Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_0C-11-2024.pdf
PDF · 105 KB
Case nature
Subarea
0C/11/2024
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV právnej veci žalobkyne: G.. T. M. , A.. XX.XX.XXXX, S. W. F. XXX/XX, W. zast. Advokátska kancelária JUDr. Gabriel Almáši,spol.s.r.o. , so sídlom Šumavská 3,Bratislava , proti žalovanej: P. M., A.. XX.XX.XXXX, S. W. X. XXXX/XX, W., o nariadenie neodkladného opatrenia na zákaz vstupu do domu a zákaz priblíženia, takto
rozhodol:
I. Súd ukladá žalovanej povinnosť nevstupovať do nehnuteľnosti bytu č. X na X. poschodí a bytu č. X na X. poschodí na ulici F. Č..XX, bytového domu so súpisným číslom XXX, zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom W., katastrálny odbor, pre okres W. G., obec W.-A. P., k. ú. A. P..
II. Súd zakazuje žalovanej priblížiť sa k žalobkyni G.. T. M., nar. XX.XX.XXXX na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v občianskom, trestnom či správnom konaní v rozsahu nevyhnutnom pre jej riadnu účasť na týchto úkonoch.
III. Vo zvyšnej časti súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
IV. Súd poučuje žalovanú, že nariadené neodkladné opatrenie na návrh niektorej z procesných strán súd zruší v prípade, že odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, ako aj p o u č u j e žalovanú, že môže podať voči žalobkyni žalobu vo veci samej, v ktorej budú sporové strany v opačnej procesnej pozícii, predmetom ktorej bude nárok na navrátenie do pôvodného stavu, alebo nárok na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia-
V. Žalobkyni proti žalovanej priznáva n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1.Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 08.04.2024 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) a h) CSP, ktorým súd uloží žalovanej zákaz vstupu do domu a zákaz priblíženia sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou , s výnimkou účasti žalovanej na súdnych konaniach a konaniach pred orgánmi verejnej správy, na ktoré bude predvolaná. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania. 2. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila žalobkyňa tým, že žalovaná je nevlastná dcéra žalobkyne. V súčasnosti prebieha dedičské konanie po poručiteľovi: G.. O. M., I.., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. Poručiteľ bol manželom žalobkyne a otcom žalovanej. Okresný súd Bratislava III, prostredníctvom notára U.. P. Q., F.., X. X. X. Q. X. W., na základe poverenia Okresným súdom Bratislava III funkciou súdneho komisára, vydal v dedičskej veci poručiteľa dňa 12.11.2020 uznesenie sp. zn. XXD/XX/XXXX; T. X/XXXX, ktorým bola schválená dohoda o vyporiadaní BSM manželov (navrhovateľky a poručiteľa), bolo určené, čo z majetku patriaceho do BSM patrí do dedičstva po poručiteľovi, čo z majetku patriaceho do BSM patrí pozostalej manželke (navrhovateľke), určila sa všeobecná hodnota majetku poručiteľa, výška dlhov poručiteľa, čistá hodnota dedičstva a schválila sa dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva. Napriek tomu, že účastníci dedičského konania, uzavreli
dohodu, žalovaná aj jej brat podali proti vyššie uvedenému uzneseniu súdu odvolanie, kde celkom účelovo namietali údajné ich porušenie práva na spravodlivý proces a uzavretie dedičskej dohody vo veľkej časovej tiesni. K odvolaniam sa kvalifikovane vyjadrila žalobkyňa a doposiaľ nebolo žalobkyni doručené rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave o odvolaní odporkyne a jej brata. Uviedla, že dňa 20.03.2024 v čase okolo 17:50 hod. žalovaná žalobkyňu fyzicky napadla a to tak. že žalovaná trieskala na dvere bytu žalobkyne na ul. F. XX v W., konkrétne ide o byt č. X na druhom poschodí bytového domu. Žalobkyňa nevedela, kto jej trieska na dvere, tak ich otvorila. Vo dverách stála žalovaná, ktorá žalobkyni vulgárne nadávala, potom ju sotila a do vnútra a fyzicky napadla, pričom jej spôsobila zranenie na ľavej ruke a zlomený malíček na ľavej ruke. Žalovaná žalobkyňu oboma rukami sotila do oblasti ramien a následne ju oboma rukami v päsť niekoľko krát striedavo udierala do hlavy a slovne na ňu útočila, aby jej vyplatila pozostalosť dedičského podielu, že chce peniaze a keď ju žalobkyňa nevyplatí, tak ju zabije a že jej žalobkyňa bráni v užívaní bytu. Žalobkyňa je evidovaná ako bezpodielová spoluvlastnícka (spolu s poručiteľom) dvoch bytov na ul. F. v W.: byt č. X na X. poschodí a byt č. X na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX, zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom W., katastrálny odbor, pre okres W. G., obec W.-A. P., k. ú. A. P. Žalobkyňa žalovanej uviedla, že dedičské konanie stále prebieha a toho časuje na Krajskom súde v Bratislave. Žalovaná sa žalobkyni tiež vyhrážala, že ak jej neumožní užívať svoj byt, tak ju zabije. Žalovaná tiež uviedla, že ak byt nebude užívať aj ona, tak ho zničí, aby ho žalobkyňa ako vlastnícka nemohla užívať. Žalovaná rozprávala vulgárne a nepravdivé tvrdenia na osobu žalobkyne. Uviedla pre úplnosť, že v súčasnosti jej nevznikla žiadna povinnosť vyplácať žalovanú, ani jej prenechať užívanie žiadneho bytu. V prípade potvrdenia napadnutého rozhodnutia súdu v dedičskom konaní jej žiadna takáto povinnosť ani nevznikne. Žalobkyňa v reakcii na správanie žalovanej chcela zavolať políciu, avšak žalovaná jej vyrazila telefón z ruky, aby jej v tom zabránila. Žalobkyni sa potom podarilo zavolať na políciu z dôvodu fyzického napadnutia v jej byte. Následne zavolala na políciu žalovaná , že žalobkyňa jej bráni v užívaní dedičstva, ktoré nie je právoplatne ukončené. Do približne piatich minút sa na miesto dostavila policajná hliadka, ktorá danú udalosť riešila, pričom žalobkyni polícia odovzdala lekárske tlačivo, aby sa dostavila na ošetrenie a po ošetrení aby sa dostavila podať trestné oznámenie na žalovanú Žalobkyňa predkladá lekárske správy, ktoré preukazujú jej poranenia. Konkrétne lekárske správy zo dňa 20.03.2024 a 21.03.2024. Od 24.03.2024 do 26.03.2024 hospitalizovaná za účelom operácie zlomeného malíčka na ruke. Ďalej uviedla, že po tom, ako bola napadnutá žalovanou u nej pretrváva strach, že podobná situácia sa môže zopakovať a žalovaná ju znova fyzicky napadne. Preto je toho názoru, že je potrebná neodkladná úprava pomerov účastníkov konania. Žalobkyňa má právo, aby nebola vystavená násiliu a bezprostrednej hrozbe a považuje za účinný prostriedok ochrany uloženie zákazu žalovanej priblížiť sa k navrhovateľke a vstupovať do predmetného bytového domu v ktorom sa žalovaná dopustila násilia na žalobkyni a v ktorom zároveň žalobkyňa býva. Má za to, že a riadne osvedčila svoj nárok prostredníctvom listinných dôkazov, a to predovšetkým zápisnicou o trestnom oznámení a lekárskymi správami, ktoré preukazujú, že žalovaná sa dopustila násilia na žalobkyni . Uviedla, že sa obáva, že v prípade nenariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia hrozí nenapraviteľná alebo len ťažko napraviteľná ujma, ktorej pôvodcom by mohol byť ďalší útok žalovanej na fyzickú integritu žalobkyne. Má za to, že navrhované neodkladné opatrenie nie je neprimerane obmedzujúce pre žalovanú, keďže tá nemá dôvod sa so žalobkyňou osobne stretávať, nemá dôvod približovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 50 m a nemá dôvod ani vstupovať do predmetného bytového domu, keďže nemá vlastnícky a ani iný právny vzťah k danému bytovému domu, resp. k bytom či iným priestorom, ktoré sa v bytovom dome nachádzajú. Žalobkyňa je presvedčená, že nepostačuje zákaz približovania sa k osobe žalobkyne , ale je potrebné uložiť aj zákaz vstupu do predmetného bytového domu. Žalovaná sa dopustila násilia na žalobkyni práve v priestoroch predmetného bytového domu, do ktorého vstúpila bez asistencie zo strany žalobkyne. Žalovaná by totiž pri samotnom zákaze približovania mala naďalej povolené vstupovať do predmetného bytového domu bez úmyslu priblížiť sa k žalobkyni. Žalobkyňa sa dôvodne obáva, že pri samotnom zákaze približovania sa , by mohla v predmetnom bytovom dome stretnúť žalovanú náhodne, čo by spôsobilo zbytočný traumatizujúci zážitok a riziko ďalšieho násilia zo strany žalovanej. Súd by mal dať prednosť ochrane žalobkyne pred ochranou žalovanej v bytovom dome, v ktorom býva a pocitu bezpečia žalobkyne.
3. Žalobkyňa predložila k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nasledovné listiny: uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 12.11.2020, lekárska správa zo dňa 20.03.2024, lekárske správy zo dňa 21.03.2024, prepúšťacia správa zo dňa 26.03.2024, LV č. XXXX, odvolanie odporkyne zo dňa 27.11.2020, odvolanie brata odporkyne zo dňa 27.11.2020 ,vyjadrenie k odvolaniu odporkyne zo dňa
17.02.2021, vyjadrenie k odvolaniu brata odporkyne zo dňa 17.02.2021, stanovisko odporkyne zo dňa 30.03.2023,vyjadrenie odporkyne zo dňa 31.03.2023 vyjadrenie navrhovateľky' zo dňa 14.10.2023. 4. Z výpisu LV. XXXX vyplýva, že žalobkyňa je spoluvlastníčkou bytu č. X na X. poschodí a bytu č. X na X. poschodí bytového domu F. Č..X0 so súpisným číslom XXX, zapísaného na LV č. XXXX 5.Z uznesenia Okresného súdu Bratislava III XXD/XX/XXXX vyplýva schválenie dohody o vyporiadaní BSM manželov. 6.Z lekárskej správy zo dňa 21.03.2024 P.. Y. Ď. vyplýva, že žalobkyňa bola dňa 21.03.2024 ošetrená z dôvodu napadnutia dcérou zosnulého manžela. 7.Z lekárskej správy UN W. - Nemocnica H. vyplýva, že žalobkyňa bola dňa 20.03.2024 ošetrená z dôvodu napadnutia žalovanou , pričom utrpela povrchové poranenia vlasatej kože hlavy a edém a hematóm v oblasti 5.prsta. 8. Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 20.03.2024 vyplýva podanie trestného oznámenia žalobkyňou na žalovanú . 9. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
11. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
12. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13.Podľa § 325 ods. 2 písm.f ) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje 14.Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 15. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 16. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 17. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 18. Podľa § 328 ods. 2 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. 19. Podľa § 329 ods. 1 CSP veta prvá, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 20. Podľa § 329 ods.2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 21. Podľa § 332 ods. 1 a 2 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. 22. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 23. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
24. Podľa § 337 ods. 1 a 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. 25. Súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady ustanovené v § 325 ods. 1 CSP, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať náležitosti uvedené v § 326 CSP. Z týchto ustanovení je zrejmé, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo existuje obava, že exekúcia(výkon) rozhodnutia bude ohrozená. To znamená, že navrhovateľ neodkladného opatrenia musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčiť, že existuje právny vzťah medzi ním a protistranou, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pri nariadení neodkladného opatrenia musí mať súd na zreteli tiež princíp proporcionality, teda neodkladným opatrením nesmie dôjsť k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru .Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana. 26. Súd ďalej uvádza, že pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na žalobcovi ako navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie, alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. 27.Podľa § 325 ods. 2 písm. f) a písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo na iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, aby sa na určitú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. Tieto zákonné ustanovenia vychádzajú zo znenia čl.3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb ,ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má tak byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá efektívna súdna ochrana. 28. Pri vydaní neodkladného opatrenia v zmysle citovaných zákonných ustanovení, musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností budú vždy determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ neodkladného opatrenia spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (svedka incidentu), písomnou, elektronickou, alebo telefonickou komunikáciou a podobne. 29.Nevstupovanie do domu alebo bytu pri dôvodnom podozrení takejto osoby z násilia a aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená podľa § 325 ods. 2 písm. f) a h) CSP, je formou nariadenia neodkladného opatrenia, ktorého účelom je eliminovať kontakt páchateľa napr. domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z fyzického násilia s jeho obeťou. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí mať súd za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na navrhovateľovi a dôkazné bremeno zaťažuje samotného navrhovateľa. Súčasne je nevyhnutné hodnoverne osvedčiť, že navrhovateľova osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. 30. Pokiaľ ide o účinky tohto druhu neodkladného opatrenia, najmä pokiaľ ide o zákaz alebo obmedzenie vstupu do domu, bytu, na pracovisko alebo iné miesto, zákon vyslovene vyžaduje, aby
povinná osoba svojím konaním ohrozovala telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľa neodkladného opatrenia. Zákaz alebo obmedzenie približovania sa na určitú vzdialenosť, ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného, sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa neodkladného opatrenia mohla byť ohrozená a túto skutočnosť k musí navrhovateľ neodkladného opatrenia pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť, pričom kumulácia neodkladných opatrení podľa § 325 ods. 2 písm. f) a písm. h) CSP nie je vylúčená. 31.Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje podľa obsahu návrhu, pripojených dôkazov a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj podľa dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010). 32. Pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 písm. f) a h) CSP postačuje, také konanie žalovanej, ktorým by mohla byť telesná integrita alebo duševná integrita žalobkyne ohrozená. Osvedčenie takéhoto konania znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity sa pre účely rozhodovania o neodkladnom opatrení preukazujú predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie, ktoré je z procesného hľadiska maximálne zrýchlené. 33. Na základe obsahu spisu súd dospel k záveru, že zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu žalobkyne sú dané, pretože sú splnené podmienky, pre ktoré je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán. Inštitút neodkladného opatrenia v súvislosti so zákazom nevstupovať do nehnuteľnosti a zákaz priblíženia pripadá do úvahy využiť v prípade, keď dochádza napríklad k fyzickým útokom, hrozbám fyzickým násilím, prenasledovaniu alebo inému závažnému zásahu do telesnej alebo duševnej integrity. Žalobkyňa predloženými listinnými dôkazmi dostatočne osvedčila, že sú tu závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozená jej telesná a duševná integrita, osobná sloboda a bezpečnosť, ako osoby navrhujúcej neodkladné opatrenie. Súd vychádzajúc z listinných dôkazov má za to, že žalobkyni sa podarilo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov a existenciu nebezpečenstva bezprostredne jej hroziaceho, a to najmä s poukazom na podané trestné oznámenie žalobkyne a predložené lekárske správy z ošetrenia žalobkyne. Súd má predovšetkým s poukazom na obsah podaného trestného oznámenia a obsah predložených lekárskych správ za osvedčené, že žalovaná svojím konaním a to fyzickým atakom žalobkyne dňa 20.03.2024 v dome v byte v ktorom nebýva, ohrozuje duševnú a telesnú integritu žalobkyne a vzbudzuje v nej dôvodnú obavu z ohrozenia. Súd má zo zisteného skutkového stavu a z predložených dôkazov za osvedčené, že žalovaná sa dopustila konania( násilia), ktoré ohrozuje telesnú a duševnú integritu žalobkyne v takej miere, že to osvedčuje potrebu vydania neodkladného opatrenia. Z uvedeného mal súd preukázanú dôvodnosť podaného návrhu, nakoľko takéto konanie, nemôže byť za žiadnych okolností tolerované, a to v žiadnom rozsahu .Preto je súd je toho názoru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia, nakoľko žalobkyňa ako navrhovateľka neodkladného opatrenia súdu osvedčila závažnosť situácie, a teda existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, preto nariadil neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie nariadil súd z dôvodu, aby zabránil prípadnému ďalšiemu ataku nevlastnej dcéry žalobkyne voči žalobkyni. Súd poukazuje na to, že právo na ochranu života a zdravia, ktoré je žalovanou ohrozované, má absolútnu povahu, pričom je silnejšie aj ako prípadné právo žalovanej v dedičskom konaní po jej otcovi. Navyše žalovaná , ktorý sa dopúšťa konania, ktoré ohrozuje telesnú a duševnú integritu žalobkyne v predmetných bytoch nebýva a jej prípadné vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam je zatiaľ s poukazom na prebiehajúce a doposiaľ neskončené dedičské konania zatiaľ sporné. 34. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd vydal neodkladné opatrenie v rozsahu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Vo zvyšnej časti t.j. v časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúceho sa zákazu vstupu žalovanej do celého bytového domu na F. J. Č.. XX,XX Y. XX (súpisné č. 954) súd zamietol, nakoľko podľa názoru súdu je postačujúcim neodkladné opatrenie v nariadenom rozsahu t.j. v zákaze vstupu žalovanej do predmetných bytov, kde býva žalobkyňa, a to v kumulácii so zákazom priblíženia sa žalovanej k žalobkyni s výnimkou procesných úkonov v úradných konaniach.
35. Súd neuložil žalobkyni povinnosť v zmysle § 336 ods. 1 CSP podať v určenej lehote žalobu vo veci samej, nakoľko má za to, že samotné nariadené neodkladné opatrenie postačuje na zabezpečenie plnohodnotnej ochrany žalobkyne. Súčasne súd žalovanú poučil v zmysle § 334 CSP poučil o tom, že
nariadené neodkladné opatrenie súd zruší na návrh niektorej z procesných strán v prípade, že odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, a poučil juj aj v zmysle § 337 ods. 2 CSP. 36.Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 37. Podľa § 262 ods.1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 38. Pri rozhodovaní o trovách konania v tomto prípade platí, že súd návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v zásade vyhovel, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol len v nepatrnej častu. Preto jej zmysle § 255 ods. 1 CSP vznikol nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalovanej . Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a priznal žalobkyni proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude s poukazom na § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona.