Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/5/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: E. - občianske združenie,

T.B., IČO: X., zastúpeného advokátom Mgr. V.Š., so sídlom N.B. proti ţalovanému: S.,

zastúpená M.S., so sídlom S.B., IČO: X., o zaplatenie 41 456,68 eur s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 3. júna 2010, č. k. -432

v spojení s opravným uznesením z 10. januára 2011, č. k. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky medzitýmny rozsudok Okresného súdu Bratislava

III zo 14. októbra 2009, č. k. -396 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 3. júna 2010, č. k. -432 v spojení s opravným uznesením z 10. januára 2011,

č. k. z r u š u j e a v r a c i a vec Okresnému súdu Bratislava III

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Okresný súd Bratislava III medzitýmnym rozsudkom zo 14. októbra 2009 pod č. k.

-396 rozhodol tak, ţe odstúpenie od zmluvy o poskytnutí nenávratného

finančného príspevku č. SORO/JPD3-1/2005 z 13. januára 2006 je neplatné.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţalobca sa domáhal, aby súd zaviazal ţalovaného

na zaplatenie istiny v sume 366 174,20 Sk s príslušenstvom ako nárokov zo zmluvy

o poskytnutí nenavrátneho finančného príspevku. Ţalobca 13. decembra 2008 vzal návrh

v časti istiny v sume 168 054,61 Sk späť, preto súd s poukazom na ust. konanie

v tejto časti zastavil. Ţalobca podaním zo 16. februára 2009 rozšíril ţalobu o platbu č. 456

s tým, ţe celkovo uplatnená suma je 41 456,68 eur /1 248 923,84 Sk/. Súd v súlade s ust. § 95

pripustil zmenu návrhu.

Súd poukázal na ust. a povaţoval za potrebné medzitýmnym

rozsudkom rozhodnúť o otázke platnosti odstúpenia od zmluvy, nakoľko takýto postup súdu

je v súlade so zásadou hospodárnosti, rýchlosti konania a rozsah dokazovania sa v ďalšom

konaní obmedzí iba na určenie výšky uplatňovaného nároku.

V zmysle § 344 Obch. zák., účastník môţe od zmluvy odstúpiť iba v prípadoch, ktoré

ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

V zmysle § 345 ods. 1 Obch. zák., ak omeškanie dlţníka alebo veriteľa znamená

podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená odstúpiť, ak to

oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.

Účastníci si v článku XIV zmluvy vymienili moţnosť odstúpenia od zmluvy. Ţalovaný

odstúpil od zmluvy v zmysle článku XIV ods. 1 písm. b/ zmluvy, ktoré upravuje, ţe ţalovaný

je oprávnený od zmluvy odstúpiť najmä, ale nielen v prípadoch, ak ţalobca porušil svoje

zmluvné záväzky a opakovane neplní alebo ak porušil svoj zmluvný záväzok úmyselne. Čo sa

týka včasnosti odstúpenia od zmluvy, ţalovaný odstúpil aţ po vykonaní kontroly. Kontrola

prebiehala od 29. apríla 2008 do 09. októbra 2008 s prerušením. Kontrolou ţalovaný zistil

porušenie zmluvných povinností a následne ţalovaný dňa 08. decembra 2008 odstúpil

od zmluvy. Podľa názoru súdu ţalovaný odstúpil od zmluvy včas, vychádzajúc z dátumu

vypracovania správy. V odstúpení od zmluvy sú taxatívne uvedené dôvody s poukazom

na porušenie zmluvných povinností. Hlavný dôvod odstúpenia od zmluvy videl súd v tom,

ţe ţalobca nerealizoval projekt takým spôsobom, ako sa v popise projektu zaviazal.

V celkovom cieli projektu je uvedené, ţe je potrebné zlepšiť vedomosti a zručnosti študentov

vysokých škôl v oblasti programov Európskej únie, ich poznanie a hlavne bliţšie

oboznámenie sa s nimi prostredníctvom spracovania ţiadosti k vybratej výzve. Podľa popisu

projektu k samotnej realizácii projektu si študenti mali vybrať program EÚ a k nemu

príslušnú výzvu. Nie je tu uvedené, ţe sa musí jednať o aktuálne výzvy. Neobstojí námietka

ţalobcu, ţe v roku 2006 sa vyhlasovanie výziev zastavilo. Študenti mohli realizovať výzvy

vyhlásené uţ skôr. Ţalobca pri realizácii projektu zvolil pri výstupe projektu jednoduchšie

formy projektov s prevahou mimo rámca EÚ, napr. konto Orange, Komunitná nadácia,

Hlavné mesto Slovenskej republiky. Súd sa nestotoţnil s argumentáciou ţalobcu,

ţe z objektívnych príčin nebolo moţné vypracovávať projekty v rámci EÚ, keď neexistovali

vhodné výzvy. Namiesto toho, aby študenti končili predmet bez záverečnej práce, skončili ho

s projektom, ktorý nebol orientovaný na výzvy EÚ. V prípade objektívnych príčin nemoţnosti

plnenia cieľov mal a mohol ţalobca poţiadať o zmenu zmluvy. V čl. III bod e/ sa prijímateľ -

ţalobca zaviazal, ţe nesmie jednostranne meniť projekt a v písmene f/ písomne informovať

o akejkoľvek okolnosti, ktorá môţe spôsobiť zmenu projektu. Podľa názoru súdu ţalobca

nesplnil celkový cieľ projektu podľa prílohy č. 2 zmluvy. Na platnosť odstúpenia od zmluvy

stačí vymieniť jeden dôvod. Nenaplnenie predmetu zmluvy súd povaţoval za taký dôvod,

ktorý ţalovaného oprávňoval na odstúpenie, preto súd sa nezaoberal ďalšími dôvodmi

odstúpenia.

Súd zamietol návrh ţalobcu na vypočutie svedkov I.M., ktorá sa mala vyjadriť, či

semináre splnili svoj účel a Mgr. M.P., ktorá sa mala vyjadriť k dôvodom odstúpenia od

zmluvy, nakoľko pre posúdenie otázky platnosti ich výpoveď je irelevantná.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie ţalobca.

Krajský súd v Bratislave medzitýmny rozsudok Okresného súdu Bratislava III

zo 14. októbra 2009, č. k. -396 potvrdil.

Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, ţe účastníci konania uzatvorili

13. januára 2006 zmluvu o poskytnutí nenavrátneho finančného príspevku

č. SORO/JPD3/1/2005, predmetom ktorej bolo poskytnutie nenavrátneho finančného

príspevku na sumu 1 498 000 Sk na realizáciu projektu „Seminár Manaţment projektov

a programov EÚ“ s dodatkom. Touto zmluvou si zmluvné strany dohodli podrobným

spôsobom svoje vzájomné práva a povinnosti. Je nepochybné, ţe ţalobca projekt realizoval

a platbou, ktorá je predmetom tohto sporu, si uplatnil u ţalovaného nárok na čiastočné

plnenie. Ţalovaný má nepochybne povinnosť na základe Zmluvy o ES chrániť finančné

záujmy ES pod sankciou pozastavenia pomoci v prípade rozsiahlych nedostatkov zo strany

konečných prijímateľov. Ako 100%-ný poskytovateľ príspevkov je povinný kontrolovať

finančné prostriedky, k čomu ho zaväzuje najmä nariadenie Rady č. 438/2001 ES, Zákon

č. , ako i podzákonné normy. Preto ţalovaný vykonal u ţalobcu kontrolu

na mieste. Správou z kontroly na mieste kontrolná skupina mala za preukázané, ţe zo strany

ţalobcu došlo k porušeniu viacerých právnych predpisov. Konštatovala tieţ, ţe realizácia

projektu nie je v súlade so zmluvou. Uviedla, ţe do vzdelávacích programov projektu bolo

zapojených 53 študentov a bolo vypracovaných 7 projektov so zameraním na granty,

resp. programy EÚ, čo predstavuje účinnosť 13,2%. Projekty z iných projektových schém

kontrolná skupina vyhodnotila ako nesúvisiace s projektom. Zároveň konštatovala, ţe došlo

k zmene projektu, pričom konečný prijímateľ neoznámením a neodsúhlasením zmluvy projekt

porušil, najmä článok III ods. 5 písm. l/ a m/ a čl. X ods. 6 zmluvy. Zároveň navrhla

ţalovanému od zmluvy odstúpiť. Ţalovaný od uzavretej zmluvy odstúpil dňa 8. decembra

2008. Keďţe ţalovaný v priebehu konania odstúpil od zmluvy, správne urobil súd prvého

stupňa, pokiaľ sa v prvom rade zaoberal otázkou platnosti odstúpenia od zmluvy. Základným

spôsobom zániku záväzku je splnenie, pričom právna úprava pripúšťa odstúpiť od zmluvy

jednostranne. Takýmto právnym úkonom je odstúpenie od zmluvy, pričom úprava odstúpenia

je v upravená komplexne. Táto je upravená v ust. a nasl.

a v súlade s ust. Obch. zák. sú tieto ustanovenia dispozitívnymi

ustanoveniami. Zmluvné strany sa však v rámci zmluvnej voľnosti môţu dohodnúť na tom,

ţe jedna z nich alebo obe sú oprávnené od zmluvy odstúpiť a zároveň si dohodnúť i dôvody,

pre ktoré sú tak oprávnení urobiť. Takáto dohoda nesmie odporovať kogentným ustanoveniam

zákona.

V prejednávanom prípade si zmluvné strany v článku II dohodli, ţe v prípade,

ak prijímateľ poruší ktorúkoľvek povinnosť, ku ktorej sa zaviazal podľa zmluvy, je SORO

(ţalovaný) bez ohľadu na závaţnosť porušenia zmluvy oprávnený odstúpiť od zmluvy

za podmienok a v súlade s článkom XIV ods. 1 tejto zmluvy.

Je nepochybné, ţe zo správy kontroly vyplýva, ţe ţalobca sa dopustil viacerých

porušení zákona, ako i zmenil projekt. Táto skutočnosť preto ţalovaného oprávňovala

od zmluvy v súlade s článkom XII, XIV ods. 1 Zmluvy odstúpiť, a to bez ohľadu na to,

k akým porušeniam zo strany ţalobcu došlo. Záver súdu prvého stupňa o tom, ţe odstúpenie

od zmluvy je platné, je správny. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

ako vecne správny podľa ust. potvrdil.

Opravným uznesením z 10.01.2011, č. k. Krajský súd v Bratislave

opravil záhlavie rozsudku zo dňa 03.06.2010, č. k. -432 tak, ţe obchodné

meno navrhovateľa znie: E., občianske zdruţenie, T.B., IČO: X..

Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 03.06.2010, č. k. -432

podal v zákonnej lehote dovolanie ţalobca. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok Krajského

súdu v Bratislave zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.

Podľa názoru ţalobcu dovolaním napadnutý rozsudok trpí závaţnými vadami

odôvodnenia, keďţe odvolací súd ani v najmenšom nereagoval na argumenty ţalobcu,

nevysporiadal sa s podstatnými skutkovými okolnosťami a právnymi aspektmi veci a jeho

závery sa javia ako svojvoľné a arbitrárne, pričom v dokazovaní hrubým spôsobom porušil

zásadu rovnosti zbraní. Rozhodnutie odvolacieho súdu teda trpí vadami takej intenzity, ţe ich

dôsledkom je porušenie práva ţalobcu na súdnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1

SR, čoho dôsledkom je vada rozsudku v zmysle ust. zakladajúca

ţalobcovi prípustnosť dovolania. Rozhodnutie odvolacieho súdu tieţ trpí vadou nesprávneho

právneho posúdenia podľa ust.

Ţalobca v konaní pred súdom prvého stupňa, ako aj v odvolaní uvádzal, ţe dobrým

mravom odporuje konanie ţalovaného, ktorý bol v dlhodobom a chronickom omeškaní

s platením svojich zmluvných povinností a keď sa ţalobca začal svojich práv domáhať

súdnou cestou, tak z pomsty vykonal kontrolu a inicioval kontroly iných štátnych orgánov

a následne od zmluvy odstúpil. Ţalovaný pritom vôbec svoje povinnosti neplnil, nechal

ţalobcu splniť jeho záväzky a potom cynicky vyhlásil, ţe svoje povinnosti ani nesplnil

a odstúpil od zmluvy. Súd nemal priznať ochranu odstúpeniu ţalovaného ako právnemu

úkonu ţalovaného odporujúcemu dobrým mravom. Existovala výrazná asymetria v postavení

zmluvných strán, pretoţe odstúpenie od zmluvy ako sankcia za porušenie povinnosti bolo

reálne dostupné iba pre ţalovaného. Ţalobca by si odstúpením od zmluvy

iba uškodil, pretoţe následkom jeho odstúpenia by bola iba strata nároku na finančné

prostriedky do budúcnosti a nutnosť ukončiť projekt. Ţalovaný však mohol mať z odstúpenia

vţdy iba prospech a v kaţdom prípade by sa tým zbavil svojich ďalších záväzkov. Ţalovaný

odstúpil od zmluvy po ukončení projektu a po zániku zmluvy, teda v situácii, kedy uţ ţalobca

nebol v omeškaní s plnením ţiadnych povinností, pretoţe aj keby tieto nezanikli splnením,

zanikli by uplynutím dojednanej doby. Od skončenej zmluvy, z ktorej vyplývajú povinnosti

iba pre odstupujúcu stranu, uţ táto strana odstúpiť nemôţe, keďţe nemá odstúpiť od čoho.

Ţalovaný opakovane počas trvania projektu ku kaţdej monitorovacej správe ţalobcu pripojil

stanovisko, ţe projekt prebieha a je riadne plnený v súlade so zmluvou. O skutočnostiach,

ktorými ţalovaný odôvodnil odstúpenie, vedel uţ z monitorovacích správ, napriek tomu

odstúpil od zmluvy aţ po ukončení projektu a najprv nechal ţalobcu vynaloţiť svoje

prostriedky na realizáciu projektu. Ţalovaný teda neodstúpil bez zbytočného odkladu po tom,

ako sa o údajnom porušení dozvedel. Ţalovaný ani nevyzval ţalobcu na odstránenie údajného

porušenia zmluvy a neposkytol mu dodatočnú primeranú lehotu na splnenie povinnosti.

Ţalobca projekt nezmenil, ale jeho realizáciu vynútenú prispôsobil nepredvídateľným

okolnostiam, ktoré sa vyskytli aţ v priebehu realizácie projektu. Konkludentnou dohodou

strán došlo k zmene projektu, a to tým, ţe ţalobca v monitorovacích správach pravidelne

informoval ţalovaného o spôsobe plnenia projektu, vrátane skutočností, ktoré dnes ţalovaný

ţalobcovi vytýka a ţalobca tieto monitorovacie správy schválil so záverom, ţe projekt

je plnený správne. Neobstojí tvrdenie, ţe ţalobca nesplnil celý cieľ projektu. Ţalovaným

vytýkaný spôsob realizácie projektu sa týkal iba jednej parciálnej aktivity, pričom aj v tejto

časti bol zachovaný cieľ, bol iba pouţitý okolnosťami vynútený odlišný prostriedok

pre splnenie cieľa. Ţalovaný ţiadal vypočutie svedkov I.M. a M.P., súd tieto dôkazy

nevykonal a označil ich za irelevantné. Ţalobca podrobne rozporoval kaţdé jedno

z vytýkaných porušení zmluvy. Tieţ rozporoval tézu ţalovaného, ţe ním produkované listiny

majú povahu verejnej listiny. Súdy ani na jeden z argumentov nereagovali a vôbec sa

s nimi nevysporiadali. Prvostupňový súd sa v rozsudku nezaoberal ţalovaným uvádzaným

porušením zmluvy a právnych predpisov, ale podstatu sporu zredukoval na jediný dôvod

odstúpenia. Nenaplnenie predmetu sporu a ostatným vytýkaným porušeniam zmluvy sa

nevenoval ani v rámci dokazovania. Odvolací súd prevzal absurdný argument ţalovaného,

ţe kaţdá ním vyprodukovaná listina je verejnou listinou a súd z nej musí vychádzať. Takýmto

postupom bola porušená rovnosť zbraní, pretoţe ţalobcovi nebolo vôbec umoţnené vykonať

jeho dôkazy, naopak, od ţalovaného sa to ani nevyţadovalo a ním vyprodukovaná listina,

označená ako Správa z kontroly, bola zohľadnená ako verejná listina, ktorej pravdivosť sa

predpokladá, pričom nebolo umoţnené vykonať dôkazy vyvracajúce jej pravdivosť. Odvolací

súd úplne evidentne a prvostupňový súd implicitne pristupoval k ţalovanému ako štátnemu

orgánu, ktorý je v konaní dôveryhodnejší a sú naň kladené menšie nároky v otázke dôkazného

bremena, ako na ţalobcu. Ţalovaný pritom neuniesol dôkazné bremeno, ktoré zaťaţuje

účastníka konania, aby svoje tvrdenia preukázal. Naviac, odvolací súd nemal k dispozícii

všetky listinné dôkazy, ktorými disponoval prvostupňový súd. Prvostupňovému súdu

ţalovaný predloţil svoju kompletnú spisovú dokumentáciu k projektu. Po rozhodnutí

prvostupňového súdu sa však na súd dostavil ţalovaný, ktorý prevzal originály všetkých

spisov ţalovaného a následne vrátil iba ich nekompletné kópie. Takýmto spôsobom boli

odvolaciemu súdu zatajené kontrolné listy k monitorovacím správam, z ktorých vyplýva,

ţe ţalovaný priebeţne schvaľoval plnenie projektu ţalobcom a ani pri poslednom kontrolnom

liste k záverečnej správe, ktorý bol spísaný aţ po ukončení kontroly, sa tento záver

ţalovaného nezmenil. Uvedené mal opäť za následok porušenia rovností zbraní ako súčasti

práva ţalobcu na súdnu ochranu v zmysle SR, keďţe odvolací súd

pri svojom rozhodovaní mal k dispozícii odlišný okruh dôkazov ako súd prvostupňový,

pričom boli vylúčené iba dôkazy v prospech ţalobcu. Dôsledkom uvedeného je vada

rozsudku v zmysle ust. zakladajúca príslušnosť dovolania.

Ţalovaný sa napriek výzve súdu k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací / / vec

prejednal podľa a bez nariadenia pojednávania a po zistení,

ţe dovolanie podal účastník konania včas, dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné.

Okresný súd Bratislava III v predkladacej správe, ktorou spis predkladal na Najvyšší

súd SR, nesprávne uviedol, ţe dovolanie bolo podané po lehote jedného mesiaca

od právoplatnosti. Podľa ust. účastník môţe podať dovolanie do jedného

mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom

stupni.

Rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 04.08.2010. Posledným

dňom na podanie dovolania bol 04.09.2010. Keďţe tento deň pripadol na sobotu,

je posledným dňom lehoty najbliţší nasledujúci pracovný deň ( ). Lehota

na podanie dovolania bola s poukazom na ust. zachovaná, keďţe

v posledný deň lehoty bolo dovolanie odovzdané na pošte (06.09.2010). Preto bolo dovolanie

zo strany ţalobcu podané včas.

Podľa ust. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Podľa ust. § 238 ods. 2 dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu, vysloveného v tejto

veci.

Dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený

rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho

rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu ( ).

Dovolací súd zistil, ţe prípustnosť dovolania nie je daná podľa ust. § 238 ods. 1, 2 a 3

, keďţe rozsudkom odvolacieho súdu nebol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa,

rozhodnutie odvolacieho súdu sa neodchýlilo od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci a odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom rozsudku nevyslovil

vo výroku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

právneho významu.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak došlo k vadám taxatívne uvedeným vo vyššie uvedenom ustanovení

pod písmenami a/ aţ g/. Dovolateľ v dovolaní prípustnosť dovolania odôvodňuje ust. § 237

písm. f/ , t. j., ţe účastníkovi konania - ţalobcovi sa postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým

znemoţnil účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym

súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Nie je pritom rozhodujúce, či bola účastníkovi odňatá moţnosť konať pred súdom

v odvolacom konaní alebo v konaní pred súdom prvého stupňa.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe návrhom zo dňa 10.07.2007 sa ţalobca domáhal zaplatenia

sumy 366 174,20 Sk /12 154,76 eur/ s príslušenstvom. Počas konania zobral ţalobca návrh

v časti späť a ţiadal konanie o zaplatenie 168 054,61 Sk /5 578,39 eur/ s úrokom z omeškania

zastaviť. Podaním zo dňa 16.02.2009 ţalobca poţiadal o zmenu návrhu a ţiadal o úhradu

sumy 41 456,68 eur s príslušenstvom. Na pojednávaní dňa 18.02.2009 súd uznesením

pripustil zmenu návrhu v súlade s podaním ţalobcu zo dňa 16.02.2009. Súd na pojednávaní

dňa 14.10.2009 rozhodol medzitýmnym rozsudkom tak, ţe odstúpenie od zmluvy

o poskytnutí nenavrátneho finančného príspevku č. SORO/JPD3-1/2005 zo dňa 17.01.2006

je platné. Tento medzitýmny rozsudok Okresného súdu Bratislava III Krajský súd

v Bratislave potvrdil.

Podľa ust. rozsudkom rozhoduje súd o veci samej. Zákon

ustanovuje, kedy súd rozhoduje vo veci samej uznesením.

Rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môţe

súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe ( ).

Medzitýmny rozsudok predstavuje rozsudok o základe uplatneného nároku. Základ

uplatneného nároku definuje iba teória a judikatúra. Základom predmetu konania budú všetky

okolnosti determinujúce výšku predmetu konania, teda všetky tie skutkové a právne otázky,

od ktorých posúdenia závisí výška uplatneného nároku. Za základ prejednávanej veci,

o ktorom môţe súd rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, treba spravila povaţovať všetky

sporné otázky vyplývajúce z uplatňovaného nároku, ktoré musí posúdiť, ak má súd o veci

rozhodnúť, s výnimkou výšky nároku (RV/1968). Posúdenie predbeţnej otázky nemoţno

v ţiadnom prípade vyjadriť formou výroku, ale sa môţe prejaviť len v spôsobe rozhodnutia

o návrhu vo veci samej a moţno ho uviesť len v odôvodnení rozhodnutia (R61/1965).

Medzitýmnym rozsudkom môţe byť rozhodnuté len o základe prejednávanej veci, nikdy len

o dielčej spornej právnej otázke, týkajúcej sa uplatneného ţalobného návrhu (R44/1996).

Rozhodnutím o základe prejednávanej veci nie je riešenie predbeţnej otázky

pre rozhodovanie vo veci samej.

Dovolací súd je toho názoru, ţe súd prvého stupňa tým, ţe medzitýmnym rozsudkom

rozhodol, ţe odstúpenie od zmluvy o poskytnutí nenavrátneho finančného prostriedku

č. SORO/JPD3-1/2005 zo dňa 13.01.2006 je platné, nerozhodol o základe nároku ani o jeho

časti, a preto porušil ustanovenie Základom nároku by v danom prípade

bolo, ţe ţalobca má nárok, resp. nemá nárok na nenavrátny finančný príspevok po vyriešení

všetkých sporných otázok vyplývajúcich z uplatneného nároku, ktoré musí posúdiť súd,

s výnimkou výšky nároku. Súd prvého stupňa výrokom rozsudku, ktorým rozhodol,

ţe odstúpenie od zmluvy o poskytnutí nenavrátneho finančného príspevku je platné, rozhodol

len o predbeţnej otázke. Túto otázku mal posúdiť len v rámci odôvodnenia rozhodnutia a táto

otázka sa mohla prejaviť v spôsobe rozhodnutia o návrhu vo veci samej.

Rozhodnutie o základe veci ( ) je v prvom rade rozhodnutím

o skutkovom základe sporu (skutkovom deji), ktorým je uplatnený nárok charakterizovaný

a z neho sa odvíja právne posúdenie základu veci; ak nie je základ nároku skutkovo

preukázaný, nie je ho moţné posúdiť ani právne.

Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie

rozhodnutia bez ústneho pojednávania ( ). Účastníci majú právo vyjadriť

sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali ( ).

Právo účastníkov vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu sa v konaní realizuje tak,

ţe predseda senátu spravidla bezprostredne po vykonaní kaţdého dôkazu umoţní účastníkovi,

aby sa k nemu vyjadril a aby uviedol všetko, čo pri hodnotení vykonaného dôkazu povaţuje

za významné. Procesnú moţnosť účastníka vyjadriť sa k vykonanému dôkazu

(napr. z hľadiska vierohodnosti svedka a jeho vzťahu k prejednávanej veci, pravdivosti

a správnosti listiny, osoby a odbornej spôsobilosti znalca, vecnej správnosti postupu súdu pri

vykonávaní ohliadky a podobne) musí súd vytvoriť účastníkovi uţ v rámci dokazovania

(t. j. pred jeho skončením). Zo zápisníc o pojednávaní (č. l. 320, 438, 466, 493) vyplýva,

ţe súd nevykonal na pojednávaní riadne dokazovanie, pričom na pojednávaní dňa 03.12.2008

súd prvého stupňa nevykonal ţiadne dokazovanie, taktieţ nevykonal ţiadne dokazovanie

na pojednávaní dňa 18.02.2009 ani 01.04.2009. K tomu je potrebné uviesť, ţe vyjadrenia

zástupcov účastníkov konania nemoţno povaţovať za riadne vykonanie dôkazu výsluchom

účastníka s poučením podľa , ani oboznámenie s doterajším priebehom

dokazovania tak, ako je to konštatované v zápisnici o pojednávaní zo dňa 14.10.2009 nie je

moţné povaţovať za riadne vykonanie dokazovania, a to predovšetkým vykonanie dôkazov

listinami tak, ako to upravuje ust. Bez riadneho vykonania dôkazov tieto nie je

moţné vyhodnotiť jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a nie je moţné robiť z nich

skutkové závery. Preto podľa názoru dovolacieho súdu bolo porušené právo účastníka

konania na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, resp. SR.

Aj rozsudok všeobecného súdu len o základe prejednávanej veci - medzitýmny

rozsudok - musí obsahovať odôvodnenie preskúmateľné, vychádzajúce z objektívneho

postupu súdu pri zisťovaní skutkového stavu pre rozhodnutie. Ak sa všeobecný súd

v odôvodnení takéhoto rozsudku vôbec nezaoberá zásadnou odvolacou námietkou účastníka

konania, ktorá by mohla v konečnom dôsledku spochybniť základ nároku druhého účastníka

konania a ústavne akceptovateľným spôsobom sa s ňou nevysporiada, treba absenciu

argumentácie všeobecného súdu v tomto smere povaţovať za prejav arbitrárnosti a porušenia

základného práva podľa SR (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II.ÚS

410/06).

V odôvodnení rozhodnutia sa súd prvého stupňa ani odvolací nevysporiadali

s namietanou otázkou zo strany ţalobcu, ktorý uvádzal, ţe časť zmluvy týkajúca sa aj

odstúpenia od zmluvy je v rozpore s dobrými mravmi, pretoţe je tu výrazná asymetria

v postavení zmluvných strán, a preto je v časti zmluva neplatná. Taktieţ sa nezaoberali

otázkou, či bolo moţné odstúpiť od zmluvy zo strany ţalovaného po zániku zmluvy

a po splnení predmetu zmluvy zo strany ţalobcu. Odôvodnenie rozsudku (súdu prvého stupňa

aj odvolacieho súdu) musí mať náleţitosti uvedené v ( ).

Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi

skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený,

nielen s poukazom na skutkové zistenia vyvodené z výsledkov vykonaného dokazovania,

ale tieţ s poukazom na prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť

postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť zároveň

prostriedkom kontroly v konaní o riadnom opravnom prostriedku. Ak rozsudok neobsahuje

náleţitosti uvedené v , je nepreskúmateľný. Aj týmto postupom súdov

došlo k porušeniu práva dovolateľa na spravodlivý proces a tým aj k naplneniu dovolacieho

dôvodu podľa

K náprave negatívnych dopadov procesných nesprávností súdu prvého stupňa

v odvolacom konaní nedošlo - odvolací súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214

ods. 2 ) a napadnutý prvostupňový rozsudok potvrdil ako vecne správny.

Z vyššie uvedených dôvodov zrušil Najvyšší súd rozsudky oboch súdov niţších

stupňov a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie ( v spojení s

).

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách dovolacieho konania

v zmysle § 243d ods. 1 O. s. p

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2011

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová