Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-5C/12/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Andreou Kubjatkovou v právnej veci navrhovateľky H. O. Y.. V., K.. XX.X.XXXX, O. S. K. S., W. Č.. XXXX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Stopka,JUDr.Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o.,Potočná 2835/1A, Čadca proti odporcom v l) Y. R. Š., B. X) Y. P. Š., B. X) Y. U. Š., B. X) Y. X. Š., B. X) Y. X. Š., B. X) Y. Q. Š., B. X) Y. V. Š., B. X) Y. U. Š., B. XX) Y. X. V., B. XX) Y. Q. F., B. XX) Y. V. F., B. XX) Y. X. V., B. XX) Y. D. V., B. XX) Y. X. Š., B. XX) Y. X. Š., Ž. B. X-XX) Y. K., G.Ú. W. V. E., XXX XX O., O. Č.. XX, B. XX) Y. Q. R., K.. XX.X.XXXX, O. S. K. S., O. Č.. XXX, B. XX) Y. H.. X. Š., K.. XX.X.XXXX, O. Č., Ž. O.. X/XX, B. XX) Y. Q. S. K. S., T.. X. Q. XXXX, S. K. S., G.. X.. Q. Y., U., Ž., O. X, B. XX) Y. U. Š., K.. XX.XX.XXXX, O. S. K. S. Č.. XXX, B. XX) Y. Z. X., K.. XX.X.XXXX, O. W. Č.. XXX, G.. X.., Q.. Š. O., U., K.Q.. Q..Y..Š. Č.. X, Ž., B. XX) Y. E. X., K.. XX.X.XXXX, O. W. Č.. XXX, G.. W. G. E. X.R., K.. X.X.XXXX, O. W. Č.. XXX, B. XX) Y. U. V., K.. XX.X.XXXX, O. O., B. Č.. XXm Č., B. XX) Y. U. Š., K.. XX.X.XXXX, O. S. K. S., S. Č.. XXX, B. XX) Y. R. F., K.. X.X.XXXX, O. S. K. S. Č.. XXXX, B. XX) Y. X. Š., K.. XX.X.XXXX, O. S. Č.. X, B. XX) Y. A. X., K.. XX.X.XXXX, O. Č. T. Z., R. XXX/ XX, Č., B. XX) Y. V. F., K.. XX.X.XXXX, O. Č. T. Z., R. XXX/XX, Č., B. XX) Y. H.. X. F., K.. X.X.XXXX, O. W. Č.. XXX, Q., B. XX) Y. Z. Š., K.. XX.X.XXXX, O. S. Č.. X, B. XX) Y. Z. F., K.. XX.X.XXXX, O. Č. T. Z., R. XXX/XX, Č., B. XX) Y. B. B., K.. X.X.XXXX, O. S. K. S., T.. X. Q. XXX, B. XX) Y. X. F., K.. XX.X.XXXX, O. T.. W. XXX, Č., B. XX) Y. X. Q., K.. XX.X.XXXX, O. G., R. Š. Č.. XXX, S. K. S., B. XX) Y. U. V., K.. XX.XX.XXXX, , X..Q..Z. XX, Ž., B. XX) Y. V. V.S., K.. X.X.XXXX, O. S. K. S. - S. Č.. XXX, B. XX) Y. B.Y. V., K.. XX.XX.XXXX, O. W. Č.. XXXX, S. K. S., B. XX) Y. Q.Á. Š., K.. XX.X.XXXX, O. Ž. O.. X/XX, Č., B. XX) Y. V. V.Č., K.. XX.X.XXXX, O. S. K. S. - S. Č.. XXXX, B. XX) Y. E. J., K.. XX.X.XXXX, O. T.. S. XXX, S. K. S., B. XX) Y. Q. J., K.. XX.X.XXXX, O. T.. S. XXX, S. K. S., B. XX) Y. P. J., K.. XX.X.XXXX, O. B. XXXX/XX, Q. - V., B. XX) Y. E. V. Y.. Š., K.. XX.X.XXXX, O. T.. S. W. XX, Y., B. XX) Y. H.. Z. Š., K.. XX.X.XXXX, T.. I. XXXX/XX, Ž., v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

rozhodol:

Súd u r č u j e , že nehnuteľnosti zapísané ako EKN 5698 na LV číslo XXXX, EKN 5699 na LV číslo XXXX, EKN 5701 na LV číslo XXXX kat. územia S. K. S., ktoré sú totožné s nehnuteľnosťami uvedenými na geometrickom pláne číslo 24/2001 zo dňa 12. 9. 2011 vyhotovenom Antonom Poštekom ako KNC 5699/1 - zastavané plochy o výmere 269 m2, KNC 5699/2 - zastavané plochy o výmere 59 m2, KNC 5699/3 - zastavané plochy o výmere 56 m2, KNC 5699/4 - zastavané plochy o výmere 218 m2, KNC 5699/5 - zastavané plochy o výmere 46 m2 v katastrálnom území S. K. S. p a t r i a do výlučného vlastníctva H. O., Y.. V., K.. XX. X. XXXX, bytom S. K. S., T. W. Č.. XXXX.

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka svojím návrhom podaným na súd dňa 6. 2. 2012 žiadala súd, aby určil, že nehnuteľnosti zapísané ako EKN 5698 na LV číslo XXXX, EKN 5699 na LV číslo XXXX, EKN 5701 na LV číslo XXXX kat. územia S. K. S., ktoré sú totožné s nehnuteľnosťami uvedenými na geometrickom pláne číslo 24/2001

zo dňa 12. 9. 2011 vyhotovenom Antonom Poštekom ako KNC 5699/1 až 5 patria do jej výlučného vlastníctva. Voči odporcom, ktorí uznajú jej vlastnícke právo, si náhradu trov konania neuplatňuje.

Navrhovateľka vo svojom návrhu uviedla, že vlastníčkou nehnuteľností sa stala na základe ústnej darovacej zmluvy, ktorou jej nehnuteľnosti darovali jej rodičia S. a Q. V. ešte počas života v roku 1990, pričom títo nehnuteľnosti nadobudli na základe reálnej deľby spolu s ostatnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi, kde v osade T. Š. B. S. K. S. je vydelený stav rešpektovaný od nepamäti. Dokonca nikto z majiteľov pozemkov v uvedenej osade nemá pozemok ohradený. Nehnuteľnosti užívali najskôr jej právni predchodcovia, stavbe rodinného domu, ktorá zodpovedá parcele CKN 5699/2 bolo pridelené súpisné číslo XXX, táto bola daná do užívania v roku 1940. Uvedené nehnuteľnosti potom aj ona užívala vo vydelenom stave ako svoje vlastné, nikto ju v držbe nerušil, čo môžu potvrdiť všetci vlastníci susediacich parciel, ako aj ostatných parciel v osade T. Š., ktorým sú známe miestne pomery. Za tieto nehnuteľnosti hradila daň vo výmere 648 m2, ktorá zodpovedá výmere parciel CKN 5699/1-5. Navyše tieto jej odkázali závetmi rodičia ako potvrdenie jej výlučného vlastníctva závetmi spísanými 16. 4. 1996, kde nároky boli potvrdené osvedčeniami o dedičstve Dnot 49/98, resp. Dnot 116/02. Vlastnícke právo nadobudla titulom vydržania v zmysle má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam za účelom zosúladenia faktického stavu so stavom právnym.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že ich rodina od nepamäti užíva sporné pozemky, teda ešte jej prastarí rodičia. Parcela 5699/1 je záhrada, na parcele 5699/2 je postavený rodinný dom číslo súpisné XXX, ktorý bol postavený v roku 1934 na parcele číslo 5699/3 sa nachádza hospodárska budova. Parcela 5699/4 je dvor a na parcele 5699/5 bola postavená stará chalupa jej starej mamy s číslom súpisným XXX. Ona ešte ako malá spávala v tejto starej chalupe. Odporcovia v 21. a v 22. rade vlastnia rodinný dom, ktorý je postavený na parcele číslo 5700/4, robia si nároky na parcelu 5699/5. V starom rodinnom dome postavenom na parcele 5699/5 bývala jej stará matka U. S., potom jej matka, dočasne tam bývala aj ona, potom si postavili rodinný dom číslo XXX. Starý rodinný dom stál už v roku 1925, zbúrali ho v roku 1955. Odporcovia v 21., 22. rade a ich syn si robia nároky asi tri roky. Tvrdenia odporkyne v 21. rade nie sú pravdivé. Chalupa číslo XXX bola postavená v roku 1885, zbúraná v roku 1956. Nechce pozemky, ktoré uvádzajú odporcovia v 21. a 22. rade, ale pozemky, ktoré vždy užívali. Podiel vypočítaný právnym zástupcom odporkyne v 21. rade vo výške 167 m2 je nesprávny. Mal by im pripadať podiel 39 m2.

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že sporné nehnuteľnosti užívala ako jeho klientka, tak aj jej právni predchodcovia S.K. V. U. Q. V., ako aj ich právna predchodkyňa U. Q., B. S.. Predmetné nehnuteľnosti v uvedenej osade užívali všetci vlastníci vo vydelenom stave, nikto ich v užívaní nerušil. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu ČSR uverejnené v Zbierke č. 911, podľa ktorého rozdelenie čo do užívania je rozdelenie čo do vlastníckeho práva, tak tieto nehnuteľnosti sa v osade riadne podelili medzi všetkých vlastníkov, a ich klientka nadobudla na základe pokojného a nerušeného užívania počas niekoľkých generácií vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním. V poľnom náčrte, ktorý predložil právny zástupca odporkyne v 21. rade, je súpisné číslo označené nesprávne, pravdepodobne došlo k nesprávnemu posunutiu súpisného čísla, resp. označeniu starej a novej chalupy. Stavba, ktorá je na poľnom náčrte, o ktorom nevie, v ktorom roku bol vyhotovený, ako súpisné číslo XXX, je nová stavba číslo XXX, nejedná sa o dom odporkyne, ale o starý dom zbúraný v roku 1957, k čomu sa môžu vyjadriť svedkovia. Nestotožňuje sa s tým, že tento náčrt je presný a správny. Odporcovia 21/ a 22/ fabulujú dôkazy, že práve v roku 2008 darovacou zmluvou nadobudli podiely, a od tohto obdobia sa začali vyskytovať v osade problémy. Je evidentné, že z celého dokazovania vyplývalo, že po tri generácie sa nehnuteľnosti v tejto osade užívali určitým spôsobom tak, ako boli vydelené, o čom svedčia výpovede všetkých účastníkov, ako aj svedkov, okrem odporcov 21/, 22/. Všetci účastníci aj v tomto konaní súhlasia s týmto návrhom, okrem odporcov v 21. a 22. rade, ako aj všetci svedkovia v konaní potvrdili skutočnosti uvádzané navrhovateľkou. Navrhovateľka uniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, jej návrh je v celom rozsahu dôvodný. Aj zo správy Mesta S. K. S., ako aj Katastra nehnuteľností vyplýva, že užívateľmi predmetných parciel boli S. U. Q. V., čím došlo k potvrdeniu ich produkovaných tvrdení v priebehu pojednávania. Odporkyňa v 21. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu zavádza a klame, jediný, kto si uzurpuje nejaké veci, sú práve odporcovia 21/, 22/, ktorí tam prišli dva roky dozadu, začali robiť problémy všetkým susedom. Je pravdou, že užívanie parciel nevyjadruje vlastnícky vzťah, ale užívanie bolo v čase, kedy sa vlastníctvo nadobúdať nedalo. Všetci vypočutí účastníci, ako aj svedkovia, dokonca aj dcéra Ž. Z. sa vyjadrila, že tieto nehnuteľnosti nikdy neužívali, ani nevlastnili jej rodinní príslušníci. Nie je možné prezentáciou

právneho zástupcu odporkyne v 21. rade, ktorá sa opakuje neustále dookola, pokiaľ boli len formálne zapísané podiely, a tieto následne prededené, takýmto spôsobom vyvrátiť ich návrh a tvrdenia, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, ako aj svedkami. Preukázalo sa, že k reálnej deľbe v osade došlo, každý si užíval svoju časť, a pokiaľ existoval formálny zápis v pozemkovej knihe, ktorý bol prededený, následne sa snažila odporkyňa v 21. rade s tým, že to prededila na seba, tvrdiť, že je vlastníčkou tohto podielu. Nedomáhajú sa určenia vlastníckeho práva k celej pôvodnej pkn parcele, ale len k vydelenej časti. Ďalšie návrhy na vykonanie dôkazov, ktoré navrhol právny zástupca odporkyne v 21. rade, t.j. nariadiť dokazovanie znalcom z odvetvia geodézie, aby určil, či v novovytvorených parcelách CKN 5699/1 až 5 sa nachádzajú podiely jeho klientky vo výške 1/4-iny priznané dedičským rozhodnutím , navrhol zamietnuť z dôvodu nehospodárnosti konania vzhľadom na dĺžku tohto konania, ktorý by len účelovo preťahoval toto konanie. Taktiež podľa neho nie je dôvod prerušovať konanie z dôvodu vypracovania znaleckého posudku, ktorý si dala vypracovať odporkyňa v 21. rade z dôvodu časového, ako aj hospodárnosti konania, pretože tento dôkaz je nepodstatný, a bol dostatok času, aby si takýto dôkaz vedeli zabezpečiť. Žiadali návrhu v celom rozsahu vyhovieť, nakoľko reálna deľba, dlhodobé užívanie, ako aj vydržanie boli z ich strany preukázané vykonaným dokazovaním. V prípade úspechu si uplatňujú voči odporcom v 21. a 22. rade náhradu trov konania, ktoré vyčíslia v zákonnej lehote.

Odporcovia v 17., 20., 24., 26. a 30. rade uviedli, že nároky do sporných nehnuteľností si nerobia, nemajú vedomosti o tom, kde sa tieto nehnuteľnosti nachádzajú.

Odporcovia v 18., 23., 25., 27., 31., 32., 33., 34., 35., 36., 37., 38. rade sa na pojednávaní vyjadrili, že si nerobia nároky do sporných parciel, vedia, kde sa tieto nachádzajú, užívala ich výlučne navrhovateľka, predtým jej právni predchodcovia.

Právny zástupca odporcu v 19. rade Q. S. K. S. na pojednávaní uviedol, že mesto spornú nehnuteľnosť nikdy neužívalo, preto sa nevie vyjadriť k tomu, kto ju užíval, v akom časovom období, na základe akého titulu. Mesto je zapísané len formálne ako spoluvlastník, nehnuteľnosť neužíva, neužívalo, ani v budúcnosti nemieni užívať. V danom prípade ide o spor medzi užívateľmi fyzickými osobami, ktorí tvrdia, že sú výlučnými vlastníkmi, a obrátili sa na súd, že chcú, aby určil, kto je v skutočnosti vlastníkom predmetných nehnuteľností. V danom prípade sa nejedná o žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, kde by mesto požadovalo za svoj podiel v tejto nehnuteľnosti, ktorá by bola predmetom sporu, výplatu v peniazoch, ale jedná sa o určovaciu žalobu, kde sa určuje vlastníctvo na základe užívacích práv, respektíve vydržania, v ktorej žalobe sa nepriznáva výška podielu na vyplatenie ostatným podielovým spoluvlastníkom. To, že mesto si chráni svoj majetok a rešpektuje zároveň aj záujmy občanov, svedčí o tom aj tá skutočnosť, že na každom pojednávaní sa zúčastňuje právny zástupca mesta.

Odporkyňa v 21. rade na pojednávaní uviedla, že Ž. Z., Y.. V. bola jej babkou. Bola vlastníčkou parcely číslo 5699 v celosti. Spísala v ich prospech závet. Pokiaľ ide o podiel v pkn vložke 1378 na A. Z., tieto pozemky zdedila druhá dcéra B. Q., Y.. Z., ktorá ich darovala svojej dcére Z. E., a táto zastavanú plochu ako dom a humno predala synovi E. X.. Pozemky potom darovala Q. S. K. S.. Podiel Ž. V. prededili na základe závete.

Právny zástupca odporkyne v 21. rade na pojednávaní uviedol, že návrh v celom rozsahu považujú za nedôvodný, žiadajú ho zamietnuť z dôvodu, že navrhovateľka nie je v konaní aktívne legitimovaná, nepreukázala, že by k sporným pozemkom pkn č. 5699 zapísanom vo vložke č. 1368 a pkn č. 5701 zapísanej vo vložke 407 k.ú. S. K. S., získala vlastnícke právo. Tvrdenie, že jej rodičia S. U. Q. V. jej darovali sporné nehnuteľnosti ešte počas života v roku 1990, pričom ich nadobudli na základe reálnej deľby, sa nezakladá na pravde, pretože potom by jej neboli nehnuteľnosti odkazovali závetmi spísanými dňa 16. 4. 1996. Ak ich aj spísali, nemohli tieto pozemky pre prípad smrti odkázať, pretože v čase spísania závetu pozemky nevlastnili. Jeho klientka, ako aj jej manžel majú v pôvodnej pkn parcele podiel každý po 1/8-ine, spolu 1/4-ina, čomu zodpovedá výmera 162 m2. Navrhovateľka v konaní neuviedla pravdu, pretože stará chalupa jej matky je postavená na parcele CKN 5699/2, nie CKN 5699/5. Poukázal súdu na doklad, ktorý sa nachádza na č.l. 25, kde na parcele, ktorá je vedená na geometrickom pláne ako 5699/2 je vyznačené číslo súpisné 418. Po smrti Ž. Z. v jej dome už nikto nebýval, podiely a pozemky si prisvojili obyvatelia bez právneho titulu mysliac si, že pokiaľ budú platiť dane, sú v dobrej viere. K deľbe pôvodnej pkn č. 5699 nedošlo, nakoľko navrhovateľka by si ju teraz neprisvojovala naraz. Deľba

znamená, že parcela je rozdelená podľa podielov medzi spoluvlastníkov, každý zo spoluvlastníkov musí mať podiel zachovaný, musí existovať listina o deľbe, ktorá predložená nebola. Len svedok A. X. uviedol vo svojej výpovedi, že pri deľbe boli richtár a notár, žiadna listina z toho však zachovaná nebola. Podľa pozemnoknižnej vložky 1378 má v parcele 5699 spoluvlastnícky podiel Ž. Z. vo výške 2/8-iny, ktorý na základe dedičského rozhodnutia zdedila odporkyňa v 21. rade s manželom. Aj tento podiel si prisvojuje navrhovateľka, nevie, z akého právneho titulu, keď jeho klientka a jej manžel ho nikdy nijakým spôsobom nepredali, nedarovali. Táto pozemnoknižná vložka preukazuje, že na pôvodnom pozemku 5699 stál starý rodinný dom XXX, v ktorom podľa krstného listu bývala Ž. Z., Y.. V.. Geometrický plán bol robený na základe ečkových, nie pozemnoknižných parciel, hranice pôvodnej pkn 5699 boli zachované, ale nové CKN 5699/1 až 5 boli vytvorené ešte z iných ečkových parciel, a to 5701 o výmere 1713 m2, z ktorej bolo zobraných 269 m2, a z parcely 5698, z ktorej bolo zobraných 333 m2. Podiel navrhovateľky v parcele 5701 zapísanej na LV č. XXXX je 2-krát po 1/80, čo je 21,40 m2, ktorý získala na základe dedičského konania a D 275/98, kde nebola prededená pkn 5699. Nejde o podiel z pkn vložky 1378, ale 1595. Druhý podiel v parcele 5698 zapísanej na LV č. XXXX G.ískala vo veľkosti dvakrát po 1/40, čo je spolu 21,35 m2 na základe dedičského konania ,, , ale ide o podiel z pkn vložky 467. Pokiaľ sa zrátajú tieto výmery, je to okolo 60 m2, ide o podiel v pôvodnej pkn parcele, pretože ečkové parcely zasahujú aj do iných pkn vložiek a parciel. V parcele 5699 H. O. nemá podiel po svojich právnych predchodcoch. Právni predchodcovia navrhovateľky nie sú vedení v tejto pozemnoknižnej vložke, nikdy túto parcelu neužívali. Tvrdenie navrhovateľky, že získala pozemok od rodičov v 90. rokoch na základe ústnej darovacej zmluvy, je irelevantné, pretože na prevod nehnuteľností je potrebná písomná zmluva. Z tohto dôvodu takýto prevod je v rozpore s § 40 ods. 1. Ide o neplatný právny úkon, keďže nebol urobený v predpísanej forme. Taktiež rodičia navrhovateľky nemohli spísať závet, keďže nevlastnili tento spoluvlastnícky podiel. Poukázal na judikát Najvyššieho súdu SR , na základe ktorého s dohodou o reálnej deľbe musia súhlasiť všetci spoluvlastníci. Pochybuje, že by Ž. Z. súhlasila, keď si to následne dávali predediť, že by tam nič nemala. Taktiež na judikát Najvyššieho súdu SR , z ktorého vyplýva, že subjektívny pocit právnej držby nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie. V spornej parcele má jeho klientka a jej manžel 1/4-inu. Geometrickým plánom im táto 1/4-ina pôvodnej pkn 5699 bola zobraná alebo sa berie. Taktiež manžel Ž. V., rod. Z., A. Z. mal tiež 1/4-inu v tejto pkn parcele. Táto 1/4-ina prešla najskôr na B. Q., Y.. E., alebo opačne, a túto zdedila jej dcéra, následne táto štvrtina pkn 5699 prešla do vlastníctva Q. S. K. S.. Je pre neho záhadou, prečo mestu toto nechýba, a nerozporuje to. Predsa je povinné chrániť svoj majetok. Nie je možné si osvedčiť, resp. získať na základe rozsudku podiely, ako sú uvedené v geometrickom pláne v pkn vložke 1378 sú pod bodmi 8, 9 zapísaní jeho klienti, pod bodom 2 Mesto S. K. S. na základe darovacej zmluvy, čo všetko vyvracia tvrdenia navrhovateľky, že došlo k reálnej deľbe. Právny zástupca navrhovateľky de facto znegoval zápisy v pozemkovej knihe, dedičské rozhodnutie , zápisy v pkn vložke 1368 v prospech A. Z., Ž. Z.. Pokiaľ mesto neužívalo dar, a nemienilo s tým nič robiť, prečo tento dar prijalo. Mohli ho odmietnuť. Zároveň súd požiadal, aby nariadil dokazovanie znalcom z odvetvia geodézie, ktorý by určil, či novovytvorených parcelách CKN 5699/1 - 5 sa nachádzajú podiely jeho klientky vo výške 1/4-iny priznané dedičským rozhodnutím . Pokiaľ súd tento návrh zamietol, predložil súdu ďalší návrh na vykonanie dokazovania, a žiadal prerušiť konanie do vypracovania znaleckého posudku, ktorý si dala vypracovať odporkyňa v 21. rade Ing. Miartušovi, znalcovi z odboru geodézie, na identifikáciu sporných parciel. Ak by súd rozhodol o vlastníkom práve k nehnuteľnostiam, uprel by vlastnícke právo jeho klientke a jej manželovi, ktoré vyplýva z pkn vložky 1378, dedičského rozhodnutia , lebo nie je možné, aby došlo k nejakej deľbe v 40. rokoch, keď Ž. Z. napísala závet po 80. rokoch. Pokiaľ ide o oznámenie z katastra z Č., že geometrický plán je možné zapísať, je rozhodujúce posúdenie štátneho orgánu, ktorý o vlastníckom práve rozhoduje, či uprie vlastnícke právo na základe riadneho zápisu v pozemkovej knihe, dedičského rozhodnutia niekomu alebo nie. Prvý zápis v pkn vložke bol v roku 1926, a tam už bol zapísaný aj dom č. 195, dvor a maštaľ. Súdu doručili listinné dôkazy, ktoré sa nedajú spochybniť. Rodný a krstný list Ž. Z., kde je napísané, kde bývala ona, ako aj jej rodičia, a to v dome č. 195. Nemohlo dôjsť k nejakej deľbe, keď si dom postavili nad cestou, a o dolnom pozemku sama pani Q. povedala, že keď sa narodila, ešte bývala aj v dolnom dome a už mali postavený aj horný. Teda v dome nad cestou, presne ukázala, na ktorom parcelnom čísle, podľa geometrického plánu parcela 5699/5, čo sa nedá spochybniť. Svedkovia sa môžu mýliť, listinné dôkazy nie. Reálna deľba nebola urobená. Vypočutí svedkovia boli väčšinou príbuzný a osoby, ktoré nevedeli povedať presne, ako to bolo, či bola zápisnica o reálnej deľbe, kto aký pozemok dostal, a podobne. To svedčí o tom, že reálna deľba nebola. Žiada, aby súd žalobu zamietol, a v celom rozsahu im priznal trovy konania.

Odporca v 22. rade sa pripojil k výpovedi odporkyne v 21. rade. Namieta vlastníctvo parciel 5699/5 a /1. Išlo o spoločný dvor. Ich babka, rodina pani O. boli príbuzní, spolu na tomto dvore vyrastali. Na parcele 5007/4 je postavená chalupa, v ktorej je v súčasnosti býva jeho syn, ktorý má parcelu č. 5699/5 pod oknom, teraz ju užíva on. Nasadil si tam zemiaky, ktoré mu navrhovateľka vytrhala, a nedovolila mu ju užívať.

Odporca v 41. rade na pojednávaní uviedol, že nevie, o akú vec sa jedná, účastníkov konania nepozná.

Odporcovia v 40., 41. a 43. rade sa písomne vyjadrili, že s návrhom súhlasia.

Z písomného vyjadrenia odporcov č.28, 29 vyplýva, že odporcovia si neuplatňujú žiadne vlastnícke práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom žaloby.

Zástupca SPF na pojednávaní žiadal návrh zamietnuť, pridržiaval sa ich písomného vyjadrenia. Nebola preukázaná deľba v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 39/2010 z roku 2011, nebolo preukázané, kto uskutočňoval deľbu, kedy sa uskutočnila. Takisto podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu číslo 49/2010 nemôže ústna zmluva viesť k vydržaniu. Trovy nežiada.

Okrem výsluchu účastníkov súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, ohliadkou na mieste samom, ako aj oboznámením sa s celým spisovým materiálom.

Svedok Ľ. Q. na ohliadke uviedol, že lokalitu pozná od roku 1981. Miesto, kde sa v súčasnosti nachádzajú zemiaky (poznámka sudkyne parcela č. 5699/5), vždy užívali O., za nimi bola dreváreň, ktorú vlastnili O., a potom šopa na lístie, ktorú vlastnili X.. Rodinné domy boli postavené tak, že pod každým z nich bola pivnica. Je nelogické, aby X. mali pivnicu na inom mieste, ako majú postavený dom.

Svedkyňa Irena Turanová uviedla, že je susedou, býva v lokalite od narodenia. Miesto, kde sa nachádzajú zemiaky, ako aj dvor, odjakživa užívala pani O.. Na tomto mieste mali O. kedysi hnoj, potom tam mali šopu na drevo, vedľa nej mali X. šopu na lístie.

Svedok Y. O., manžel navrhovateľky, na ohliadke uviedol, že kde sa nachádzajú zemiaky, bolo hnojisko a dreváreň, ktoré odjakživa patrilo im alebo ich právnym predchodcom. Vedľa bola kuča s guľačov, ktorá patrila pani Q., alebo Z., to uviesť nevie. Pani Z. je starou mamou odporcov 21/, 22. Pozemok si dali vykolíkovať, keďže patril im. Užíval ho aj pán V., otec navrhovateľky, a syn odporcov 21/, 22/ pri vytváraní GP všetko zničil.

Svedok B. O., syn navrhovateľky, na ohliadke uviedol, že tam, kde sa nachádzajú zemiaky, bola dreváreň, vpredu hnojisko, za drevárňou mali X. šopu na lístie. Dvor, na ktorom sú zemiaky, vždy obrábal ich dedko.

Svedkyňa Z. O. na ohliadke uviedla, že jej otec bol bratrancom navrhovateľky, pochádzal z chalupy, ktorá stála na mieste, kde sú teraz zemiaky. Keď sa ženil, vychádzal z tejto chalupy. Chalupa patrila rodičom pani O.. Jej otec sa v tejto chalupe narodil. Po zbúraní tejto chalupy na mieste bolo hnojisko, vedľa bola dreváreň, následne mali šopu X.Ž., ich stará mama. Dvor patril O..

Svedkyňa Z. W. na ohliadke uviedla, že v danej lokalite sa narodila, v roku 1986 si postavili chalupu v S., stále tu chodievajú, a pamätá si ako dievča, že na mieste, kde sa nachádzajú zemiaky, bol postavený starý rodinný dom, v ktorom bývala babka navrhovateľky. Po zbúraní tohto domu na mieste bolo hnojisko, dreváreň. Hnojisko vyčistili, potom si tam nasadili zemiaky. Dom vlastnili starí rodičia navrhovateľky. V dávnych časoch boli pozemky spoločné, ľudia si ich medzi sebou vyčlenili, ako si ich vyčlenili, tak ich aj užívali.

Svedkyňa U. H. na pojednávaní uviedla, že je sestrou navrhovateľky. Narodila sa v novej chalupe Č. XXX, dom číslo XXX stál o 20 až 25 metrov ďalej. V starej chalupe sa narodili jej sestry - U., ktorá už zomrela, V. U. Š.. Pani Z.Ú. poznala, bývala vyše ich starej chalupy. Po nahliadnutí do geometrického plánu uviedla, že na parcele 5699/2 stojí nová chalupa, 5699/5 stará chalupa, v ktorej bývala ich babka, a nad cestou chalupa Ž. Z.. Stará chalupa bola zbúraná v roku 1956, jej rodičia si na tejto parcele postavili šopu, za šopou si postavil šopu aj pán Z.. Parcelu 5699/1 volali humno, ide o humno, volali ju starý pľac,

táto patrila tiež ich rodine. Nevie o tom, že by pani Z. mala viac chalúp, mala iba jednu, táto bola nad cestou. Ich starý otec sa volal I. V., mal svojich bratov H., X., Urbana, ako aj ďalší, a títo dali sporné pozemky jej otcovi, dali mu humno, ako aj ďalšie pozemky. Bolo to asi v roku 1938. Navrhovateľka začala pozemky užívať po smrti jej otca. Nehnuteľnosti boli prevedené na ňu na pojednávke po mame, otec zomrel neskôr, tam sa spísali navrhovateľke. Oni sa už predtým o tom rozprávali, a všetci súhlasili, aby si pozemky zobrala navrhovateľka.

Svedkyňa Š. Q., matka odporkyne v 21. rade, na pojednávaní uviedla, že sa narodila u Š., kde nebola už 24 rokov, v súčasnosti má 70. rokov. Pamätá si, že na mieste, kde bývala, bola cesta, a bývala v dome nad cestou spolu s matkou, otcom, ako aj súrodencami. Jej matka sa volala Ž. Z., a v tomto dome žila aj tetka D. V.. Jej matka Ž. Z. sa narodila v starej chalupe pod cestou. Ona sa už narodila v novej nad cestou. Stará chalupa sa nachádzala pod novou chalupou, nie však priamo, ale trošičku doľava. Obe staré chalupy stáli vedľa seba. Na ich starú chalupu si už nepamätá. Išlo o nejakú starú šopu. Stará chalupa navrhovateľky tam stála dlhšie. Ich stará matka bývala v chalupe pod cestou. Pod touto starou chalupou bola pivnica, ktorá tam aj existuje. Stará chalupa O. bola bližšie k domu navrhovateľky. Šopa na lístie sa postavila až po tom, čo sa zbúrala ich stará chalupa, pričom táto šopa nebola postavená na pozemku, na ktorom stála stará chalupa, ale bola postavená smerom do strany O.. Pováľala sa asi v 70.

- 80. rokoch. Vzťahy medzi jej dcérou a ňou boli dobré, pokiaľ nezačali jej dcéra a jej syn E. X. blázniť. Od cudzích ľudí počula, že v mieste, kde sa narodila, sú rozpory, ktoré má robiť jej dcéra s vnukom, počula, že majú na to papiere. Pokiaľ ide o novú chalupu, táto sa mala predať, po smrti matky jej chceli darovať celú chalupu, nakoľko ona sa sama starala o matku, ale potom polovicu dostala jej sestra, ktorú od nej odkúpil E. X.. Ona svoj podiel po matke nechcela, a tak ho jej matka závetom dala jej dcére, odporkyni 21/. V čase spísania závetu si nepamätá na to, aby boli problémy medzi susedmi. Chalupa sa mala predať, dokonca mali aj kupca, ale zistili, že pozemky pod chalupou a v okolí boli spoločné, ak by ich celi predať, potrebovali by získať vyše sto podpisov, keďže ľudia si tieto pozemky medzi sebou podelili. V čase, keď sa ona narodila, už ľudia užívali pozemky tak, ako ich mali vyčlenené. Oni mali taktiež vyčlenené svoje pozemky. Odkedy ona žije, neboli žiadne zvady o pozemky T. Š.. Ľudia to mali označené kameňmi. Neboli spory ani medzi O. a ostatnými susedmi. V súčasnosti má vedomosť o tom, že sú narušené vzťahy medzi jej dcérou, jej manželom a synom a pani navrhovateľkou. Svoj rodinný dom si postavila sama so svojím manželom, nestavali jej ho rodičia, ani jej sestre. Nie je pravdou, že by jej mala matka Ž. Z. postaviť jej chalupu, a z tohto dôvodu chcela niečo z chalupy, kde sa ona narodila, darovať svojej vnučke. Na tomto pojednávaní hovorila pravdu, nehnevá sa na svoju dcéru, jej výpoveď nie je odvetou za to, že jej matka závetom darovala svojej vnučke a manželovi polovicu chalupy, kde sa ona narodila, jej dcéra ju získala len z toho dôvodu, že ju mala dostať ona, ale ona ju nechcela.

Svedok A. X. (narodený v roku XXXX) na pojednávaní uviedol, že je sused. V osade T. Š. býval 27 rokov, do roku 1955, keď sa oženil, tiež býval v S., ale v inej osade. Spory T. Š. neboli, pozemky delili richtár alebo notár na tri razy, prvýkrát v roku 1938, bol tam jeho otec a X. Š., druhýkrát sa delili pozemky, keď išiel stavať A. Z., a tretíkrát asi o 5 rokov neskôr, aby mali aj ostatní nejaké pozemky, ktoré ešte zostali. Po vydelení týchto pozemkov neboli žiadne spory o tieto pozemky. Pamätá si starú O. chalupu, kde bývala stará pani S., po tom, čo bola zvalená, si navrhovateľka postavila nový dom. Pamätá si aj na Žofiu Hacekovú, pri chalupe pani S. stála chalupa pána Š., a potom Ž. V.. Najbližšie k domu navrhovateľky bola chalupa pani S., potom Š.I., a potom Ž. V.. Novú chalupu mala pani Ž. Z. nad cestou. Nepamätá sa, či pri delení došlo k spísaniu nejakých zápisníc, bol v tom čase maloletý. Taktiež nevie, kto si s kým vymenil konkrétne podiely v pozemkoch, vie o tom, že sa tieto pozemky delili. Išlo o spoločné pozemky, o lúky, ktoré sa kosili, a potom, keď niekto začal stavať chalupu, tak mu vymerali pozemok pod chalupu. Po tom, čo si postavil novú chalupu A. Z., stará chalupa bola zbúraná, pod týmto domom bola kamenná pivnica, ktorú bolo potrebné chrániť, tak tam postavili šopu na lístie, ktorá bola rozlohou menšia ako stará chalupa, a z počutia vie o tom, že pivnica stojí doposiaľ. Niektorí ľudia si po deľbách pozemok oplotili, niektorí nie. Ohradili si lúky, kolo domov nehradili.

Svedkyňa V. S. na pojednávaní uviedla, že je sestrou navrhovateľky. Narodila sa v starej chalupe. Štyria súrodenci sa narodili v starej chalupe, štyria v novej. V súčasnosti má 77 rokov, bývala u Š. do roku 1970. Starý pľac tvorili staré hospodárske budovy. Poznala pani Ž. Z., ktorá bývala v rade chalúp. Prvá bola chalupa ich babky S., druhá Š., tretia Ž. Z.. Keď zbúrali ich chalupu, postavila sa tam dreváreň. Chalupa Š. a Ž. Z. boli skôr zbúrané, lebo boli aj skôr postavené. Na pozemku, kde stála stará chalupa pani Z., ostala pivnica, na nej sa postavila šopa na lístie. Táto pivnica doteraz stojí. Pivnica sa nenachádza na pozemkoch, ktoré užíva navrhovateľka, ale na pozemkoch Z.. V osade U Š. sa nikdy nehádali, s pani

Ž. Z. mali veľmi dobré vzťahy. Pozemky oplotené neboli. Oplotené mali Z. od hora po Š., dali si tam žrdky, aby tam nešli kravy.

Svedkyňa R. F. na pojednávaní uviedla, že jej manžel bol bratranec navrhovateľky. Volal sa Q. F., býval v starej chalupe T. Š., kde bývali aj rodičia navrhovateľky, pokiaľ si nepostavili dom. Pamätá si aj pani Ž. Z.. Chodievala do jej domu za kamarátkou U.. Chalupa pani Z. stála pri chalupách, kde bývali aj jej muž a Š.I.. Najbližšie k domu navrhovateľky bola chalupa, kde býval jej muž, V. Š., potom chalupa Ž. Z.. Starý dom bol zbúraný, po tom, čo bol postavený nový dom, pod starým domom bola pivnica. Nad pivnicou postavili šopu na lístie. Pivnica je tam doposiaľ. Starým pľacom je rovinka za humnom. Pozemky moc oplotené neboli, najmä kvôli kravám.

Z výpisu LV číslo XXXX parcela EKN číslo 5701 súd zistil, že pod B11 je zapísaná navrhovateľka v podiele 1/80 na základe titulu , pod B12 navrhovateľka v podiele 1/80 na základe titulov D 275/98, Pkv 467 (2), ROEP, pod B26 I. V. v podiele 1/32 na základe titulov Čd 5036/1908, Pkv 467 (2), ROEP, pod B27 Z. X., pod B28 E. X., každý v podiele 13/256, na základe titulov , pkn 467 (2), ROEP.

Z výpisu LV číslo XXXX parcela EKN 5698 súd zistil, že pod B10 je zapísaná navrhovateľka v podiele 1/40 na základe titulu , pod B11 navrhovateľka v podiele 1/40 na základe titulu D 275/98, Pkv 1595, ROEP.

Z výpisu LV číslo XXXX parcela EKN 5699 súd zistil, že pod B1 je zapísaný I. V. (starý otec navrhovateľky) v podiele 1/16-ina na základe titulov Čd 2995/26, Pkv 1378, ROEP. Pod B8 Z. X., pod B9 E. X., každý v podiele 1/8, na základe titulov , Pkv 1378, ROEP.

Z dedičského spisu po nebohom I. V., zomrelom XX. X. XXXX, manželka nebohá U., Y..Š., súd zistil, že toto konanie bolo zastavené pre nemajetnosť. Deťmi poručiteľa okrem iných bol aj Q. V., bytom S. K. S. T. Š..

Z dedičského spisu po nebohom Q. V., zomrelom P. XX. X. XXXX, manželka nebohá S.Í. V., Y.. S., súd zistil, že na základe osvedčenia o dedičstve -25 zo dňa 29. 11. 2002 nadobudla celé dedičstvo jeho dcéra H. O., Y.. V., t.j. navrhovateľka. V tomto dedičskom spise sa nachádza aj odpis závetu spísaného vo forme notárskej zápisnice u notárky JUDr. Valérie Štetiarovej pod N 134/96, Nz 110/96, spísanom v S. K. S., v dome číslo XXXX dňa 16. 4. 1996, na základe ktorého Q. V. poručil svojej dcére H. O. svoj podiel k rodinnému domu číslo XXX, vedľajšej stavbe pri tomto dome, ako aj zastavanému pozemku pkn 5699 - zastavaná plocha o výmere 648 m2. Podľa pozemkovej knihy ide o pkn parcelu 5699 vo vložke 1378. Ohľadne ostatného majetku závet nezriadil.

Z dedičského spisu D 275/98 po nebohej S. V., zomrelej XX. X. XXXX, manžel Q. V., súd zistil, že na základe osvedčenia o dedičstve D 275/98-31 zo dňa 30. 11. 1998 dedičstvo nadobudla H. O., Y.. V.Á. bez povinnosti vyplatiť ostatných spoludedičov. V tomto spise sa nachádza aj odpis závetu spísaného vo forme notárskej zápisnice N 135/96 spísanej v S. K. S. v dome č. XXXX, dňa 16. 4. 1996, na základe ktorého poručila poručiteľka svojej dcére H. O. svoj podiel k rodinnému domu Č. XXX, k vedľajšej stavbe pri tomto dome a k zastavanému pozemku parcele KNC č. 5699 o výmere 648 m2. Podľa pozemkovej knihy ide o pkn 5699 vo vložke 1378. Ohľadne ostatného majetku závet nezriadila.

Z dedičského spisu po nebohej Ž. Z., Y.. V., zomrelej 27. 4. 1985, kde okrem iných predmetom dedenia boli nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe k.ú. S. K. S. vo vložke 465 parcela 5700 a vo vložke 1378 parcela číslo 5699, že poručiteľka zomrela ako vdova, v prospech odporcov 21/, 22/ spísala závet vo forme notárskej zápisnice N 256/84, Nz 196/84 zo dňa 29. 8.1984. V tomto spise sa nachádza odpis závetu spísaného vo forme notárskej zápisnice N 256/84, Nz 196/84 zo dňa 29. 8. 1984, na základe ktorého poručiteľka zanechala celý svoj majetok svojej vnučke a jej manželovi - odporcom 21/, 22/. Dedičia v tomto konaní nakoniec uzatvorili dohodu ohľadne vyporiadania dedičstva s tým, že celé dedičstvo preberú závetní dedičia, a títo vyplatia 3/4-iny ich zákonného podielu ostatným zákonným dedičom z dôvodu namietania ich relatívnej neplatnosti závetu.

Z výpisu pkn vložky 1378 katastrálne územie S. K. S. súd zistil, že pod A1 je zapísaná parcela 5699 - dom číslo 195, dvor a maštaľ, kde je zapísané vlastnícke právo pod B1c U. V., rod. Š. v 1/8-ine, a pod B1f I. V. v 1/8-ine, a pod B2a,b A. Z. a žene Ž., Y.. V..

Z pkn vložky 1595 súd zistil, že pod A1 je zapísaná parcela 5698 dom číslo XXX, dvor, stodola, kde pod B4a,b je vložené vlastnícke právo Q. V. a S. V., Y.. S., každému v 1/2-ici.

Súd sa ďalej oboznámil s geometrickým plánom číslo 24/2011 zo dňa 12. 9. 2011 vyhotoveným Antonom Poštekom na majetkoprávne vysporiadanie pozemkov parcely číslo 5699/1-5.

Z výpisu evidenčného listu číslo 702 k.ú. S. K. S. súd zistil, že držiteľom alebo inou oprávnenou osobou parcely číslo 5699 o výmere 648 m2 sú V. Q. U. S., číslo domu XXX.

Zo správy Správy katastra Č. súd zistil, že geometrický plán číslo 17936667-24/2011 je zapísateľný. V záujmovej časti katastrálne územie S. K. S. bol zjednotený operát parcele CKN 5699/1 - 5 prislúcha parcela EN pred THM 5699 o výmere 648 m2. Podľa zoznamu užívateľov z roku 1983 užívateľom parcely EN pred THM bol V.A. Q. U. S., číslo XXX.

Zo správy od Mesta S. K. S. súd zistil, že parcely CKN 5699/1 - 5 pred THM zodpovedajú parcely EN 5699. Na evidenčnom liste je ako užívateľ parcely EN 5699 vedený V. Q. U. S., číslo XXX. Mesto neeviduje sťažnosti obsahov vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam.

Súd sa ďalej oboznámil s kópiou katastrálnej mapy, pozemkovoknižnej mapy, ako aj mapy evidencie nehnuteľností.

Z potvrdenia geodeta U. V. súd zistil, že pôvodná parcela číslo 5699 vznikla zameraním zmapovania z roku 1964 ako parcela EN zakreslená v mapovom liste S. K. S. číslo 3. Hranice parcely boli v teréne vyznačené z vypočítaných súradníc podľa poľného nákresu číslo 250 z roku 1944, ktorá vznikla reálnou deľbou v teréne, ktorú nerušene užívajú. Geometrickým plánom sa pôvodná parcela číslo 5699 rozdelila na parcely 5699/1 až 5 podľa skutočného stavu budov a dvora. Pôvodná parcela o výmere 648 m2 je rovnaká, ako súčet rozdelených parciel 5699/1 až 5699/5. Výmera, ako aj polohové určenia, sú totožné, z čoho vyplýva totožnosť parcely pkn (EN) číslo 5699 s hranicami parciel č. 5699/1 až 5699/5.

Z potvrdenia Mesta S. K. S. súd zistil, že rodinný dom postavený v k.ú. S. K. S. na parcele KN č. 5699, má pridelené súpisné číslo XXX, stavba bola daná do užívania v roku 1940. Súpisné číslo bolo pridelené stavebníkovi Q. V.. Mesto taktiež potvrdilo, že navrhovateľka má uhradenú daň z nehnuteľností od rodinného domu č. XXX ( parcela č. 5699 o výmere 648 m2), ktorú platí od roku 1998.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný, a preto mu vyhovel v celom rozsahu. Navrhovateľka v konaní preukázala naliehavý právny záujem v zmysle na určení tohto vlastníckeho práva, pretože iným spôsobom nebolo možné zosúladiť stav právny so stavom skutočným.

Navrhovateľka vo svojom návrhu uviedla, že nehnuteľnosť nadobudla na základe ústnej darovacej zmluvy v roku 1990 od svojich rodičov S. U. Q. V., ktorí túto nehnuteľnosť nadobudli na základe reálnej deľby spolu s ostatnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi v osade T. Š. B. S. K. S., kde bol vydelený stav medzi ostatnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi rešpektovaný od nepamäti. Nehnuteľnosti užívali teda najskôr jej právni predchodcovia, stavbe rodinného domu na parcele CKN 5699/2 bolo pridelené súpisné číslo XXX, táto bola daná do užívania v roku 1940. Neskôr uvedené nehnuteľnosti vo vydelenom

stave ako svoje vlastné užívala aj ona, nikto ju v užívaní nerušil. Za tieto nehnuteľnosti o výmere 648 m2 hradila daň, a obaja rodičia jej sporné nehnuteľnosti odkázali do vlastníctva závetmi spísanými 16. 4. 1996. V užívaní nehnuteľnosti ani ona, ani jej právni nástupcovia neboli nikým rušení, čo môžu potvrdiť všetci vlastníci susediacich parciel. Asi od roku 2008 si robia na parcelu 5699/5 nárok odporcovia v 21., 22. rade, ako aj ich syn E. X.. Právny zástupca navrhovateľky v konaní žiadal návrhu vyhovieť z dôvodu, že bola preukázaná deľba, ako zo správy Q. S. K. S., tak aj katastra nehnuteľností vyplýva, že užívateľmi sporných nehnuteľností boli S. U. Q. V., teda rodičia navrhovateľky, čím boli potvrdené ich tvrdenia. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR uverejnené v Zbierke č. 911, podľa ktorého rozdelenie čo do užívania je rozdelenie čo do vlastníckeho práva. Po 3 generácie sa nehnuteľnosti v tejto osade užívali reálne vydelené, o čom svedčia výpovede všetkých účastníkov okrem odporcov 21/, 22/, a svedkov. Samotná dcéra Ž.R. Z., matka odporkyne v 21. rade, Š. Q., potvrdila, že sporné nehnuteľnosti ich rodinní príslušníci nikdy neužívali, ani nevlastnili. Až v roku 2008 si začali robiť nároky do sporných nehnuteľností odporcovia 21/, 22/ a ich syn na základe formálne prededených podielov.

Menšia časť odporcov sa na pojednávaní vyjadrila tak, že nároky do sporných nehnuteľností si nerobia, nakoľko nemajú vedomosť o tom, kde sa tieto nehnuteľnosti vôbec nachádzajú. Väčšia časť odporcov sa v konaní vyjadrila tak, že si nerobia nároky do týchto sporných nehnuteľností, nakoľko vedia, kde sa nachádzajú, a výlučne ich užívala buď navrhovateľka, alebo predtým jej právni predchodcovia. Nároky do sporných nehnuteľností si robili odporcovia v 21. a 22. rade na základe dedičského rozhodnutia D 466/85 po neb. Ž.R. Z., ako aj na základe závetu, ktorý v prospech nich spísala vo forme notárskej zápisnice N 256/84 Nz 196/84 dňa 29. 8. 1984, na základe ktorého im zanechala celý svoj majetok. Právny zástupca odporkyne v 21. rade žiadal návrh zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie na strane navrhovateľky, ktorá nepreukázala, že by získala k sporným nehnuteľnostiam vlastnícke právo na základe ústnej darovacej zmluvy od svojich rodičov v 90-tych rokoch, nakoľko na prevod nehnuteľností je potrebná písomná zmluva, a takýto právny úkon je neplatný. Taktiež nemohla získať sporné nehnuteľnosti na základe závetu, keďže jej rodičia tieto nehnuteľnosti nevlastnili. Podľa tvrdení navrhovateľky mali získať sporné nehnuteľnosti na základe reálnej deľby v dávnej minulosti, avšak táto preukázaná nebola, nedošlo k nej, keďže neexistuje o deľbe žiadna listina. Aj keď vo svojej svedeckej výpovedi deľbu potvrdil svedok A. X., žiadna listina z tohto nebola zachovaná. Ž. Z. mala v pôvodnej pkn parcele 5699 zapísanej v pkn vložke 1378 spoluvlastnícky podiel vo výške 2/8-iny, ktoré na základe dedičského rozhodnutia, ako aj závetu získali odporcovia v 21. a 22. rade. Naopak, navrhovateľka získala podiely v parcele 5701 2-krát po 1/80-ine, ako aj v parcele 5698 2-krát po 1/40 na základe dedičských konaní D 275/98, , avšak v týchto konaniach nebola prededená pkn 5699. Taktiež zástupca SPF žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 39/2010 nebola preukázaná deľba, kto ju uskutočňoval, kedy sa uskutočnila. Taktiež ústna zmluva podľa rozhodnutia NS nemôže viesť k vydržaniu.

Naopak, všetci svedkovia v konaní, či už na ohliadke alebo na pojednávaní uviedli, že sporné nehnuteľnosti odjakživa užívali právni predchodcovia navrhovateľky, po nich navrhovateľka. Všetci svedkovia na ohliadke jednoznačne potvrdili, že miesto, kde v tom čase boli nasadené zemiaky - parcela č. 5699/5 - oddávna užívali O., na tomto mieste stála stará chalupa, ktorá patrila rodičom navrhovateľky. Za tým bola dreváreň, a potom šopa na lístie, ktorú vlastnili X.. Ďalší svedkovia na pojednávaní potvrdili, že najbližšie k novému domu navrhovateľky číslo XXX bola stará chalupa O., resp. pani S., teda starej mamy navrhovateľky, druhá Š., a tretia, teda posledná, bola Ž. Z.. Pod touto chalupou bola pivnica, a keď sa stará chalupa zbúrala, namiesto nej sa postavila šopa na lístie. Svedkyňa Š. Q., matka odporkyne v 21. rade, ktorá ju označila za hlavnú aktérku, na pojednávaní taktiež uviedla, že stará chalupa O. bola bližšie k domu navrhovateľky,, ako ich chalupa. Jej matka Ž. Z. sa narodila v starej chalupe pod cestou, ona sa už narodila v novej chalupe na cestou. V čase, keď sa narodila, ľudia už užívali pozemky tak, ako ich mali vyčlenené. V osade neboli žiadne zvady o pozemky, ani medzi nimi a O., ani medzi ostatnými susedmi. Taktiež keď oni chceli predať chalupu, zistili, že pozemok pod chalupou je nevysporiadaný, a pokiaľ by ho chceli predať, potrebovali by získať vyše sto podpisov, keďže ľudia už mali tieto pozemky medzi sebou podelené. Spory v tejto osade začala robiť jej dcéra spolu s vnukom. Polovicu chalupy, ktorú zdedila jej dcéra s manželom, ona nechcela, preto ju jej matka darovala jej dcére a zaťovi. Jeden zo svedkov v konaní, vyše XX-ročný A. X. potvrdil, že v osade T. Š. pozemky delili richtár alebo notár na tri razy. Prvýkrát v roku 1938, pri čom bol aj jeho otec a X. Š.. Druhýkrát keď išiel stavať A. Z., a tretíkrát asi o 5 rokov neskôr, aby mali aj ostatní nejaké pozemky, ktoré ešte zostali. Pri vydelení týchto pozemkov nedošlo k žiadnym sporom o pozemky. Taktiež si nepamätá, či došlo k spísaniu nejakých zápisníc, keďže v tom čase ešte bol maloletý, nevedel sa vyjadriť ku konkrétnej deľbe podielov. Uviedol však, že išlo o

spoločné pozemky a lúky, ktoré sa kosili, a keď niekto začal stavať chalupu, tak mu vymerali pozemok pod chalupu. Niektorí ľudia si po deľbe pozemok aj oplotili, najmä lúky. Okolo domov nehradili. Ostatní svedkovia potvrdili, že ak aj niekto hradil, tak kvôli dobytku.

Z výpisov listov vlastníctva číslo XXXX, XXXX súd zistil, že navrhovateľka mala na základe dedičských rozhodnutí, ako aj odporcovia 21/, 22/ podiely v týchto parcelách. Z výpisu listu vlastníctva číslo XXXX vyplýva, že podiel v tejto parcele mal starý otec navrhovateľky I. V., ako aj odporcovia 21/, 22/. Svedkyňa U. H. potvrdila, že I. V. bol ich starý otec, ktorý mal aj ďalších bratov, a títo sporné pozemky darovali jej otcovi. Zo správy od Mesta S. K. S., ako aj Správy katastra Č. mal súd preukázané, že sporné parcely CKN 5699/1 až 5 pred THM zodpovedajú parcele EN 5699. Užívateľom tejto parcely boli Q. U. S. V., číslo domu XXX, čo potvrdzuje aj evidenčný list číslo 702. Parcela 5699 mala výmeru 648 m2, pričom z ďalšieho potvrdenia Mesta S.W. K. S. súd zistil, že dom číslo XXX postavený na parcele KN 5699 bol daný do užívania v roku 1940, a navrhovateľka uhradila daň z nehnuteľností od rodinného domu číslo XXX, ako aj parcely 5699 o výmere 648 m2, túto daň platí od roku 1998. Taktiež z potvrdenia geodeta U. V. vyplýva, že pôvodná parcela číslo 5699 bola rozdelená na parcely číslo 5699/1 až 5 podľa skutočného stavu budov a dvora, pôvodná parcela má výmeru 648 m2, ktorá je rovnaká, ako súčet rozdelených parciel. Výmera, ako aj polohové určenia sú totožné, z čoho vyplýva totožnosť parcely pkn (EN) číslo 5699 s hranicami parciel 5699/1 až 5.

Nakoľko k deľbe medzi účastníkmi malo dôjsť v dávnej minulosti, do roku 1950, bolo potrebné aplikovať na moment vzniku vlastníckeho práva Uhorské obyčajové právo platné do roku 1950, a zjednocujúce rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR č. 911/32, ktoré zjednotilo dovtedajšiu súdnu prax. Podľa tohto rozhodnutia č. 911/32 Úradnej zbierky rozhodnutí bývalého Najvyššieho súdu ČSR uverejnenej v Zbierke IV., u niektorých nehnuteľností je síce vedené v pozemkovej knihe vlastníctvo viacerých spoluvlastníkov v určitých spoluvlastníckych podieloch, avšak v skutočnosti spoluvlastníci v niektorých prípadoch už dlhší čas užívali nehnuteľnosť reálne rozdelenú na samostatné časti. Ide spravidla o prípad, keď došlo k zrušeniu spoluvlastníctva faktickým reálnym rozdelením alebo zámenami nehnuteľností, ktoré nebolo pozemnoknižne vykonané. Právny stav platný na Slovensku do 31.12.1950 pripúšťal pri tom aj takéto riešenie, netrval na tom, aby takéto zrušenie spoluvlastníctva bolo založené na písomnej zmluve, a aby bolo podložené geometrickým plánom. Podľa tohto rozhodnutia treba v dlhotrvajúcom stave držby a užívania nehnuteľností zapísaných do pozemkovej knihy najmä na spoluvlastníkov ideálnych podielov, podľa ktorého určití spoluvlastníci určité časti z týchto nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a užívaní, vidieť dohodu strán o deľbe, prípadne zámene týchto nehnuteľností, nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva. Takáto dohoda môže byť uzatvorená aj mlčky (konkludentným konaním). Nesprávne je teda stotožňovať takýto dlhotrvajúci stav držby s vydržaním.

Nie je preto povinnosťou navrhovateľky, ako to vyplýva z uvedeného rozhodnutia, predkladať písomnú zmluvu, resp. iné listinné dôkazy, ako to tvrdí právny zástupca odporkyne 21/ a zástupca SPF. Toto zjednocujúce rozhodnutie č. 911/32 bolo vydané pre zjednotenie aplikácie práva platného do roku 1950, a bolo založené na dlhodobom faktickom stave, nie formálnom stave, pretože v tom čase do pozemkovej knihy nebolo možné zapísať vlastnícke právo k reálne vydelenej časti, ale len podiely. Uvedené rozhodnutie znamená zákonnú domnienku, podľa ktorej ak navrhovateľ preukáže dlhotrvajúci stav držby a užívania riadne vydelenej nehnuteľnosti, m á sa za to, že došlo k zrušeniu spoluvlastníctva, dohode o deľbe nielen čo do držby, ale aj užívania. Keďže ide o zákonnú domnienku v zmysle , mali odporcovia 21/, 22/, SPF povinnosť vyvrátiť túto zákonnú domnienku, t.j. spochybniť dlhodobé nerušené užívanie, a preukázať (okrem SPF), že sami, resp. ich právni predchodcovia dlhodobo nerušene užívali svoj ideálny spoluvlastnícky podiel, ktoré dôkazné bremeno neuniesli. Za splnenia podmienok stanovených v rozhodnutí č. 911/32 samotná deľba predstavuje podľa iné skutočnosti ustanovené zákonom, na základe ktorých došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva. Deľba v dávnej minulosti do roku 1950 bola titulom, na základe ktorého nadobudli Q. U. H. V. vlastnícke právo k pkn parcele 5699 zapísanej vo vložke č. 1378, katastrálne územie S. K. S.. Na LV č. XXXX, XXXX, XXXX sú v súčasnosti účastníci konania vedení ako podieloví spoluvlastníci, avšak z vykonaného dokazovania je jednoznačne preukázané, že ide o formálne vykazované podielové spoluvlastníctvo, ktoré už bolo zrušené v dávnej minulosti reálnou deľbou a zámennými zmluvami medzi podielovými spoluvlastníkmi. Dôkazom toho je dlhodobé hmotnoprávne správanie sa Q. U. S. V., ako aj navrhovateľky, ktorí užívali, obrábali, brali úžitky a disponovali s touto spornou parcelou, platili dane v stanovenej výmere, pričom im v užívaní nikto nebránil. Uplynutím vydržacej lehoty od momentu deľby sa stali v hmotnoprávnej rovine Q. U. S. V. vlastníkmi. Spoluvlastníctvo však bolo ďalej vedené len

formálne, pretože bývalí spoluvlastníci nezosúladili formálny evidenčný stav so skutočným reálnym hmotnoprávnym stavom.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že Q. U. S. V. sa stali vlastníkmi spornej parcely 5699 na základe reálnej deľby medzi podielovými spoluvlastníkmi podľa Uhorského obyčajového práva platného do roku 1950. K takto reálne vydeleným častiam pôvodnéh predmetu spoluvlastníctva každý zo spoluvlastníkov, ktorý mal reálne vydelenú časť, nadobudol vlastnícke právo vydržaním podľa a nasl. v spojení s . Reálnu deľbu medzi podielovými spoluvlastníkmi v konaní žiaden z odporcov okrem odporcov 21/, 22/ a zástupcu SPF, ako ani žiaden zo svedkov nerozporoval. Naopak, jednoznačne z ich vyjadrení vyplýva, že v ich osade mal každý podielový spoluvlastník reálne vyčlenené pozemky, ktoré aj užíval od nepamäti, nikým nerušený, všetci rešpektovali reálne vydelený stav. Medzi podielovými spoluvlastníkmi nedochádzalo k žiadnym zvadám, ani sporom o pozemok, čo potvrdilo aj Mesto S. K. S.. Taktiež matka odporkyne v 21. rade ako kľúčová svedkyňa potvrdila, že už v čase, keď sa narodila, ľudia užívali pozemky tak, ako ich mali vyčlenené, pričom v čase výpovede mala 70 rokov. Taktiež potvrdila, že v osade neboli žiadne zvady o pozemky, nemali spory ani s O., ani s ostatnými susedmi. Súd je jednoznačne toho názoru, že preukázať v súčasnosti reálnu deľbu pozemkov v dávnej minulosti je veľmi náročné, nakoľko účastníci tejto deľby už pomreli, jediný svedok A. X., ktorý mal v čase výpovede viac ako 84 rokov, reálnu deľbu richtárom a notárom potvrdil, títo vyčleňovali pozemky jednotlivým podielovým spoluvlastníkom podľa toho, kto chcel stavať chalupu, avšak aj on v tom čase bol maloletý. Spory začali vznikať medzi odporcami 21/, 22/ a ich synom a navrhovateľkou, ako aj ostatnými susedmi, ktorí uvádzali, že si taktiež robia nároky do ich nehnuteľností okolo roku 2008 na základe formálne prededených podielov po neb. Ž.R. Z.. Ale ako vyplýva z výpovede svedkyne - matky odporkyne 21/, ani oni nemali vysporiadaný pozemok pod chalupou, taktiež bol vo formálnom spolulastníctve,a pokiaľ by ho chceli predať, potrebovali by viac ako 100 podpisov. Z toho vyplýva, že pri reálnej deľbe bol aj právnym predchodcom odporkyne 21/ vydelený v rámci reálnej deľby ich podiel v iných nehnuteľnostiach. Pokiaľ aj právny zástupca odporkyne v 21. rade poukazoval na poľný náčrt, ktorý sa nachádza na čísle listu 25 spisu, kde na parcele číslo 5699/2 má byť vyznačené súpisné číslo XXX, teda súpisné číslo starej chalupy matky navrhovateľky, súd udáva, že všetci odporcovia, ako aj svedkovia znalí pomerov v osade jednoznačne popreli, že by na parcele 5699/2 stál starý rodinný dom O. číslo XXX. Na tejto parcele v súčasnosti stojí postavený nový rodinný dom navrhovateľky číslo 827. Z potvrdenia mesta vyplýva, že tento dom bol daný do užívania v roku 1940, pričom samotný poľný náčrt (č.l. 112) je z roku 1944, takže číslo domu XXX na tomto náčrte je nesprávne. Taktiež pokiaľ pozemnoknižná vložka 1378 mala preukázať, že na pôvodnom pozemku 5699 stál starý rodinný dom Č. XXX, v ktorom bývala Ž. Z., všetci odporcovia, ako aj svedkovia znalí pomerov túto skutočnosť popreli. Jej dom sa nachádzal až za touto spornou parcelou 5699. V súčasnosti po ňom zostala len pivnica, ktorú svedkovia na ohliadke ukázali, a je mimo parcely 5699. Na parcele 5699/5 jednoznačne podľa výsluchu odporcov, ako aj svedkov stál ako prvý, teda najbližší k novému domu navrhovateľky, dom starej matky navrhovateľky pani S., potom P. Š., a až posledná bola chalupa Ž.R. Z.. Taktiež právny zástupca Mesta S. K. S., ktoré je formálne vedené ako podielový spoluvlastník spornej nehnuteľnosti uviedol, že Mesto túto nehnuteľnosť nikdy neužívalo, neužíva, ani nemieni užívať. Nevedel sa vyjadriť k tomu, kto užíval, resp. v súčasnosti užíva túto nehnuteľnosť, a na základe akého titulu. V danom prípade sa podľa neho jedná o určovaciu žalobu, kde sa určuje vlastnícke právo na základe užívacích práv, resp. vydržania, a kde sa nepriznáva výška podielu na vyplatenie ostatným podielovým spoluvlastníkom.

Z uvedených dôvodov, nakoľko bola preukázaná reálna deľba v minulosti, na základe ktorej sa vlastníkmi spornej nehnuteľnosti stali Q. U. S. V., súd zamietol návrh právneho zástupcu odporkyne 21/ na nariadenie znaleckého dokazovania znalcom z odvetvia geodézie, ktorý by určil, či sa v novovytvorených parcelách nachádzajú podiely jeho klientky a manžela priznané dedičským rozhodnutím , ako aj návrh na prerušenie konania do vypracovania znaleckého posudku na identifikáciu parciel. Súd konštatuje, že z „E“ listov vlastníctva, na ktoré boli prepísané pozemnoknižné parcely z pozemkovej knihy, tieto podiely sú formálne zapísané, čo nikto nerozporoval, Nie vinou vlastníkov sa pôvodný stav reálnej deľby na parcele EN pred THM evidenčne podchytený v evidencii nehnuteľností na EL, mapách EN pred THM zodpovedajúci dlhotrvajúcej držbe a vlastníctvu vrátil späť v rámci ROEP-u do stavu podielov, teda do stavu PKN. Ide však len o formálny stav, spoluvlastníctvo, ktoré bolo do roku 1950 zrušené deľbou a zámenou, nemožno obnoviť rozhodnutím ROEPu, lebo by išlo o zásah do vlastníckeho práva chráneného a zákonom.

Podľa ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.

Podľa oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Vydržanie je osobitným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona pri splnení nasledovných zákonom požadovaných podmienok: titul nadobudnutia, musí ísť o oprávnenú dobromyseľnú, nepretržitú držbu pri nehnuteľnostiach po dobu viac ako 10 rokov.

V konaní mal súd preukázané, že navrhovateľka nadobudla spornú nehnuteľnosť parcelu 5699 na základe ústnej darovacej zmluvy od svojich rodičov S. U. Q. V. v roku 1990. Táto kúpna zmluva však bola neplatná, nakoľko zákon vyžaduje, aby kúpna zmluva týkajúca sa nehnuteľností bola vyhotovená v písomnej forme, a takáto zmluva spolu s návrhom musí byť zaslaná na kataster nehnuteľností na zápis vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti. Neplatnosť tohto právneho úkonu v konaní namietal právny zástupca odporkyne v 21. rade, a taktiež zástupca SPF namietal, že na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR číslo 49/2010 ústna zmluva nemôže viesť k vydržaniu. Súd poukazuje na to, že existujú rozhodnutia Najvyššieho súdu, ktoré sú odlišného názoru, a na základe ktorých možno nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnosti na základe neplatnej ústnej darovacej alebo kúpnej zmluvy vydržaním. Nakoľko K. S. bolo bežné, že ľudia si medzi sebou pozemky ústne darovali, zamieňali, kupovali bez inštitútu vydržania, ktoré upravuje , by v súčasnosti nemali možnosť si tieto vlastnícke vzťahy vysporiadať, zosúladiť stav právny so stavom skutočným.

V danom prípade je súd toho názoru, že navrhovateľka splnila všetky podmienky, ktoré vyžaduje zákon pre vydržanie. Titulom nadobudnutia spornej parcely je neplatná ústna darovacia zmluva z roku 1990, na základe ktorej navrhovateľka parcelu nerušene, dobromyseľne, oprávnene užívala až do roku 2008, kedy si začali nároky do tejto parcely robiť odporcovia 21/, 22/ a ich syn. Dovtedy ju nikto v užívaní nerušil. Tieto skutočnosti v konaní nikým, okrem odporcov 21/, 22/ neboli namietané, naopak, taktiež svedeckými výpoveďami boli jednoznačne preukázané. Navrhovateľka je osoba bez právnického vzdelania, ktorá mala za to, že na základe ústnej darovacej zmluvy od rodičov jej celá sporná parcela, ktorú predtým užívali jej rodičia, že táto jej patrí. Rodičia navrhovateľky navrhovateľke spornú parcelu nemohli darovať ani na základe riadnej darovacej zmluvy, ani na základe závetu, ktorý v prospech nej zriadili, keďže títo boli formálne vedení v pozemkovej knihe len ako podieloví spoluvlastníci tejto nehnuteľnosti, respektíve ich právny predchodca I. V.. Nakoľko spornú parcelu vlastnili aj neznámi vlastníci, za ktorých spravoval tento pozemok podľa osobitných predpisov SPF, navrhovateľka bola nútená podať tento návrh na súd, nakoľko súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že SPF nedáva dobrovoľne súhlas za neznámych vlastníkov k osvedčeniu vlastníckeho práva, a taktiež by s osvedčením tohto vlastníckeho práva nesúhlasili ani odporcovia v 21. a 22. rade. Súd však konštatuje, že pokiaľ by navrhovateľka mala riadnu darovaciu zmluvu, nemusela by sa domáhať nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, nakoľko vydržanie hojí vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel jednoznačne k názoru, že navrhovateľka získala k sporným nehnuteľnostiam vlastnícke právo vydržaním podľa Po uplynutí 10 rokov od uzatvorenia ústnej darovacej zmluvy sa stala vlastníkom parcely 5699, a preto súd jej návrhu vyhovel v celom rozsahu.

O trovách konania súd rozhodol podľa

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier), b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.