Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/57/2024

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členov senátu JUDr. Silvie Walterovej a Mgr. Zity Leimbergerovej v právnej veci žalobkyne: V. S. Y. R. P. N. Y. M. Á. , N. F. XX.X.XXXX, C. A., B.Á. Č.. XXXX/XX, proti žalovanej: J.. F. S. Y. R. P. N. Y. M. Á. , T.. Č., N. F. XX.X.XXXX, C. A. A., W. Č.. XXX/XX, zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r. o., IČO: 36 856 592, Bratislava, Šumavská č. 3, za ktorú konajú JUDr. Gabriel Almáši a JUDr. Katarína Almášiová, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 10. mája 2024, č. k. -9, takto

rozhodol:

I. Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 10. mája 2024, č. k. -9, p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.1. Uznesením zo dňa 10.5.2024, č. k. -9, súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia (výrok I.) a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.). Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami , , , , , , , , , (ďalej len „“). V odôvodnení uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 25.4.2024 sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by jej súd umožnil vstup do bytu na W. Podaný návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že dedičské konanie po jej otcovi Ing. K. S., CSc. (zomrel dňa X.XX.XXXX) nie je ani po 4 rokoch ukončené a žalobkyni spolu s jej bratom je odopieraný vstup do bytu, pričom nemajú od neho ani kľúče. Žalobkyňa ďalej uviedla, že dňa 20.3.2024 sa rozhodla navštíviť otcovu exmanželku (žalovanú), a to z viacerých dôvodov (nemožnosť užívania bytu, sťažnosti od susedov na neprístojné správanie žalovanej, sťažnosti od správcu bytovky, či drzé a arogantné správanie žalovanej). Žalobkyňa uviedla, že žalovaná nemá na zvončekoch svoje meno a dnu ju pustila suseda, s ktorou sa pozná od detstva. Žalovaná ju nechcela pustiť do bytu a chcela zabuchnúť dvere, pričom jej vrazila do prsta a odsotila ju. Žalobkyňa privolala políciu a prerozprávala im, čo sa stalo. Následne žalobkyňa išla na obvodné oddelenie Bratislava III na M. ulici, kde spísala zápisnicu. V ďalšej časti podaného návrhu žalobkyňa opísala, že v byte na W. ulici vyrastala od malička, a že otec spravil obrovskú chybu, keď si po rozvode zobral žalovanú, ktorá bola o 22 rokov mladšia. Podľa žalobkyne bola stále na PN-ke, nepracovala, nevedela sa zamestnať, lebo je veľmi konfliktná, arogantná a manipulatívna osoba. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že ju susedia viackrát upozornili, že do bytu si vodí chlapov a ruší nočný kľud. Upozornila, že neplatí nájomné a opakovane bola riešená na bytovej schôdzi. Taktiež poukázala na otcov hrob, ktorý je zarastený burinou na sviatok všetkých svätých a častokrát aj inokedy. Podľa žalobkyne žalovaná sľúbila, že na otcov hrob spraví kamenný pomník, ale do dnešného dňa tak neurobila, pričom ako dôkaz priložila fotky otcovho hrobu. Žalovaná často vytvárala zámienky na hádky a zámerne otca provokovala, aby sa rozčúlil. Podľa žalobkyne je vina žalovanej, že mu svojím správaním spôsobila infarkt.

1.2. Z úradného záznamu obvodného oddelenia policajného zboru Bratislava Nové Mesto - východ zo dňa 20.3.2024 súd prvej inštancie zistil, že na základe oznámenia žalovanej F. S., nar. XX.X.XXXX prišla na adresu W. XX, Bratislava policajná hliadka, nakoľko tam mala mať konflikt so žalobkyňou, s ktorou majú dlhé roky nevyriešený spor o byt po jej zosnulom manželovi. Na mieste oznamovateľka (žalovaná) uviedla, že žalobkyňa sa chcela dostať do jej bytu, ktorý jej patrí po zosnulom manželovi. Po vyťažení žalobkyne bolo zistené, že vec je podaná na súde a doposiaľ ešte nebolo vydané rozhodnutie, nakoľko majú tieto dve strany medzi sebou spor o predmetný byt, ktorého je zatiaľ vlastníčkou F. S. (žalovaná), ale žalobkyňa má právo na podiel o veľkosti 1/3 rovnako ako jej brat, pričom dnešného dňa za ňou žalobkyňa išla, aby sa medzi sebou dohodli ohľadne vyplatenia bytu. Ku fyzickému napadnutiu sa ani jedna zo strán nepriznali, pričom obe uviedli, že mali medzi sebou slovný konflikt. Oznamovateľka (žalovaná) tvrdila, že má opuchnutý malíček, ale viac k tomu nechcela uviesť. Žalobkyňa trvala na tom, že chce túto vec riešiť na polícii a chce podať oznámenie. 1.3.1. Súd prvej inštancie v odôvodnení konštatoval, že inštitút neodkladného opatrenia je potrebné považovať za opatrenie, ktoré možno nariadiť v prípade, ak je bezodkladne potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia. Musí sa teda jednať o taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezprostredne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Existenciu vyššie uvedených skutočností je povinný osvedčiť navrhovateľ, teda v danom prípade žalobkyňa. 1.3.2. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení uviedol, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné považovať za osvedčený v prípade, ak navrhovateľ neodkladného opatrenia preukáže, že v prípade, ak nedôjde k bezodkladnej úprave pomerov medzi stranami, bude tým na jeho právach a oprávnených záujmoch spôsobená ujma, prípadne, že k takejto ujme konaním protistrany už dochádza. Dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním rozhodujúcich skutočností pre nariadenie neodkladného opatrenia, teda aj s preukázaním práv alebo oprávnených záujmov, ktorým sa má poskytnúť ochrana, je teda na strane navrhovateľa. 1.3.3. Vychádzajúc z návrhu žalobkyne a ňou predložených listinných dôkazov dospel súd prvej inštancie k záveru, že jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery medzi procesnými stranami skúmal súd prvej inštancie splnenie predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia, vrátane osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a dospel k záveru, že žalobkyňa potrebu nariadenia neodkladného opatrenia dostatočne hodnoverne neosvedčila. Konštatoval, že byt, ktorý je predmetom podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa nijako bližšie nešpecifikovala, pričom len uviedla, že ide o byt na W. ulici č. XX. V podaní len tvrdila, že ako dedička po svojom otcovi Ing. K. S., CSc. má právo na informácie, v akom stave sa byt nachádza, avšak k podanému návrhu nepriložila žiadne listinné dôkazy, z ktorých by vyplývalo, ktorý konkrétny byt má byť predmetom rozhodovania súdu, kto má byť vlastníkom tohto bytu a akým titulom sa žalobkyňa domáha vstupu do bytu. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán. 1.3.4. Súd prvej inštancie konštatoval, že z povahy veci vyplýva, že zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie povinností uznesením súdu, a to vo vzťahu k slobodným a autonómnym právam druhej sporovej strany. V rámci osobitných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí preto navrhovateľ opísať skutočnosti, hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia. Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. 1.3.5. Súd prvej inštancie dôvodil, že ďalšou zo základných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je aj opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ je nutné interpretovať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila nenapraviteľná alebo len ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane sporu a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav, pričom musí prihliadať nielen na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ale na druhej strane tiež musí prihliadnuť na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať. Účelom neodkladných opatrení nie je riešenie faktických

pomerov medzi stranami sporu, ani riešenie ich vzájomných nezhôd či sporov, na riešenie ktorých slúži výlučne žaloba vo veci samej. Účelom neodkladného opatrenia je dočasná úprava právnych pomerov strán sporu, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu za súčasnej hrozby nenapraviteľnej alebo iba ťažko napraviteľnej ujmy. 1.3.6. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa v podanom návrhu odôvodnila svoju vôľu vstúpiť do bytu na W. ul. č. XX v Bratislave z dôvodu, že má podľa nej právo informovať sa, v akom stave je byt. Takto uvedený dôvod však nemožno považovať za taký, ktorý by odôvodňoval potrebu neodkladnej úpravy pomerov, obzvlášť, ak žalobkyňa uvádza, že jej otec, ktorý mal byť vlastníkom bytu, zomrel ešte dňa X.XX.XXXX, teda pred viac ako 4 rokmi. Ak od smrti Ing. K. S., CSc. naďalej prebieha dedičské konanie, ktoré doposiaľ nie je skončené, a ak by aj mal byť predmetom dedičského konania v tomto návrhu presnejšie neoznačený byt nachádzajúci sa na W. ul. č. XX, nemožno považovať za potrebu bezodkladnej úpravy pomerov zo strany súdu sprístupniť byt po viac ako 4 rokoch od smrti poručiteľa, pri ktorom ani žalobkyňa neosvedčila, že by mal skutočne patriť do dedičstva po zosnulom K. S., neosvedčila svoju spôsobilosť dediť po zosnulom poručiteľovi a neuviedla ani žiadne skutočnosti, ktoré by žalobkyňu mali, za súčasného právneho a skutkového stavu (keď dedičské konanie podľa jej vlastných slov nie je právoplatne skončené), oprávňovať na vstup do bytu, ku ktorému nepreukázala žiadne užívacie ani iné právo. 1.3.7. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že žalobkyňou tvrdené skutočnosti v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nekorešpondujú s úradným záznamom zo dňa 20.3.2024, ktorý predložila ako dôkaz. Žalobkyňa v podanom návrhu opakovane tvrdila, že potom, čo jej nebol žalovanou umožnený vstup do bytu, zavolala linku 158, aby mala o tejto skutočnosti dôkaz. Z predloženého úradného záznamu však vyplýva, že práve žalovaná (oznamovateľka F. S.) žiadala hliadku polície, nakoľko malo dôjsť ku konfliktu so žalobkyňou, ktorá sa snažila dostať do jej bytu. Podľa súdu prvej inštancie uvedené nezrovnalosti len umocňujú celkovú nedôvodnosť podaného návrhu. Zo skutočností uvedených v podanom návrhu možno vyvodiť zlé vzájomné vzťahy medzi žalobkyňou a žalovanou, pričom súd dal žalobkyni do pozornosti, že účelom neodkladných opatrení nie je riešenie vzájomných nezhôd či osobných animozít sporových strán. 1.3.8. Súd prvej inštancie ustálil, že žalobkyňa dostatočne neopísala skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a zároveň nijakým spôsobom nepreukázala potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi procesnými stranami, tak ako to má na mysli ustanovenie , nepredložila žiadne relevantné listiny ako dôkazné prostriedky, a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 1.3.9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa s odôvodnením, že žalovaná mala v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia plný úspech, keď súd návrh žalobkyne zamietol, preto by mala mať proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania. Keďže však žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, v celom jeho rozsahu, podala odvolanie žalobkyňa dôvodiac tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázala na to, že v návrhu uviedla číslo dedičského spisu , ktorý spis má súd k dispozícii, v spise sú uvedené všetky náležitosti, ako aj číslo bytu na W. č. XX. Jedná sa o byt č. X, 2. poschodie. Podľa odvolateľky by mal súd pracovať efektívne a nežiadať duplicitnú informáciu, ktorú má uvedenú v spise. Ide o byt po jej starých rodičoch, v ktorom vyrastala odmalička, vlastníkom bol jej otec Ing. K. S., žalovaná prišla do bytu s jedným kufrom. Odvolateľka uviedla, že ona zavolala hliadku polície, aby zadokumentovali, že jej ako dedičke po nebohom otcovi nebol umožnený vstup do bytu na W. ul. XX. Žalovaná zavolala políciu ako revanš a pomstu, nepáči sa jej, že pravda o jej správaní vyšla najavo. Podvádzala otca počas manželstva a v súčasnosti vodí do bytu cudzích chlapov. Má vinu na rozvode rodičov aj na tom, že spôsobila otcovi žalobkyne infarkt. Žalobkyňa uviedla, že nežiadala, aby súd riešil jej spor so žalovanou, žiadala, aby vydal neodkladné opatrenie. Keďže súd nekoná od novembra 2020, žalobkyňa nevie, kedy sa tak udeje, potrebuje riešiť uvedenú situáciu, preto podala návrh na vydanie neodkladného opatrenia. Požiadala, aby súd rešpektoval jej a bratove ústavné dedičské právo. Aktuálne je im odopierané užívať predmetný byt ako aj informácie, čo sa v predmetnom byte deje a ako sa s ním nakladá. Kým sa neukončí dedičské konanie, potrebuje vec riešiť dočasnou formou, neodkladným opatrením. Podľa žalobkyne postavenie so žalovanou je rovnocenné, preto treba bezodkladne upraviť aktuálne pomery, keďže byt užíva iba exmanželka, žalovaná, pričom nie je výlučná vlastníčka. Podľa žalobkyne dostatočne opísala všetky podstatné okolnosti a argumenty. Odvolaciemu

súdu navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a vyhovieť jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

3.1. Odvolací súd postupom podľa doručil žalovanej návrh na vydanie neodkladného opatrenia, uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj odvolanie žalobkyne proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s tým, že má možnosť sa k zaslanému vyjadriť. 3.2. Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že sa stotožňuje s napadnutým uznesením a v zhode so súdom prvej inštancie tiež konštatuje, že návrh žalobkyne je neosvedčený, pričom žalobkyňa žiadnym spôsobom neuviedla, aké skutočnosti by ju mali oprávňovať na vstup do predmetného bytu, ku ktorému nepreukázala žiadne užívacie ani iné právo. Podľa žalovanej primárnym cieľom podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je len snaha žalobkyne ventilovať si týmto spôsobom svoju nenávisť voči nej, čomu nasvedčuje celý rad nepravdivých, znevažujúcich tvrdení, ktoré navyše nie sú ani relevantné z hľadiska posudzovania dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia. Žalovaná nepovažovala za potrebné vyjadrovať sa k svojmu súkromnému životu, preto len v stručnosti uviedla, že vedie riadny život, žiadnym spôsobom neporušuje práva svojich susedov, neruší nočný kľud a nedopúšťa sa žiadneho neprístojného správania, plní si svoje povinnosti v súvislosti s vlastníctvom bytu. Obvinenie zo strany žalobkyne, že má mať žalovaná na svedomí smrť svojho manžela a zároveň otca žalobkyne považuje žalovaná za poburujúce a neakceptovateľné, pričom žalobkyňa by mala dôsledne vážiť slová. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je podľa žalovanej nedôvodný aj preto, že úplne absentuje požiadavka bezodkladnosti, keď žalobkyňa sa zrazu po niekoľkých rokoch svojvoľne rozhodla vstúpiť do bytu žalovanej, pričom v minulosti sa vstupu vôbec nedomáhala. Žalovaná uviedla, že Mestským súdom Bratislava IV bolo dňa 9.4.2024 nariadené neodkladné opatrenie sp. zn. , ktoré súd nariadil na jej návrh proti žalobkyni. Neodkladným opatrením súd uložil žalovanej (v tomto konaní žalobkyni; pozn. odv. súdu) povinnosť nevstupovať do nehnuteľnosti bytu č. X na 2. poschodí a bytu č. X na 3. poschodí na ulici W. č. XX v Bratislave, bytového domu so súpisným číslom XXX, zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres Bratislava III, obec Bratislava-N. V., k. ú. N. V. a zároveň súd zakázal žalovanej (v tomto konaní žalobkyni) priblížiť sa k žalobkyni (v tomto konaní žalovanej) nar. XX.X.XXXX na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v občianskom, trestnom či správnom konaní v rozsahu nevyhnutnom pre jej riadnu účasť na týchto úkonoch. Žalovaná poukázala na to, že nariadené neodkladné opatrenie vylučuje nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého sa domáha žalobkyňa. Žalovaná sa domáhala neodkladného opatrenia z dôvodu, že ju žalobkyňa dňa 20.3.2024 fyzicky napadla a spôsobila jej ublíženie na zdraví. Žalovaná vo vyjadrení popísala incident, ku ktorému došlo medzi žalobkyňou a ňou dňa 20.3.2024 v čase okolo 17:50 hod., žalobkyňa žalovanú fyzicky napadla, spôsobila jej zranenie na ľavej ruke a zlomený malíček na ľavej ruke. Zároveň na ňu slovne útočila, aby jej vyplatila pozostalosť dedičského podielu, že chce peniaze a keď ju žalovaná nevyplatí, tak ju žalobkyňa zabije a že jej žalovaná bráni v užívaní bytu. Žalovaná uviedla, že je evidovaná ako bezpodielová spoluvlastníčka (spolu s poručiteľom - manželom žalovanej a otcom žalobkyne) dvoch bytov na ul. W. v Bratislave: byt č. X na 2. poschodí a byt č. X na 3. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX, zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres Bratislava III, obec Bratislava-N. V., k. ú. N. V.. Dedičské konanie stále prebieha a toho času je na Krajskom súde v Bratislave. Žalovaná uviedla, že v súčasnosti jej nevznikla žiadna povinnosť vyplácať žalobkyňu, ani jej prenechať užívanie žiadneho bytu. V prípade potvrdenia napadnutého rozhodnutia súdu v dedičskom konaní žalovanej žiadna takáto povinnosť ani nevznikne. Žalovaná v prílohe predložila aj rozhodnutie súdu v dedičskom konaní. Priložila k vyjadreniu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia aj s prílohami, zároveň aj neodkladné opatrenie s doložkou vykonateľnosti. Žalovaná navrhla, aby skutkové tvrdenia obsiahnuté v jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poňal súd za súčasť jej vyjadrenia v tomto konaní, obdobne, aby súd prihliadal aj na obsah jej trestného oznámenia.

4. Odvolací súd preskúmal vec podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté uznesenie je vecne správne, preto ho potvrdil ( ).

5. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

10. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

11. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ).

12. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí žalobca náležitým spôsobom osvedčiť. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.

13. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak jeho navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Pri neodkladných opatreniach, ktoré majú zabezpečovací a preventívny charakter, je súd primárne povinný vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa má predísť, nelegitímnym spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa v rámci konania vo veci samej. Požadované obmedzenie musí byť primerané a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať dotknutú osobu, resp. poskytovať navrhovateľovi neadekvátnu výhodu.

14. V posudzovanej veci sa žalobkyňa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by jej súd umožnil vstup do bytu na W. ulici č. XX. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, podľa ktorých žalobkyňa nepreukázala splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď ani podľa názoru odvolacieho súdu neosvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a nepreukázala ani bezprostredne hroziacu ujmu a s ňou súvisiacu potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. Povinnosťou žalobkyne, vyplývajúcou z , bolo opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená ako aj opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Správne konštatoval súd prvej inštancie, že byt, ktorý je predmetom podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa nijako bližšie nešpecifikovala, neuviedla, ktorý konkrétny byt má byť predmetom rozhodovania súdu, kto má byť vlastníkom tohto bytu a akým titulom sa žalobkyňa domáha vstupu do bytu. Rovnako správne konštatoval súd prvej inštancie, že pokiaľ žalobkyňa svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že má právo informovať sa, v akom stave je byt, takto uvedený dôvod nemožno považovať za taký, ktorý by odôvodňoval potrebu neodkladnej úpravy pomerov (nepredstavuje bezprostredne hroziacu ujmu), s prihliadnutím aj na to, že otec žalobkyne, ktorý mal byť vlastníkom bytu, zomrel pred viac ako 4 rokmi. Pokiaľ žalobkyňa ako odvolateľka namietala, že v návrhu uviedla číslo dedičského spisu sp. zn. , ktorý spis má súd k dispozícii a v ktorom sú uvedené všetky náležitosti, ako aj číslo dotknutého bytu na W. č. XX a súd by nemal žiadať duplicitné informácie, odvolací súd opätovne uvádza, že je to práve žalobkyňa, ktorá má zákonnú povinnosť v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať všetky rozhodujúce skutočnosti, osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku ako aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov ( ). V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania, a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výlučne na tom, kto ho navrhuje s tým, že smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby navrhovateľ súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení toho, kto jeho nariadenie navrhuje, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Je potrebné poznamenať, že o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje súd prvej inštancie spravidla (z dôvodu krátkosti lehoty na rozhodnutie a tiež z dôvodu, aby nebol ohrozený budúci výkon neodkladného opatrenia) bez pojednávania a bez možnosti druhej strany vyjadriť sa k návrhu. Ide teda o rozhodovanie len na základe vyjadrení a prípadne listín predložených navrhovateľom. Keďže si žalobkyňa svoje zákonné povinnosti smerujúce k osvedčeniu nároku a preukázaniu bezprostredne hroziacej ujmy nesplnila, správne postupoval súd prvej inštancie, keď návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 15. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno opomenúť ani dôležitú skutočnosť, na ktorú poukázala vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaná a to, že Mestský súd Bratislava IV dňa 9.4.2024 nariadil, na návrh žalovanej neodkladné opatrenie sp. zn. , ktorým uložil žalovanej (v tomto konaní žalobkyni; pozn. odv. súdu) povinnosť nevstupovať do bytu č. X na 2. poschodí a bytu č. X na 3. poschodí na ulici W. č. XX v Bratislave a zároveň zakázal žalovanej (v tomto konaní žalobkyni) priblížiť sa k žalobkyni (v tomto konaní žalovanej) nar. 27.1.1970 na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v občianskom, trestnom či správnom konaní v rozsahu nevyhnutnom pre jej riadnu účasť na týchto úkonoch. Odvolací súd v tejto súvislosti riešil otázku, či v prejednávanej veci v súvislosti s bytom č. X na W. ul. XX v Bratislave, nejde o res iudicata ( ). Dospel k záveru, že správne postupoval súd prvej inštancie, keď návrh žalobkyne vecne prejednal. V prejednávanej veci ide aj o iné skutkové okolnosti, keď žalobkyňa si predmetným návrhom uplatňovala ochranu svojho spoluvlastníckeho práva k dotknutému bytu, keďže dedičské konanie, ako tvrdí, nebolo právoplatne ukončené. Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.5.2024 a vykonateľnosť dňa 9.4.2024, tak podľa názoru odvolacieho súdu netvorilo preukážku právoplatne rozhodnutej veci.

16. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a ktoré by spochybňovali vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. V odôvodnení rozhodnutia súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil správne rozobral v odôvodnení rozhodnutia.

17. Odvolanie žalobkyne nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu rozhodnutia.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil ( ) a to aj vo výroku o trovách konania, keďže žalovaná bola síce v konaní pred súdom prvej

inštancie procesne plne úspešná ( ), žiadne trovy jej v konaní nevznikli, preto súd prvej inštancie správne rozhodol, ak žalovanej nárok na náhradu trov konanie nepriznal.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa a ods. 1 Žalovaná ako úspešná strana v konaní má nárok na náhradu trov odvolacieho konania, preto odvolací súd rozhodol tak, že jej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).