Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_39C-42-2024.pdf
PDF · 81.06 KB
Case nature
Subarea
39C/42/2024
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV v Bratislave, v sporovej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, E., korešpondenčná adresa F. XX, E., proti žalovanej: G. C., H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, E., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.04.2024 sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by jej súd umožnil vstup do bytu na J. K. I. XX. Podaný návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že dedičské konanie po jej otcovi A. L. C., M. (zomrel dňa XX.XX.XXXX) nie je ani po 4 rokoch ukončené a žalobkyni spolu s jej bratom je odopieraný vstup do bytu, pričom nemajú od neho ani kľúče. Žalobkyňa ďalej uviedla, že dňa 20.03.2024 sa rozhodla navštíviť otcovu exmanželku (žalovanú), a to z viacerých dôvodov (nemožnosť užívania bytu, sťažnosti od susedov na neprístojné správanie žalovanej, sťažnosti od správcu bytovky, či drzé a arogantné správanie žalovanej). Žalobkyňa uviedla, že žalovaná nemá na zvončekoch svoje meno a dnu ju pustila suseda, s ktorou sa pozná od detstva. Žalovaná ju nechcela pustiť do bytu a chcela zabuchnúť dvere, pričom jej vrazila do prsta a odsotila ju. Žalobkyňa privolala políciu a prerozprávala im čo sa stalo. Následne žalobkyňa išla na obvodné oddelenie Bratislava III na Vajnorskej ulici, kde spísala zápisnicu. V ďalšej časti podaného návrhu žalobkyňa opísala, že v byte na J. K. vyrastala od malička, a že otec spravil obrovskú chybu, keď si po rozvode zobral žalovanú, ktorá bola o 22 rokov mladšia. Podľa žalobkyne bola stále na PN-ke, nepracovala, nevedela sa zamestnať, lebo je veľmi konfliktná, arogantná a manipulatívna osoba. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že ju susedia viackrát upozornili, že do bytu si vodí chlapov a ruší nočný kľud. Upozornila, že neplatí nájomné a opakovane bola riešená na bytovej schôdzi. Taktiež poukázala na otcov hrob, ktorý je zarastený burinou na sviatok všetkých svätých a častokrát aj inokedy. Podľa žalobkyne žalovaná sľúbila, že na otcov hrob spraví kamenný pomník, ale do dnešného dňa tak neurobila, pričom ako dôkaz priložila fotky otcovho hrobu. Žalovaná často vytvárala zámienky na hádky a zámerne otca provokovala, aby sa rozčúlil. Podľa žalobkyne je vina žalovanej, že mu svojím správaním spôsobila infarkt.
2. Súd sa oboznámil s podaným návrhom ako aj s listinnými dôkazmi, ktoré žalobkyňa predložila a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Z úradného záznamu obvodného oddelenia policajného zboru Bratislava Nové Mesto – východ zo dňa 20.03.2024 vyplýva, že na základe oznámenia žalovanej G. C., nar. XX.XX.XXXX prišla na adresu J. XX, E. policajná hliadka, nakoľko tam mala mať konflikt so žalobkyňou, s ktorou majú dlhé roky nevyriešený spor o byt po jej zosnulom manželovi. Na mieste oznamovateľka (žalovaná) uviedla, že žalobkyňa sa chcela dostať do jej bytu, ktorý jej patrí po zosnulom manželovi. Po vyťažení žalobkyne bolo zistené, že
vec jej podaná na súde a doposiaľ ešte nebolo vydané rozhodnutie, nakoľko majú tieto dve strany medzi sebou spor o predmetný byt, ktorého je zatiaľ vlastníčkou G. C. (žalovaná), ale žalobkyňa má právo na podiel o veľkosti 1/3 rovnako ako jej brat, pričom dnešného dňa za ňou žalobkyňa išla, aby sa medzi sebou dohodli ohľadne vyplatenia bytu. Ku fyzickému napadnutiu sa ani jedna zo strán nepriznali, pričom obe uviedli, že mali medzi sebou slovný konflikt. Oznamovateľka (žalovaná) tvrdila, že má opuchnutý malíček, ale viac k tomu nechcela uviesť. Žalobkyňa trvala na tom, že chce túto vec riešiť na polícii a chce podať oznámenie.
Žalobkyňa priložila 2 fotky hrobu poručiteľa A. L. C., M. N. D. O..
3. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:
Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 329 ods. 2 CSP, je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
4. V zmysle § 132 ods. 1 CSP bolo povinnosťou žalobkyne riadne označiť strany sporu. Hoci žalobkyňa v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyslovene neoznačila osobu žalovanej, z obsahu podaného návrhu je nepochybné, že návrh smeruje voči G. C., H. I., ktorej totožnosť mal súd overenú z jemu dostupných registrov. Podaným návrhom sa domáhala, aby jej žalovaná umožnila vstup do bytu na J. K. I. XX N. E..
5. Inštitút neodkladného opatrenia je potrebné považovať za opatrenie, ktoré možno nariadiť v prípade, ak je bezodkladne potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia. Musí sa teda jednať o taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezprostredne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Existenciu vyššie uvedených skutočností je povinný osvedčiť navrhovateľ, teda v danom prípade žalobkyňa.
6. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebne považovať za osvedčený v prípade, ak navrhovateľ neodkladného opatrenia preukáže, že v prípade, ak nedôjde k bezodkladnej úprave pomerov medzi stranami, bude tým na jeho právach a oprávnených záujmoch spôsobená ujma, prípadne, že k takejto ujme konaním protistrany už dochádza. Dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním rozhodujúcich skutočností pre nariadenie neodkladného opatrenia, teda aj s preukázaním práv alebo oprávnených záujmov, ktorým sa má poskytnúť ochrana, je teda na strane navrhovateľa .
7. Vychádzajúc z návrhu žalobkyne a ňou predložených listinných dôkazov dospel súd k záveru, že jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný.
8. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery medzi procesnými stranami skúmal súd splnenie predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia, vrátane osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a dospel k záveru, že žalobkyňa potrebu nariadenia neodkladného opatrenia dostatočne hodnoverne neosvedčila. Byt, ktorý je predmetom podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa nijako bližšie nešpecifikovala, pričom len uviedla, že ide o byt na J. K. I. XX. V podaní len tvrdila, že ako dedička po svojom otcovi A. L. C. CSc má právo na informácie v akom stave sa byt nachádza, avšak k podanému návrhu nepriložila žiadne listinné dôkazy, z ktorých by vyplývalo, ktorý konkrétny byt má byť predmetom rozhodovania súdu, kto má byť vlastníkom tohto bytu a akým titulom sa žalobkyňa domáha vstupu do bytu. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán. Z povahy veci vyplýva, že zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie povinností uznesením súdu, a to vo vzťahu k slobodným a autonómnym právam druhej sporovej strany. V rámci osobitných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí preto navrhovateľ opísať skutočnosti, hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia. Rozhodne však možno uzavrieť, že bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy.
9. Ďalšou zo základných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je aj opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ je nutné interpretovať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila nenapraviteľná alebo len ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane sporu a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav, pričom musí prihliadať nielen na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ale na druhej strane tiež musí prihliadnuť na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať. Účelom neodkladných opatrení nie je riešenie faktických pomerov medzi stranami sporu, ani riešenie ich vzájomných nezhôd či sporov, na riešenie ktorých slúži výlučne žaloba vo veci samej. Účelom neodkladného opatrenia je dočasná úprava právnych pomerov strán sporu, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu za súčasnej hrozby nenapraviteľnej alebo iba ťažko napraviteľnej ujmy. Žalobkyňa v podanom návrhu odôvodnila svoju vôľu vstúpiť do bytu n a J. K. I. XX N. E. z dôvodu, že má podľa nej právo informovať sa v akom stave je byt. Takto uvedený dôvod však nemožno považovať za taký, ktorý by odôvodňoval potrebu neodkladnej úpravy pomerov, obzvlášť, ak žalobkyňa uvádza, že jej otec, ktorý mal byť vlastníkom bytu zomrel ešte dňa 05.12.2019, teda pred viac ako 4 rokmi. Ak od smrti A. L. C., M., naďalej prebieha dedičské konanie, ktoré doposiaľ nie je skončené a ak by aj mal byť predmetom dedičského konania v tomto návrhu presnejšie neoznačený byt nachádzajúci sa na J. K. I. XX, nemožno považovať za potrebu bezodkladnej úpravy pomerov zo strany súdu sprístupniť byt po viac ako 4 rokoch od smrti poručiteľa, pri ktorom ani žalobkyňa neosvedčila, že by mal skutočne patriť do dedičstva po zosnulom L. C., neosvedčila svoju spôsobilosť dediť po zosnulom poručiteľovi a neuviedla ani žiadne skutočnosti, ktoré by žalobkyňu mali za súčasného právneho a skutkového stavu (keď dedičské konanie podľa jej vlastných slov nie je právoplatne skončené) oprávňovať na vstup do bytu, ku ktorému nepreukázala žiadne užívacie ani iné právo.
10. Na záver súd dodáva, že žalobkyňou tvrdené skutočnosti v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nekorešpondujú s úradným záznamom zo dňa 20.03.2024, ktorý predložila ako dôkaz. Žalobkyňa v podanom návrhu opakovane tvrdila, že potom, čo jej nebol žalovanou umožnený vstup do bytu, zavolala linku 158, aby mala o tejto skutočnosti dôkaz. Z predloženého úradného záznamu však vyplýva, že práve žalovaná (oznamovateľka G. C., t. č. XXXX XXX XXX) žiadala hliadku polície, nakoľko malo dôjsť ku konfliktu so žalobkyňou, ktorá sa snažila dostať do jej bytu. Uvedené nezrovnalosti len umocňujú celkovú nedôvodnosť podaného návrhu. Zo skutočností uvedených v podanom návrhu možno vyvodiť zlé vzájomné vzťahy medzi žalobkyňou a žalovanou, pričom súd dáva žalobkyni do pozornosti, že účelom neodkladných opatrení nie je riešenie vzájomných nezhôd či osobných animozít sporových strán.
11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie ustálil, že žalobkyňa dostatočne neopísala skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a zároveň nijakým spôsobom nepreukázala potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi procesnými stranami, tak ako to má na mysli ustanovenie § 326 CSP, nepredložila žiadne relevantné listiny ako dôkazné prostriedky, a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná mala v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia plný úspech, keď súd návrh žalobkyne zamietol, preto by mala mať proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania. Keďže však žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje, písomne a to vo troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.