Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-339-2013.pdf
PDF · 130.85 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/339/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: SHP a.s., so sídlom Červenej armády 1191, 039 01 Turčianske Teplice, IČO: 31 585 370, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Milotou Ferenčíkovou, PhD., advokátkou, so sídlom Y. S. X, adresa pre doručovanie: P. Y. XXX/X, XXX XX Y., proti žalovanému: Ing. U. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/X, XXX XX F., zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Michalom Krnáčom, advokátom, so sídlom U. M. XXX/XX, XXX XX A., v konaní o zaplatenie 8.586 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 11Cb/16/2013-76 zo dňa 09.08.2013, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 11Cb/16/2013-76 zo dňa 09.08.2013 p o t v r d z u j e .
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia v sume 394,74 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Miloty Ferenčíkovej, PhD., advokátky, so sídlom Y. S. X, adresa pre doručovanie: P. Y. XXX/X, XXX XX Y..
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 8.586 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 16.10.2012 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet jeho právnej zástupkyne trovy konania vo výške 515 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.415,72 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca podaným návrhom žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny dodaného sena. Žalobca tvrdil, že medzi účastníkmi bola uzatvorená kúpna zmluva, podľa ktorej mala byť dohodnutá cena 7,50 Eur za metrický cent. Žalovaný dodávku sena, jeho množstvo a ani kvalitu nespochybnil. Namietal, že cena medzi účastníkmi bola dohodnutá v inej výške, a to 7 Eur za balík, a nie za metrický cent. Čo sa týka uzavretia kúpnej zmluvy, medzi účastníkmi bolo nesporné, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo na základe telefonického rozhovoru Ing. Y., ktorý sa uskutočnil pred zasadnutím predstavenstva a dozornej rady žalobcu. Ing. Y. v rámci tohto telefonického rozhovoru ponúkol žalovanému dodávku sena. Skutočnosť, že sa medzi Ing. Y. a žalovaným uskutočnil telefonický rozhovor ohľadom tejto dodávky, nepoprel ani žalovaný. Žalovaný po následnej ohliadke za účelom zistenia kvality sena, s dodávkou tohto sena súhlasil. Spornou medzi účastníkmi zostala len otázka, aká cena dodávaného sena bola medzi účastníkmi dohodnutá.
Za účelom preukázania dohodnutej ceny sena boli v konaní vykonané dôkazy predovšetkým vypočutím účastníkov a svedkov. Z vyjadrenia člena predstavenstva žalobcu a svedkov, ktorých žalobca navrhol,
bolo preukázané, že pred zasadnutím predstavenstva došlo medzi členmi predstavenstva a dozornej rady k dohode o cene, ktorá bude ponúknutá Ing. Q. za odpredaj sena vo výške 7,50 Eur za jeden metrický cent. Túto skutočnosť výslovne uviedol Ing. R. Z. s tým, že bola dohodnutá takáto cena, ktorú následne Ing. Y. telefonickým rozhovorom ponúkol žalovanému. Telefonický rozhovor, ktorý uskutočnil Ing. Y., bol uskutočnený tak, že ostatné prítomné osoby tento rozhovor nepočuli, a teda rozhovor nebol púšťaný cez reproduktor telefónu. Osoby prítomné pri tomto telefonickom rozhovore tak mohli počuť len vyjadrenia Ing. Y., a nie vyjadrenia Ing. Q.. Z vyjadrenia vypočutých osôb však nepochybne vyplývalo, že predmetom tohto telefonického rozhovoru bola ponuka na odkúpenie sena, pričom všetky osoby, ktoré boli ohľadom tohto rozhovoru vypočuté, výslovne potvrdili, že ponúkaná cena bola 7,50 Eur za jeden metrický cent. Túto skutočnosť opakovane potvrdil aj samotný Ing. Y., ktorý tento rozhovor so žalovaným uskutočnil. K otázke ceny sa vyjadril aj Ing. Z., ktorý jednoznačne potvrdil, že Ing. Y. hovoril o cene 7,50 Eur za metrický cent, svedok MVDr. L., ktorý síce nevedel identifikovať osobu, s ktorou Ing. Y. telefonoval, rovnako však potvrdil, že v rámci tohto rozhovoru bol ponúkaný odpredaj sena za 7,50 Eur za metrický cent. Skutočnosť, že v rámci telefonického rozhovoru sa ponúkala cena 7,50 Eur, potvrdil aj žalovaný, ktorý však uviedol, že v rámci telefonického rozhovoru nebolo uvedené, či je táto cena za metrický cent alebo za balík. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na rozpor v tvrdeniach žalovaného, ktorý na jednej strane v podanom odpore a v korešpondencii, ktorou reagoval na predžalobné výzvy žalobcovi a jeho právnej zástupkyne, uvádzal cenu 7 Eur za balík, a následne na pojednávaní výslovne uviedol, že cena ponúkaná Ing. Y. bola 7,50 Eur.
Po vyhodnotení všetkých svedeckých výpovedí a vyjadrení účastníkov tak okresný súd mal za medzi účastníkmi nesporné, že v rámci telefonického rozhovoru ponúkol Ing. Y. žalovanému cenu sena vo výške 7,50 Eur. Sporná bola len otázka, či táto cena bola ponúkaná za balík alebo za metrický cent. Ohľadom tejto otázky však okresný súd považoval za možné vychádzať zo svedeckých výpovedí a vyjadrení účastníkov. Všetky osoby, ktoré boli pri telefonickom rozhovore so žalovaným prítomné v kancelárii riaditeľa žalobcu, jednoznačne potvrdili, že ponúkaná cena bola za metrický cent. Túto cenu za takúto mernú jednotku žalovaný popieral. Z vyjadrenia bývalého riaditeľa žalobcu Ing. C. a troch vypočutých svedkov však okresný súd dospel k záveru, že žalobca dostatočným spôsobom preukázal, že medzi účastníkmi bola dohoda práve o takejto cene 7,50 Eur za jeden metrický cent, a nie za balík. Žiaden z vypočutých svedkov, ani Ing. C. ako vtedajší riaditeľ žalobcu sa nevyjadrili v tom smere, že by cena mala byť ponúkaná za akúkoľvek inú jednotku, napr. za balík sena, naopak svedkovia uvádzali, že takáto cena za balík by bola neprimerane nízka. Žalobca tak vypočutím svedkov takúto ním tvrdenú dohodu o cene preukázal. Na druhej strane žalovaný svoje tvrdenie, že medzi účastníkmi bola dohodnutá cena 7 Eur za balík sena, nijakým spôsobom nepreukázal. Táto skutočnosť nebola preukázaná ani žalovaným navrhnutým svedkom Ing. T.. Z tohto výsluchu totižto vyplývalo, že Ing. T. pri telefonickom rozhovore, kedy sa dohadovala cena s Ing. Y., prítomný vôbec nebol. Ing. T. podľa svojho vyjadrenia bol prítomný zrejme pri inom rozhovore, kedy bližšie neidentifikovaná osoba mala potvrdiť žalovanému cenu 7 Eur za jeden balík. Touto osobou však nepochybne nebol Ing. Y., nakoľko podľa vyjadrenia svedka T., osoba, s ktorou žalovaný telefonoval, bola v danom čase na dovolenke, pričom rozhovor s Ing. Y. sa uskutočnil pred zasadnutím predstavenstva z kancelárie riaditeľa. Z vyjadrenia svedka T. nebolo možné osobu, s ktorou žalovaný telefonoval, identifikovať a nebolo možné ustáliť ani to, že by sa jednalo o osobu, ktorá bola akýmkoľvek spôsobom spojená so žalobcom a bola by oprávnená v mene žalobcu potvrdzovať dohodnutú cenu. Z ďalších dokladov predložených žalobcom v podobe faktúr, vystavených v rovnakom období, ako boli dodávky uskutočnené pre žalovaného, pritom vyplývalo, že v danom období žalobca dodával aj iným odberateľom seno za takú istú cenu, a to 7,50 Eur za metrický cent. Nebolo potom zrejmé, na základe čoho by práve vo vzťahu k žalovanému mal žalobca určovať inú cenu dodávaného sena a dokonca použiť inú mernú jednotku na určenie dodaného množstva, než je merná jednotka, ktorú žalobca podľa predložených faktúr obvykle používa. O tom, že medzi účastníkmi bola dohoda o cene vo výške 7,50 Eur za metrický cent, nepriamo svedčilo aj to, že žalovaný v priebehu uskutočňovaných dodávok nenamietal voči preukazovaniu množstva dodaného sena na základe vážnych lístkov. Z predložených dokladov vyplývalo, že medzi účastníkmi sa nejednalo o jednorazovú dodávku, ale celkovo bolo uskutočnených 12 dodávok sena, a to kamiónmi, ktoré na prepravu tohto sena zabezpečoval samotný žalovaný. Ak by medzi účastníkmi mala byť dohoda, že sa množstvo dodávaného sena bude určovať na základe počtu balíkov, bolo by úplne zbytočné jednotlivé dodávky sena vážiť a vodičovi, ktorý seno dovážal, odovzdávať na preukázanie množstva dodaného sena vážne lístky. V prípade, ak by sa dodávka mala fakturovať podľa počtu balíkov, stačilo by spočítať balíky a tieto uviesť počtom kusov na dodací list. Žalovaný pritom potvrdil, že vodič,
ktorý pre neho vykonával prepravu, mu následne odovzdával vážne listy. Žalovaný tak už od samého počiatku, už od prvej uskutočnenej dodávky, mal vedomosť o tom, že žalobca dodávky sena váži a ako doklad preukazujúci množstvo dodaného sena predkladá žalovanému vážne lístky. Žalovaný v konaní nevysvetlil, prečo z jeho strany po tom, ako mu pri každej dodávke boli odovzdávané vážne lístky, nebola vznesená voči žalobcovi žiadna námietka ohľadom takéhoto spôsobu preukazovania množstva dodaného sena. Okresný súd bol toho názoru, že ak by medzi účastníkmi skutočne mala byť uzatvorená dohoda o preukazovaní množstva dodaného sena počtom balíkov, tak by nepochybne žalovaný vzniesol námietku s tým, že váženie sena je nadbytočné a žiada vystaviť doklady o dodávke sena s uvedením počtu dodaných balíkov. V tejto súvislosti neobstálo poukázanie žalovaného na výdajku žalobcu, v ktorej je síce uvedené množstvo sena aj počet balíkov, toto množstvo je tam však zároveň uvedené aj v metrických centoch. Túto skutočnosť právna zástupkyňa žalobcu vysvetlila tým, že inventúra u žalobcu sa vedie jednak počtom balíkov sena a jednak množstvom uvádzaným v metrických centoch. Aj na tejto výdajke je pritom opätovne uvádzaná cena 7,50 Eur za metrický cent.
Na základe uvedených skutočností po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení jednak samostatne a jednak vo vzájomných súvislostiach tak okresný súd dospel k záveru, že pri telefonickom rozhovore Ing. Y. s Ing. Q. došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, v zmysle ktorej sa žalobca ako predávajúci zaviazal dodať žalovanému ako kupujúcemu seno za dohodnutú kúpnu cenu 7,50 Eur za jeden metrický cent. Na základe tohto záveru okresného súdu tak bolo možné konštatovať, že nie je dôvodné tvrdenie právnej zástupkyne žalobcu, že by medzi účastníkmi mala byť uzatvorená kúpna zmluva bez dohody o cene. Na to, aby takáto kúpna zmluva mohla byť uzatvorená, by tak predávajúci, ako aj kupujúci museli jednoznačným spôsobom prejaviť vôľu, že chcú uzavrieť kúpnu zmluvu bez určenia kúpnej ceny. Z vykonaných dôkazov však vyplýval práve opačný záver a síce, že cena medzi účastníkmi bola dohodnutá, a to vo výške 7,50 Eur za metrický cent.
Medzi účastníkmi nebolo sporné množstvo dodávaného sena. Žalobca toto množstvo preukázal vážnymi lístkami, ktoré pri každej jednotlivej dodávke boli zároveň vodičom odovzdávané žalovanému. Samotný žalovaný množstvo dodaného sena nijakým spôsobom nespochybnil. Z predložených vážnych lístkov vyplývala dodávka sena v rozsahu 954 metrických centov. Pri cene 7,50 Eur za jeden metrický cent tak celková cena dodaného sena zodpovedá žalobcom vystavenej faktúre na sumu 8.586 Eur vrátane DPH. Okresný súd preto žalobe žalobcu v časti istiny vyhovel a priznal žalobcovi právo na zaplatenie kúpnej ceny vo fakturovanej výške 8.586 Eur. Okrem istiny žalobca požadoval tiež zaplatenie úroku z omeškania. Vo faktúre doručenej žalovanému uviedol dátum splatnosti dňa 15.10.2012. V konaní nebolo zistené, že by medzi účastníkmi existovala osobitná dohoda o lehote splatnosti kúpnej ceny dodaného tovaru. Žalovaný tak bol povinný zaplatiť kúpnu cenu podľa § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobca uvedením lehoty splatnosti 15.10.2012 vyzval žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny do tohto dátumu. Ak žalovaný do 15.10.2012 kúpnu cenu žalobcovi nezaplatil, dostal sa do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku a žalobcovi vzniklo právo požadovať zaplatenie úroku z omeškania. Žalobcom uplatnená úroková miera vo výške 8,75 % ročne zodpovedá ustanoveniu § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 517 Občianskeho zákonníka a Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Žalobe žalobcu bolo vyhovené v celom rozsahu s priznaním práva na zaplatenie sumy 8.586 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, teda od 16.10.2012 až do zaplatenia. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a okresný súd priznal úspešnému žalobcovi právo na ich náhradu.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu. Mal za to, že rozsudok okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k dohode o kúpnej cene. Žalobca a žalovaný neuzatvorili písomnú kúpnu zmluvu, z ktorej by dohodnutá kúpna cena vyplývala. Čo sa týka dôkazov, z ktorých mal okresný súd dohodu o kúpnej cene preukázanú, a to výpovede svedkov, túto považoval za účelovú vzhľadom k tomu, že ide o osoby so vzťahom k žalobcovi, ktoré sa navyše podieľali na samotnom predaji sena, a preto je samozrejmé, že ich výpoveď bude v súlade s tvrdeniami žalobcu, preto o výpovediach takýchto osôb a najmä o ich objektivite a nezaujatosti mal pochybnosti. Skutočnosť, že v danom období žalobca dodával za cenu 7,50 Eur za metrický cent, rovnako nebola dôkazom o dohode o kúpnej cene, nakoľko dohoda o cene je záležitosťou konkrétnych zmluvných strán a nemožno ju odvodzovať od dohody medzi jednou zmluvnou
stranou a inou osobou z inej zmluvy. Ani skutočnosť, že žalobca obvykle používal ako mernú jednotku metrický cent, nebola dôkazom o tom, že sa na tejto mernej jednotke dohodli žalobca a žalovaný aj v tomto konkrétnom prípade. Rovnako touto skutočnosťou nebola ani okolnosť, že žalobca vydával žalovanému vážne lístky pri dodaní sena, ktorá rovnako nepreukazovala dohodu o kúpnej cene za metrický cent, nakoľko žalovaný v čase dodania sena nemal vedomosť o tom, že žalobca vystaví faktúru za nie balík sena, ale metrický cent. Okresný súd preto vec nesprávne právne posúdil a žalovaný mal za to, že vzhľadom k tomu, že žalobca trvá na svojom vyjadrení, že kúpna cena bola dohodnutá za metrický cent, trvá na svojom vyjadrení, že kúpna cena bola dohodnutá za balík sena a vzhľadom k tomu, že zmluvné strany neuzatvorili písomnú kúpnu zmluvu, pričom dohoda o kúpnej cene je podstatnou náležitosťou, mal za to, že okresný súd mal predmetný právny úkon ex offo posúdiť ako absolútne neplatný a žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že je ochotný zaplatiť žalobcovi cenu za dodané seno, ako uvádzal počas konania na súde prvého stupňa, a to vo výške za balík sena v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ďalej predložil nové dôkazy a nové skutočnosti v zmysle ust. § 205a ods. 1 písm. b) O.s.p..
K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne. Uviedol, že podľa zhodných tvrdení žalobcu a žalovaného pred prvostupňovým súdom, ktorí opísali priebeh vzniku obchodu, bola medzi zmluvnými stranami uzavretá kúpna zmluva ústne v súlade s ust. § 409 Obchodného zákonníka a jednoznačne dohodnutá aj kúpna cena v sume 7,50 Eur bez DPH. Medzi žalobcom a žalovaným vznikol spor nie o výške ceny, ktorú potvrdil aj žalovaný na pojednávaní 9.8.2013, ale ohľadom jednotky množstva, pretože žalobca uvádzal metrický cent a žalovaný, že cena bola dohodnutá za 1 balík sena, bez určenia hmotnosti. Žalovaný v priebehu konania nerozporoval uzavretie kúpnej zmluvy so žalobcom za dodávku sena 7,50 Eur, rozporoval len jednotkové množstvo, pričom sám jednotkovú cenu potvrdil. Žalobca zdôraznil, že dodávka sena bola realizovaná od 02.12.2011 do 23.04.2012, čiastkovými 12 dodávkami a každá jedna dodávka sena bola dodaná žalovanému s vážnym lístkom, kde bola uvedená hmotnosť brutto a netto, žiadne počty balíkov neboli uvedené na vážnych lístkoch, až pri faktúre za dodávku sena zo dňa 29.09.2012 bol doložený aj sumár vážnych lístkov označených „VÝDAJKA“ č. - bez uvedenia čísla seno balíkované, pričom sumár obsahuje jednotlivé dátumy expedície sena, označenie ŠPZ vozidla dopravcu, miesto vyskladnenia, dodané ks, dodané q, nárast q, spolu ks a spolu dodané množstvo q, pričom v spodnej časti je uvedené - dohodnutá cena: 7,50/q, vystavené dňa 23.04.2012, nečitateľný podpis. Z dôvodu internej pomocnej evidencie zásob si žalobca evidoval pre vlastnú potrebu aj vydanie sena v počte balíkov, pričom základnou jednotkou množstva je metrický cent a nie kusy. Každá dodávka sena bola osobitne vážená. Dôvod na váženie jednotlivých dodávok by vôbec nebol, keby boli pravdivé tvrdenia žalovaného o dohode kúpnej ceny za balík sena. Na jednotlivých dodávkach nebol vyznačený počet balíkov, teda nebol medzi zmluvnými stranami odovzdávaný počet balíkov sena, ale len brutto a netto hmotnosť dodávky, ktorá bola potvrdená podpisom na vážnych lístkoch. Dôkazy o cenovej ponuke, ktoré predložil žalovaný v rámci podaného odvolania, považoval za irelevantné, nejednalo sa o dôkazy podľa ust. § 205a ods. 1 písm. b) O.s.p.. Čo sa týka svedeckých výpovedí bývalých členov štatutárneho orgánu žalobcu, tieto nie je možné hodnotiť ako účelové, svedkovia vypovedali za prítomnosti žalovaného (nesprávne uvedené žalobcu), mal ich možnosť konfrontovať, počas výsluchu žiadnym spôsobom nespochybnil ich výpovede. V tejto súvislosti poukázal žalobca na ust. § 126 ods. 1, 2 O.s.p.. Okresný súd sa s týmito svedeckými výpoveďami, s každou samostatne a vo vzájomných súvislostiach, vysporiadal. Žalobca žalovaného viackrát telefonicky kontaktoval a urgoval, aby si vyporiadal záväzky z titulu dodávky sena. Tvrdenia žalovaného v podanom odpore považoval za účelové, čo sa týka uzavretia kúpnej zmluvy, táto nebola v rámci konania pred prvostupňovým súdom žiadnym spôsobom spochybnená, nemožno ju považovať za absolútne neplatný právny úkon. Kúpna cena bola dohodnutá, čo bolo v prvostupňovom konaní preukázané, nebola sporná cena, len merná jednotka dodávky tovaru. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/339/2013-110 zo dňa 03.03.2014 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 18.03.2014, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..
Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia bol rozsudok okresného súdu posudzovaný v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v podanom odvolaní zo dňa 5.9.2013 a z nich len tých, ktoré ako relevantné odzneli v rámci konania pred prvostupňovým súdom za splnenia procesnej poučovacej povinnosti prvostupňovým súdom, obsiahnutej v predvolaní na nariadené pojednávanie. Krajský súd uvádza, že bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, keďže nebola preukázaná žiadna z výnimiek uvedených v odsekoch 2 až 7 ust. § 213 O.s.p..
V súvislosti so zisteným skutkovým stavom, preukázanou procesnou poučovacou povinnosťou vykonanou prvostupňovým súdom podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. (súčasť predvolania na č.l. 55 spisu) je potrebné uviesť, že odvolací súd nemohol prihliadať na žalovaným pripojené listinné dôkazy na č.l. 93 - 94 spisu, a to cenové ponuky, ktoré neboli označené a ani predložené v rámci konania pred prvostupňovým súdom, naviac, dátumovo predchádzali vydaniu napadnutého rozsudku okresného súdu a dokonca i dátumu podania žaloby na okresný súd. Vo vzťahu k týmto listinám žalovaný neuviedol ani žiaden z dôvodov v zmysle ust. § 205a ods. 1 O.s.p., len za splnenia ktorých by bolo možné na tieto dôkazy ako relevantné odvolacím súdom prihliadať.
Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Základom rozhodnutia odvolacieho súdu je aplikácia ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom okresného súdu a v podrobnostiach poukazuje na jeho závery, obsiahnuté v odôvodnení.
Len k zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu, vo väzbe k odvolacím dôvodom žalovaného, obsiahnutým v písomne podanom odvolaní, krajský súd uvádza, že nebol zistený ako relevantný odvolací dôvod žalovaného v tom, že by okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nebolo ani zistené právne posúdenie veci.
Odvolací súd vzhľadom ku skutkovým tvrdeniam, ktoré uviedol žalobca v podanej žalobe, za aplikácie ust. § 79 ods. 1 O.s.p. a doloženým dôkazom zistil, že žalobca sa proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 8.586 Eur spolu s príslušenstvom na tom skutkovom tvrdení zmluvného plnenia, ktoré mal žalobca poskytnúť žalovanému na základe uzavretej kúpnej zmluvy, s dohodnutým predmetom - balíkované seno, s dohodnutou cenou 7,50 Eur/metrický cent.
Základnou obranou žalovaného bola námietka nedohody o cene predmetného tovaru, a tým absencie jednej z podstatných náležitostí právneho úkonu kúpnej zmluvy, keď žalovaný najprv v podanom odpore tvrdil dohodnutú cenu 7 Eur/balík, pričom v priebehu prvostupňového konania potvrdil cenu 7,50 Eur, avšak spornou zostalo jednotkové množstvo.
V súvislosti s uplatnenou pohľadávkou zo strany žalobcu a obranou žalovaného krajský súd uvádza, že občianske súdne konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorá je v ust. § 101 ods. 1 O.s.p. vyjadrená tak, že účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky. Ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. následne stanovuje, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastníci konania teda majú povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenie preukázať. Ak účastník neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 15/2010). V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti, významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v ust. § 101 a v ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo 6/2010 zo dňa 22.09.2010).
Vzhľadom k uvedenému preto žalobca bol nositeľom tak povinnosti tvrdenia, ako aj dôkaznej povinnosti, tvrdil platné uzatvorenie zmluvného vzťahu a na jeho základe poskytnuté plnenie, ktorého cenu uplatnil žalobou a na druhej strane žalovaný bol nositeľom tak povinnosti tvrdenia, ako aj dôkaznej povinnosti v rovine svojej argumentácie, a to inej dohody o cene vo vzťahu k tvrdenému jednotkovému množstvu „balík“, resp. nedohody o cene, a tým neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným.
Krajský súd v zhode so záverom okresného súdu konštatuje, že žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno, pretože z predložených listín a svedeckých výpovedí, ktoré boli hodnotené prvostupňovým súdom tak jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti za aplikácie ust. § 132 O.s.p., preukázal zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Je potrebné zdôrazniť, v súvislosti s vykonávaním dôkazov, a to výpoveďami svedkov, vzhľadom k odvolacej argumentácii žalovaného, že ide o osoby so vzťahom k žalobcovi, ktoré sa podieľali na samotnom predaji sena, a teda ich výpoveď je neobjektívna, že do Zápisnice o pojednávaní pred prvostupňovým súdom zo dňa 09.08.2013 (č.l. 57 - 62 spisu) žalovaný žiadne výhrady k výpovediam svedkov Ing. Z., MVDr. L., nevzniesol, na svedkov nemal žiadne otázky. Po vykonaní výsluchu týchto svedkov nemal žiadne ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania. Okresný súd pri zhodnocovaní výpovedí svedkov Ing. Z., MVDr. L., ako i Ing. T. kládol dôraz na okolnosť, ako boli svedkovia účastní skutočností, o ktorých vypovedali, teda ich vnímanie skutočnosti, o ktorej vypovedali, vzhľadom k spôsobu reprodukcie týchto skutočností a k správaniu sa pri výpovedi (presvedčivosť, istota, plynulosť), vzájomná súvislosť udalostí vo väzbe na poznatky získané na základe hodnotenia iných dôkazov, teda, do akej miery je výpoveď toho - ktorého svedka súladná s inými dôkazmi, či im odporuje, prípadne, či sa vzájomne dopĺňajú, a až po celkovom posúdení vyslovil záver o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených (preukazovaných) skutočností. Okresný súd teda vyhodnocoval výpovede svedkov vo vzťahu k iným dôkazom, ktoré boli vykonané v prejednávanej sporovej veci. Vzhľadom k hodnoteniu vykonaných dôkazov okresným súdom preto krajský súd nezistil žiadne nedostatky a z tohto dôvodu v odvolacom konaní bolo vychádzané zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvého stupňa za aplikácie ust. § 213 ods. 1 O.s.p..
K úplnosti krajský súd k hodnoteniu vykonaných dôkazov okresným súdom, z ktorého hodnotenia podľa záveru krajského súdu boli prijaté správne skutkové zistenia, poukazuje na to, že zákon v ust. § 132 O.s.p. vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorý vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov (čl. 46 Ústavy SR). To znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch, z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie je vecou jeho vnútorného presvedčenia, jeho logického myšlienkového postupu. Právna úprava neurčuje, ako má súd hodnotiť dôkazy z hľadiska pravdivosti. Prisudzovanie hodnoty pravdivosti konkrétnemu dôkazu predpokladá, že sudca takýto dôkaz posudzuje najskôr izolovane, z hľadiska vierohodnosti toho, kto ho podáva, až potom môže súd pristúpiť k
posudzovaniu, resp. k hodnoteniu všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti. Pod hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorou je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti, hodnota pravdivosti, poprípade hodnota vierohodnosti. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti) súd určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o ne môže oprieť svoje skutkové zistenia. Prostredníctvom hodnotenia dôkazov z hľadiska ich pravdivosti súd dochádza k záveru, ktoré skutočnosti, o ktorých dôkazy informujú, možno považovať za pravdivé (dokázané) a ktoré nie. Vyhodnotenie dôkazov z hľadiska pravdivosti predpokladá tiež posúdenie vierohodnosti informácie podanej prostredníctvom dôkazu vzhľadom na druh dôkazného prostriedku a spôsob, akým sa podľa zákona vykonáva. Pri dôkaze výpovede svedka musí súd vyhodnotiť vierohodnosť výpovede s prihliadnutím k tomu, aký má svedok vzťah k účastníkom konania a k prejednávanej veci. Celkové posúdenie z uvedených hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti, či nepravdivosti tvrdených (preukazovaných) skutočností.
Krajský súd k záveru o správnosti postupu prvostupňového súdu pri dokazovaní, vyhodnotení dôkazov, poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, podľa ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu, ktorého podkladom sú dôkazy nesprávne vyhodnotené, môže byť prípadne z tohto dôvodu vecne nesprávne, avšak táto skutočnosť sama o sebe nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p.. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).“ Aj v zmysle uvedeného rozhodnutia je potrebné zo strany krajského súdu dodať, že hodnotenie dôkazov v zmysle ust. § 132 O.s.p. je na súde, ktorý musí starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Okresný súd podľa ust. § 132 O.s.p. postupoval. V hodnotení výsledkov dokazovania je súd slobodný. Znamená to, že žiadne procesné ustanovenie mu neukladá, akú hodnotu, resp. silu má priznať tomu-ktorému dôkaznému prostriedku, či už ide o výsluch svedka, účastníka alebo dôkazy listinou. V hodnotiacej činnosti je súd obmedzený iba vnútorným presvedčením a hodnotiaci záver je povinný stručne a jasne odôvodniť tak, ako to vyplýva z ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Okresný súd takýmto spôsobom postupoval, dôsledne vysvetlil svoje závery, ako aj zhodnotenie vykonaných dôkazov a jeho odôvodnenie je presvedčivé.
Krajský súd uvádza, že kúpna zmluva podľa ust. § 409 Obchodného zákonníka ako dvojstranný právny úkon vzniká dohodou o jej podstatných náležitostiach, ktorými sú predmet a cena diela. Práve zo žalobcom označených a vykonaných dôkazov bolo preukázané, že podľa objednávky žalovaného došlo medzi žalobcom a žalovaným k dohode o predmete - druhu tovaru a jeho cene. Existenciu dohody o cene za množstvo, dojednávanú so žalovaným Ing. Y., potvrdili nielen svedkovia Ing. Z., Ing. L., a bývalý predseda predstavenstva Ing. C., ale i obsah vážnych lístkov na č.l. 5 - 10 spisu, z ktorých vyplývalo dodávané množstvo tovaru a spôsob jeho dodania, a to v metrických centoch s uvedením váhy „ netto“ a „brutto“. Pokiaľ žalovaný takto uzavretú dohodu v časti dohodnutej jednotkovej ceny/ množstvo popieral, a uviedol do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 09.08.2013, konkrétne na č.l. 59 spisu ... „cena bola dohodnutá tak, ako som uvádzal, teda 7,50 Eur za jeden balík“, ktoré tvrdenie preukazoval výpoveďou svedka Ing. T., tak práve výpoveď svedka Ing. T. (č.l. 60 - 61 spisu) bola rozporná, tak ako správne uzavrel prvostupňový súd, keď svedok Ing. T. vypovedal o telefonickom rozhovore tak, že... tento pán, s ktorým telefonoval, ktorý bol v danom čase na dovolenke, potvrdzoval cenu do 7 Eur za jeden balík...“, čo v prvom rade nesúhlasilo s výpoveďou žalovaného na č.l. 59, kde tvrdil cenu 7,50 Eur a odporovalo zhodnému tvrdeniu svedkov Ing. R. Z., MVDr. R. L., člena predstavenstva žalobcu Ing. F. C., že k dohode o cene došlo telefonicky v čase pred jedným zo zasadnutí predstavenstva a dozornej rady. Z uvedeného správne zhodnotil prvostupňový súd, že z výpovede svedka Ing. T. nebolo možné identifikovať osobu, s ktorou žalovaný telefonoval a ani ustáliť, že išlo o osobu, ktorá by bola akýmkoľvek spôsobom spojená so žalobcom a v mene žalobcu oprávnená potvrdzovať dohodnutú cenu. Čo sa týka množstva, t.j. dohody o jednotkovej cene, práve svedkovia MVDr. R. L., Ing. Z., žalobca
Ing. C. potvrdili dohodu o cene 7,50 Eur/metrický cent, ktorá korešpondovala obsahu predložených listinných dôkazov, konkrétne vážnych lístkov, ku ktorým sám žalovaný uviedol: ...„Dodávané množstvo mi preukázal šofér odovzdaním vážnych lístkov“, preto ani z uvedeného nebolo logickej argumentácie pre žalovaným tvrdenú inú dohodu o cene tovaru.
K odvolacím dôvodom žalovaného je potrebné uviesť, že žalobca uniesol dôkazné bremeno o uzavretí kúpnej zmluvy a bol to žalovaný, ktorý mal dôkaznú povinnosť preukázať opak, čo sa mu však nepodarilo. Výsledky vykonaného dokazovania potvrdili kreovanie zmluvného vzťahu, plnenie zo strany žalobcu, prevzatie plnenia žalovaným, a tým vznik právnych dôsledkov s účinkami týkajúcimi sa zaplatenia ceny dodaného tovaru zo strany žalovaného. Na základe len týchto doplnení uvedených krajským súdom žalobca preukázal existenciu zmluvného vzťahu, na základe ktorého žaloval sumu 8.586 Eur spolu s príslušenstvom, preto pokiaľ okresný súd žalobe žalobcu vyhovel, jeho rozhodnutie bolo vecne správne.
Krajský súd uvádza, že žiaden z odvolacích dôvodov žalovaného nebol relevantný, preto bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie, keďže záverom okresného súdu predchádzala racionálna úvaha konajúceho súdu, vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania. Odvolací súd nezistil dôvody pre odchýlenie sa od týchto logických a racionálnych záverov okresného súdu, a tým neboli dané dôvody ani na zmenu, ani na zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu, v dôsledku čoho bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p..
Považuje krajský súd za potrebné uviesť, že nedošlo ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keďže na správne zistený skutkový stav bolo aplikované správne hmotné právo, a to Obchodný zákonník a jeho jednotlivé zákonné ustanovenia v zmysle ust. § 409 a nasl. ustanovenia Obchodného zákonníka, upravujúce typ právneho úkonu - kúpnej zmluvy boli správnym spôsobom interpretované.
Nebol zistený ani nesprávny postup okresného súdu pri rozhodovaní o trovách prvostupňového konania, pokiaľ bola aplikovaná zásada zodpovednosti za výsledok v konaní, t.j. za úspech v spore v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p..
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 8 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý prostredníctvom právnej zástupkyne v písomnom podaní zo dňa 07.10.2013 a vyčíslení zo dňa 26.03.2014 uskutočnil návrh na priznanie trov odvolacieho konania. Priznaná náhrada pozostávala z náhrady trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za dva úkony právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 7.10.2013, úkon účasti na verejnom vyhlásení rozsudku dňa 26.03.2014 1 x 253,94 Eur + 1 x 1 z 253,94 Eur = 126,97 Eur (ust. § 13a ods. 4 cit. vyhlášky) = 380,91 Eur, režijný paušál 1 x 7,81 Eur + 1 x 8,04 Eur = 15,85 Eur, náhrada za stratu času pri účasti na verejnom vyhlásení rozsudku krajským súdom dňa 26.03.2014 Malý Čepčín - Žilina a späť; 4 začaté polhodiny x 13,40 Eur = 53,60 Eur, náhrada cestovného Malý Čepčín - Žilina a späť dňa 26.03.2014, základná náhrada 104 km x 0,1830 = 19,03 Eur + náhrada za pohonné hmoty 104 km x 5,7 l/100km x 1,405 Eur/1l = 8,33 Eur, súčtom cestovné 27,36 Eur za použitia osobného motorového vozidla MITSUBISHI ASX, ev. č.: TR 545 AL podľa Osvedčenia o evidencii vozidla a v súlade so zákonom č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách. Celkom dôvodné trovy odvolacieho konania v trovách právneho zastúpenia zodpovedajú sume 477,72 Eur. Z dôvodu, že právna zástupkyňa žalobcu v písomnom vyčíslení zo dňa 26.03.2014 uplatnila náhradu odvolacích trov, a to trov právneho zastúpenia do výšky 394,74 Eur, pričom podľa ustanovenia § 151 ods. 1 O.s.p. toto konanie je návrhovým konaním, nebolo možné prekročiť uplatnený návrh na náhradu odvolacích trov (ust. § 153 ods. 2 O.s.p.), ktoré boli priznané v sume 394,74 Eur. V súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. je žalovaný povinný trovy odvolacieho konania nahradiť žalobcovi na účet právnej zástupkyne žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.