Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/100/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci navrhovateľa: V. V., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXX, K., proti odporcovi: Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, v konaní o zaplatenie 286,70 eur, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 10,10 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 15.5.2012 domáhal voči odporcovi uloženia povinnosti zaplatiť 286,70 eur, ktorú zaplatil navrhovateľ spoločnosti Hornet Autosklo za výmenu čelného skla a nahradiť mu trovy konania.

Návrh odôvodnil tým, že dňa 11.5.2011 išiel svojim osobným motorovým vozidlom z Bytče do Žiliny a pred obcou Hričovské Podhradie spod kolesa vozidla Škoda e.č. ZA XXX EL patriaceho Armatury Group s.r.o., ktoré viedol Ing. Q. E. sa odrazil kameň, ktorý poškodil predné sklo jeho vozidla. Vozidlo ktoré škodu spôsobilo bolo poistené zo zodpovednosti za škodu u odporcu. Poistnú udalosť nahlásil, predložil záznam o dopravnej nehode, podpísal faktúru, ktorú mala uhradiť poisťovňa, avšak poisťovňa mu oznámila, že faktúru neuhradí, nakoľko poškodenie skla tak ako bolo uvedené v zázname o dopravnej nehode z 11.5.2011 sa nedá dokázať a priebeh udalosti považuje za nepreukázaný.

Odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že po prihliadnutí ku všetkým okolnostiam nemôže vodič motorového vozidla, prevádzkou ktorého bola údajne spôsobená škoda jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť vznik zodpovednosti za škodu ako aj samotnú škodu, pretože nemôže si byť vedomí odskočenia predmetu od vedeného vozidla a teda nie je možné objektívne preukázať, že predmet, ktorý rozbil čelné sklo vozidla navrhovateľa bol odmrštený prevádzkou motorového vozidla. Preto ani záznam o dopravnej nehode nepreukazuje, že škoda vznikla v dôsledku prevádzky motorového vozidla a opis priebehu deja nie je možné považovať za relevantný dôkaz a nie je možné preukázať, že charakter vzniku škody zodpovedá deklarovanému priebehu a spôsobu uvedenému v oznámení o poistnej udalosti a teda že nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody na vozidle navrhovateľa a prevádzkou motorového vozidla poisteného. Uviedol, že pokiaľ ide o odporcu ako vodiča, jedná sa pri náhrade škody o zodpovednosť za zavinenie, t.j. zodpovednosť subjektívnu, pričom odporca neporušil žiadnu povinnosť uloženú právnymi predpismi, a teda neexistuje ani základný predpoklad nároku navrhovateľa na náhradu škody podľa .. Prevádzkovateľ vozidla však podľa zodpovedá objektívne, teda na vznik jeho zodpovednosti nie je potrebné zavinené protiprávne konanie, postačuje preukázanie skutočnosti, že škoda vznikla v súvislosti s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, vznik škody a existenciu kauzálneho nexu medzi nimi. Povinnosť preukázať naplnenie podmienok pre vznik objektívnej zodpovednosti odporcu podľa a podľa zaťažuje navrhovateľa. Podľa jeho názoru navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla odporcu a škodou, vzniknutou na jeho motorovom vozidle. Kauzálny nexus sa v právnej teórii chápe ako priama nadväznosť objektívnych (v reálnom čase a priestore existujúcich, t.j. nie iba možných resp. vysoko pravdepodobných) javov, v rámci ktorej jeden jav označovaný ako príčina, bezprostredne a priamo predchádzajúci následku, vyvolá neodvratne druhý jav t.j. následok. V rámci súboru javov existujúcich v čase a priestore, v ktorom škoda ako následok vzniká, je potrebné skúmať, či existuje jav, ktorý je v priamej vecnej súvislosti so vznikom následku, t.j. škody.

V prípade odskočenia kameňa od kolies vozidla si vodič vzhľadom na hmotnosť takto odmršteného predmetu nemôže byť vedomý toho, že spod jeho kolies odletel kameň, pretože túto skutočnosť vzhľadom na pomer hmotností vozidla a kameňa nemôže zaregistrovať. Poškodený v poškodenom aute mohol zaregistrovať až náraz kameňa na čelné sklo, avšak nemohol vidieť, že kameň bol odmrštený práve od motorového vozidla poisteného. Vzhľadom na uvedené nie je preukázané (a objektívne preukázateľné), že príčinou škody ako následku je prevádzka poisteného motorového vozidla, a preto nemôže byť dostatočne preukázaný ani kauzálny nexus.

Uviedol, že okolnosti majúce pôvod v prevádzke vozidla sú okolnosti vnútorné. Zásadne sa jedná o technický stav vozidla a jeho súčastí spojených s vozidlom, ako zlyhanie bŕzd, motora, vady materiálu a podobne. Ostatné okolnosti t.j. okolnosti existujúce mimo samotného vozidla sú okolnosťami vonkajšími a nesúvisiacimi s prevádzkou motorového vozidla napr. konanie tretích osôb, resp. zvierat, prírodná katastrofa a iné vonkajšie okolnosti. Prevádzateľ podľa druhej vety môže zbaviť zodpovednosti za škodu, ktorá síce bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla ( ), avšak bola vyvolaná vonkajšími okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke. Kameň ležiaci na vozovke je jednoznačne okolnosťou vonkajšou, teda nemá pôvod v prevádzke a je možné za predpokladu preukázania, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať, prevádzkovateľa liberovať zo zodpovednosti za takúto škodu. Možnosť zabránenia vzniku škody vynaložením všetkého úsilia, ktoré možno požadovať, sa posudzuje objektívne, t.j. nevychádza sa zo subjektívnych možností konkrétneho vodiča. Práve naopak, vychádza sa z objektívne možnej starostlivosti, ktorú možno od ktoréhokoľvek vodiča očakávať v danej situácii. V danom prípade to znamená, či poistený vyvinul všetko objektívne možné úsilie, ktoré možno požadovať, aby zabránil vymršteniu skalky. Vzhľadom na splynutie kameňa s vozovkou, faktickú nemožnosť rozpoznať „prekážku" na vozovke a zabrániť tomuto druhu nehôd mal za to, že od prevádzateľa nebolo možné požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody, a preto je zbavený zodpovednosti za škodu. Opačný výklad robí vodiča zodpovedným za púhu náhodu, čo je z hľadiska práva neprijateľné a i vzhľadom na historický výklad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nesprávne. Bolo by absurdne formalistické požadovať od vodiča, aby sústredil svoju pozornosť na každú, i najmenšiu skalku na ceste a snažil sa jej vyhnúť.

Na pojednávaní účastníci zotrvali na svojich tvrdeniach.

Navrhovateľ prízvukoval, že netvrdí, že vodič, ktorý spôsobil nehodu je naozaj vinný, pretože on nemôže sledovať čo sa stalo za ním. Ak vodič vozidla, ktoré malo spôsobiť škodu uviedol slovíčko vraj, tak vyjadril názor, že toto použil vzhľadom na jeho vedomosti o priebehu deja. Sám svedka nemá, pretože v aute sa ním viezla len dcéra. K nehode došlo tak, že vychádzal z bytčianskeho mosta smerom na Žilinu, pred ním išli dve autá, jeden bol starší pickup, ktorý odbočoval do Hričovského Podhradia a auto škodcu. Auto škodcu, ktoré išlo za tým autom mierne nadbehlo a keď zmenilo tú dráhu, tak strelil kameň do čelného skla. Pohybovali sa rýchlosťou cca 70-80 km/hod. Autá pred ním trochu spomalili kvôli tomu, že auto odbočovalo. Medzi nimi bola vzdialenosť asi 5 až 10 m. Ako mu kameň strelil do čelného skla, prudko pribrzdil, pretože nevedel čo sa stalo. Keď sa spamätal, tak dobehli auto, šiel za ním, blikal, trúbil a keďže on nereagoval tak ho predbehol za Hričovom a ako bol navrhovateľ na jeho úrovni, tak mu ukazoval, nech zastaví. Záznam o nehode vypisoval on a druhú časť pani na ktorú ju odkázal p. E. z firmy Armatury Group. Z jeho strany boli dodržané všetky povinnosti, ktoré ukladá § 799 Obč. zák., ktorý mu ukladá povinnosť bez zbytočného odkladu nahlásiť poisťovni poistnú udalosť a dať tiež pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu. S vodičom motorového vozidla, ktoré mu spôsobilo poškodenie si splnili všetky povinnosti voči poisťovni, ktoré dáva zák. , avšak poisťovňa tieto skutočnosti, priebeh tejto udalosti spochybnila. Poistenie zodpovednosti podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa vzťahuje pri tom na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Je daná objektívna zodpovednosť odporcu, plniť z poisteného vzťahu. Tvrdenia, že vznik škody na vozidle žalobcu nemá oporu v osobitnej povahe prevádzky motorového vozidla žalovaného, považoval za nenáležité, pretože nebyť tejto osobitnej povahy, kamienok by nikdy nevyletel spod kolies vozidla žalovaného a nikdy by mu nepoškodil čelné sklo. Vo vzťahu k námietke liberalizácie uviedol, že v posudzovanej veci poisťovňa sa snaží postaviť veci do takého svetla, že škoda nebola spôsobená vozidlom žalovaného ale kamienkom, čiže fakticky sa snaží navodiť situáciu, že za škodu zodpovedá nie vodič ním poisteného vozidla ale kameň. Žiada sa uviesť, že kamienok by nikdy nebol vyletel do vzduchu, zvlášť nie do výšky čelného skla vozidla, ak by nebol vymrštený práve kolesom vozidla poisteného v danej poisťovni. V posudzovanej veci škoda v žiadnom prípade nebola spôsobená žiadnymi vonkajšími okolnosťami, pretože kamienok do pohybu dostal vodič, teda poistenec a preto sa podľa jeho presvedčenia sa nárokov domáha dôvodne a návrh pokladá za opodstatnený.

Odporca uviedol, že vozidlo ktoré malo poškodiť vozidlo navrhovateľa bolo zaradené do poistenia 11.1.2010. Vodič tohto vozidla uviedol, že mu vraj odfrkol kamienok spod kolies jeho motorového vozidla, ktoré mu mal poškodiť čelné sklo, čo vzbudzuje pochybnosti o priebehu deja, pretože vodič Ing. E. si musel plniť povinnosti vodiča, sledovať prevádzku a nemohol vidieť odfrknutie kameňa a teda ani moment poškodenia čelného skla navrhovateľa. Opätovne poukázal aj na liberalizačné dôvody vo vyjadrení a rozhodnutie NS SR zaradené pod R3/84 podľa ktorého exkulpácia je možná, ak škoda bola vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky, ale nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Vymrštenie kameňa predstavuje skutočnosť, ktorá je vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky, nie však priamo prevádzkou vozidla, alebo okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Vo vzťahu k okolnostiam, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla chýba priama príčinná súvislosť, pretože sa nejedná o priamy následok dvoch súvisiacich javov, ale len sprostredkovaný, v ktorom odovzdaná kinetická energia je jednou z príčin vymrštenia predmetu.

Podľa fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, výsluchom účastníkov ako aj výsluchom svedkov.

Podľa záznamu o dopravnej nehode medzi účastníkmi ARMATURY GROUP s.r.o. Žilina a navrhovateľom malo byť poškodené čelné sklo vozidla navrhovateľa s vznikom dierky po kameni a s poznámkou, že vodič poškodeného vozidla zastavil vozidlo oznamovateľa, že vraj mu odfrkol kamienok spod kolies jeho vozidla. Súčasťou bol zákres udalosti.

Podľa faktúry č. 32120353 zo dňa 16.5.2011 Autosklo Hornet s.r.o. ako zhotoviteľ vyúčtoval navrhovateľovi sumu 286,70 eur za montáž a súvisiace práce pri montáži čelného skla Peugeot 406.

Súd zistil, že listom odporcu z 27.5.2011 na adresu navrhovateľa boli odmietnuté nároky zo škodovej udalosti č. 8011065009 zo dňa 11.5.2011 z poistnej zmluvy č. 6807389122/3559007666 a to z dôvodu nepreukázania nároku. Obdobne sa vyjadril odporca aj listom zo dňa 7.7.2011, ktorým boli opätovne odmietnuté nároky navrhovateľa na poistné plnenie s odôvodnením, že vodič motorového vozidla prevádzkou ktorého údajne malo dôjsť k vzniku škody, nemohol ani pri vynaložení maximálneho úsilia zabrániť vzniku škody ako aj listom zo dňa 28.9.2011 a zo dňa 21.12.2011 ktorými oznámil, že podľa dokumentov, ktorými disponuje o nehode 11.5.2011 pri ktorej malo byť poškodené vozidlo Peugeot 406 ev.č. KM XXXAO prevádzkou motorového vozidla ARMATURY GROUP s.r.o. značky Škoda octavia ev.č. ZA XXXEL, viditeľné poškodenia boli zdokumentované, pričom spoločnosť Autosklo Hornet s.r.o. vykonala opravu avšak vyjadrenie tejto spoločnosti považuje odporca za bezpredmetné a zotrváva na tom, že nedošlo k preukázaniu nárokov poškodeného, záznam o dopravnej nehode nemá charakter uznania zodpovednosti a tento doklad predstavuje len základný evidenčný doklad z obsahu ktorého je zrejmé, kto mal byť účastníkom dopravnej nehody a k akému poškodeniu malo dôjsť, pričom nároky boli odmietnuté s poukazom na nepreukázanie udalosti ako aj liberalizačné dôvody.

Súd sa oboznámil aj s obsahom poistného spisu a fotodokumentáciou, z ktorej zistil poškodenia čelného skla vozidla navrhovateľa.

Svedok Ing. Q. E. uviedol, že šiel v smere z Bytče do Žiliny od zubárky, štandardne sa zaradil a zrazu ho začalo agresívnym spôsobom obiehať auto, ktoré viedol navrhovateľ a po jeho zastavení zastavilo za ním. Keď vyšiel z auta a navrhovateľ mu povedal, že kľud, že mu odprskol kamienok z auta, pozreli to, urobil si aj fotku toho skla, ale podľa jeho názoru tam boli nejaké dva ťukance od dvoch kamienkov, jeden bol podľa neho starší a druhý ťažko povedať. Vymenili si údaje a dohodli sa, že navrhovateľ príde do firmy a spíšu protokol o nehode. V čase nehody sneh už nebol, presne si to už nepamätal avšak nešiel rýchlo, šiel stále po hlavných cestách, nešiel nikde kde by bol štrk alebo niečo také, čo by sa mohlo dostať do pneumatiky. Nepočul žiaden náraz ani nič, čo by svedčilo o nehode. Auto ktorým spôsobil nehodu bola Škoda Octavia sedan.

Svedkyňa F. S. uviedla, že záznam o dopravnej nehode vypisovala ona preto, že účastníci na mieste nehody tento záznam nevypísali, avšak Ing. E. ako vodič poskytol jej tel. č. navrhovateľovi, aby sa s ňou skontaktoval, keďže za spoločnosť rieši záležitosti ohľadom mot. vozidiel a viac menej aj ohľadom riešenia poistných udalostí. Ing. E. je jej nadriadený. 12.5.2011 sa navrhovateľ s ňou skontaktoval, dohodli si hodinu na ktorú sa stretli v kancelárii spoločnosti Armatury Group, kde spísali záznam o dopravnej nehode, telefonicky sa spojila s Ing. E., pretože nepoznala detaily dopravnej nehody a pristúpili k vypísaniu záznamu o dopravnej nehode. Po vypísaní záznamu ho podpísal navrhovateľ, Ing. E. ho podpísal nasledujúci deň a po podpise bol zaslaný na poisťovňu.

Súd zamietol návrh navrhovateľa na vyžiadanie si fotografií čelného skla zhotovených Ing. E., pretože ani možné skutkové zistenia z takéhoto dôkazu by nemali vplyv na rozhodnutie súdu, nakoľko nesmerovali k preukázaniu deja a zodpovednosti ale následku, ktorý bol už zdokumentovaný likvidátorom odporcu.

Podľa fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

V konaní mal súd preukázanú pasívnu legitimáciu odporcu podľa s poukazom na zmluvu o poistení zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. 6807389122.

Súd sa v prvom rade zaoberal opisom priebehového deja. V tejto súvislosti súd musí poznamenať, že nebolo jednoznačne preukázané, že k poškodeniu čelného skla vozidla navrhovateľa došlo práve vymrštením kameňa spod vozidla poisteného odporcom. Svedok, ktorý mal poškodenie spôsobiť takýto priebehový dej nezaregistroval a ani nemohol zaregistrovať. Všetky tvrdenia navrhovateľa vyplývajú len z jeho výpovede, ktorý však podľa názoru súdu nemohol vnímať vymrštenie kameňa, ale len náraz kameňa do čelného skla, pričom vymrštenie spod kolies vozidla poistenca odporcu následne odvodil, hoci nemožno vylúčiť, že kameň mohol byť odmrštený aj od iného vozidla, napr. PickUp, ktorý šiel vpredu a odbočoval alebo od vozidla v protismere.

Súd však je názoru, že aj keby nepochyboval o tom, že opis skutkového deja zodpovedá skutočnosti a mal ho za preukázaný, nebola by daná zodpovednosť poistenca odporcu a tým aj povinnosť odporcu plniť za poisteného zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Judikatúrou súdov je ustálené, že pod prevádzkovou činnosťou je potrebné rozumieť stav podľa ktorého je motorové vozidlo v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava k jazde a bezprostredné výkony po ukončení jazdy, ako aj výkony potrebné na udržovanie vozidla. Už samo uvedenie motoru do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu a či nie, či sa to stalo na ceste, prípadne na inom priestranstve verejnosti prístupnom alebo ešte v garáži, a či motor uviedol do chodu sám prevádzateľ alebo jeho pracovník. Medzi okolnosti majúce pôvod v prevádzke patria aj nedostatky, či vady materiálu, aj nespoznateľné. Za takto spôsobenú škodu, ako škodu odvodzujúcu svoj pôvod z prevádzky, nemôže sa prevádzateľ zodpovednosti zbaviť. (pozri rozsudok NS SR č.k. ). Od tejto definície sa súdna prax neodchýlila.

Súd poukazuje aj na rozhodnutie NS SR v súvislosti so zjednotením postupu súdov, podľa názoru ktorého exkulpácia je možná vtedy ak škoda bola vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky (§ 427 Obč. zák.), ale nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke (R 3/1984).

V danej veci súd zastáva názor, že vymrštenie kameňa alebo iného predmetu ležiaceho na vozovke (za predpokladu, že jeho umiestnenie na vozovke nie je následkom činnosti daného motorového vozidla) spod pneumatiky prechádzajúceho vozidla nie je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke. Totiž prevádzkou je potrebné rozumieť priame pôsobenie fyzikálnych, chemických, biologických veličín zdroja, ktorý je v prevádzke. Naopak vymrštenie kameňa spod pneumatiky predstavuje odovzdanie kinetickej energie krútiaceho momentu kolesa automobilu pri súčasnom pôsobení trecej a odstredivej sily, prípadne tlaku. Takéto fyzikálne sily sú však neustále prenášané aj na vozovku a tým aj všetky predmety na vozovke sa nachádzajúce. Nemusí sa vždy jednať len o voľne položený kameň, ale môže ísť aj o súčasť vozovky, ktorá sa skladá zo živíc ropných produktov, štrku, kameniva či iného adhézneho materiálu. Preto vymrštenie kameňa voľne ležiaceho na vozovke predstavuje skutočnosť, ktorá je vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky, nie však priamo prevádzkou vozidla alebo okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. V danom prípade vo vzťahu k okolnostiam, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla chýba priama príčinná súvislosť, pretože sa nejedná o priamy následok dvoch súvisiacich javov, ale len sprostredkovaný následok v ktorom odovzdaná kinetická energie je jednou z príčin vymrštenia predmetu z vozovky.

Súd s poukazom na uvedené zastáva názor, že sa jedná o ostatnú okolnosť v prevádzke, teda okolnosť existujúcu mimo samotného vozidla, ktorá je okolnosťou vonkajšou a priamo nesúvisiacou s prevádzkou motorového vozidla. Obdobná okolnosť by bola, keď by predchádzajúci automobil splašil zviera, ktoré by spôsobilo škodu.

Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou je základným predpokladom, ktorý musí byť splnený bez ohľadu na to, či ide o povinnosť k náhrade škody vyvodzovanú zo zodpovednosti založenej na princípe zavinenia alebo na základe objektívnej zodpovednosti. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy).

V danom prípade prevádzka vozidla pôsobila priamo na predmet ležiaci na vozovke, kameň či skalku, ktorá následkom pôsobenia vozidla sa uviedla do pohybu a až samotná skalka, teda omrštený predmet spôsobil škodu. Pri predmete, ktorý spôsobil škodu poškodením čelného skla na automobile idúcom za takýmto vozidlom, sa nejedná o súčasť vozidla alebo jeho nákladu, ktoré vymrštenie kameňa spôsobila.

Preto v danej veci prichádza do úvahy exkulpácia, teda vyvinenie sa odporcu. Súd v konaní z tvrdení účastníkov a výsluchu svedkov nemal preukázané, že by motorové vozidlo polo špeciálne upravované, nespĺňalo požiadavku pre prevádzku na pozemných komunikáciách podľa o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a že by odmrštenie kameňa bolo následkom týchto okolností, pričom takéto skutočnosti neboli ani tvrdené. Súd z nákresu a popisu deja zistil, že vozidlo poistené odporcom sa pohybovalo následkom obiehania skôr v strede vozovky, teda k odmršteniu kamienka nemohlo dôjsť ani nesprávnou jazdou za krajnicou vozovky. Teda ak bol vozidlom poistenca odporcu vymrštený kamienok, tento nebolo možné vodičom tohto vozidla ani predvídať a nebolo možné požadovať od neho, aby takejto náhodnej udalosti zabránil. Za predmety na vozovke, či už posypový materiál, alebo aj prípadné znečistenie vodič nenesie zodpovednosť, ak takéto predmety tvorili prekážku v komunikácii alebo znečistenie, zodpovedá za stav na vozovke jej správca.

Nakoľko súd má za to, že nebolo jednoznačne preukázané, že škodu spôsobil poistenec odporcu a ak by aj ku škode došlo opisom uvedeným navrhovateľom, odporca neporušil žiadnu zo svojich povinností a z dôvodu, že udalosť nie je priamo spôsobená okolnosťami v prevádzke motorového vozidla, pričom škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého možného úsilia, ktoré možno spravodlivo po ňom požadovať, návrh zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. . Nakoľko odporca si uplatnil náhradu trov konania vo výške cestovného za cestu na pojednávanie dňa 7.2.2013 vo výške cestovného, súd mu priznal náhradu cestovných výdavkov vo výške 2 x 5,05 eur podľa predložených cestovných lístkov ŽSR pre cestu Banská Bystrica - Žilina a Žilina - Banská Bystrica po 5,05 eur, spolu 10,10 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia , ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).