Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (51)Rozsudok_5Co-315-2012.pdf
PDF · 146.69 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/315/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci navrhovateľov: 1./ TRISTANPRESS, spol. s r.o., Topoľčany, Stummerova 29, IČO 34 108 483, 2./ S. V., nar. XX. XX. XXXX, 3./ N. V., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom U., H. XX/X, všetci zastúpení Advokátskou kanceláriou JANČO, JAKUBČÁK A PARTNERI, s. r. o., so sídlom Bratislava, Štúrova 13, IČO 36 367 524, proti odporcovi: Poľnohospodárske družstvo Ludanice, so sídlom Ludanice, IČO 00 205 362, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 3, IČO 36 861 375, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO 00 585 441, o náhradu škody, odvolaní navrhovateľov v 1./ a 3./ rade proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 5. októbra 2012, č. k. 4C/228/2010-229, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd Topoľčany (v zmysle § 9 ods. 1 OSP súd prvého stupňa) s poukazom na ust. § 152 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku medzitýmnym rozsudkom zo dňa 05. 10. 2012, č. k. 4C/228/2010-229 určil, že zodpovednosť odporcu za náhradu škody spôsobenej navrhovateľom v 1./ až 3./ rade dňa 06. 05. 2010 zaplavením ich pozemkov zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX v kat. úz. U. nie je daná.
V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že navrhovatelia v 1./ až 3./ rade sa podaným návrhom domáhali od odporcu náhrady škody, ktorá im bola spôsobená dňa 06. 05. 2010 zaplavením ich pozemkov v kat. úz. U. zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX v dôsledku nárazového prívalu dažďovej vody, keď sa časť stohu slamy patriaceho odporcovi zosunula zo svahu k ochrannému valu a následne došlo k pretečeniu vody na nehnuteľnosti a ku vzniku škody s tým súvisiacim. Z titulu náhrady škody si navrhovateľ v l./ rade uplatnil zaplatenie sumy 8.400 eur spolu s úrokmi z omeškania, pričom v priebehu konania rozšíril svoj návrh na sumu 19.187,63 eura a navrhovatelia v 2./ a 3./ rade sa domáhali náhrady škody v sume 7.490 eur spolu s úrokmi z omeškania.
Odporca s podaným návrhom nesúhlasil, pričom potvrdil, že pozemok, na ktorom bol postavený stoh slamy nemá od konca hospodárskeho roku 2008 v nájme, avšak uvedený stoh slamy umiestnil na pozemku ešte v roku 2008 a nie je pravdou, že navrhovatelia by ho upozorňovali na odstránenie stohu slamy, pričom na tomto mieste skladoval slamu takýmto spôsobom už najmenej 20 rokov bez výhrad iných osôb a bez mimoriadnych udalostí. Pokiaľ navrhovatelia svoj nárok opierajú o skutočnosť, že umiestnením stohu bola porušená vyhláška č. 258/2007 Z. z., tak táto sa týka protipožiarnej bezpečnosti. Dňa 06. 05. 2010 došlo k nárazovému prívalovému dažďu v danej lokalite, čo zrejme spôsobilo zaplavenie nehnuteľností navrhovateľov a jednalo sa o mimoriadnu živelnú udalosť, za ktorú nie je možné pričítať zodpovednosť nikomu.
Vedľajší účastník na strane odporcu uviedol, že navrhovatelia žiadnym spôsobom nepreukázali vznik a rozsah škody, za ktorú má zodpovedať odporca a u neho si škodu ani neuplatnili, pričom po uplatnení nároku na náhradu škody zo strany navrhovateľov v priebehu konania nesúhlasil s likvidáciou poistnej udalosti z dôvodu, že nie je preukázané, že príčinou škody bolo nesprávne a nedostatočné zabezpečenie stohu slamy proti povodni a škoda bola spôsobená predovšetkým prívalom vody, ktorá so sebou niesla bahno a slamu a uvedená skutočnosť zbavuje odporcu zodpovednosti za škodu, pretože škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke odporcu.
Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že navrhovateľ v l./ rade je výlučným vlastníkom nehnuteľností v kat. úz. U. zapísaných na LV č. XXXX ako parc. č. 1142/2, 1142/7, 1142/8 a navrhovatelia v 2./ a 3./ rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v kat. úz. U. zapísaných na LV č. XXXX ako parc. č. 1139 spolu s rodinným domom súp. č. 333 a s dvomi garážami. Na pozemku zvanom Špargľa, ktorý susedí s pozemkami navrhovateľov, odporca v roku 2008 umiestnil stoh slamy, pričom dňa 06. 05. 2010 v dôsledku prívalového dažďa došlo podľa navrhovateľov k zosunutiu časti stohu slamy, čím sa vytvorila pri ich pozemkoch bariéra a táto sa v dôsledku tlaku vody a bahna pretrhla a voda spolu s bahnom a slamou sa preliala na ich nehnuteľnosti a spôsobila škodu. Odporca popieral svoju zodpovednosť za spôsobenú škodu z dôvodu, že stoh slamy stál na pôvodnom mieste už od roku 2008, a teda bol uľahnutý, pričom v dôsledku mimoriadneho množstva spadnutej vody behom krátkej doby sa musela k nehnuteľnostiam navrhovateľov hrnúť voda zo všetkých strán svahu, na ktorom stál stoh slamy, pričom táto voda spolu so zeminou stekala aj inými cestami mimo stohu slamy, a preto k erózii zemného valu okolo pozemkov navrhovateľov by došlo tak či tak. Zo spisu Okresného riaditeľstva PZ v Topoľčanoch ČVS-ORP-331/ OSV-TO-2010 vyplýva, že navrhovateľ v 2./ rade podal trestné oznámenie z dôvodu, že dňa 06. 05. 2010 pri živelnej udalosti v dôsledku návalu vody došlo k zosunutiu stohu slamy patriaceho odporcovi a k zaplaveniu pozemkov z dôvodu, že odporca neurobil dostatočné opatrenia na zabránenie vzniku škôd. Uznesením zo dňa 23. 05. 2010 bola vec odmietnutá, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania, pričom v odôvodnení uznesenia sa okrem iného konštatuje, že podľa predsedu odporcu sa v čase vzniku živelnej udalosti nachádzalo v stohu okolo 100 m3 slamy a ich nikto neupozorňoval, že nemajú na dané miesto umiestňovať slamený stoh a ani nemá vedomosť, že by predtým došlo k podobnej situácii. Podľa polície uvedený skutok nie je prečinom a v danom prípade išlo o živelnú udalosť, ktorá bola nepredvídaná, pričom slamený stoh bol postavený v dostatočnej vzdialenosti od okrajových budov súvislej zástavby obce alebo od obytného objektu alebo od hospodárskeho objektu tak, ako je to uvedené vo vyhl. č. 258/2007 Z. z., a teda nešlo o zavinené konanie zo strany odporcu. Zo znaleckého posudku č. 1/2012 znalca Doc. Mgr .Ing. Petra Lazora, PhD. vyplýva, že v dňoch 05. 05. a 06. 05. 2010 v lokalite Karlov Dvor v kat. úz. U. mohlo spadnúť množstvo zrážok, ktoré je v rozsahu 24,1 - 14,2 mm a v extrémnom, avšak lokálnom prípade zrážkový úhrn mohol predstavovať interval 36,2 - 21,3 mm, čo však nemožno ani potvrdiť a ani vyvrátiť vzhľadom na absenciu relevantného údaju z dotknutého pozemku. Znalec konštatoval, že podľa jeho úsudku došlo k porušeniu právnych predpisov týkajúcich sa protipožiarnej bezpečnosti a to vyhl. č. 121/2002 Z. z. a vyhl. č. 258/2007 Z. z., nakoľko stoh slamy v čase škodovej udalosti bol 34 m od skladových priestorov a lesa a zvyšky stohu boli vo vnútri 50- metrovej zóny od lesa a 34 m od pozemku navrhovateľov. Zrážková činnosť dňa 05. 05. 2010 spôsobila, že došlo k zníženiu poľnej vodnej kapacity, čo viedlo následne dňa 06. 05. 2010 k vzniku efektu záplavy, pričom aj interval trvania zrážok je dôležitou skutočnosťou. V tomto prípade pôda už nebola schopná infiltrovať do svojho profilu ďalšie množstvo atmosférických vôd, čo sa prejavilo jej odtokom v smere sklonu pozemku. Samotný pozemok má lievikovitý tvar, čo umocňuje tento efekt a svahovitosť pozemku znásobuje podpovrchový a povrchový odtok. Vzniknutú situáciu možno teda hodnotiť ako živelnú udalosť. Vplyvom dažďovej vody a intenzívneho nárazového dažďa došlo k poškodeniu vybudovaného stohu slamy a odnosu tohto materiálu k vybudovanému ochrannému valu ako aj priamo do najužšej časti dotknutého pozemku, pričom splavovaná časť slamy sa miešala s odnášanou pôdou a aj iným materiálom nachádzajúcim sa na pozemku a vytvorila hrubodisperznú suspenziu, ktorá sa dostala do akumulačnej časti odvodného kanála na vodu pod pozemkom a v konečnom dôsledku aj spôsobila zníženie odtoku a prietoku odvodnej rúry pod prístupovou cestou. Výsledkom tohto procesu bol v konečnom dôsledku zapríčinený prienik uvedeného materiálu mimo hranice pozemku. Vytvorenie samotnej prekážky výlučne len slamou odplavenou zo stohu je málo pravdepodobné a v tomto prípade sa jedná o také spolupôsobenie viacerých zložiek, ktoré sa na vzniku prekážky podieľali - minimálne splavená časť orničnej vrstvy pozemku. Účasť samotného stohu slamy na pozemku odporcu viedla minimálne k tomu, že pri vzniku mimoriadnej situácie vyvolanej pôsobením atmosférických zrážok väčšej intenzity došlo k splaveniu jeho časti na pozemok navrhovateľov. Podľa názoru znalca ochranný zemný val nad pozemkami navrhovateľov vzhľadom na dažďové pomery dňa 06. 05. 2010 bol dostatočný na
to, aby bez vplyvu splavenej časti stohu odolal tejto dažďovej vode, avšak na druhej strane uvedený val nie je po celej svojej dĺžke rovnako vysoký aj široký a zužuje sa smerom k miestam odtoku zrážkových vôd z pozemku, čo tiež malo vplyv aj na jeho poškodenie a vznik popisovanej udalosti. Ak by nedošlo k zamedzeniu úniku vody v spodnej časti pozemku nánosom zmesi slamy, pôdy a iného takto splaveného materiálu, tak pretrhnutie ochranného valu nad pozemkami navrhovateľov znalec nepredpokladal.
V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa ďalej uviedol, že predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie, ktoré sa však pri všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ predpokladá. Pokiaľ by mal súd rozhodovať o výške náhrady škody uplatnenej navrhovateľmi, tak najskôr si musí vyriešiť otázku základu nároku, teda či odporca a akým konaním porušil konkrétnu povinnosť a či toto porušenie je v príčinnej súvislosti so spôsobenou škodou, a až keď sa preukážu tieto dva predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, tak potom je možné zaoberať sa dokazovaním ohľadom výšky škody. Keďže v tomto prípade odporca popieral svoju zodpovednosť za škodu, bolo na navrhovateľoch dôkazné bremeno, aby preukázali k akému porušeniu povinností či už zmluvných alebo iných, prípadne preventívnej povinnosti zo strany odporcu došlo a taktiež preukázať príčinnú súvislosť medzi týmto porušením a škodou, pretože až potom sa môže súd zaoberať výškou škody a prípadným zavinením. Z uvedeného dôvodu súd musel rozhodnúť najskôr len o základe nároku na náhradu škody, a preto medzitýmnym rozsudkom riešil otázku zodpovednosti odporcu za spôsobenú škodu aj s prihliadnutím na rýchlosť a hospodárnosť konania, pretože ak nebude daná zodpovednosť odporcu za škodu, nie je potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie ohľadom výšky škody. Navrhovatelia zodpovednosť odporcu za škodu preukazovali tým, že porušil ustanovenia vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 258/2007 Z. z. o požiadavkách na protipožiarnu bezpečnosť pri skladovaní, ukladaní a pri manipulácii s tuhými horľavými látkami, avšak uvedená vyhláška nerieši otázku protipovodňovej bezpečnosti, ale stanovuje iba bezpečnú vzdialenosť na umiestnenie stohov, pričom podľa prílohy č. 2 tejto vyhlášky sa stohy umiestňujú v bezpečnostnej vzdialenosti najmenej 100 m od ostatných výrobných objektov, skladov, lesa a od železničnej trate alebo 50 m od okrajových budov súvislej zástavby obcí, činnej hranice skládky tuhých domových odpadov a od iného stohu, alebo ak ide o stohy do objemu 100 m3 umiestňujú sa najmenej 20 m od obytného objektu alebo od hospodárskeho objektu. V danom prípade nebolo preukázané, aký objem mal stoh slamy patriaci odporcovi, a teda či z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti mal tento byť umiestnený 20 m, 50 m alebo 100 m od objektov patriacich navrhovateľom. Vo vyšetrovacom spise CVS-ORP-331/OSV-TO-2010 predseda odporcu vypovedal, že stoh slamy nemal objem väčší ako 100 m3 a uvedená skutočnosť nebola navrhovateľmi v priebehu konania žiadnym spôsobom spochybňovaná, a teda v tom prípade pri skúmaní zásad protipožiarnej bezpečnosti by prichádzalo do úvahy, že stoh slamy mal byť umiestnený najmenej 20 m od obytných objektov alebo od hospodárskych objektov. Odporca síce tvrdil, že táto vzdialenosť bola viac ako 100 m, avšak z predložených a oboznámených dokladov vyplývalo, že táto vzdialenosť bola menšia, a to minimálne 34 m od pozemkov navrhovateľov. Pokiaľ by sa brala do úvahy skutočnosť, že stoh mal objem len do 100 m3, potom svojím umiestnením neporušil požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť. Navrhovateľ okrem toho namietal aj porušenie preventívnej povinnosti podľa § 415 OZ, pričom uvedené ustanovenie prichádza do úvahy v prípade, ak neexistuje iná konkrétna právna úprava vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje. Preventívna povinnosť všeobecne definovaná v § 415 OZ musí mať v jednotlivých prípadoch konkrétny obsah, teda v danom prípade čo bol odporca povinný dať, konať, opomenúť alebo strpieť, aby nedošlo k škode. Každý vznik škody nemožno kvalifikovať ako konanie určitého subjektu v rozpore s § 415 OZ. Záver, že bola porušená preventívna povinnosť nemožno urobiť bez zistenia, v akom konaní odporcu, ktoré škodu vyvolalo, toto porušenie spočíva. Pokiaľ nie je splnený základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, pretože nie je preukázaný skutok, ktorý je príčinou vzniku škody a ktorého sa dopustil odporca, nie je nárok na náhradu škody daný. Z uvedeného vyplýva, že povinnosťou navrhovateľov bolo preukázať, akú konkrétnu povinnosť odporca opomenul prípadne zanedbal. Podľa názoru súdu v tomto prípade navrhovatelia nepreukázali, že by si odporca vzhľadom na dané podmienky nepočínal tak obozretne, aby pri tom nespôsobil škodu. Navrhovatelia bezpečným spôsobom nepreukázali, že odporca porušil zákonom uloženú povinnosť a s prihliadnutím na okolnosti prípadu, že ak by ju aj porušil, toto porušenie bolo v priamej príčinnej súvislosti so vznikom škody, teda že škoda nebola zapríčinená živelnou udalosťou, pretože zo znaleckého posudku vyplýva, že situáciu, ktorá vznikla dňa 06. 05. 2010 v dôsledku prívalového dažďa možno hodnotiť ako živelnú udalosť. Vzhľadom na uvedené hodnotenie udalosti zo dňa 06. 05. 2010 bolo povinnosťou navrhovateľov preukázať, že škoda nebola spôsobená živelnou udalosťou, ale zanedbaním konkrétnych povinností zo strany odporcu, avšak zo znaleckého posudku ako aj z ďalšieho vykonaného dokazovania vyplýva, že
prvotnou príčinou vzniku škody bola zvýšená zrážková činnosť v danej oblasti v dňoch 05. 05. a 06. 05. 2010, čo spôsobilo, že došlo k zníženiu poľnej vodnej kapacity a viedlo následne dňa 06. 05. 2010 k vzniku efektu záplavy, pričom aj interval trvania zrážok je dôležitou skutočnosťou. V tomto prípade pôda už nebola schopná infiltrovať do svojho profilu ďalšie množstvo atmosférických zrážok, čo sa prejavilo jej odtokom v smere sklonu pozemku. Znalec vyhodnotil vzniknutú situáciu ako živelnú udalosť, pričom jeho hodnotenie odolnosti ochranného valu nemá vplyv na samotné zistenie porušenia preventívnej povinnosti odporcu, pretože v prvom rade bolo potrebné zo strany navrhovateľa preukázať, v akom konaní odporcu, ktoré škodu vyvolalo, spočíva porušenie preventívnej povinnosti.
V zmysle § 415 OZ je každý povinný pri akomkoľvek počínaní zachovávať vždy taký stupeň pozornosti, ktorý možno vzhľadom na konkrétnu časovú a miestnu situáciu od neho rozumne požadovať. Toto ustanovenie mu však neukladá povinnosť predvídať každý v budúcnosti možný vznik škody. Podľa názoru súdu však v tomto prípade zo strany navrhovateľov nebolo preukázané porušenie konkrétnej právnej alebo inej povinnosti na strane odporcu a taktiež ani porušenie preventívnej povinnosti a v konaní nebolo preukázané ani tvrdenie navrhovateľov, že už v minulosti došlo k podobnej živelnej udalosti a že odporcu upozorňovali na umiestnenie stohu slamy, pričom tento bol na pozemku umiestnený už od roku 2008 a do roku 2010, kedy došlo k živelnej udalosti, nebolo odporcovi zo strany navrhovateľov adresované žiadne upozornenie alebo výzva na odstránenie stohu slamy. Okrem toho sa súd zaoberal aj možnou príčinnou súvislosťou medzi porušením preventívnej povinnosti a vznikom škody, nakoľko pokiaľ by aj pripustil, že došlo k porušeniu právnej povinnosti na strane odporcu v zmysle § 420 ods. l OZ a to nedostatočnou vzdialenosťou stohu slamy či už od lesa a skladov alebo od okrajových budov patriacich navrhovateľom, prípadne aj od obytného objektu alebo od hospodárskeho objektu (20 m ak ide o stoh do objemu 100 m3) alebo k porušeniu preventívnej povinnosti podľa § 415 OZ (navrhovatelia nepreukázali aká konkrétna preventívna povinnosť bola odporcom zanedbaná), navrhovatelia by v ďalšom konaní museli preukázať príčinnú súvislosť medzi porušením jednej z týchto povinností a škodou. Uvedená príčinná súvislosť však jednoznačne preukázaná nebola a nevyplýva ani zo znaleckého posudku, pretože podľa tohto hlavnou príčinou škody bola živelná udalosť a následné splavenie časti slamy s odnášanou pôdou) iným materiálom nachádzajúcim sa na pozemku, čím sa vytvorila hrubo disperzná suspenzia a v neposlednom rade aj nedostatočná výška ochranného valu chrániaceho pozemky navrhovateľov len dopomohli k tomu, že voda spolu so zeminou a slamou sa dostali na pozemky navrhovateľov. Keďže súd nemal za preukázanú ani príčinnú súvislosť medzi prípadným porušením povinností či už právnej alebo preventívnej na strane odporcu (uvedené porušenie podľa názoru súdu tiež nebolo jednoznačne preukázané) tak podľa jeho názoru nebol splnený ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti odporcu za škodu a z toho dôvodu rozhodol o základe nároku navrhovateľov na náhradu škody tak, že zodpovednosť odporcu za náhradu škody, ktorá bola spôsobená navrhovateľom dňa 06. 05. 2010 zaplavením ich pozemkov nie je daná.
Zistený skutkový stav súd prvého stupňa právne posúdil podľa ustanovení § 415, § 420 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka.
Proti tomuto rozsudku podali navrhovatelia v 1./ až 3./ rade odvolanie, v ktorom uviedli, že nie je pravdivé tvrdenie súdu, že v konaní nebolo preukázané, aký objem mal stoh slamy, pretože vyjadreniami samotného odporcu, rovnako ako aj v znaleckom posudku č. 1/2012 zo dňa 30. 05. 2012 (ďalej ako „znalecký posudok“) na str. 3 sú rozmery stohu sena jasne špecifikované - 40 m x 10 m x 3 m, čo predstavuje celkový objem približne 1200 m3. Z vyššie prezentovaného jednoznačne vyplýva, aké minimálne bezpečné vzdialenosti mali byť pri umiestnení stohu zachované. Podľa prílohy č. 2 k vyhláške č. 258/2007 Z. z. o požiadavkách na protipožiarnu bezpečnosť pri skladovaní, ukladaní a pri manipulácii s tuhými horľavými látkami: „Stohy sa umiestňujú v bezpečnostnej vzdialenosti najmenej 1./ 300 m od objektov, v ktorých sa vyrábajú, spracúvajú alebo skladujú výbušniny, ľahko zápalné látky alebo horľavé kvapaliny, 2./ 100 m od ostatných výrobných objektov, skladov, lesa a od železničnej trate, 3./ 60 m od verejnej komunikácie, 4./ 50 m od okrajových budov súvislej zástavby obcí, činnej hranice skládky tuhých domových odpadov a od iného stohu, 5./ 30 m od elektrického vedenia vysokého napätia.“ Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že stoh bol umiestnený v podstatne menšej vzdialenosti od budov, ako je právnym poriadkom požadovaných 100 m od skladových priestorov navrhovateľa, rovnako ako aj od lesa, a to konkrétne vo vzdialenosti len 34 m, preto je prvý predpoklad zodpovednosti za škodu podľa § 420 občianskeho zákonníka, existenciu právnej povinnosti, za preukázaný. Taktiež stále trvá na porušení všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka zo strany odporcu: Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na
prírode a životnom prostredí. Z kvalitatívnych parametrov pozemku (jeho lievikovitý tvar), na ktorom bol umiestnený stoh odporcu v strede lievika, teda jeho polohového určenia a sklonu jednoznačne vyplýva riziko, že pôsobením vplyvu klimatických faktorov môže dôjsť k zosuvu, prípade splaveniu voľne umiestnených predmetov, akým je aj predmetný stoh slamy. Odporca mal všeobecnú povinnosť zabezpečiť, aby k uvedenému následku nedošlo, a to jednak umiestnením stohu v čo najväčšej možnej vzdialenosti od pozemku navrhovateľov a tiež vykonaním vhodných opatrení slúžiacich na zabezpečenie jeho stability a celistvosti. Navrhovatelia, konajúc s opatrnosťou starostlivého hospodára, i na základe skúsenosti z minulosti, nakoľko k podobnej situácii k akej došlo 06.05.2010 , v menšom rozsahu došlo aj v minulosti, vykonali vybudovaním ochranného valu okolo svojich pozemkov vhodné opatrenia na odvrátenie vzniku zmienenej škody, ktoré by sa ukázali ako dostatočné, nebyť konania odporcu. Už samotné porušenie tejto všeobecnej prevenčnej povinnosti znamená nesplnenie právnej povinnosti odporcu, a teda naplnenie prvého z predpokladov zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Obdobný názor zastávajú aj autori komentára k občianskemu zákonníku (Svoboda J. a kol.: Občiansky zákonník. Komentár a súvisiace predpisy. EUROUNION, spol. s r.o., Bratislava 2004, strana 308): „Ak si niektorý účastník občianskoprávneho vzťahu neplní svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 415, treba vyvodiť, že si neplní svoju právnu povinnosť, a teda koná protiprávne. Zodpovedá preto za škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s týmto zavinením.“. Existencia škody predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Pozostáva zo skutočnej škody a ušlého zisku. Počas doterajšieho konania nebola existencia škody, ktorá vznikla navrhovateľovi dňa 06. 05. 2010 nijakým spôsobom spochybnená, spornou bolo len určenie jej výšky a otázka zodpovednosti odporcu za jej vznik. Prvostupňový súd taktiež vyslovil názor, podľa ktorého aj v prípade preukázania porušenia povinnosti odporcu umiestniť stoh v bezpečnej vzdialenosti nie je preukázaná existencia ďalšieho z predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu, ktorým je príčinná súvislosť medzi porušením jeho povinností a vznikom škody. V odôvodnení rozsudku sa uvádza, že hlavnou príčinou vzniku bola živelná udalosť. S uvedeným záverom sa nemôže stotožniť. Znalec sa v znaleckom posudku a následne aj v písomnom vyjadrení zo dňa 13. 09. 2012 zaoberal aj otázkou, či by bez spolupôsobenia splavenej slamy zo stohu odporcu došlo k pretrhnutiu ochranného valu nad pozemkami navrhovateľov. Ponúkol dva možné varianty vývoja udalostí, ku ktorým v deň vzniku škody mohlo dôjsť: podľa prvého, ak dochádzalo len ku kontinuálnemu splavovaniu jednotlivých stebiel, prítomnosť stohu len prispela k závažnejším následkom, ale v druhom prípade, ak by nastalo zachovanie celistvosti väčšieho kompaktného zoskupenia jednotlivých stebiel, tieto by predstavovali hlavný dôvod upchania odtokovej diery pod prístupovou cestou a následne aj vzniku škody (pričom tento variant s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou popisuje situáciu, ku ktorej skutočne došlo v čase vzniku škody, čomu nasvedčuje aj znaleckým dokazovaním preukázaná skutočnosť, že vplyvom dažďa došlo k splaveniu celého stohu o 11 metrov. Ochranný val by bol bez spolupôsobenia splavenej slamy a pôdneho materiálu schopný plniť svoju funkciu zadržiavať väčšie množstvo odtekajúcej vody bez toho, aby nastalo jeho porušenie (strana 11 znaleckého posudku). K škodlivému pôsobeniu splavovaného obsahu protiprávne umiestneného stohu slamy nedochádzalo len v prípade upchatia odtokovej rúry, ale tiež nahromadením slamy a iného materiálu na mieste, kde dochádza k styku ochranného valu navrhovateľov s najnižšie položeným miestom pozemku odporcu. Na danom mieste bola vplyvom splavenej slamy vytvorená bariéra zabraňujúca bezpečnému odtoku väčšieho množstva vody, následkom čoho došlo k pretrhnutiu ochranného valu navrhovateľov a zaplaveniu ich pozemku. Uvedené je celkom zjavne preukázané na fotodokumentácii tvoriacej súčasť spisu. Z doteraz prezentovaného jednoznačne vyplýva existencia príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti umiestniť stoh v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a vznikom škody, nakoľko ak by predmetný stoh bol umiestnený v súlade s požiadavkami platných právnych predpisov, t.j. 100 m od skladových priestorov a lesa, k jeho splaveniu až k ochrannej bariére navrhovateľov by nedošlo. Má za to, že z doteraz uvedeného a preukázaného jednoznačne vyplýva skutočnosť, že spolupôsobením slamy zo stohu došlo k vzniku škody na pozemku navrhovateľov. Bez takéhoto spolupôsobenia (bez prítomnosti elementu slamy) by k škodlivým následkom situácie zo dňa 06. 05. 2010 nedošlo, nakoľko dostatočná odtoková kapacita prietokového kanála pri ochrannom vale navrhovateľov by zostala zachovaná a ochranný val by prívalu dažďovej vody odolal (tak ako vyplýva aj zo záverov znalca vyjadrených v znaleckom posudku). Na túto skutočnosť nemá vplyv ani to, že ochranný val nebol na všetkých miestach svojej dĺžky rovnakých parametrov. Pokiaľ by na val nebolo pôsobené zvýšeným tlakom, ktorý spôsobilo práve naakumulovanie dažďovej vody vplyvom zabránenia jej odtoku spolupôsobením slamy zo stohu, tento by ako umelo vybudovaná bariéra (práve v záujme predchádzať následkom obdobných situácií, k akej došlo aj 06. 05. 2010) svoju funkciu splnil a odviedol by všetku dažďovú vodu mimo pozemkov navrhovateľov. Občianskoprávna úprava všeobecnej
zodpovednosti za škodu vychádza z prezumpcie nedbanlivostného zavinenia. Škodca by sa mohol exkulpovať len v prípade, keby preukázal vynaloženie všetkého úsilia, ktoré od neho možno objektívne požadovať, aby vzniku škody zabránil, čo však v tomto konkrétnom prípade nie je možné konštatovať. Navrhovatelia tiež poukazujú na neštandardné „vyriešenie veci“ medzitýmnym rozsudkom.
Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov v 1./ až 3./ rade považoval napadnutý rozsudok za správny a navrhol ho potvrdiť. Konštatoval, že navrhovatelia v podstate správne citujú štyri základné predpoklady zodpovednosti za škodu, až na to, že na tento prípad ich nemožno aplikovať, keďže neboli naplnené. Prvá argumentácia navrhovateľov smeruje k tomu, že bola porušená vyhláška č. 258/2007 Z. z. o požiadavkách na protipožiarnu bezpečnosť pri skladovaní, ukladaní a pri manipulácii s tuhými horľavými látkami, pričom poukazujú na jej prílohu č. 2. Na túto argumentáciu, ktorá sa už v spore objavila, reagoval odporca už vo vyjadrení z 25. 10. 2010 a toto stanovisko zopakoval. Okrem toho, že popiera tvrdenie navrhovateľov o vzdialenosti stohu od stavieb a lesa, tieto vzdialenosti boli podstatne väčšie, od výrobných objektov alebo skladov vzdialenosť bola viac ako 100 metrov, táto argumentácia navrhovateľov nie je na mieste aj z toho dôvodu, lebo uvedená vyhláška rieši požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť, nie na protipovodňovú bezpečnosť. Odporca je toho názoru, že ak by aj došlo k nedodržaniu vzdialeností z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti (čo však popiera) nemožno bez ďalšieho aplikovať predpisy o protipožiarnej bezpečnosti na situáciu, keď došlo k záplave alebo prietrži mračien, t.j. ku kalamitnému povodňovému stavu. Kritériá, na ktoré sa hľadí a ktoré sa posudzujú pri protipožiarnej bezpečnosti sú úplné iné, než kritériá pre posúdenie protipovodňovej bezpečnosti. Z tých istých dôvodov nemožno ani vyvodzovať príčinnú súvislosť medzi prípadným porušením právnej povinnosti pri protipožiarnej bezpečnosti a vznikom škody titulom záplavy. Nedošlo podľa neho k tvrdenému porušeniu všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 OZ. Odporca si počínal tak, aby nedochádzalo k škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Stoh približne v týchto istých miestach bol budovaný aj v rokoch pred rokom 2010, nedošlo k žiadnej kalamite, k žiadnemu splaveniu a ohrozeniu budov navrhovateľov. Tvrdenie navrhovateľov o tom, že odporcu upozorňovali na nesprávne umiestnenie stohu vzniklo iba dodatočne, pre tento spor a je nepravdivé. Nikto z navrhovateľov odporcu na umiestnenie stohu neupozorňoval a nebol ani dôvod, lebo nikdy dovtedy sa niečo také, ako sa stalo 06. 05. 2010, v tejto lokalite neudialo. Odporca konal s dostatočnou opatrnosťou a neporušil všeobecnú prevenčnú povinnosť predchádzať škodám. To, čo sa udialo v tejto lokalite 06. 05. 2010, dostatočne jasne vyplýva zo znaleckého posudku znalca Petra Lazora. V tomto období boli mimoriadne zrážkové pomery, keď v dňoch pred 06. 05. 2010 bola v oblasti zrážková činnosť, čím došlo k zníženiu poľnej vodnej kapacity a následne pri dlhotrvajúcom daždi dňa 06. 05. 2010 došlo k vzniku záplav. Znalec pomerne jednoznačne opisuje okolnosti zo 06. 05. 2010 a na strane 10 znaleckého posudku ich definuje ako živelnú udalosť. Pri takýchto zrážkových pomeroch dochádzalo aj k splavovaniu vrstvy pozemku, ktorá sa miešala so slamou a tento súbor vytvoril samotnú prekážku odtoku vody. Podľa odporcu je však dôležitá tá skutočnosť, že 06. 05. 2010 boli v lokalite mimoriadne zrážkové pomery až na úrovni živelnej udalosti. Nemôže byť preto daná zodpovednosť odporcu, pretože nemôže zodpovedať za následky, ktoré nastali v dôsledku živelnej udalosti.
K odvolaniu navrhovateľov sa vyjadril aj vedľajší účastník. Podľa jeho názoru nie je zrejmé, z čoho vychádzal znalec pri stanovení, že stoh slamy bol vo veľkostí 40 m x 10 m x 3 m. Taktiež poukázal na záver vyššie uvedeného uznesenia: „nakoľko v danom prípade išlo o živelnú udalosť, ktorá bola nepredvídaná a vzhľadom na skutočnosť, že slamený stoh bol postavený v dostatočnej vzdialenosti od okrajových budov súvislej zástavby obci alebo od obytného objektu alebo od hospodárskeho objektu tak ako je uvedené vo vyhláške MV SR č. 258/2007 Z. z. o požiadavkách na protipožiarnu bezpečnosť pri skladovaní, ukladania pri manipulácii s tuhými horľavými látkami v prílohe č. 2. Orgány činné v trestnom konaní teda vyhodnotili, že Poľnohospodárske družstvo Ludanice umiestnením stohu na danom mieste neporušili právne predpisy. Na základe uvedeného bolo možné z vykonaných dôkazov vyhodnotiť, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno ohľadom toho, že odporca porušil právnu povinnosť. Znalec sa v posudku jednoznačne vyjadril, že v danom prípade možno považovať vzniknutú situáciu za živelnú udalosť (odpoveď na otázku č. 2). V danom prípade má za to, že odporca nemôže zodpovedať za živelnú udalosť. Taktiež v zmysle § 420a ods. 3 zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného. V znaleckom posudku sa znalec vyjadril, že v tomto prípade pôda už nebola schopná infiltrovať do svojho profilu ďalšie množstvo atmosférických vôd, čo sa prejavilo jej odtokom v smere sklonu pozemku. Znalec sa taktiež vyjadril, že splavovaná časť slamy sa miešala s odnášanou pôdou a aj iným materiálom toho času nachádzajúcim sa na pozemku
a vytvorila hrubodisperznú suspenziu. Podľa jeho predpokladu tá sa primárne dostala do akumulačnej časti odvodného kanála na vodu nad pozemkom a v konečnom dôsledku aj spôsobila zníženie odtoku a prietoku odvodnej rúry pod prístupovou cestou. Znalec sa jednoznačne ďalej vyjadril, že vytvorenie samotnej prekážky výlučne len slamou odplavenou zo stohu je málo pravdepodobné. Jedná sa v tomto prípade o takéto spolupôsobenie viacerých zložiek, ktoré sa na vzniku prekážky podieľali - minimálne splavená časť orničnej vrstvy pozemku. Avšak z dôvodu, že išlo o živelnú udalosť, za škodu nemôže odporca zodpovedať.
Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 OSP, za použitia § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok okresného súdu z jeho vecne správnych dôvodov podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 OSP).
Vecnou správnosťou sa rozumie správnosť skutkových dôvodov aj správnosť právneho posúdenia súdu. Práve z uvedenej situácie vychádza koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu uvedená v ust. § 219 ods. 2 OSP, ktorý ak v konkrétnej veci dospeje k záveru, že súd prvého stupňa nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie (s náležitosťami), podľa § 157 ods. 2, ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Využitie tohto oprávnenia získava takmer charakter povinnosti v prípade, že účastník v odvolaní, ktorého (aj) dôvodmi je odvolací súd viazaný (§ 212 ods. 1), uvedie úvahy, či už vo väzbe na skutkový stav alebo právne posúdenie, s ktorými sa prvostupňový súd nezaoberal. Veľakrát ide o vyjadrenia, ktoré sú až reakciou na závery prvostupňového súdu, preto logicky predstavujú novú argumentačnú bázu. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.
V preskúmavanej veci sa odvolací súd plne stotožňuje s napadnutým rozhodnutím prvostupňového súdu ako aj s jeho odôvodnením, ktoré zodpovedá ustanoveniu § 157 ods. 2 OSP a na zdôraznenie jeho vecnej správnosti dodáva ďalšie dôvody.
Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodnutia súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutia a náležite, t.j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie napĺňa - ako neoddeliteľná súčasť „stanoveného postupu“ - ústavné kritériá vyplývajúce preň z Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I.ÚS 327/2010).
Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS 115/03 z 3. júla 2003).
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, z ktorého je zrejmé, že súd prvého stupňa pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov, prednesov účastníkov, listinných dôkazov, že žiadne skutočnosti, ktoré boli v tomto konaní vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo neopomenul, v hodnotení dôkazov nie je logický rozpor a vec je i správne právne posúdená a odôvodnenie rozsudku je v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 OSP.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Podľa § 420a ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.
Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.
Podľa odseku 3 tohto ustanovenia zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného.
Všeobecná zodpovednosť za škodu a prípady osobitnej zodpovednosti upravené Občianskym zákonníkom a inými zákonmi vytvárajú systém občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. Ide o zodpovednosť fyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré spôsobili škodu iným osobám, pokiaľ na ich zodpovednosť vzhľadom na konkrétny vzťah subjektu zodpovedajúceho za škodu k poškodenému alebo vzhľadom na porušenie určitých povinností, v dôsledku čoho došlo k spôsobeniu škody inej osobe, netreba aplikovať ustanovenia iného zákona o zodpovednosti za škodu.
Každý, t.j. tak fyzická osoba, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia.
Ustanovenie § 420a bolo zaradené do oddielu o všeobecnej zodpovednosti za škodu (pozri marginálnu rubriku nad § 420), hoci tu vlastne nejde o všeobecnú zodpovednosť za škodu, ale o jeden z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu, ktorá sa viaže na osobitné podmienky (pozri aj výklad k § 420). Povahu všeobecnej zodpovednosti má táto zodpovednosť za škodu zrejme len preto, lebo medzi prípadmi osobitnej zodpovednosti za škodu sú viaceré druhy zodpovednosti, pri ktorých zodpovednosť vzniká takisto pri prevádzkovej činnosti (pozri § 421, § 421a, § 427 až § 431, § 432, § 433 a nasl.). Tým, že § 420a bol zaradený medzi prípady všeobecnej zodpovednosti, zákonodarca zrejme chcel vyjadriť vzťah medzi zodpovednosťou podľa § 420a a prípadmi osobitnej zodpovednosti, ktoré vznikajú pri prevádzkovej činnosti bližšie špecifikovanej v citovaných ustanoveniach o osobitnej zodpovednosti. Pokiaľ sú splnené podmienky vymedzené v týchto ustanoveniach na vznik zodpovednosti, treba aplikovať tieto osobitné ustanovenia. Aplikácia ustanovenia § 420a prichádza do úvahy len vtedy, keď prevádzkovou činnosťou vznikla škoda, ktorú nemožno podriadiť právnemu režimu niektorého ustanovenia o osobitnej zodpovednosti.
Prvostupňový súd vo svojom medzitýmnom rozsudku, správne vynesenom v zmysle ustanovenia § 152 ods. 2 OSP, keďže rozhodol najprv len o právnom základe nároku, pod ktorým je treba rozumieť všetko
ostatné, čo nemožno podriadiť pod pojem výšky uplatneného nároku. Základom predmetu konania budú všetky okolnosti determinujúce výšku predmetu konania, teda všetky tie skutkové a právne otázky, od ktorých posúdenia závisí výška uplatneného nároku (NS SR sp. zn. 5 Obdo 5/2011).
Za základ prejednávanej veci, o ktorom môže súd rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, treba spravila považovať všetky sporné otázky vyplývajúce z uplatňovaného nároku, ktoré musí posúdiť, ak má súd o veci rozhodnúť, s výnimkou výšky nároku (RV/1968).
Pokiaľ ide o správnosť napadnutého rozsudku, odvolací súd zastáva názor, že rozhodnutie stojí na dostatočne zistenom skutkovom stave a taktiež je aj správne právne posúdené.
Navrhovatelia sú (čo bolo preukázané a nespochybnené) vlastníkmi škodou dotknutých nehnuteľností. Odporca je svojím charakterom prevádzkovateľom poľnohospodárskych činností, z ktorých pramení nielen podnikateľské ale aj prevádzkové riziko. Odporca je subjektom, profesionálom, ktorý vykonáva činnosti súvisiace s poľnohospodárstvom v danej oblasti, resp. tak v minulosti konal. V konaní nie je sporné, že „stoh“ slamy je/bol produktom a „vecou“ odporcu, ktorý ho tam umiestnil ešte v roku 2008, a preto je odporca v tejto veci pasívne legitimovaným účastníkom konania. Bez ohľadu na to, že následne od roku 2009 už uvedenú časť pozemku, na ktorej bol postavený stoh slamy, podľa tvrdenia odporcu už v nájme nemal, keďže nájom pozemku od roku 2009 prevzal F.. Y. K. (č. l. 23).
Pokiaľ ide o argumentáciu navrhovateľov a súdu ohľadne porušenia právnych predpisov v oblasti požiarnej ochrany (vyhláška č. 258/2007 Z. z. o požiadavkách na protipožiarnu bezpečnosť pri skladovaní, ukladaní a pri manipulácii s tuhými horľavými látkami), tieto podľa názoru odvolacieho súdu na daný prípad nemožno aplikovať, teda z nich ani nemožno odvodzovať nárok navrhovateľov a porušenie povinností odporcu vzťahovať k protipožiarnym predpisom. Príčinnú súvislosť (kauzálny nexus) nemožno plnohodnotne vzťahovať na porušenie požiarnych predpisov, keď dôvodom poškodenia bol vodný živel. Predmetom vyhlášky v zmysle § 1 ods. 1 je ustanovovanie požiadaviek na protipožiarnu bezpečnosť pri skladovaní, ukladaní a pri manipulácii s tuhými horľavými látkami.“ Porušenie protipožiarnych predpisov má za následok existenciu protiprávneho konania povinného subjektu, ktorá ale nesúvisí s touto vecou.
Z uvedeného pohľadu je možné posudzovať zodpovednosť odporcu podľa ustanovení o všeobecnej zodpovednosti a porušenia povinnosti počínať si tak, aby nedošlo k škode na zdraví a majetku, na prírode a životnom prostredí.
Všeobecná preventívna zodpovednosť povinného subjektu je dynamickou kategóriou, ktorej charakteristickým znakom je, že rozsah preventívnej povinnosti je závislý nielen od povahy povinného subjektu, ale aj od jeho skúseností. Preto, ak by v tomto prípade bolo preukázané, že problémy spojené s dažďom a stohom umiestnenej slamy boli už aj v minulosti, medzi účastníkmi konania a poškodený už bol na uvedené upozorňovaný, potom by aj kvalita preventívnej povinnosti u povinného subjektu bola „prehĺbenejšia“.
Podľa tvrdení navrhovateľov, títo po skúsenosti z roku 2006 na vlastné náklady vytvorili ochranný val. Uvedené nasvedčuje tomu, že problémy boli. Z tohto pohľadu je rozhodujúce, či ochranný val bol vytvorený „len“ pre účely ochrany pred vodou samotnou, alebo sa v minulosti stávalo, že voda splavila aj stoh. Uvedené zistenie by malo potom vplyv na posudzovanie mimoriadnosti zrážkových úhrnov v roku 2010 s porovnaním so zrážkovými úhrnmi aspoň od roku 2005. Odporca tvrdil, že takýto spôsob uloženia stohu slamy trval 20 rokov, avšak navrhovatelia nepreukázali, že by v minulosti pri dažďovej činnosti došlo aj k splaveniu stohu alebo jeho značnej časti. Pre stanovenie zodpovednosti za škodu je dôležité protiprávne konanie (opomenutie) osoby, ktoré spôsobilo vznik škody a výsledok tohto konania (škoda). Preto sa v ustanovení § 415 OZ kladie dôraz na predchádzanie škodám. Ide o legislatívne vyjadrenie princípu generálnej prevencie, ktorý každému subjektu súkromného práva ukladá povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku fyzických a právnických osôb a ujme na zdraví fyzických osôb (úprava špeciálnej prevenčnej povinnosti je obsiahnutá v ustanoveniach § 417 až § 419 OZ). Navyše citované ustanovenie, počínajúc od roku 1992 ukladá prevenčné správanie sa aj vo vzťahu k prírode a životnému prostrediu. Súdna prax využíva ustanovenie § 415 OZ na objektivizovanie zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ v tých prípadoch, ak nemožno naisto zistiť, akú konkrétnu povinnosť vlastne škodca porušil. Súd prvého stupňa v preskúmavanej veci správne konštatoval, že navrhovatelia v konaní nepreukázali, akú právnymi predpismi konkrétnu povinnosť odporca porušil, resp.
zanedbal a zaoberal sa aj tým, že ak by zo strany odporcu došlo k porušeniu všeobecnej prevenčnej povinnosti, či existuje príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Z výsledkov vykonaného dokazovania správne poukázal na to, že príčinná súvislosť nebola preukázaná, pretože hlavnou príčinou vzniku škody bola živelná udalosť a v dôsledku nej potom došlo k splaveniu slamy s odnášanou pôdou a iným materiálom, ktorý sa nachádzal na pozemku, čím došlo k vytvoreniu hrubodisperznej suspenzie, ktorá sa potom dostala do akumulačnej časti kanála na vodu nad pozemkom a v konečnom dôsledku to spôsobilo zníženie odtoku a prietoku odvodnej rúry pod prístupovou cestou, teda tu došlo k spolupôsobeniu viacerých zložiek, ktoré sa na prekážke podieľali. Ostatné zložky boli teda sekundárnou príčinou vzniku škody. Aj podľa znalcom vysloveného názoru, ak by došlo len k splaveniu stohu slamy, nebola by vznikla taká prekážka, ktorá by viedla k vzniku škody.
O vzťah príčinnej súvislosti totiž ide vtedy, ak vznikla konkrétna majetková ujma následkom konkrétneho protiprávneho úkonu škodcu, teda ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Príčinou škody môže byť len také protiprávne konanie, bez ktorého by škodný následok nevznikol. Nemusí síce ísť o jedinú príčinu, ale i len o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, avšak musí ísť o podstatnú príčinu. Poškodení navrhovatelia v 1./ až 3./ rade v predmetnej veci nepreukázali, že by podstatnou príčinou vzniku škody, bez ktorej by nedošlo k škodnému následku bolo zanedbanie nejakej konkrétnej, ale ani všeobecnej prevenčnej povinnosti zo strany odporcu, preto súd prvého stupňa správne medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že nie je daná zodpovednosť odporcu za náhradu škody spôsobenej navrhovateľom v 1./ až 3./ rade zaplavením ich pozemkov zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX v kat. úz. U.. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.