Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/29/2014

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: J. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. - F. R., A. R. XX, zastúpený Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Trnava, Námestie SNP 3, IČO: 36 857 548, proti odporcovi: Mountfield SK, s.r.o., so sídlom Martin, Červenej armády 1, IČO: 36 377 147, zastúpený JUDr. Annou Kokavcovou, advokátkou so sídlom Žilina, Framborská 58, o zaplatenie 163,65 eura s príslušenstvom, o odvolaní odporcu a navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 27. septembra 2013, č. k. -249, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol už len o trovách konania potom, čo rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. -191 zo dňa 28.03.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. -240 zo dňa 11.07.2013 návrh navrhovateľa zamietol s tým, že rozhodnutie o trovách konania súd prvého stupňa ponechal na samostatné rozhodnutie do 30 po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. O trovách konania rozhodol podľa , , , až 3 tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 224,26 eura, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 207,76 eura, do troch dní po právoplatnosti uznesenia. Súd prvého stupňa sa najskôr zaoberal tým, či nie sú dané v tomto prípade dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo potrebné rozhodovať podľa . Bol toho názoru, že v danom prípade neboli zistené žiadne okolnosti majúce charakter dôvodov hodných osobitného zreteľa v súvislosti s postojom navrhovateľa v konaní. Poukázal na to, že navrhovateľ sa v priebehu celého konania domáhal svojho nároku, navrhoval vykonanie dôkazných prostriedkov vrátane výsluchov svedkov a využíval príslušné právne prostriedky na uplatnenie svojho nároku, vrátane odvolania voči zamietajúcemu rozsudku súdu -191 zo dňa 28. 03. 2013. Ohľadne pomerov navrhovateľa konštatoval, že nie sú najlepšie a toho dôvodu uznesením č.k. -43 zo dňa 19. 06. 2012 bolo navrhovateľovi priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Podľa názoru súdu prvého stupňa postoj navrhovateľa v priebehu celého konania má za následok, že nie je možné pri náhrade trov konania postupovať podľa . S poukazom na uvedené súd prvého stupňa o náhrade trov konania rozhodol podľa § l42 ods. 1 a odporcovi, ktorý mal vo veci úspech, priznal 25% z uplatnených trov právneho zastúpenia , ktoré právna zástupkyňa odporcu vyčíslila na sumu 831,02 eura, t.j. priznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 207,76 eura a náhradu za zaplatený súdny poplatku v nezmenenej výške 16,50 eura. Poukázal na to, že odporca uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 831,02 eura, podľa vyhlášky MS SR č. , pozostávajúce z odmeny za 10 právnych úkonov po 16,60 eura, režijného paušálu vo výške 61,76 eura, náhrady za stratu času vo výške 464,76 eura (právna zástupkyňa odporcu cestovala na pojednávania v dňoch 7. 11. 2012, 5. 2. 2013 a 12. 3. 2013 na trase

Žilina - Nové Zámky a späť) a 20% DPH. Dôvodil tým, že v prejednávanej veci sa jedná o drobný spor, pričom pomer výšky trov odporcu (874,52 eura) k výške uplatnenej pohľadávky navrhovateľa (163,65 eura) nie je možné považovať za primeraný.

Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie odporca a navrhovateľ.

Odporca v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa pri určovaní výšky trov konania riadil jediným kritériom, a tým bol pomer výšky uplatnenej pohľadávky a vzniknutých trov konania v danom spore, pričom neprihliadol na to, že odporca nezavinil a ani nedal podnet na začatie sporu. Navyše navrhovateľ bol viackrát súdom upozornený, že trovy konania budú vyššie ako samotná uplatnená pohľadávka, napriek tomu trval na zaplatení uplatnenej čiastky. Poukázal na to, že kvôli výsluchu navrhovaných svedkov boli pojednávania vo veci často odročené a odporca musel preto vykonávať niekoľkohodinové cesty spojené s ustanovením sa na súd, lebo mu záležalo na výsledku sporu. Navyše v konaní prezentoval, že mu nejde o výšku uplatnenej sumy, ale ide o spor pre neho principiálny, ktorý mohol pre neho založiť pre podobné situácie neprijateľný precedens. Uvedené okolnosti boli navrhovateľovi známe, a preto mal súd prvého stupňa k nim prihliadať pri rozhodovaní o náhrade trov konania úspešného účastníka. Poukázal na to, že ust. nepredpisuje za každých okolností znížiť alebo nepriznať trovy konania v drobných sporoch. Z uvedených dôvodov žiadal uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a navrhovateľa zaviazať na náhradu trov konania v celej výške. Záverom uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania.

Navrhovateľ v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenie veci. Bol toho názoru, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. . Poukázal na to, že je dlhodobo nezamestnaný a svoje životné potreby uhrádza len z príjmu svojej manželky, v dôsledku čoho predstavuje úhrada priznaných trov konania pre neho neprimeranú finančnú záťaž. Okrem toho uviedol, že k súdnemu sporu pristúpil na základe okolností daného prípadu, pričom pri podaní žalobného návrhu vychádzal z legitímnych očakávaní , ktoré vyplývajú z právoplatných rozhodnutí orgánov verenej moci . Navrhovateľ reklamoval tovar u odporcu a mal záujem len na bezplatnej oprave veci, pretože jeho ekonomická situácia mu neumožňovala a ani neumožňuje vynaloženie nákladov na opravu krovinorezu, a preto pristúpil k jej súdnemu vymáhaniu. Navrhovateľ opravu krovinorezu uhradil odporcovi pod tlakom okolností spojených s náhodnou okolnosťou, a to, že v deň vrátenia reklamovaného (už opraveného) krovinorezu odporcom navrhovateľovi bola s ním jeho dcéra, ktorá si išla kúpiť skriptá, a preto mala pri sebe peňažnú hotovosť. Dodal, že súdy zamietli jeho návrh z dôvodu, že predmetný tovar nebol v záruke, s čím nesúhlasil. Skutočnosť, ktorá sa stala z pohľadu súdov rozhodujúca - a to neexistencia záruky tovaru, samotný odporca dlhodobo neuvádzal , naopak uvádzal, že tovar bol v záruke. Uvedenú skutočnosť odporca neuviedol pri prvotnom úkone v tomto konaní - v odpore proti platobnému rozkazu, pričom tak urobil až v jeho vyjadrení zo dňa 22.10.2012. V tejto súvislosti poukázal na to, že uvedené tvrdenie odporcu vzniklo až potom, ako videl záručný list navrhovateľa k predmetnému tovaru , predložený navrhovateľom v tomto konaní a tam chýbajúci zápis o vykonaní posezónnej prehliadky v roku 2009. Podľa názoru navrhovateľa tvrdenie odporcu o neexistencii záruky tovaru je účelové , opierajúce sa o chýbajúci zápis v záručnom liste, ktorý mal k dispozícii len navrhovateľ. Odporca mal k dispozícii informácie o vykonaných posezónnych prehliadkach tovaru, resp. o záruke tovaru v jeho internom systéme, a na ich základe nespochybňoval záruky tovaru v čase jeho reklamácie navrhovateľom. Na prvom pojednávaní zástupca odporcu uviedol, že v ich operačnom systéme evidujú vykonanie posezónnych prehliadok za obdobie 3 rokov spätne. Z uvedeného vyplýva, že odporca neuviedol všetky podstatné skutočnosti, resp. nepredložil všetky dôkazy pri prvom úkone v tomto súdnom konaní, hoci tak mal a mohol urobiť. Vychádzajúc z uvedeného žiadal uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a žiadnemu z účastníkovi nepriznať náhradu trov konania.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že súd prvého stupňa získal v priebehu konania poznatok o príčinách a okolnostiach vedúcich k sporu a postoji navrhovateľa v spore, preto mohol odôvodnene konštatovať, že v danom prípade neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa k tomu, aby mohol aplikovať ust. . Dodal, že nesťažil dôkaznú situáciu a ani nevytváral situácie, pre ktoré by sa navrhovateľ nevedel dostatočne orientovať v spore a odhadnúť svoju právnu pozíciu. Poukázal na to, že z dôvodu sťažnosti navrhovateľa Slovenská obchodná inšpekcia udelila odporcovi pokutu z dôvodu, že navrhovateľovi nevystavil reklamačný list, avšak nezaoberala sa

oprávnenosťou reklamácie. Navrhovateľ napriek tomu začal súdny spor, vybral si výhodnejší miestne príslušný súd a všetky rozhodnutia prvostupňového súdu napadol odvolaním.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( ) preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal podľa , bez nariadenia pojednávania podľa a po prejednaní veci dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa treba podľa zmeniť a trovách konania rozhodnúť podľa , tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Uvedené zákonné ustanovenie vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania. Účastník konania, ktorý mal v spore plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto konania. Súd v takomto prípade uplatní zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu). Táto zásada sa však vzťahuje iba na sporové konanie. Predpokladmi, za splnenia ktorých vznikne nárok na náhradu trov konania, sú jednak plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozsudku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej a tiež účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Účelnosť trov sa stotožňuje s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc ( ). Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdnych poplatkov, na hotové výdavky a napokon aj trovy právneho zástupcu (advokáta).

Podľa , ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Ide o zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. V prvom rade treba prihliadnuť najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácie. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri ich posudzovaní prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní.

V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že podľa ust. je možné rozhodnúť vtedy, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa, sa skúmajú vždy u účastníka konania povinného plne alebo čiastočne nahradiť trovy konania. Tieto dôvody, inak pomerne jasne vymedzené stabilizovanou judikatúrou, spôsobujú čiastočný alebo úplný zánik práva na náhradu trov konania u čiastočne alebo úplne úspešného účastníka sporu.

Odvolací súd pri posudzovaní možnosti aplikácie citovaného zákonného ustanovenia skúmal vec z vyššie naznačených hľadísk a na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že v danom prípade

existujú dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v okolnostiach danej veci a príčinách súdneho sporu. Odvolací súd vychádzal z okolností danej veci, keď skutočnosť, že navrhovateľ opomenul v roku 2009 vykonať posezónnu prehliadku, čo malo za následok zánik predĺženej 7 ročnej záruky, a preto na predmet kúpy sa nevzťahovala predĺžená 7 ročná záručná doba, vyplynulo až v priebehu konania pred súdom prvého stupňa. V čase keď navrhovateľ uplatňoval u odporcu zodpovednosť za vady, resp. uskutočnil reklamáciu, odporca uvedené okolnosti neuvádzal, predmet kúpy od navrhovateľa prevzal a uvedené vady tovaru riešil . Navyše odvolací súd poukazuje na to, že odporcovi sa v konaní nepodarilo preukázať, že novú vyššiu cenu oproti tej, ktorá bola uvedená v zákazkovom liste (predbežná cena - 30 eur) dodatočne navrhovateľovi oznámil, a že navrhovateľ s novou cenou opravy súhlasil. Z uvedeného vyplýva, že odporca porušil povinnosti vyplývajúce mu z ust. , preto navrhovateľovi podľa vzniklo právo odstúpiť od zmluvy o vykonaní opravy, pretože novú cenu opravy 163,65 euro (predbežne dohodnutá cena opravy 30 euro) dodatočne neschválil. Navrhovateľ však nevyužil svoje zákonné právo od zmluvy odstúpiť, naopak novú cenu opravy zaplatil, a pretože podľa navrhovateľ neodstúpil od zmluvy bez zbytočného odkladu, vznikla mu povinnosť zaplatiť za poskytnutú službu novourčenú vyššiu cenu. Vychádzajúc z uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania možno tieto okolnosti danej veci spočívajúce najmä v tom, že odporca nepreukázal existenciu dohody s navrhovateľom o cene opravy v sume 163,65 eura a napriek tejto skutočnosti navrhovateľ túto cenu uhradil, považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle , pre nepriznanie náhrady trov konania odporcovi, ktorému by bez aplikácie ust. patrila podľa náhrada trov konania. Pri rozhodovaní podľa sa odvolací súd zaoberal aj tým, či použitím ust. nevytvorí nerovnovážny stav a nezasiahne výrazne do majetkovej sféry v konaní úspešného účastníka konania. Navrhovateľ je osoba bez pracovného pomeru a od 1. 11. 2011 je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Zistené sociálne osobné a majetkové pomery navrhovateľa umožňovali , aby mu súd priznal oslobodenie od súdnych poplatkov , ktoré mu bolo uznesením zo dňa 19. 6. 2012, č. k. -41 priznané. Odporca je právnická osoba - spoločnosť s ručením obmedzený oprávnená podnikať, pričom z výpisu z obchodného registra vyplýva, že základné imanie odporcu predstavuje 2 200 000 euro. Na základe týchto zistení potom možno prijať záver, že použitím ust. súd nepriznaním trov konania, ktoré odporcovi vznikli nevytvoril nerovnovážny stav a neprimeraným spôsobom nezasiahol do jeho majetkovej sféry.

Podľa ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. V ustanovení , podľa ktorého, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť, ide o zdôraznenie zásady, že úspešnému účastníkovi sa priznávajú trovy konania, ktoré boli vynaložené účelne, no keďže ide o konanie s nízkou hodnotou sporu, možno pristúpiť k zníženiu prípadne nepriznaniu trov konania, ktoré sú voči pohľadávke v drobnom spore neprimerané. Pôjde spravidla o vec s nízkou hodnotou sporu . V týchto konaniach najmä trovy konania niekedy predstavujú niekoľko násobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky s najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania. Vzhľadom k tomu, že v danej veci ide o drobný spor ( ),v ktorom navrhovateľ uplatnil sumu vo výške 163,65 eura t.j. sumu nepresahujúcu 1000 eur, odvolací súd sa ďalej zaoberal tým, či nie je daný dôvod na nepriznanie náhrady trov konania aj v zmysle ust. . Podľa názoru odvolacieho súdu porovnaním výšky trov konania odporcu v prvostupňovom konaní, ktoré vznikli titulom trov právneho zastúpenia vo výške 847,52 eura oproti výške žalovanej istiny v sume 163,65 eura , možno prijať záver o tom, že trovy konania v tomto drobnom spore sú neprimerané voči uplatnenej pohľadávke 163, 65 eura, pretože trovy tohto konania sú viac ako päťnásobne vyššie. Z uvedeného dôvodu odvolací súd pri rozhodovaní o trovách konania dospel k záveru, že okrem splnenia podmienok pre postup podľa z dôvodov hodných osobitného zreteľa existuje v danej veci aj zákonný dôvod pre použitie ustanovenia , podľa ktorého môže súd nepriznať trovy konania v drobných sporoch, ak sú tieto trovy neprimerané voči pohľadávke. Podľa názoru odvolacieho súdu za danej situácie je treba zohľadniť postavenie navrhovateľa - spotrebiteľa, ktorý sa domáhal vrátenia ceny opravy výrobku, o ktorom sa domnieval, že sa naň vzťahuje záručná oprava. Javí sa preto spravodlivým, aby každý z účastníkov tohto konania znášal svoje náklady a trovy tohto konania sám, čí dochádza aj k naplneniu cieľa sledovaného v ust. . Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa zmenil a trovách konania rozhodol podľa , tak, že odporcovi ich nepriznal.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a . Navrhovateľ trovy v tomto štádiu konania podľa prvej vety neuplatnil, preto odvolací súd rozhodol tak, že sa mu náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.