrené v konaní pred prvostupňovým súdom i v podanom odvolaní.
Návrh odvolateľa na vyslovenie prípustnosti dovolania proti potvrdzujúcemu rozsudku krajského súdu nepovažoval odvolací súd za opodstatnený. Navrhovateľ neprezentoval žiadnu právne zásadnú otázku, na základe ktorej by mohol druhostupňový súd pristúpiť k aplikácii § 238 ods. 3 O.s.p. Tvrdenia o tom, že poisťovne na území SR odmietajú poskytovať plnenia z titulu zodpovednosti za škodu v prípade škôd spôsobených vymršteným kameňom, nemôžu založiť rozhodnutie o prípustnosti dovolania. Zároveň je nutné konštatovať, že posudzovaný právny problém nemá charakter právnej významnosti a zároveň nevykazuje znaky rozpornosti v judikatúre slovenských súdov.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní bol úspešný odporca, ktorý si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, preto rozhodol krajský súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.