Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Co-560-2013.pdf
PDF · 94.15 KB
Case nature
Subarea
8Co/560/2013
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: M. C., bytom B. XX, H., zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Juraj Juríček, s.r.o., so sídlom Robotnícka 5, Bratislava, proti odporcovi: N. Y., bytom Y. X, XXXX F., Š., o zaplatenie 34.521,67 Eur s prísl., na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 24. mája 2013, č.k. 9C 350/2009-118, jednohlasne takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Rozsudkom zo dňa 24. mája 2013, č.k. 9C 350/2009-118, uložil súd prvého stupňa odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 34.521,67 Eur spolu s 8% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 08.07.2006 do zaplatenia, sumu 9.890,46 Eur -predstavujúcu zmluvnú pokutu vo výške 0,15 % denne zo sumy 34.521,67 Eur od 08.07.2006 do 15.01.2007, ako aj náhradu trov konania spolu v sume 12.470,22 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a konanie vo zvyšnej časti (týkajúcej sa nároku navrhovateľa na zaplatenie plynúcej zmluvnej pokuty vo výške 0,15 % denne zo sumy 34.521,67 Eur od 16.01.2007 do zaplatenia) zastavil, keď mal s poukazom na ust. § 1, § 10 ods. 1, 3 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „zákon o MPSaP“) za to, že zmluva o pôžičke zo dňa 07.06.2006 bola medzi navrhovateľom a odporcom uzavretá na území Slovenskej republiky, a preto sa na daný právny vzťah vzťahuje právny poriadok Slovenskej republiky. S poukazom na ust. § 105 ods. 1 v spojení s § 86 O.s.p. konštatoval; keď odporca nenamietal miestnu príslušnosť Okresného súdu Bratislava IV riadne a včas pri prvom úkone, ktorý mu ako účastníkovi patrí; že je daná jeho miestna príslušnosť na prejednanie veci, keď odporca je občanom Slovenskej republiky, nemá všeobecný súd v tejto republike a naposledy tu mal bydlisko na adrese R. XX, H., čím sú splnené podmienky pre založenie miestnej príslušnosti, a to začatím konania vo veci samej. Vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ uzavrel dňa 07.06.2006 s odporcom „Dohodu o pôžičke“, na základe ktorej navrhovateľ požičal odporcovi sumu 34.521,67 Eur (1.040.000,- Sk) s tým, že odporca sa zaviazal túto pôžičku vrátiť navrhovateľovi do 07.07.2006 a v prípade jej nevrátenia do 07.07.2006 zaplatiť mu penále vo výške 0,15 % denne z nesplatenej dlžnej sumy, ktorú požičanú sumu odporca v lehote splatnosti a ani doposiaľ nevrátil. Takto zistený skutkový stav posúdil po právnej stránke podľa ust. § 657, § 544 a § 545a Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že navrhovateľ si dôvodne uplatňuje od odporcu nárok na zaplatenie nielen istiny v sume 34.521,67 Eur (1.040.000,- Sk); keď odporca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne jeho tvrdení, ktorými odôvodňoval svoju obranu; ale aj zmluvnej pokuty vo výške 9.890,46 Eur (297.960,- Sk), ktorú posúdil ako primeranú vzhľadom na výšku navrhovateľom uplatňovanej istiny ako aj ním vymedzené obdobie 08.07.2006 -15.01.2007, za ktoré si zmluvnú pokutu uplatňuje (1.560,- Sk denne x 191 dní, t.j. spolu 297.960,- Sk). O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.; keď začiatok omeškania stanovil na deň 08.07.2006, čo je deň nasledujúci po 30-dňovej lehote splatnosti pôžičky, poskytnutej dňa 07.06.2006 a splatnej dňa 07.07.2006; a navrhovateľovi priznal úrok z omeškania vo výške 8 % ročne z istiny 34.521,67 Eur od 08.07.2006 do zaplatenia, keď prvý deň
omeškania odporcu predstavovala výška úrokov dvojnásobok diskontnej sadzby určenej NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom táto bola ku dňu 08.07.2006 vo výške 4%. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 6.069,90 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 6.400,32 Eur.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alternatívne jeho zmeny tak, aby bol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnutý. Namietal, že mu bola postupom súdu prvého stupňa odňatá možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 1 písm. d/ O.s.p.), doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods. 1 písm. e/ O.s.p.) a v neposlednom rade rozhodnutie súdu prvého stupňa spočíva i na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Vytýkal súdu prvého stupňa, že sa nesprávne a nedostatočne vyporiadal s jeho námietkou nedostatku miestnej príslušnosti, ktorú vzniesol pri svojom prvom úkone ktorý mu patril, a to v písomnom vyjadrení zo dňa 28.03.2011 - keď jeho trvalý pobyt sa nachádza vo Š.Č. a jeho posledný pobyt v Slovenskej republike bol v obvode Okresného súdu Bratislava I. Namietal, že mu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa nebol doručený do vlastných rúk na adresu jeho trvalého pobytu vo Š., kde sa trvale zdržiava a tento mu bol odovzdaný jeho synom, ktorý rozsudok prevzal a podpísal doručenku. Ďalej uviedol, že ho súd prvého stupňa riadne nepredvolal na pojednávanie dňa 24.05.2013, na ktorom pojednávaní rozhodol v jeho neprítomnosti, čím mu neumožnil brániť sa proti návrhu navrhovateľa na ústnom pojednávaní a navrhnúť, resp. predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Namietal, že s navrhovateľom nerokoval ohľadne podmienok a náležitostí zmluvy o pôžičke, v prítomnosti navrhovateľa žiadnu zmluvu nepodpísal a od neho si neprevzal žiadnu finančnú čiastku, v dôsledku čoho nemohlo a ani nedošlo k uzavretiu predmetnej zmluvy o pôžičke s navrhovateľom, keď navyše jedinou osobou, s ktorou jednal ohľadne poskytnutia pôžičky, je p. I. Š., od ktorého prevzal, za prítomnosti svedka, požičanú finančnú čiastku a túto mu aj so ziskom vrátil, a preto namietal i dôveryhodnosť svedeckej výpovede p. I. Š.. Dôvodil, že nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa spočíva v tom, že súd posudzoval nárok navrhovateľa na zmluvnú pokutu podľa ust. § 545a Občianskeho zákonníka, ktorý však nebol účinný v čase, kedy mala byť uzavretá predmetná zmluva o pôžičke, keď tento mal posudzovať primeranosť a platnosť dojednania o zmluvnej pokute podľa ust. § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka, a teda predmetné dojednanie o penále - zmluvnej pokute vo výške 0,15% denne, t.j. 54,75% ročne mal posúdiť ako absolútne neplatné z dôvodu jeho rozporu s dobrými mravmi a so zákonom. Záverom si uplatnil trovy konania.
Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu nevyjadril.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach a v dôvodoch podaného odvolania, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.), a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa nie je vecne správny z dôvodu inej vady konania pred súdom prvého stupňa.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Inou vadou konania v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 221 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia, ale jej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup v občianskom súdnom konaní. Iná vada konania je relevantná, ak mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia. Na takúto vadu konania pred súdom prvého stupňa odvolací súd prihliada, aj keď nebola výslovne v odvolaní namietaná (§ 212 ods. 3 O.s.p.).
Odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožnil účastníkovi konania realizáciu jeho procesných práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok a v dôsledku takéhoto nesprávneho postupu súdu bol účastník vylúčený z ich realizácie v konaní; k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen faktickou činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Ide najmä o prípady, keď súd znemožnil účastníkovi vykonať v priebehu konania práva priznané mu Občianskym súdnom poriadkom, a to najmä právo zúčastniť sa pojednávania, právo predniesť, či doplniť svoje návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo so súhlasom súdu dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom, svedkom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci; ide aj o prípady, keď účastníkovi bola odňatá reálna a efektívna možnosť konať pred súdom, spočívajúca v jeho práve skutkovo a právne argumentovať prejednávanú vec. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že súdy musia poskytovať v občianskom súdom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola účinne zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov všetkých účastníkov konania.
Nesprávne obsadenie súdu sa môže týkať kvalitatívnej alebo kvantitatívnej stránky, pričom z hľadiska kvalitatívnej stránky ide o nesprávne obsadenie súdu, ak nekoná zákonný sudca, resp. zákonní sudcovia. Základné právo na zákonného sudcu treba pokladať za celkom neopomenuteľnú podmienku výkonu súdnej moci, keďže na jednej strane dotvára a upevňuje sudcovskú nezávislosť a na strane druhej predstavuje pre účastníka konania záruku, že na rozhodnutie jeho veci sú povolané súdy a sudcovia podľa vopred ustanovených zásad tak, aby bola zachovaná zásada pevného a náhodného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený - pre rôzne dôvody a rozličné účely - výber súdov a sudcov „ad hoc“ (I. ÚS 239/04).
Prvoradou podmienkou správneho ustálenia osoby zákonného sudcu je taktiež správne ustálenie vecnej, resp. miestnej príslušnosti konajúceho súdu. Iba taký sudca určený podľa rozvrhu práce, ktorý je sudcom vecne a miestne príslušného súdu ustanoveného zákonom, je zákonným sudcom v zmysle čl. 48 ods. 1 Ústavy, resp. nezávislým a nestranným sudcom podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru (II. ÚS 283/09).
Podľa § 105 ods. 1 O.s.p., súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa § 88. Ak však navrhovateľ vystupuje v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ alebo ak miestnu príslušnosť namieta odporca, súd skúma miestnu príslušnosť aj podľa § 84 až 87. Súd skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať o veci samej. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí.
Z uvedených ustanovení vyplýva, že pokiaľ už súd začal konať vo veci samej, môže svoju miestnu príslušnosť skúmať len na námietku účastníka, a to iba vtedy, ak ju účastník uplatnil pri prvom úkone, ktorý mu patril.
V preskúmavanom prípade za začatie konania vo veci samej treba považovať vydanie platobného rozkazu, ktorý však nebolo možné odporcovi doručiť do vlastných rúk na adresu označenú navrhovateľom v návrhu na začatie konania. Prvým úkonom účastníka v zmysle § 105 ods. 1 O.s.p. je vo všeobecnosti ten úkon, ktorým účastník po prvý raz mal možnosť v konaní procesným spôsobom reagovať. Vo vzťahu k odporcovi je obvykle prvý úkon, ktorý v konaní urobí, buď podanie odporu proti vydanému platobnému rozkazu, alebo vyjadrenie k návrhu na základe výzvy súdu alebo uznesenia súdu podľa § 114 O.s.p., alebo jeho výpoveď urobená na prvom pojednávaní.
Z princípu koncentrácie uplatneného v Občianskom súdnom konaní vyplýva, že určité úkony účastníkov konania zákon môže koncentrovať do určitej fázy konania. Pokiaľ odporca po začatí konania vo veci samej miestne nepríslušným súdom nenamietol túto skutočnosť (nedostatok miestnej príslušnosti) pri svojom prvom úkone, ktorý mu patril, došlo k odstráneniu nedostatku tejto podmienky konania (miestnej príslušnosti).
Ak súd zistí; za splnenia podmienok podľa § 105 ods. 1 O.s.p., že nie je miestne príslušný, t. j. nie je daná jeho výlučná miestna príslušnosť podľa § 88, alebo navrhovateľ vystupuje opätovne pred súdom, na ktorý bol podaný návrh, a tento súd nie je súdom miestne príslušným podľa zásad § 84 až § 87 alebo ak účastník konania vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti pri prvom úkone, ktorý mu patrí, postúpi
vec bez rozhodnutia miestne príslušnému súdu, resp. ju predloží Najvyššiemu súdu podľa § 11 ods. 3 za účelom rozhodnutia o založení miestnej príslušnosti. Súd nevydáva o tomto postúpení rozhodnutie, ale len upovedomí účastníkov konania o postúpení veci miestne príslušnému súdu.
V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že platné procesné právo výslovne upravuje len postup pri zistení nepríslušnosti (bez ohľadu na to, či k nemu prišiel súd sám alebo na základe námietky účastníka) a toto by mohlo zvádzať k tomu, že námietku nepríslušnosti podľa názoru súdu nedôvodnú by bolo možné ignorovať; potreba rozhodnutia nevyhovujúceho námietke tu však vyplýva zo zásady samotného procesného práva, podľa ktorej každé podanie treba vecne vybaviť. Okrem toho však zmyslom príslušnej časti zákonnej úpravy je podľa možnosti čo najskoršie vyriešenie otázky podmienok konania (vrátane príslušnosti, a to i tej miestnej) a hoci práve miestna príslušnosť je považovaná za jednu z podmienok konania, nedostatok ktorých je odstrániteľný (uskutočnením konania i nepríslušným súdom, či presnejšie už začatím konania vo veci samej v spojení s nevyužitím možnosti namietania príslušnosti na to oprávneným účastníkom pri jeho prvom úkone), je potrebné trvať na tom, aby účastníkovi namietajúcemu nedostatok miestnej príslušnosti; podľa súdu ale nedôvodne; boli poskytnuté i dôvody na podporu odlišného názoru súdu, t.j. ak je vznesená námietka miestnej nepríslušnosti niektorým účastníkom konania a súd je toho názoru, že je miestne príslušný, rozhodne o tejto námietke uznesením tak, že námietku miestnej nepríslušnosti zamietne, pričom proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 86 ods. 1 O.s.p., ak odporca, ktorý je občanom Slovenskej republiky, nemá všeobecný súd v tejto republike, je príslušný súd, v obvode ktorého mal tu posledné bydlisko.
Pre založenie miestnej príslušnosti podľa citovaného ustanovenia musia byť súčasne splnené tri podmienky, t.j. odporca je v čase podania návrhu na začatie konania na súd občanom SR, odporca nemá žiaden všeobecný súd na území SR a odporca mal niekedy na území SR bydlisko. Ak sú súčasne splnené všetky tri podmienky a je daná i právomoc súdov SR, bude miestne príslušným súd, v obvode ktorého mal odporca naposledy bydlisko na území SR.
V danej veci, pri posudzovaní námietky miestnej nepríslušnosti vznesenej odporcom, vychádzal súd prvého stupňa z toho, že tento nenamietol miestnu nepríslušnosť súdu prvého stupňa riadne a včas pri prvom úkone ktorý mu patril, a preto odvolaciemu súdu nie je zrejmé, prečo potom za tohto stavu vôbec skúmal súd prvého stupňa podmienky pre založenie miestnej príslušnosti podľa § 86 ods. 1 O.s.p.; keď po začatí konania vo veci samej skúma súd miestnu príslušnosť podľa § 84 až 87 iba na námietku účastníka, a to iba vtedy, ak ju účastník uplatnil pri prvom úkone, ktorý mu patril; a v tejto súvislosti je potrebné považovať za absolútne zmätočný záver súdu prvého stupňa, že je daná jeho miestna príslušnosť na prejednanie veci; keď odporca je občanom Slovenskej republiky, nemá všeobecný súd v tejto republike a naposledy tu mal bydlisko na adrese R. XX, H., čím sú splnené všetky tri podmienky pre založenie miestnej príslušnosti; ktorú si založil začatím konania vo veci samej, nakoľko ani odvolaciemu súdu nie je zrejmé, čo vôbec viedlo prvostupňový súd k takémuto záveru, keď navyše posledné bydlisko odporcu na území SR bolo na adrese R. XX, H., čo je v obvode Okresného súdu Bratislava I a nie v obvode Okresného súdu Bratislava IV.
Odvolací súd má; na rozdiel od súdu prvého stupňa; za to, že odporca namietal nedostatok miestnej príslušnosti súdu prvého stupňa pri svojom prvom úkone ktorý mu patril; keď odpor proti vydanému platobnému rozkazu nemohol podať z dôvodu, že mu nebol doručený do vlastných rúk (na adresu označenú navrhovateľom v návrhu na začatie konania) a taktiež uznesenie podľa § 114 ods. 3 O.s.p. vrátane poučenia podľa § 120 ods. 4 O.s.p. mu nebolo doručené do vlastných rúk (náhradné doručenie je vylúčené); keď prvým úkonom odporcu, ktorý mu patril, bolo jeho písomné vyjadrenie zo dňa 28.03.2011, a preto nesprávne konštatoval súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 86 ods. 1 O.s.p. odstránenie nedostatku miestnej príslušnosti začatím konania vo veci samej.
Pokiaľ za tohto stavu súd prvého stupňa; keď odporca namietol nedostatok miestnej príslušnosti pri svojom prvom úkone, ktorý mu patril; rozhodol na pojednávaní dňa 24.05.2013 bez toho, aby riadne postupoval za podmienok podľa § 105 ods. 1 a 2 O.s.p.; t.j. skúmal miestnu príslušnosť podľa § 84 až 87 O.s.p. a v prípade zistenia, že nie je príslušný, postúpil vec príslušnému súdu, resp. v prípade zistenia, že je miestne príslušný, nerozhodol o námietke odporcu o nedostatku miestnej príslušnosti; na tomto pojednávaní po vykonaní dokazovania vyhlásil aj rozsudok, zaťažil svoje konanie vadou, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, keď uvedeným postupom, kedy rozhodol „nesprávne obsadený súd“, odňal odporcovi jeho právo na zákonného sudcu.
Pri kolízii medzi právom navrhovateľa na účinnú a rýchlu ochranu práv a právom odporcu na zákonného sudcu je povinnosťou všeobecných súdov postupovať tak, aby sa poskytla ochrana obom týmto právam, je totiž neakceptovateľné, aby právo navrhovateľa na účinnú a rýchlu ochranu práv bolo uprednostnené do tej miery, že tým dôjde k úplnému popretiu práva odporcu na zákonného sudcu.
Procesný postup, v ktorom o veci účastníka konania nerozhodol zákonný sudca, resp. súd zriadený v súlade so zákonom, je nezlučiteľný s garanciami vyplývajúcimi z čl. 48 ods. 1 ústavy a rozhodnutie vydané v takomto konaní preto nemôže byť ústavne akceptovateľné (III. ÚS 116/06).
Nedodržaním ustanoveného postupu v občianskom súdnom konaní bolo tak porušené i právo odporcu ako účastníka na spravodlivý proces zaručený mu Ústavou Slovenskej republiky v Čl. 1 ods. 1, v Čl. 2 ods. 2, v Čl. 46 ods. 1 a v Čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Nad rámec uvedeného možno konštatovať, že i námietka odporcu o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvého stupňa sa javí byť dôvodná, keď nie je možné stotožniť sa s argumentáciou súdu prvého stupňa ohľadom navrhovateľom uplatňovanej zmluvnej pokuty vo výške 9.890,46 Eur (297.960,- Sk), ktorú s poukazom na ust. § 545a Občianskeho zákonníka posúdil ako primeranú vzhľadom na výšku navrhovateľom uplatňovanej istiny 34.521,67 Eur ako aj ním vymedzené obdobie 08.07.2006-15.01.2007, za ktoré si zmluvnú pokutu uplatňuje (1.560,- Sk denne x 191 dní, t.j. spolu 297.960,- Sk). Odporca dôvodne namieta, že ust. § 545a Občianskeho zákonníka v čase uzavretia predmetnej „Dohody o pôžičke“ dňa 07.06.2006, súčasťou ktorej je aj dojednanie o zmluvnej pokute
- „penále“, nebolo účinné; keď toto ustanovenie nadobudlo účinnosť až dňa 01.01.2008; a preto dojednania o zmluvnej pokute bolo potrebné posudzovať podľa ust. § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka ako absolútne neplatné pre rozpor s dobrými mravmi a so zákonom.
Vzhľadom na túto inú vadu konania, ktorá zakladá vecnú nesprávnosť rozhodnutia a postup, ktorým dochádza k odňatiu práva účastníka na zákonného sudcu, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil (§ 221 ods. 1 písm. f/, písm. h/ O.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), keď odvolací súd by rozhodnutím vo veci, za daného stavu veci, nahrádzal prvostupňové rozhodnutie, čím by bolo účastníkom odopreté právo namietať správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde, a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu, ku ktorým by dospel po doplnení dokazovania posúdením skutkových zistení z hľadiska ich rozhodujúcich skutočností, ktoré považoval za významné, ktorými sa však súd prvého stupňa dostatočne nezaoberal, resp. opomenul zaoberať. Posúdenie podstaty veci v rámci dvojinštančného súdneho konania je však súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces.
V ďalšom konaní bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa odstrániť vyššie uvedené nedostatky, a následne vec opätovne prejednať, t.j. vykonať dokazovanie vo veci samej za účelom riadneho zistenia skutkového stavu veci, tak, aby bola účastníkom umožnená realizácia ich procesných práv, a teda opätovne posúdiť dôvodnosť návrhu navrhovateľa a svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p..
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci podľa § 224 ods. 3 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.