Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7CoE-144-2022.pdf
PDF · 121 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/144/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Martina Kolesára, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andreou Cvikovou, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: A. B., C. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. F. XXXX/X, G., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ľubošom Sidorjákom, Exekútorsky úrad so sídlom Murgašova 3, Košice, pod sp.zn.: EX 986/2007, v konaní o vymoženie 3.066,87 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 48Er/2252/2007-19 zo dňa 7.4.2020 takto
rozhodol:
P o t v r d z u je uznesenie.
Účastníkom konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Súd prvej inštancie uznesením uvedeným v záhlaví exekúciu zastavil.
V odôvodnení uvedeného uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným dňa 20.08.2007 na exekútorskom úrade domáhal vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému, a to na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný Rozhodcovský rozsudok vydaný JUDr. Mariannou Mochnáčovou sp. zn. RK-634/05-MM zo dňa 15.01.2006. Dňa 27.08.2007 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe ktorej mu súd dňa 05.09.2007 vydal poverenie. Oprávnený doručil dňa 25.01.2016 súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením §39 ods. 4 zák. č.233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“). Oprávnený k svojmu vzťahu s povinným uviedol, že dňa 14.06.2004 uzavrel ako veriteľ s povinným ako dlžníkom Zmluvu o revolvingovom úvere č. 4035872078 (ďalej len "zmluva"), na základe ktorej poskytol povinnému úver vo výške 2.722,57 eur a povinný sa zaviazal zaplatiť oprávnenému odplatu (zmluvnú odmenu) vo výške 1.143,47 eur predstavujúcu úroky za poskytnutie úveru a to za celú dobu poskytnutia úveru. Zmluvná odmena bola splatná ku dňu poskytnutia úveru a bola uhradená započítaním oproti nároku dlžníka na poskytnutie úveru. V zmysle uvedenej zmluvy bol povinný ako dlžník povinný uhradiť istinu pôžičky v 30 mesačných splátkach vo výške 90,75 eur. Vzhľadom na omeškanie s úhradou splátok sa dňa 16.10.2005 stal splatným celý nesplatený záväzok zo zmluvy. Zmenka bola vystavená povinným ako vystaviteľom na rad oprávneného ako veriteľa za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo zmluvy, pre prípad omeškania povinného s plnením jeho splatných záväzkov, a to v súlade s ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený v súlade s vyplňovacím právom k blankozmenke dohodnutým v dohode o vyplňovacom práve k blankozmenke a v súlade s ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch vyplnil zmenku a uplatnil svoj nárok cestou príslušného súdu, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom. Oprávnený v doplnení návrhu na
vykonanie exekúcie ďalej zdôraznil, že na daný zmluvný vzťah nemožno aplikovať ustanovenia právnych predpisov o zákaze zabezpečenia alebo splnenia spotrebiteľského úveru zmenkou podľa zákona č. 129/2010 Z. z., keďže v čase uzatvorenia zmluvy a vyplnenia zmenky tento právny predpis nebol účinný. Vzhľadom na uvedené oprávnený navrhol, aby súd rozhodol o pokračovaní exekúcie. Zo zmluvy o revolvingovom úvere exekučný súd zistil, že táto bola uzavretá dňa 14.06.2004 medzi oprávneným a povinným, pričom oprávnený bol v zmluve označený údajmi, ktoré obvykle identifikujú podnikateľa, t. j. obchodným menom, miestom podnikania, IČO-om a povinný údajmi, ktoré obvykle identifikujú fyzickú osobu - nepodnikateľa, t. j. menom, priezviskom, rodným číslom, bydliskom. Zo zmluvy nevyplýva, že by účel čerpania pôžičky bol podnikateľský. Z výpisu z obchodného registra SR exekučný súd zistil, že oprávnený v čase uzavretia zmluvy s povinným bol podnikateľom s predmetom podnikania, okrem iného, poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným je potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 243f ods. 1,3,4,6, §39 ods.4, §57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a skonštatoval, že vzhľadom na uvedené je povinnosťou exekučného súdu preskúmať, či je alebo nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku a exekúciu buď zastaviť alebo rozhodnúť o jej pokračovaní, pričom ustanovenie § 243f ods. 4 Exekučného poriadku zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. Na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. m/ Exekučného poriadku musia byť kumulatívne splnené tri podmienky: 1. rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, 2. v konaní vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a 3. nebolo prihliadnuté na niektoré zo skutočností uvedené pod bodom 1. až 3, t. j. na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie, resp. neprípustnosť použitia zmenky alebo na rozpor s dobrými mravmi, resp. so zákonom. Keď sa v konaní preukáže nesplnenie niektorej z troch podmienok, exekučný súd musí rozhodnúť o pokračovaní exekúcie. Splnenie prvej podmienky (existencia exekučného titulu vydaného v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky) exekučný súd konštatoval už vyššie. Po oboznámení sa s doplnením návrhu na vykonanie exekúcie a k nemu pripojenými listinnými dôkazmi exekučný súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by vymáhaný nárok nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Zmluva o revolvingovom úvere, v súvislosti so zabezpečením ktorej bola vystavená zmenka, na ktorej základe následne došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku, má charakter zmluvy spotrebiteľskej podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase jej uzavretia, ako i podľa § 52 ods. 1 v spojení s § 879j Občianskeho zákonníka). Uvedenú zmluvu uzatvoril dodávateľ- oprávnený ako právnická osoba, pričom pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. K tomuto záveru exekučný súd dospel s ohľadom na označenie zmluvných strán predmetnej zmluvy, výpisu z obchodného registra oprávneného a skutočnosti, že oprávnený nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opak, a v podstate skutočnosť, že nejde o spotrebiteľskú zmluvu, ani nijako nenamietal. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá). Exekučný súd skonštatoval, že oprávnený dostatočne, spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti, nepreukázal, že by rozhodcovský súd pred vydaním rozhodcovského rozsudku prihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, či rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku nevyplýva, že by sa tento zaoberal spotrebiteľským charakterom zmluvného vzťahu a skúmal, či predložená zmluva obsahuje prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, aj napriek tomu, že túto mal pri rozhodovaní k dispozícii. Rozhodcovský súd vydal rozsudok výlučne na základe predloženého originálu zmenky. Odčlenil teda zmenkový abstraktný vzťah od spotrebiteľského vzťahu, v dôsledku čoho zjavne neaplikoval ustanovenia na ochranu spotrebiteľa a v konaní ani neskúmal zmluvné podmienky z hľadiska ich možnej neprijateľnosti či rozporu s dobrými mravmi, resp. so zákonom. Vzhľadom na vyššie uvedené a vzhľadom na existenciu vyvrátiteľnej právnej domnienky existencie dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku (§ 243f ods. 4 Exekučného poriadku), ako aj s ohľadom na skutočnosť, že oprávnený v rámci doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie podľa názoru súdu nepreukázal, že dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku nie je daný, rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. O trovách exekúcie súd rozhodne v samostatnom uznesení.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodovanie. Zároveň žiadal, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia voči povinnému.
Oprávnený v odvolaní uviedol, že v zákonom stanovenej lehote doplnil návrh na vykonanie exekúcie, v ktorom opísal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného (záväzkovoprávneho) vzťahu s povinným a zároveň predložil na podporu svojich tvrdení listinné dôkazy, a to Zmluvu o revolvingovej pôžičke zo dňa 14.6.2006. Preto má za to, že jeho povinnosť podľa § 243f ods.1 Exekučného poriadku bola nesporne splnená. Oprávnený nesúhlasí s výkladom zákona zo strany exekučného súdu, z ktorého vyplýva, že na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku je dôvod už v prípade, ak z doplnenia návrhu vyplýva, že nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a že súd prvého stupňa neprihliadal na neprijateľné zmluvné podmienky, rozpor s dobrými mravmi a zo zákonom, príp. neprípustnosť použitia zmenky. Oprávnený poukázal na to, že až do účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z. nebol žiadny súd v Slovenskej republike (t.j. ani rozhodcovský súd v základnom konaní a ani exekučný súd) povinný a ani oprávnený ex offo preskúmavať skutočnosti týkajúce sa kauzálnych vzťahov zabezpečujúcich zmenku. Súdy, ktoré rozhodovali v zmenkových veciach pred účinnosťou zákona č. 438/2015 Z.z. a pri tomto rozhodovaní nezisťovali, či ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a neskúmali, či takáto zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi, teda postupovali plne v súlade s vtedy platnou právnou úpravou a svojim rozhodnutím založili právny stav záväzný pre oboch účastníkov sporu. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že exekučný súd vôbec neposudzoval záväzkový vzťah uzatvorený medzi oprávneným a povinným a neskúmal či sú splnené aj ďalšie podmienky uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku na zastavenie exekúcie. Súd svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie voči povinnému riadne neodôvodnil. Neuviedol ani, čo považoval za nedostačujúce v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie. Doplnením návrhu oprávnený nemá preukazovať, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Oprávnený má povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie o opis rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným a na základe tohto opisu je súd povinný preskúmať jeho tvrdenia ako aj predložené dôkazy a sám posúdiť, či sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie alebo na pokračovanie exekúcie. Rozhodnutie súdu považuje oprávnený za všeobecné, arbitrárne a pre nedostatok dôvodov za nepreskúmateľné. V súdnej praxi je pritom ustálené, že nezdôvodnenie rozhodnutia predstavuje odňatie práva konať pred súdom a podľa platného Civilného sporového poriadku predstavuje porušenie práva oprávneného na spravodlivý súdny proces, nakoľko (ako je tomu i v tomto prípade) oprávnený nemôže prostredníctvom odvolania napádať skutočné dôvody, pre ktoré súd zastavil exekúciu proti povinnému. V zmysle § 220 ods. 2 v spojení s § 234 Civilného sporového poriadku sa vyžaduje uvedenie „právneho posúdenia veci“. Súdna prax ustálila že právne posúdenie veci je interpretácia a aplikácia právnej normy na určitý skutkový stav, a teda uvedenie právneho posúdenia v odôvodnení rozhodnutia znamená popísanie a zdôvodnenie interpretácie určitej právnej normy a jej aplikácie na posudzovanú vec. Vzhľadom na uvedené je podľa oprávneného nesporné, že postupom exekučného súdu došlo k porušeniu práva oprávneného na spravodlivý súdny proces v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy SR, vo vzťahu ku ktorému Ústavný súd SR konštatoval v náleze sp. zn. II. ÚS 383/06-28: „Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“ V súlade s uvedeným ustanovením OSP je teda povinnosťou všeobecného súdu uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. III. ÚS 328/05, III. ÚS 116/06). Takéto znenie zákona plne rešpektuje medzinárodný záväzok vyplývajúci z čl. 6 ods. 1 Dohovoru a je záväzný aj pre všeobecné súdy. Uvedené skutočnosti sú samy o sebe spôsobilým dôvodom na zrušenie napadnutého uznesenia pre jeho neústavnosť. Vzhľadom na uvedené má oprávnený za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).
Podľa § 387 ods. 1,2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
V posudzovanom prípade je exekučným titulom Rozhodcovský rozsudok vydaný JUDr. Mariannou Mochnáčovou sp.zn: RK-634/05-MM zo dňa 15.1.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.1.2006 a stal sa vykonateľným dňa 30.1.2006. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozhodcovský rozsudok vychádzala zo Zmluvných dojednaní, ktoré sú súčasťou Zmluvy o revolvingovej pôžičke č. 40358-72078 uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 14.6.2004. Uvedené Zmluvné dojednania, ktoré boli zmluvnými stranami podpísané dňa 14.6.2004, v bode 16 obsahujú Rozhodcovskú doložku (bod 16.2), v zmysle ktorej akékoľvek spory, nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce z tejto Zmluvy budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v jednoinštančnom písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov: 1. JUDr. Gustáv Ret, 2. H. H. D., 3. JUDr. Marianna Mochnáčová. Pričom výber rozhodcu spočíva na zmluvnej strane, ktorá podáva žalobný návrh. Z obsahu spisu ďalej odvolací súd zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 14.6.2004 Zmluvu o revolvingovej pôžičke. V ten istý deň bola podpísaná aj Dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke, v ktorej dlžník potvrdil, že vystavil jednu vlastnú blankozmenku, v ktorej texte nie sú uvedené suma zmenky, údaj splatnosti zmenky, údaj miesta, kde má byť zmenka zaplatená. Oprávnený podaním doručeným súdnemu exekútorovi dňa 22.1.2016 a následne súdu dňa 25.1.2016 doplnil návrh na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie uznesením, ktoré bolo napadnuté odvolaním oprávneného, zastavil exekúciu podľa § 243f ods.4 Exekučného poriadku.
Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať. Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného konania, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 09.12.2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15.
Pokiaľ ide o materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej výnimky. Takouto výnimkou je napr. ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého rozhodcovský rozsudok podlieha prieskumnej právomoci exekučného súdu už v štádiu rozhodovania o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované. Chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany v rámci núteného výkonu rozhodnutia zdôraznil aj Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 06.10.2009 vo veci AsturcomTelecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.
Podľa § 52 ods. 1,2,3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom a účinnom do 31.12.2007, t.j. v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
Podľa § 243f ods. 4,5 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na - 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3.rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23.12.2015 obsiahnutej v § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57ods. 1 písm. m) a § 243f Exekučného poriadku, zavedenej zákonom č. 438/2015 Z.z. sú exekučné súdy povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka -spotrebiteľa, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23.12.2015 bol tak povinný urobiť aj v prebiehajúcich exekučných konaniach, ktoré začali pred dátumom 23.12.2015, a to v zmysle § 243f ods.1 Exekučného poriadku v prípade, ak je exekúcia vedená na podklade exekučného titulu, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Túto povinnosť mal oprávnený bez ohľadu na to kedy právny vzťah vznikol, ako aj bez ohľadu na skutočnosť, či povinný bol fyzickou osobou podnikateľom alebo nepodnikateľom, pretože až po doplnení návrhu na vykonanie exekúcie by mohol súd pristúpiť k posudzovaniu, či sa jedná alebo nejedná o spotrebiteľský vzťah. Exekučný poriadok určil oprávnenému na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 lehotu 30 dní, ktorá začala plynúť odo dňa účinnosti tohto zákona, t.j. dňa 24.12.2015 a uplynula 22.01.2016.
Odvolací súd, vzhľadom na skutočnosti, ktoré sú zo spisového materiálu v danej exekučnej veci zrejmé, sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že Zmluva o revolvingovej pôžičke uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou. V Zmluve je povinný označený menom, priezviskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. V záhlaví rozhodcovského rozsudku je taktiež povinný označený menom, priezviskom, rodným číslom a adresou trvalého pobytu. To znamená, že povinný je označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ, keďže nie je označený údajmi, ktoré by ho identifikovali ako podnikateľa v zmysle § 2 ods. 2 v spojení s § 3a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Rozhodcovský súd teda jednal s povinným ako s fyzickou osobou - nepodnikateľom. Dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy podľa názoru odvolacieho súdu ťaží toho, kto by tvrdil takúto výnimku, čiže oprávneného. Oprávnený nespotrebiteľský charakter zmluvy žiadnym spôsobom nepreukázal, a ani nenamietal spotrebiteľský charakter zmluvy.
Odvolací súd na doplnenie uvádza, že spotrebiteľskou zmluvou nie je len Zmluva o revolvingovej pôžičke, ale spotrebiteľskou zmluvou je aj zmenková dohoda, ktorá je obsiahnutá v Dohode o vyplňovacom práve k blankozmenke. Blankozmenka v čase jej vystavenia úplnou zmenkou ešte nebola (zmenkou sa blankozmenka stala až doplnením chýbajúcich údajov o výške zmenkovej sumy a o jej splatnosti). Zmenkou bolo zabezpečené splnenie pohľadávok a nárokov plynúcich zo Zmluvy o pôžičke. Uvedená dohoda uzavretá medzi oprávneným a povinným bola vyhotovená dopredu na predtlačenom formulári rovnako, ako aj Zmluva o revolvingovej pôžičke. Oprávnený podmienil poskytnutie pôžičky vystavením blankozmenky povinným, pričom tento dôležitý údaj, že povinný vystavuje blankozmenku, výslovne v dohode neuviedol. Neuviedol tak dostatočne určito, jasne a zrozumiteľne všetky zmluvné podmienky, z ktorých by mohol povinný zistiť výšku a spôsob platenia zmenkovej sumy. Jej obsahom bol najmä súhlas vystaviteľa s tým, aby mohol veriteľ vyplniť do
blankozmenky údaj o výške zmenkovej sumy a jej splatnosť. Z dohody nie je zrejmé, či dlžník mal vedomosť o tom, aké dôsledky pre neho vystavenie blankozmenky spôsobí a akú celkovú sumu bude musieť na zmenku zaplatiť, čím sa podľa názoru odvolacieho súdu výrazne zhoršilo postavenie povinného (spotrebiteľa), a tým aj možnosť jeho obrany. Preto uvedená dohoda spĺňa všetky zákonné predpoklady neprijateľnej podmienky v zmysle úpravy obsiahnutej v § 52 ods. 2 a § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak podmienky platenia zmenky neboli dojednané individuálne, ide o neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu.
Odvolací súd mal tiež zo spisu za preukázané, že exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok, ktorý odvodil svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť z Rozhodcovskej doložky obsiahnutej v Zmluvných dojednaniach k Zmluve o revolvingovej pôžičke, zmluvnými stranami podpísané dňa 14.6.2004. Podľa bodu 16 Zmluvných dojednaní (bod 16.2): „akékoľvek spory, nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce z tejto Zmluvy budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v jednoinštančnom písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov: 1. JUDr. Gustáv Ret, 2. H. H. D., 3. JUDr. Marianna Mochnáčová. Pričom výber rozhodcu spočíva na zmluvnej strane, ktorá podáva žalobný návrh.
Cieľom takto formulovanej rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená.
Podľa § 25 ods. 5 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa do 31. decembra 2010 vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov.
Podľa § 4 ods. 7 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného ku dňu uzavretia Zmluvy o revolvingovej pôžičke), ak spotrebiteľ použije na splnenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenku alebo šek, 8) musí si veriteľ počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru.
Právna úprava prijatá zákonom č. 438/2015 Z. z., ktorá je platná a účinná od 23. decembra 2015 a obsiahnutá v prechodnom ustanovení § 243f ods.1 Exekučného poriadku stanovuje povinnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu napriek existencii právoplatného exekučného titulu, ak vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, pričom nebol preukázaný opak. Ustanovenie § 243f ods. 4 Exekučného poriadku predstavuje jednoznačnú právnu domnienku, že v prípadoch uplatňovania nárokov zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, je daný dôvod na zastavenie exekúcie, ak nie je preukázaný opak, pričom platí, že dôkazné bremeno na preukázanie opaku má oprávnený.
Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, ktorý bol v prejednávanej veci predložený ako exekučný titul, nevyplýva, že by sa rozhodcovský súd pri vydávaní exekučného titulu v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, zaoberal, resp. poskytol povinnému ako spotrebiteľovi náležitú ochranu. Rozhodcovským rozsudkom bolo oprávnenému priznané plnenie na podklade blankozmenky vystavenej povinným, ktorá zabezpečovala plnenie povinného ako spotrebiteľa zo zmluvy o revolvingovej pôžičke. Z rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, čo zakladá dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017.
Odvolací súd dospel k záveru, že v exekučnej veci bolo preukázané, že vymáhaný nárok v exekučnom konaní vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a rozhodcovský súd neprihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Oprávnený tak doplnením návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku svoje dôkazné bremeno za účelom vyvrátenia právnej domnienky v § 243f ods. 4 Exekučného poriadku neuniesol. V prípade už začatej exekúcie sú preto splnené zákonné podmienky na jej zastavenie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
Z hľadiska úplnosti odvolací súd poukazuje na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 774/2016, ktorý konštatoval, že doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie bolo potrebné doplniť v zákonnom určenej lehote priamo exekučnému súdu. Preto oprávnený mal súdu doručiť doplnenie návrhu v lehote do 22.1.2016, t.j. do 30 dní po uverejnení zákona v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Napriek tomu ako vyplýva zo spisu doplnenie návrhu síce bolo doručené v lehote súdnemu exekútorovi, avšak súdu bolo doručené až 25.1.2016. Uvedená skutočnosť je dôvodom aj na postup podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku.
Odvolací súd na základe uvedených právnych záverov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého uznesenia, s ktorými sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bola exekúcia zastavená ako vecne správne postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ustanovenie § 393 ods. 2 druhej vety CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).