Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoE-11-2014.pdf
PDF · 75.55 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/11/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného REAL VT, s.r.o., Dr. C. Daxnera 86, Vranov nad Topľou, IČO: 36477591, zastúpeného JUDr. Igorom Lakatošom, advokátom, M. R. Štefánika 875, Vranov nad Topľou proti povinnej E. E., bytom L. XXX/XX, N. nad R., o vymoženie 79,67 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 6Er 798/2006-13 zo dňa 12. septembra 2013 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju a vyslovil, že o trovách exekučného konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V odôvodnení uviedol, že poverenie na vykonanie exekúcie udelil 26.9.2006, pričom exekúcia je vedená na základe exekučného titulu notárskej zápisnice N/156/2006, Nz 26885/2006 spísanej notárkou JUDr. Valériou Zahorjanovou dňa 06.07.2006, v ktorej za povinnú na základe plnomocenstva uznal jej záväzok voči oprávnenému a dal súhlas s exekúciou František Török. Súd mal zistené, že záväzok pochádzal zo zmluvy o pôžičke č. P303/2006 zo dňa 22.5.2006 uzavretej medzi oprávneným a povinnou a súčasťou predtlače tejto zmluvy bolo aj splnomocnenie pre Františka Töröka na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu a na uznanie záväzku v mene povinnej a vyjadrenie súhlasu s tým, aby sa notárska zápisnica stala exekučným titulom. Súd odkazom na ust. §§ 22, 23, 37, 39 Občianskeho zákonníka a § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku uzavrel, že predmetná notárska zápisnica je neúčinná, nemôže byť podkladom exekúcie, pretože František Török konal v rozpore so zákonom, keďže uznaním dlhu konal v rozpore so záujmami povinnej a navyše nad rámec oprávnenia určil povinnej aj lehotu na splnenie záväzku. Povinná sa takto vopred vzdala práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok, tento bol neistý, nebol dostatočne určitý a určiteľný. Povinná si nemohla dobrovoľne vybrať zástupcu, tento bol vybraný oprávneným v predtlači zmluvy, a preto bol prejav vôle povinnej obmedzený, plnomocenstvo nebolo udelené na základe slobodnej vôle povinnej, čo v spojení s konfliktom záujmov spôsobilo absolútnu neplatnosť tohto prejavu vôle.
V súvislosti s trovami súd uviedol, že o nich rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia.
Oprávnený podal odvolanie proti tomuto uzneseniu. Podľa jeho názoru súd nesprávne právne posúdil vec, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd nesprávne priznal vyhláseniu o súhlase povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice procesnoprávnu povahu, a tak nesprávne dospel k záveru, že ide o úkon pri ktorom je povinná nezastupiteľná. Poukázal na to, že povinná splnomocnila zástupcu na spísanie zápisnice ako exekučného titulu a na udelenie súhlasu s jej vykonateľnosťou podľa Exekučného poriadku. Rozobral inštitút zastúpenia osoby pri právnych úkonoch, rozsah oprávnenia,
otázku prekročenia oprávnenia zástupcom, jeho dôsledky, spôsoby zániku plnomocenstva, okrem iných aj odvolanie plnomocenstva. Práve tieto otázky súd prvého stupňa právne nedostatočne vyhodnotil. Pochybil tiež keď nevzal do úvahy, že dlžníci oprávneného si vyberali za splnomocnencov aj iné osoby, JUDr. Monoka, JUDr. Kaščáka, JUDr. Novikmeca. Nemal preto dôvod rozhodnúť o neprípustnosti exekúcie, súhlas povinnej a udelenie plnomocenstva v zmluve sú jasné a zrozumiteľné, zápisnica spĺňa všetky predpoklady pre jej vykonateľnosť. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 214 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej lej „O.s.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Po preskúmaní veci zistil, že súd prvého stupňa rozhodol správne, s odôvodnením napadnutého uznesenia sa stotožnil v celom rozsahu (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a už len na zdôraznenie správnosti uvádza.
Predložená notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom, a to preto, že pred a pri vzniku tohto exekučného titulu došlo k rozporu právneho úkonu so zákonom.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Notárska zápisnica N 156/2006, NZ 26885/2006, NCRls 26853/2006 zo 6.7.2006 bola právnym dôvodom, pre ktorý exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Notárska zápisnica je ako procesno-právny inštitút uznaná ako exekučný titul, ktorý nadväzuje na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Súhlas povinnej s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej podstatnou náležitosťou, tento prejav vôle dlžníka (povinnej) robí z notárskej zápisnice právny titul spôsobilý na exekúciu.
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. 11. 2010, sp. zn. 3 Cdo 63/2009: „Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti.
Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.“
Pri zastupovaní povinnej pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore s jej záujmami. Toto vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predformuloval osobu zástupcu Františka Töröka vo formulárovej zmluve o pôžičke č. P303/2006 zo dňa 22.5.2006, a teda nešlo o výber zástupcu zo strany povinnej.
Keďže ide o neplatné splnomocnenie, povinná nemohla plnomocenstvo kedykoľvek odvolať. Neplatný právny úkon nie je možné odvolať. Z tohto dôvodu nebolo absolútne potrebné skúmať zákonné možnosti zániku plnomocenstva.
Súd prvého stupňa vyhodnotil nezákonnosť, neplatnosť zastúpenia povinnej nie z dôvodu, že jej zastúpenie je nemožné, ale z dôvodu, že konkrétne zastúpenie Františkom Törökom ako osobou
určenou oprávneným v predtlači zmluvy o pôžičke je nezákonné. Odvolací argument, že dlžníci oprávneného vo všeobecnosti majú na výber z niekoľkých zástupcov, je nepodstatný, keďže vždy ide o osobu určenú oprávneným už v predtlači zmluvy.
Prvostupňový súd správne vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, lebo na splnenie podmienok exekúcie treba prihliadať v každom okamihu exekúcie (porov. napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“ Aj v tomto smere sú odvolacie námietky neopodstatnené.
Na potvrdenie správnosti tohto záveru dáva odvolací súd do pozornosti konštatovanie Ústavného súdu Slovenského republiky sp. zn. II. ÚS 499/2010 a II. ÚS 498/2010:
„Ústavný súd aj v tomto prípade konštatuje, že právny predpis, resp. jeho jednotlivé ustanovenia je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach, a nie izolovane. Záver krajského súdu o oprávnení exekučného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním poverenia korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v rozhodnom znení. Z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v rozhodnom znení vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začaté exekučné konanie zastaví, pričom viaceré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný súd obligatórne zastaví, napr. v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný titul stal vykonateľným [§ 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo v prípade, ak v už začatom exekučnom konaní zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným [§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo ak v prebiehajúcom exekučnom konaní zistí, že právo priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo [§ 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo ak už začatú exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať [§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný „iný dôvod“ sa môže týkať aj zistení týkajúcich sa exekučného titulu (napr. ak si účastníci konania nesplnili povinnosť podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v rozhodnom znení a neoznámili, že práva a povinnosti priznané im exekučným titulom prešli alebo boli prevedené na iné osoby a pod.).“
Prvostupňový súd rozhodol správne, a preto odvolací súd uznesenie potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.