Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 17 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (25)29c/385280.538029.pdf
PDF · 155.17 KB
No categories available
5Obdo/5/2011
Najvyšší súd 5 Obdo 5/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: E. - občianske združenie,
T.B., IČO: X., zastúpeného advokátom Mgr. V.Š., so sídlom N.B. proti ţalovanému: S.,
zastúpená M.S., so sídlom S.B., IČO: X., o zaplatenie 41 456,68 eur s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 26 Cb 123/2007, o dovolaní ţalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 3. júna 2010, č. k. 1 Cob 400/2009-432
v spojení s opravným uznesením z 10. januára 2011, č. k. 1 Cob 400/2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky medzitýmny rozsudok Okresného súdu Bratislava
III zo 14. októbra 2009, č. k. 26 Cb 123/2007-396 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave
z 3. júna 2010, č. k. 1 Cob 400/2009-432 v spojení s opravným uznesením z 10. januára 2011,
č. k. 1 Cob 400/2009 z r u š u j e a v r a c i a vec Okresnému súdu Bratislava III
na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e:
Okresný súd Bratislava III medzitýmnym rozsudkom zo 14. októbra 2009 pod č. k.
26 Cb 123/2007-396 rozhodol tak, ţe odstúpenie od zmluvy o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku č. SORO/JPD3-1/2005 z 13. januára 2006 je neplatné.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţalobca sa domáhal, aby súd zaviazal ţalovaného
na zaplatenie istiny v sume 366 174,20 Sk s príslušenstvom ako nárokov zo zmluvy
o poskytnutí nenavrátneho finančného príspevku. Ţalobca 13. decembra 2008 vzal návrh
v časti istiny v sume 168 054,61 Sk späť, preto súd s poukazom na ust. § 96 O. s. p. konanie
v tejto časti zastavil. Ţalobca podaním zo 16. februára 2009 rozšíril ţalobu o platbu č. 456
s tým, ţe celkovo uplatnená suma je 41 456,68 eur /1 248 923,84 Sk/. Súd v súlade s ust. § 95
O. s. p. pripustil zmenu návrhu.
Súd poukázal na ust. § 152 ods. 2 O. s. p. a povaţoval za potrebné medzitýmnym
rozsudkom rozhodnúť o otázke platnosti odstúpenia od zmluvy, nakoľko takýto postup súdu
je v súlade so zásadou hospodárnosti, rýchlosti konania a rozsah dokazovania sa v ďalšom
konaní obmedzí iba na určenie výšky uplatňovaného nároku.
V zmysle § 344 Obch. zák., účastník môţe od zmluvy odstúpiť iba v prípadoch, ktoré
ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
V zmysle § 345 ods. 1 Obch. zák., ak omeškanie dlţníka alebo veriteľa znamená
podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená odstúpiť, ak to
oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.
Účastníci si v článku XIV zmluvy vymienili moţnosť odstúpenia od zmluvy. Ţalovaný
odstúpil od zmluvy v zmysle článku XIV ods. 1 písm. b/ zmluvy, ktoré upravuje, ţe ţalovaný
je oprávnený od zmluvy odstúpiť najmä, ale nielen v prípadoch, ak ţalobca porušil svoje
zmluvné záväzky a opakovane neplní alebo ak porušil svoj zmluvný záväzok úmyselne. Čo sa
týka včasnosti odstúpenia od zmluvy, ţalovaný odstúpil aţ po vykonaní kontroly. Kontrola
prebiehala od 29. apríla 2008 do 09. októbra 2008 s prerušením. Kontrolou ţalovaný zistil
porušenie zmluvných povinností a následne ţalovaný dňa 08. decembra 2008 odstúpil
od zmluvy. Podľa názoru súdu ţalovaný odstúpil od zmluvy včas, vychádzajúc z dátumu
vypracovania správy. V odstúpení od zmluvy sú taxatívne uvedené dôvody s poukazom
na porušenie zmluvných povinností. Hlavný dôvod odstúpenia od zmluvy videl súd v tom,
ţe ţalobca nerealizoval projekt takým spôsobom, ako sa v popise projektu zaviazal.
V celkovom cieli projektu je uvedené, ţe je potrebné zlepšiť vedomosti a zručnosti študentov
vysokých škôl v oblasti programov Európskej únie, ich poznanie a hlavne bliţšie
oboznámenie sa s nimi prostredníctvom spracovania ţiadosti k vybratej výzve. Podľa popisu
projektu k samotnej realizácii projektu si študenti mali vybrať program EÚ a k nemu
príslušnú výzvu. Nie je tu uvedené, ţe sa musí jednať o aktuálne výzvy. Neobstojí námietka
ţalobcu, ţe v roku 2006 sa vyhlasovanie výziev zastavilo. Študenti mohli realizovať výzvy
vyhlásené uţ skôr. Ţalobca pri realizácii projektu zvolil pri výstupe projektu jednoduchšie
formy projektov s prevahou mimo rámca EÚ, napr. konto Orange, Komunitná nadácia,
Hlavné mesto Slovenskej republiky. Súd sa nestotoţnil s argumentáciou ţalobcu,
ţe z objektívnych príčin nebolo moţné vypracovávať projekty v rámci EÚ, keď neexistovali
vhodné výzvy. Namiesto toho, aby študenti končili predmet bez záverečnej práce, skončili ho
s projektom, ktorý nebol orientovaný na výzvy EÚ. V prípade objektívnych príčin nemoţnosti
plnenia cieľov mal a mohol ţalobca poţiadať o zmenu zmluvy. V čl. III bod e/ sa prijímateľ -
ţalobca zaviazal, ţe nesmie jednostranne meniť projekt a v písmene f/ písomne informovať
o akejkoľvek okolnosti, ktorá môţe spôsobiť zmenu projektu. Podľa názoru súdu ţalobca
nesplnil celkový cieľ projektu podľa prílohy č. 2 zmluvy. Na platnosť odstúpenia od zmluvy
stačí vymieniť jeden dôvod. Nenaplnenie predmetu zmluvy súd povaţoval za taký dôvod,
ktorý ţalovaného oprávňoval na odstúpenie, preto súd sa nezaoberal ďalšími dôvodmi
odstúpenia.
Súd zamietol návrh ţalobcu na vypočutie svedkov I.M., ktorá sa mala vyjadriť, či
semináre splnili svoj účel a Mgr. M.P., ktorá sa mala vyjadriť k dôvodom odstúpenia od
zmluvy, nakoľko pre posúdenie otázky platnosti ich výpoveď je irelevantná.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie ţalobca.
Krajský súd v Bratislave medzitýmny rozsudok Okresného súdu Bratislava III
zo 14. októbra 2009, č. k. 26 Cb 123/2007-396 potvrdil.
Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, ţe účastníci konania uzatvorili
13. januára 2006 zmluvu o poskytnutí nenavrátneho finančného príspevku
č. SORO/JPD3/1/2005, predmetom ktorej bolo poskytnutie nenavrátneho finančného
príspevku na sumu 1 498 000 Sk na realizáciu projektu „Seminár Manaţment projektov
a programov EÚ“ s dodatkom. Touto zmluvou si zmluvné strany dohodli podrobným
spôsobom svoje vzájomné práva a povinnosti. Je nepochybné, ţe ţalobca projekt realizoval
a platbou, ktorá je predmetom tohto sporu, si uplatnil u ţalovaného nárok na čiastočné
plnenie. Ţalovaný má nepochybne povinnosť na základe Zmluvy o ES chrániť finančné
záujmy ES pod sankciou pozastavenia pomoci v prípade rozsiahlych nedostatkov zo strany
konečných prijímateľov. Ako 100%-ný poskytovateľ príspevkov je povinný kontrolovať
finančné prostriedky, k čomu ho zaväzuje najmä nariadenie Rady č. 438/2001 ES, Zákon
č. 502/2001 Z. z., ako i podzákonné normy. Preto ţalovaný vykonal u ţalobcu kontrolu
na mieste. Správou z kontroly na mieste kontrolná skupina mala za preukázané, ţe zo strany
ţalobcu došlo k porušeniu viacerých právnych predpisov. Konštatovala tieţ, ţe realizácia
projektu nie je v súlade so zmluvou. Uviedla, ţe do vzdelávacích programov projektu bolo
zapojených 53 študentov a bolo vypracovaných 7 projektov so zameraním na granty,
resp. programy EÚ, čo predstavuje účinnosť 13,2%. Projekty z iných projektových schém
kontrolná skupina vyhodnotila ako nesúvisiace s projektom. Zároveň konštatovala, ţe došlo
k zmene projektu, pričom konečný prijímateľ neoznámením a neodsúhlasením zmluvy projekt
porušil, najmä článok III ods. 5 písm. l/ a m/ a čl. X ods. 6 zmluvy. Zároveň navrhla
ţalovanému od zmluvy odstúpiť. Ţalovaný od uzavretej zmluvy odstúpil dňa 8. decembra
2008. Keďţe ţalovaný v priebehu konania odstúpil od zmluvy, správne urobil súd prvého
stupňa, pokiaľ sa v prvom rade zaoberal otázkou platnosti odstúpenia od zmluvy. Základným
spôsobom zániku záväzku je splnenie, pričom právna úprava pripúšťa odstúpiť od zmluvy
jednostranne. Takýmto právnym úkonom je odstúpenie od zmluvy, pričom úprava odstúpenia
je v Obchodnom zákonníku upravená komplexne. Táto je upravená v ust. § 344 a nasl.
Obchodného zákonníka a v súlade s ust. § 263 Obch. zák. sú tieto ustanovenia dispozitívnymi
ustanoveniami. Zmluvné strany sa však v rámci zmluvnej voľnosti môţu dohodnúť na tom,
ţe jedna z nich alebo obe sú oprávnené od zmluvy odstúpiť a zároveň si dohodnúť i dôvody,
pre ktoré sú tak oprávnení urobiť. Takáto dohoda nesmie odporovať kogentným ustanoveniam
zákona.
V prejednávanom prípade si zmluvné strany v článku II dohodli, ţe v prípade,
ak prijímateľ poruší ktorúkoľvek povinnosť, ku ktorej sa zaviazal podľa zmluvy, je SORO
(ţalovaný) bez ohľadu na závaţnosť porušenia zmluvy oprávnený odstúpiť od zmluvy
za podmienok a v súlade s článkom XIV ods. 1 tejto zmluvy.
Je nepochybné, ţe zo správy kontroly vyplýva, ţe ţalobca sa dopustil viacerých
porušení zákona, ako i zmenil projekt. Táto skutočnosť preto ţalovaného oprávňovala
od zmluvy v súlade s článkom XII, XIV ods. 1 Zmluvy odstúpiť, a to bez ohľadu na to,
k akým porušeniam zo strany ţalobcu došlo. Záver súdu prvého stupňa o tom, ţe odstúpenie
od zmluvy je platné, je správny. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
Opravným uznesením z 10.01.2011, č. k. 1 Cob 400/2009 Krajský súd v Bratislave
opravil záhlavie rozsudku zo dňa 03.06.2010, č. k. 1 Cob 400/2009-432 tak, ţe obchodné
meno navrhovateľa znie: E., občianske zdruţenie, T.B., IČO: X..
Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 03.06.2010, č. k. 1 Cob 400/2009-432
podal v zákonnej lehote dovolanie ţalobca. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok Krajského
súdu v Bratislave zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.
Podľa názoru ţalobcu dovolaním napadnutý rozsudok trpí závaţnými vadami
odôvodnenia, keďţe odvolací súd ani v najmenšom nereagoval na argumenty ţalobcu,
nevysporiadal sa s podstatnými skutkovými okolnosťami a právnymi aspektmi veci a jeho
závery sa javia ako svojvoľné a arbitrárne, pričom v dokazovaní hrubým spôsobom porušil
zásadu rovnosti zbraní. Rozhodnutie odvolacieho súdu teda trpí vadami takej intenzity, ţe ich
dôsledkom je porušenie práva ţalobcu na súdnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy
SR, čoho dôsledkom je vada rozsudku v zmysle ust. § 237 písm. f/ O. s. p. zakladajúca
ţalobcovi prípustnosť dovolania. Rozhodnutie odvolacieho súdu tieţ trpí vadou nesprávneho
právneho posúdenia podľa ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.
Ţalobca v konaní pred súdom prvého stupňa, ako aj v odvolaní uvádzal, ţe dobrým
mravom odporuje konanie ţalovaného, ktorý bol v dlhodobom a chronickom omeškaní
s platením svojich zmluvných povinností a keď sa ţalobca začal svojich práv domáhať
súdnou cestou, tak z pomsty vykonal kontrolu a inicioval kontroly iných štátnych orgánov
a následne od zmluvy odstúpil. Ţalovaný pritom vôbec svoje povinnosti neplnil, nechal
ţalobcu splniť jeho záväzky a potom cynicky vyhlásil, ţe svoje povinnosti ani nesplnil
a odstúpil od zmluvy. Súd nemal priznať ochranu odstúpeniu ţalovaného ako právnemu
úkonu ţalovaného odporujúcemu dobrým mravom. Existovala výrazná asymetria v postavení
zmluvných strán, pretoţe odstúpenie od zmluvy ako sankcia za porušenie povinnosti bolo
reálne dostupné iba pre ţalovaného. Ţalobca by si odstúpením od zmluvy
iba uškodil, pretoţe následkom jeho odstúpenia by bola iba strata nároku na finančné
prostriedky do budúcnosti a nutnosť ukončiť projekt. Ţalovaný však mohol mať z odstúpenia
vţdy iba prospech a v kaţdom prípade by sa tým zbavil svojich ďalších záväzkov. Ţalovaný
odstúpil od zmluvy po ukončení projektu a po zániku zmluvy, teda v situácii, kedy uţ ţalobca
nebol v omeškaní s plnením ţiadnych povinností, pretoţe aj keby tieto nezanikli splnením,
zanikli by uplynutím dojednanej doby. Od skončenej zmluvy, z ktorej vyplývajú povinnosti
iba pre odstupujúcu stranu, uţ táto strana odstúpiť nemôţe, keďţe nemá odstúpiť od čoho.
Ţalovaný opakovane počas trvania projektu ku kaţdej monitorovacej správe ţalobcu pripojil
stanovisko, ţe projekt prebieha a je riadne plnený v súlade so zmluvou. O skutočnostiach,
ktorými ţalovaný odôvodnil odstúpenie, vedel uţ z monitorovacích správ, napriek tomu
odstúpil od zmluvy aţ po ukončení projektu a najprv nechal ţalobcu vynaloţiť svoje
prostriedky na realizáciu projektu. Ţalovaný teda neodstúpil bez zbytočného odkladu po tom,
ako sa o údajnom porušení dozvedel. Ţalovaný ani nevyzval ţalobcu na odstránenie údajného
porušenia zmluvy a neposkytol mu dodatočnú primeranú lehotu na splnenie povinnosti.
Ţalobca projekt nezmenil, ale jeho realizáciu vynútenú prispôsobil nepredvídateľným
okolnostiam, ktoré sa vyskytli aţ v priebehu realizácie projektu. Konkludentnou dohodou
strán došlo k zmene projektu, a to tým, ţe ţalobca v monitorovacích správach pravidelne
informoval ţalovaného o spôsobe plnenia projektu, vrátane skutočností, ktoré dnes ţalovaný
ţalobcovi vytýka a ţalobca tieto monitorovacie správy schválil so záverom, ţe projekt
je plnený správne. Neobstojí tvrdenie, ţe ţalobca nesplnil celý cieľ projektu. Ţalovaným
vytýkaný spôsob realizácie projektu sa týkal iba jednej parciálnej aktivity, pričom aj v tejto
časti bol zachovaný cieľ, bol iba pouţitý okolnosťami vynútený odlišný prostriedok
pre splnenie cieľa. Ţalovaný ţiadal vypočutie svedkov I.M. a M.P., súd tieto dôkazy
nevykonal a označil ich za irelevantné. Ţalobca podrobne rozporoval kaţdé jedno
z vytýkaných porušení zmluvy. Tieţ rozporoval tézu ţalovaného, ţe ním produkované listiny
majú povahu verejnej listiny. Súdy ani na jeden z argumentov nereagovali a vôbec sa
s nimi nevysporiadali. Prvostupňový súd sa v rozsudku nezaoberal ţalovaným uvádzaným
porušením zmluvy a právnych predpisov, ale podstatu sporu zredukoval na jediný dôvod
odstúpenia. Nenaplnenie predmetu sporu a ostatným vytýkaným porušeniam zmluvy sa
nevenoval ani v rámci dokazovania. Odvolací súd prevzal absurdný argument ţalovaného,
ţe kaţdá ním vyprodukovaná listina je verejnou listinou a súd z nej musí vychádzať. Takýmto
postupom bola porušená rovnosť zbraní, pretoţe ţalobcovi nebolo vôbec umoţnené vykonať
jeho dôkazy, naopak, od ţalovaného sa to ani nevyţadovalo a ním vyprodukovaná listina,
označená ako Správa z kontroly, bola zohľadnená ako verejná listina, ktorej pravdivosť sa
predpokladá, pričom nebolo umoţnené vykonať dôkazy vyvracajúce jej pravdivosť. Odvolací
súd úplne evidentne a prvostupňový súd implicitne pristupoval k ţalovanému ako štátnemu
orgánu, ktorý je v konaní dôveryhodnejší a sú naň kladené menšie nároky v otázke dôkazného
bremena, ako na ţalobcu. Ţalovaný pritom neuniesol dôkazné bremeno, ktoré zaťaţuje
účastníka konania, aby svoje tvrdenia preukázal. Naviac, odvolací súd nemal k dispozícii
všetky listinné dôkazy, ktorými disponoval prvostupňový súd. Prvostupňovému súdu
ţalovaný predloţil svoju kompletnú spisovú dokumentáciu k projektu. Po rozhodnutí
prvostupňového súdu sa však na súd dostavil ţalovaný, ktorý prevzal originály všetkých
spisov ţalovaného a následne vrátil iba ich nekompletné kópie. Takýmto spôsobom boli
odvolaciemu súdu zatajené kontrolné listy k monitorovacím správam, z ktorých vyplýva,
ţe ţalovaný priebeţne schvaľoval plnenie projektu ţalobcom a ani pri poslednom kontrolnom
liste k záverečnej správe, ktorý bol spísaný aţ po ukončení kontroly, sa tento záver
ţalovaného nezmenil. Uvedené mal opäť za následok porušenia rovností zbraní ako súčasti
práva ţalobcu na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, keďţe odvolací súd
pri svojom rozhodovaní mal k dispozícii odlišný okruh dôkazov ako súd prvostupňový,
pričom boli vylúčené iba dôkazy v prospech ţalobcu. Dôsledkom uvedeného je vada
rozsudku v zmysle ust. § 237 písm. f/ O. s. p. zakladajúca príslušnosť dovolania.
Ţalovaný sa napriek výzve súdu k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací /§ 10a ods. 1 O. s. p./ vec
prejednal podľa § 242 ods. 1 a § 243a ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania a po zistení,
ţe dovolanie podal účastník konania včas, dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné.
Okresný súd Bratislava III v predkladacej správe, ktorou spis predkladal na Najvyšší
súd SR, nesprávne uviedol, ţe dovolanie bolo podané po lehote jedného mesiaca
od právoplatnosti. Podľa ust. § 240 ods. 1 O. s. p. účastník môţe podať dovolanie do jedného
mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom
stupni.
Rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 04.08.2010. Posledným
dňom na podanie dovolania bol 04.09.2010. Keďţe tento deň pripadol na sobotu,
je posledným dňom lehoty najbliţší nasledujúci pracovný deň (§ 57 ods. 2 O. s. p.). Lehota
na podanie dovolania bola s poukazom na ust. § 57 ods. 3 O. s. p. zachovaná, keďţe
v posledný deň lehoty bolo dovolanie odovzdané na pošte (06.09.2010). Preto bolo dovolanie
zo strany ţalobcu podané včas.
Podľa ust. § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
Podľa ust. § 238 ods. 2 dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu, vysloveného v tejto
veci.
Dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený
rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho
rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu (§ 238 ods. 3 O. s. p.).
Dovolací súd zistil, ţe prípustnosť dovolania nie je daná podľa ust. § 238 ods. 1, 2 a 3
O. s. p., keďţe rozsudkom odvolacieho súdu nebol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa,
rozhodnutie odvolacieho súdu sa neodchýlilo od právneho názoru dovolacieho súdu
vysloveného v tejto veci a odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom rozsudku nevyslovil
vo výroku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
právneho významu.
Podľa ust. § 237 O. s. p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak došlo k vadám taxatívne uvedeným vo vyššie uvedenom ustanovení
pod písmenami a/ aţ g/. Dovolateľ v dovolaní prípustnosť dovolania odôvodňuje ust. § 237
písm. f/ O. s. p., t. j., ţe účastníkovi konania - ţalobcovi sa postupom súdu odňala moţnosť
konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým
znemoţnil účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym
súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Nie je pritom rozhodujúce, či bola účastníkovi odňatá moţnosť konať pred súdom
v odvolacom konaní alebo v konaní pred súdom prvého stupňa.
Z obsahu spisu vyplýva, ţe návrhom zo dňa 10.07.2007 sa ţalobca domáhal zaplatenia
sumy 366 174,20 Sk /12 154,76 eur/ s príslušenstvom. Počas konania zobral ţalobca návrh
v časti späť a ţiadal konanie o zaplatenie 168 054,61 Sk /5 578,39 eur/ s úrokom z omeškania
zastaviť. Podaním zo dňa 16.02.2009 ţalobca poţiadal o zmenu návrhu a ţiadal o úhradu
sumy 41 456,68 eur s príslušenstvom. Na pojednávaní dňa 18.02.2009 súd uznesením
pripustil zmenu návrhu v súlade s podaním ţalobcu zo dňa 16.02.2009. Súd na pojednávaní
dňa 14.10.2009 rozhodol medzitýmnym rozsudkom tak, ţe odstúpenie od zmluvy
o poskytnutí nenavrátneho finančného príspevku č. SORO/JPD3-1/2005 zo dňa 17.01.2006
je platné. Tento medzitýmny rozsudok Okresného súdu Bratislava III Krajský súd
v Bratislave potvrdil.
Podľa ust. § 152 ods. 1 O. s. p. rozsudkom rozhoduje súd o veci samej. Zákon
ustanovuje, kedy súd rozhoduje vo veci samej uznesením.
Rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môţe
súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe (§ 152 ods. 2 O. s. p.).
Medzitýmny rozsudok predstavuje rozsudok o základe uplatneného nároku. Základ
uplatneného nároku definuje iba teória a judikatúra. Základom predmetu konania budú všetky
okolnosti determinujúce výšku predmetu konania, teda všetky tie skutkové a právne otázky,
od ktorých posúdenia závisí výška uplatneného nároku. Za základ prejednávanej veci,
o ktorom môţe súd rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, treba spravila povaţovať všetky
sporné otázky vyplývajúce z uplatňovaného nároku, ktoré musí posúdiť, ak má súd o veci
rozhodnúť, s výnimkou výšky nároku (RV/1968). Posúdenie predbeţnej otázky nemoţno
v ţiadnom prípade vyjadriť formou výroku, ale sa môţe prejaviť len v spôsobe rozhodnutia
o návrhu vo veci samej a moţno ho uviesť len v odôvodnení rozhodnutia (R61/1965).
Medzitýmnym rozsudkom môţe byť rozhodnuté len o základe prejednávanej veci, nikdy len
o dielčej spornej právnej otázke, týkajúcej sa uplatneného ţalobného návrhu (R44/1996).
Rozhodnutím o základe prejednávanej veci nie je riešenie predbeţnej otázky
pre rozhodovanie vo veci samej.
Dovolací súd je toho názoru, ţe súd prvého stupňa tým, ţe medzitýmnym rozsudkom
rozhodol, ţe odstúpenie od zmluvy o poskytnutí nenavrátneho finančného prostriedku
č. SORO/JPD3-1/2005 zo dňa 13.01.2006 je platné, nerozhodol o základe nároku ani o jeho
časti, a preto porušil ustanovenie § 152 ods. 2 O. s. p. Základom nároku by v danom prípade
bolo, ţe ţalobca má nárok, resp. nemá nárok na nenavrátny finančný príspevok po vyriešení
všetkých sporných otázok vyplývajúcich z uplatneného nároku, ktoré musí posúdiť súd,
s výnimkou výšky nároku. Súd prvého stupňa výrokom rozsudku, ktorým rozhodol,
ţe odstúpenie od zmluvy o poskytnutí nenavrátneho finančného príspevku je platné, rozhodol
len o predbeţnej otázke. Túto otázku mal posúdiť len v rámci odôvodnenia rozhodnutia a táto
otázka sa mohla prejaviť v spôsobe rozhodnutia o návrhu vo veci samej.
Rozhodnutie o základe veci (§ 152 ods. 2 O. s. p.) je v prvom rade rozhodnutím
o skutkovom základe sporu (skutkovom deji), ktorým je uplatnený nárok charakterizovaný
a z neho sa odvíja právne posúdenie základu veci; ak nie je základ nároku skutkovo
preukázaný, nie je ho moţné posúdiť ani právne.
Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie
rozhodnutia bez ústneho pojednávania (§ 122 ods. 1 O. s. p.). Účastníci majú právo vyjadriť
sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (§ 123 O. s. p.).
Právo účastníkov vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu sa v konaní realizuje tak,
ţe predseda senátu spravidla bezprostredne po vykonaní kaţdého dôkazu umoţní účastníkovi,
aby sa k nemu vyjadril a aby uviedol všetko, čo pri hodnotení vykonaného dôkazu povaţuje
za významné. Procesnú moţnosť účastníka vyjadriť sa k vykonanému dôkazu
(napr. z hľadiska vierohodnosti svedka a jeho vzťahu k prejednávanej veci, pravdivosti
a správnosti listiny, osoby a odbornej spôsobilosti znalca, vecnej správnosti postupu súdu pri
vykonávaní ohliadky a podobne) musí súd vytvoriť účastníkovi uţ v rámci dokazovania
(t. j. pred jeho skončením). Zo zápisníc o pojednávaní (č. l. 320, 438, 466, 493) vyplýva,
ţe súd nevykonal na pojednávaní riadne dokazovanie, pričom na pojednávaní dňa 03.12.2008
súd prvého stupňa nevykonal ţiadne dokazovanie, taktieţ nevykonal ţiadne dokazovanie
na pojednávaní dňa 18.02.2009 ani 01.04.2009. K tomu je potrebné uviesť, ţe vyjadrenia
zástupcov účastníkov konania nemoţno povaţovať za riadne vykonanie dôkazu výsluchom
účastníka s poučením podľa § 131 O. s. p., ani oboznámenie s doterajším priebehom
dokazovania tak, ako je to konštatované v zápisnici o pojednávaní zo dňa 14.10.2009 nie je
moţné povaţovať za riadne vykonanie dokazovania, a to predovšetkým vykonanie dôkazov
listinami tak, ako to upravuje ust. § 129 O. s. p. Bez riadneho vykonania dôkazov tieto nie je
moţné vyhodnotiť jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a nie je moţné robiť z nich
skutkové závery. Preto podľa názoru dovolacieho súdu bolo porušené právo účastníka
konania na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, resp. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
Aj rozsudok všeobecného súdu len o základe prejednávanej veci - medzitýmny
rozsudok - musí obsahovať odôvodnenie preskúmateľné, vychádzajúce z objektívneho
postupu súdu pri zisťovaní skutkového stavu pre rozhodnutie. Ak sa všeobecný súd
v odôvodnení takéhoto rozsudku vôbec nezaoberá zásadnou odvolacou námietkou účastníka
konania, ktorá by mohla v konečnom dôsledku spochybniť základ nároku druhého účastníka
konania a ústavne akceptovateľným spôsobom sa s ňou nevysporiada, treba absenciu
argumentácie všeobecného súdu v tomto smere povaţovať za prejav arbitrárnosti a porušenia
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II.ÚS
410/06).
V odôvodnení rozhodnutia sa súd prvého stupňa ani odvolací nevysporiadali
s namietanou otázkou zo strany ţalobcu, ktorý uvádzal, ţe časť zmluvy týkajúca sa aj
odstúpenia od zmluvy je v rozpore s dobrými mravmi, pretoţe je tu výrazná asymetria
v postavení zmluvných strán, a preto je v časti zmluva neplatná. Taktieţ sa nezaoberali
otázkou, či bolo moţné odstúpiť od zmluvy zo strany ţalovaného po zániku zmluvy
a po splnení predmetu zmluvy zo strany ţalobcu. Odôvodnenie rozsudku (súdu prvého stupňa
aj odvolacieho súdu) musí mať náleţitosti uvedené v § 157 ods. 3 O. s. p. (§ 211 O. s. p.).
Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený,
nielen s poukazom na skutkové zistenia vyvodené z výsledkov vykonaného dokazovania,
ale tieţ s poukazom na prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť
postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť zároveň
prostriedkom kontroly v konaní o riadnom opravnom prostriedku. Ak rozsudok neobsahuje
náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O. s. p., je nepreskúmateľný. Aj týmto postupom súdov
došlo k porušeniu práva dovolateľa na spravodlivý proces a tým aj k naplneniu dovolacieho
dôvodu podľa § 237 písm. f/ O. s. p.
K náprave negatívnych dopadov procesných nesprávností súdu prvého stupňa
v odvolacom konaní nedošlo - odvolací súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O. s. p.) a napadnutý prvostupňový rozsudok potvrdil ako vecne správny.
Z vyššie uvedených dôvodov zrušil Najvyšší súd rozsudky oboch súdov niţších
stupňov a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243i O. s. p. v spojení s § 243b
O. s. p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách dovolacieho konania
v zmysle § 243d ods. 1 O. s. p
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. apríla 2011
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová