Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Co/115/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr. Petra Straku a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 35763469, zastúpený: JUDr. Oliver Baláž, advokát, so sídlom Bratislava, Zámocká 10, proti žalovanému: V. U., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX, o zaplatenie 493,90 Eur a prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -37 zo dňa 12.4.2013 jednohlasne takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

II. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 93,98 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne od 12.1.2010 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.

Rozhodnutie o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti odôvodnil s odkazom na ustanovenia §, ods. 1, , ods. 1, , ods. 1 (ďalej len „“).

Vo vzťahu k výroku v zamietavej časti uviedol cit.: „ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa nepochybne zhoršujú jeho postavenie. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy o pripojení sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa . V tejto súvislosti nie je možné prehliadnuť, že je to dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu (ako štandardnú, typovú zmluvu) a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenia zmluvy o odstúpení aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď). Spotrebiteľ pritom nemal žiadnu možnosť ovplyvniť obsah zmluvy a preto do právneho poriadku boli zakotvené ustanovenia poskytujúce ochranu právam spotrebiteľov ( a nasl. ), ale aj v iných osobitných predpisoch, čo je v súlade s európskou judikatúrou poukazujúcou na faktickú nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii. Súdom teda prináleží súdna kontrola zmluvných podmienok (, ) s cieľom vylúčiť zo života bežných ľudí neprimerané podmienky a tak naplniť cieľ čl. 6 smernice Rady 93/13/EHS: postarať sa, aby spotrebiteľov neprimerané klauzuly v zmluvách nezaväzovali. Súd teda dospel k záveru o zrušení zmluvy o pripojení ex tunc v dôsledku odstúpenia od zmluvy a preto je na mieste aplikácia . V zmysle neho účastníci zrušenej zmluvy by si mali vrátiť navzájom poskytnuté plnenie. Žalovaná užívala telekomunikačné služby právneho predchodcu žalobcu a preto má za ne zaplatiť ich cenu, ktorá zodpovedá dohodnutej cene služieb a je v súlade s príslušnými faktúrami, avšak s výnimkou poplatkov za oneskorené platenie (2 x 1,66 Eur). Keďže zmluva od začiatku sa zrušila, zrušili sa tým aj všetky dohodnuté poplatky vrátane spomínaného poplatku za oneskorenie platby.

Predpokladmi vzniku zodpovednosti v zmysle sú protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi nimi a zavinenie, ktoré sa predpokladá. Porušenie právnej povinnosti nemusí vyplývať z právneho predpisu. Môže súvisieť aj s porušením zmluvy. Žalovaný nepochybne porušil zmluvnú povinnosť spočívajúcu v plnení si svojej povinnosti platiť cenu služieb.

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkového hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu.

Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Súd je však toho názoru, že za škodu nie je možné považovať, ak právny predchodca žalobcu v rámci svojej obchodnej politiky predáva mobilný telefón za nižšiu cenu ako je jeho skutočná cena. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom ich zmluvného konsenzu. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo, pretože za mobilný telefón obdŕžal dojednanú kúpnu cenu. V tejto súvislosti však súd poukazuje aj na citované ustanovenie a z toho vyplývajúci nárok na vrátenie mobilného telefónu, ktorý však nebol uplatnený. Aj z toho dôvodu nárok na náhradu škody vo výške zľavy z kúpnej ceny telefónu neobstojí.

Uplatnený bol aj nárok na náhradu ušlého zisku. Ušlý zisk predstavuje ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodovej udalosti k rozmnoženiu jeho majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh veci. V danom prípade žalobca tvrdí, že prišiel o paušálne mesačné poplatky za 19 mesiacov. Bol to však práve právny predchodca žalobcu, ktorý sa rozhodol pre odstúpenie od zmluvy, čo malo za následok jej zrušenie od začiatku. Preto sa nemôže domáhať zaplatenia ušlých mesačných poplatkov. Iná by bola situácia pri zachovaní zmluvného vzťahu, čo však nie je tento prípad. Preto súd aj v tejto časti uplatnený nárok na náhradu škody považoval za neopodstatnený.“

Rozhodnutie o trovách konania právne posúdil v zmysle ust. (ďalej len „“).

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca namietajúc, že poplatok za oneskorenie platby, keďže zmluva sa v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami zrušuje do budúcna, nijako nezhoršuje jeho postavenie a dôsledky odstúpenia od zmluvy nie sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa . Ušlý zisk sa prejavuje stratou očakávaného výnosu žalobcu, ktorý by bol očakával, nebyť protiprávneho konania škodcu. Hoci sa sám rozhodol ukončiť zmluvný vzťah odstúpením od zmluvy, bol k tomuto kroku nútený protiprávnym konaním žalovaného. Nesprávne právne posúdenie namietal i vo vzťahu k škode predstavujúcej rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení , v rozsahu suspenzívneho odkladného účinku odvolania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie ( ).

Ustanovenie je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov. Odvolací súd sa domnieva, že ak by z pôsobnosti ustanovenia mali byť vyňaté niektoré typy spotrebiteľských zmlúv, zákonodarca by to explicitne upravil. To platí aj na typy upravené v . Treba však poznamenať, že ide o pomerne nové ustanovenie a judikatúra súdov je ohľadne tohto ustanovenia zatiaľ zriedkavá (porov. rozsudok NS SR vo veci ).

Ide pritom o veľmi zásadne nekauzistické ustanovenie zákona (,,...ani inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie“) sledujúce inter alia vylúčenie dopadu nepriaznivejšieho právneho následku na spotrebiteľa oproti následku, ktorý konkurenčne dopadá na spotrebiteľa podľa ,,tohto“ zákona. Je logické sa domnievať, že zákonodarca tým rozumel (arg. ,,tohto zákona “ sa rovná zákona, v ktorom je naň priamy odkaz). (porov. dôvodovú správu k na <http://www.rokovania.sk/ Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=9083> ,,() Ustanovenie v ods. 1 v súlade so Smernicou vyjadruje kogentnosť úpravy neprijateľných podmienok s tým, že v spotrebiteľských zmluvách nie je možné dojednať také práva alebo povinnosti odchylne od zákonnej úpravy, ktoré by boli v neprospech spotrebiteľa. Neplatné sú také dojednania v spotrebiteľských zmluvách, ktorými by sa spotrebiteľ vzdával tých práv, ktoré mu zákon priznáva alebo dojednať také ustanovenie, ktoré by zhoršili jeho postavenie ako účastníka zmluvy....“.

Súd prvého stupňa uvedené ustanovenie aplikoval dôsledne a podľa názoru odvolacieho súdu v súlade so zmyslom a cieľom predpokladaným zákonom.

Za stavu dualistickej právnej úpravy (dvojaká právna úprava rovnakých inštitútov súkromného práva) je úplné vylúčenie občianskoprávnej úpravy inštitútov súkromného práva a naopak paušalizované použitie obchodného práva typického predovšetkým pre podnikateľskú sféru nenáležité (viď dôsledky pre spotrebiteľov v ďalšej časti odôvodnenia).

Odvolací súd už v minulosti použil na účely posúdenia dôsledkov odstúpenia od zmluvy v právnom vzťahu právnu úpravu obsiahnutú v (porov. rozsudky vo veciach sp. zn. , , , ). Niektoré rozsudky pritom boli podrobené kontrole ústavnosti. Ústavný súd takýto postup neoznačil za ústavne nekonformný (napr. vec ) a pritom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu (dualistická právna úprava odstúpenia a premlčania).

Nie je dôvodné ani namietané nesprávne právne posúdenie o vzťahu k nároku na náhradu škody. Vznik občianskoprávneho vzťahu zo škodovej udalosti s právami a povinnosťami strán tohto vzťahu ( ), vyžaduje splnenie všetkých predpokladov, t.j. protiprávneho úkonu (resp. právne relevantnej škodovej udalosti), ujmu a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a ujmou. Nedostatok čo i len jedného z uvedených predpokladov zodpovednostného vzťahu bráni záveru o vzniku škody.

Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Žalobca si uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 396,54 Eur z titulu náhrady škody, ktorú tvorí rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou (144,98 Eur) a ušlého zisku nedodržaním dojednanej doby viazanosti (251,56 Eur).

Ušlý zisk predstavuje v podstate to, čo poškodenému ušlo v dôsledku poškodenia a o čom možno dôvodne predpokladať, že by získal nebyť škodovej udalosti. Ide o majetkovú ujmu majúcu podstatu v tom, že majetok poškodeného sa očakávaným spôsobom nezhodnotil, nezvýšil (R 25/71, R 55/77). Na rozdiel od ušlého zisku skutočná škoda predstavuje zmenšenie majetkového stavu poškodeného, ktorý vznikol v dôsledku a v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou.

Navrhovateľ ponúkol na trh cenu mobilu 1 Eur, pre ktorú sa ako mobilný operátor dobrovoľne rozhodol v rámci svojej „ofenzívnej“ obchodnej politiky. Inú ako predajnú cenu (0,02 Eur) zaplatenú na základe kúpnej zmluvy preto odvolací súd nepovažuje z hľadiska záväzku odporkyne za relevantnú.

Cenový rozdiel medzi slobodne zmluvne dohodnutou cenou telekomunikačného zariadenia medzi účastníkmi konania a cenou, za ktorú sa predáva na trhu nekorešponduje priamej škode ani ušlému zisku.

Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od judikatúry súdov v obdobných veciach a poukazuje na odôvodnenie rozsudku napr. Okresného súdu Košice - okolie č.k. - 52 zo dňa 28.01.2013, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje, cit.: „Právne relevantná škoda je majetková ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného (majetková - hmotná ujma), a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentnom, t. j. peniazmi, a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Prejavuje sa vo forme skutočnej škody alebo vo forme ušlého zisku. Obe tieto formy sú v zásade rovnocenné a existencia jednej z nich nie je podľa platného práva podmienkou vzniku a uplatnenia druhej formy. Skutočná škoda je taká ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby prišlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. Ak je poškodený vlastníkom veci, jeho majetkový stav zahrňuje hodnotu veci a v dôsledku jej straty, odobratia či zničenia dochádza k zmenšeniu jeho majetkového stavu o hodnotu tejto veci v dobe pred tým, než napr. došlo k jej strate, odobratiu či zničeniu prišlo.

...Z uvedených ustanovení vyplýva, že do majetkovej sféry a teda do vlastníctva žalovaného sa telefón LG KU990i dostal po tom, ako zaplatil dohodnutú kúpnu cenu 19 eur. Žalobca nepopieral, že by žalovaný túto sumu nezaplatil, a teda jej úhradu sa stal vlastníkom veci. Žalobca v pozícii predávajúceho ako jediný mohol ovplyvniť to, či vôbec tretej osobe nejakú vec predá, a za akú cenu. Cenu veci určil on a žalovaný ju zaplatil. Žalobcovi teda nemohla vzniknúť na veci - mobilnom telefóne škoda, keďže už nebol jej vlastníkom a žiadna iná povinnosť žalovanému vo vzťahu k žalobcovi z titulu „zľavnenej kúpnej ceny“ nevznikla, pretože žiadna takáto povinnosť v zmluve upravená nie je“.

Odvolací súd navyše poukazuje na fakt reálneho obídenia neželaného cieľa, na ktorý upozorňuje judikatúra súdneho dvora. Napadnutý rozsudok nie je ničím iným ako sofistikovaným priznaním rovnakého majetkového prospechu ako z nečestnej zmluvnej podmienky. Súd mal pritom povinnosť zbaviť spotrebiteľa akýchkoľvek účinkov neprijateľnej zmluvnej podmienky (čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

Aplikačná prax zaznamenala zo strany žalobcu rozsiahle zmeny žalôb zo zmluvnej pokuty na náhradu škody, pričom sa suma zásadne nemení. Nemali by byť pochybnosti, že sa tak stalo po tom, ako súdy judikovali zmluvnú pokutu žalobcu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľských zmluvách (porov. rozsudky Krajského súdu v Prešove vo veciach ). Inter alia sa ako dôvod neprijateľnosti uvádza, že zmluvná pokuta bola nemenná bez ohľadu na čas porušenia záväzku a teoreticky aj v posledný mesiac doby viazanosti umožňovala žalobcovi dosiahnuť rovnaký majetkový prospech ako za porušenie povinnosti platiť cenu služby na začiatku doby viazanosti. Pritom nie je významné, že sa tak mohlo stať len teoreticky, pretože posudzovanie zmluvných podmienok sa vykonáva z objektívneho pohľadu bez ohľadu na postupy, či záujmy účastníkov zmluvy.

Súdny dvor Európskej únie judikoval, že sa nepripúšťa modifikácia neprijateľnej zmluvnej podmienky (rozsudok vo veci C-618/10 Banco Espanol, cit.: Článok 6 ods. sa má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje právna úprava členského štátu, akou je článok 83 legislatívneho dekrétu 1/2007 o prepracovaní všeobecného zákona o ochrane spotrebiteľov a užívateľov a ďalších doplňujúcich zákonov (Real Decreto Legislativo 1/2007 por el que se aprueba el texto refundido de la Ley General para la Defensa de los Consumidores y Usuarios y otras leyes complementarias) zo 16. novembra 2007, ktorá vnútroštátnemu súdu umožňuje v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej podmienky, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, doplniť uvedenú zmluvu tým, že zmení obsah tejto podmienky).

Súdny dvor Európskej únie tak rozhodol aj s odôvodnením, že sa tým sleduje odradenie dodávateľa od ďalšieho používania nekalej podmienky (bod 69 rozsudku C-618/10).

Vo svojich dôsledkoch sa zmenou žaloby z neprijateľnej zmluvnej pokuty na náhradu škody nijako nezmení spoločnosťou neželaný výsledok. Navrhovateľ ho sleduje dosiahnuť len zmenou typu záväzku zo zmluvy na záväzok z porušenia práva.

Sledovaná konštrukcia náhrady škody prichádza do úvahy teoreticky aj za porušenia povinnosti spotrebiteľa v posledný mesiac či ku koncu doby viazanosti. Z tohto pohľadu sa oproti dôsledkom neprijateľnej zmluvnej pokuty situácia nijako nemení stav, pred ktorým má súd spotrebiteľa chrániť (obdobne ako v rovine pravidiel verejného poriadku, uznesenie C-76/10 POHOTOVOSŤ, bod 50), ktorý navrhovateľ dosiahne len premenovaním právneho dôvodu.

Príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti riadne a včas uhrádzať sumu za poskytnuté služby a ušlým ziskom nie je daná tam, kde do deja vstúpila iná skutočnosť, ktorá je pre vznik škody rozhodujúca, teda keď bol vznik škody vyvolaný bezprostredne okolnosťou, ktorá nemá vecný vzťah k porušeniu povinnosti platiť riadne a včas za poskytnuté služby. Dôsledkom porušenia povinnosti platiť riadne a včas za poskytnuté služby nie je vznik škody spočívajúci v nedosiahnutom hospodárskom výsledku, ktorý by bol žalobca dosiahol v prípade trvania zmluvy počas celej dohodnutej doby viazanosti. To, že žalobca nedosiahol tento ušlý zisk (hospodársky výsledok), je až dôsledkom toho, že využil oprávnenie (nie povinnosť) od zmluvy odstúpiť, čím zanikla povinnosť žalovaného naďalej platiť za služby, ako predpokladu pre tvorbu hospodárskeho výsledku (viď rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky vo veci analogicky).

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania medzi účastníkmi potvrdil (, ).

Odvolateľ nebol v odvolacom konaní úspešný a tomu zodpovedá i výrok o náhradu trov odvolacieho konania ( v spojení s ust. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.