Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_7Er-737-2010.pdf
PDF · 89.42 KB
Case nature
Subarea
7Er/737/2010
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného: Advocate s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava (nástupca súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.), v konaní o vymoženie 1.798,41 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Povinnému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. P r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Jakubcovi, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava, trovy exekúcie vo výške 39,83 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie spísaného do zápisnice súdneho exekútora dňa 12.8.2010 sa začalo exekučné konanie proti povinnému. Súdny exekútor následne súdu dňa 26.11.2010 doručil žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
2. Okresný súd Stará Ľubovňa udelil dňa 18.11.2011 súdnemu exekútorovi poverenie pod č. 5710 023684 * na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.798,41 eur spolu s príslušenstvom, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn SR 04323/10 zo dňa 2.6.2010 a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie.
3. Dňa 24.3.2016 predložil súdny exekútor tunajšiemu súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré mu bolo oprávneným doručené dňa 21.1.2016. Súdny exekútor v zmysle návrhu oprávneného uviedol, že predmetné konanie je vedené na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky. Ďalej uviedol, že podľa názoru oprávneného novela Exekučného konania týkajúca sa doplnenia návrhov na vykonanie exekúcie v exekučných konaniach vykonávaných na podklade zmenky, sa vzťahuje na konania voči povinným, ktorí sú spotrebiteľmi. Zároveň oprávnený poukázal na ust. § 39 Exekučného konania, ktoré odkazuje na fyzickú osobu podnikateľa, pričom hlavný kauzálny vzťah, ako aj predmetné exekučné konanie sa od začiatku vzťahuje na fyzickú osobu podnikateľa. Vzhľadom na uvedené skutočnosti oprávnený uviedol, že predmetné ustanovenia sa na dané exekučné konanie nemôže aplikovať, keďže hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko v čase podpísania zmluvy o úvere a vystavení zmenky bola fyzická osoba registrovaná ako podnikateľ a konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Súdny exekútor sa s týmto názorom oprávneného stotožňuje a podľa jeho
názoru sa povinnosť oprávneného na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku na predmetné konanie nevzťahuje a v rovnakom rozsahu ani ustanovenie § 243f ods. 3 Exekučného poriadku v časti odloženia predmetnej exekúcie. Z dôvodu právnej istoty však súdny exekútor oznámenie oprávneného súdu postúpil a nechal na rozhodnutí súdu.
4. V priebehu konania bol súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý rozhodnutím ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky č. 18703/2023/152 zo dňa 3.10.2023, právoplatným dňa 20.10.2023, odvolaný z funkcie súdneho exekútora ku dňu 31.10.2023 a jeho nástupcom sa stal JUDr. Ladislav Jakubec, so sídlom exekútorského úradu Zámocká 30, 811 01 Bratislava.
5. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
6. Podľa § 9a zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Podľa § 39 ods. 4 EP v znení účinnom do 31.03.2017, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
8. Podľa § 243f ods. 1 EP v znení účinnom do 31.03.2017, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
9. Podľa § 243f ods. 3 EP v znení účinnom do 31.03.2017, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.
10. Podľa § 243f ods. 4 EP v znení účinnom do 31.03.2017, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
11. Podľa § 243f ods. 5 EP v znení účinnom do 31.03.2017, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
12. Podľa § 243f ods. 6 EP v znení účinnom do 31.03.2017, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
13. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
14. Zákonom č. 438/2015 Z. z., došlo s účinnosťou od 23.12.2015 k novelizácii EP, ktorá sa týkala vymáhania nárokov zo zmenky proti povinným, ktorí sú fyzickými osobami. Podľa novej právnej úpravy je oprávnený povinný opísať v návrhu na vykonanie exekúcie aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a pripojiť dôkazy osvedčujúce tieto skutočnosti; túto povinnosť má aj indosatár. Predmetnou novelou bolo doplnené tiež prechodné ustanovenie § 243f EP, ktoré vyžaduje, aby uvedené skutočnosti boli doplnené aj v už začatých exekúciách, a to do 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., to znamená do 22.01.2016. Pre už začaté exekúcie, v ktorých sa vymáha právo
zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, platí dňom účinnosti predmetnej novely ex lege odklad exekúcie (§ 243f ods. 3 EP). V prípade riadneho a včasného doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie má súd preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP, a ak exekúciu nezastaví, má rozhodnúť o pokračovaní exekúcie (§ 243f ods. 6 EP).
15. Súd má po preskúmaní spisového materiálu za preukázané, že oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 39 ods. 4 EP v spojení s ustanovením § 243f ods.1 EP v lehote do 22.01.2016, ale až 24.3.2016, teda po uplynutí zákonnej lehoty. Súd v súvislosti s doručením doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR č. k.: III. ÚS 752/2016-7 z 08.11.2016 a uznesenie č. k.: III. ÚS 564/2016-11 z 13.09.2016, v zmysle ktorých súd vyslovil, že bolo potrebné predmetné doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie doručiť v zákonom stanovenej lehote priamo exekučnému súdu a nie súdnemu exekútorovi. Ústavný súd uviedol, že doplnenie návrhu bolo potrebné podľa § 243f doplniť priamo exekučnému súdu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor. Obdobný záver vyplýva aj z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.:1CoE/40/2020-47 z 28.05.2020.
16. Zákonným následkom nedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v lehote 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z. (t. j. do 22.01.2016) je zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 5 EP). Exekučný súd pritom nemôže odpustiť zmeškanie lehoty (§ 36 ods. 5 EP).
17. Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnej exekúcii sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 243f ods. 5 EP, tunajší súd exekúciu zastavil.
18. Súd pre úplnosť dodáva, že aj v prípade nezmeškania lehoty, oprávnený dostatočne, spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti, nepreukázal, že by sa súd zaoberal spotrebiteľským charakterom zmluvného vzťahu. Konajúci súd vydal rozsudok výlučne na základe predloženej zmenky. Je preto potrebné konštatovať, že v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul nebol preskúmaný prípadný spotrebiteľský charakter zmluvy medzi účastníkmi, a teda neboli ani skúmané zmluvné podmienky z hľadiska ich možnej neprijateľnosti či rozporu s dobrými mravmi, resp. so zákonom. Oprávnený v doplnení návrhu uviedol, že ustanovenie § 39 ods. 4 exekučného poriadku odkazuje na fyzickú osobu, nie na fyzickú osobu podnikateľa, pričom hlavný kauzálny vzťah, ako aj predmetné exekučné konanie sa od začiatku vzťahuje na fyzickú osobu podnikateľa. Predmetné ustanovenie sa preto podľa jeho názoru na danú exekúciu nemôže aplikovať, keďže hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko fyzická osoba v čase podpísania zmluvy o úvere a vystavení zmenky bola registrovaná ako podnikateľ a konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že z predloženej zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným vyplýva, že povinný je v nej označený nielen svojím menom, priezviskom, rodným číslom a ďalšími údajmi, teda ako fyzická osoba nepodnikateľ, ale aj ako fyzická osoba podnikateľ, teda obchodným menom, miestom podnikania a IČO-m. Súčasťou zmluvy o úvere je aj prehlásenie, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon podnikania. Z takto uzavretej zmluvy o úvere však podľa názoru súdu nie je jednoznačne zrejmé, že by povinný pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. podnikateľskej činnosti. Napriek tomu, že zmluva o úvere obsahuje označenie povinného aj ako podnikateľa s vyznačením, že ide o úver na výkon podnikania, exekučný súd túto skutočnosť nepovažuje za relevantnú pre určenie, že sa nejedná o spotrebiteľskú úver, nakoľko povinný je označený aj ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pričom v súlade s § 54 ods. 2 OZ pri pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že úver bol poskytnutý na výkon podnikania povinného zaťažuje oprávneného. Vymedzenie účelu poskytnutia úveru v konkrétnej veci v spojení s nedostatkom akýchkoľvek ďalších dôkazov zo strany oprávneného má rovnaký dopad ako keby v zmluve nebol jej účel vymedzený vôbec. S poukazom na vyššie uvedené súd oprávneným predloženú zmluvu o úvere, ktorá založila záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinným považuje za spotrebiteľskú zmluvu, ktorá musí spĺňať požiadavky upravené v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ktoré obsahujú právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 30. 8. 2017, č.k. 26CoE/118/2017, Krajského súdu v Prešove zo dňa 3.10.2019, č.k. 8CoE/33/2019, zo
dňa 27.8.2019, č.k. 3CoE/12/2019). Vzhľadom na uvedené skutočnosti sú podľa názoru súdu splnené dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku.
19. Súd navyše lustráciou v Registri obyvateľov zistil, že povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel a dedičské konanie po poručiteľovi (povinnom) bolo uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1D/1/2021 zo dňa 13.12.2021, právoplatným dňa 19.1.2022, zastavené podľa § 188 ods. 1 CMP z dôvodu, že poručiteľ zanechal iba majetok nepatrnej hodnoty. Smrťou povinného v priebehu konania jeho povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov nezanikajú, ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. Vzhľadom na uvedený dôvod zastavenia dedičského konanie po povinnom, možno konštatovať jeho nemajetnosť, pričom pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní neprešla na žiadnu z osôb inak prichádzajúcich do úvahy ako dedičia povinného.
20. Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno jednoznačne dospieť k záveru, že táto skutočnosť predstavuje ďalší dôvod zastavenia predmetnej exekúcie, a to podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31.3.2017. Súd danú vec posudzoval v súlade s názorom Najvyššieho súdu SR prezentovanom v uznesení sp. zn. 7 MCdo 5/2011 zo dňa 13.5.2011.
21. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP"), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
23. Súd o náhrade trov účastníkov exekučného konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP. Oprávnený procesne zavinil zastavenie konania, preto by mal povinnému zaplatiť náhradu trov konania. Povinný si však žiadne trovy konania neuplatnil a z obsahu spisu nevyplýva, že by mu v tomto konaní nejaké preukázateľné účelne vynaložené výdavky ako trovy konania vznikli, preto mu súd ich náhradu nepriznal. Naviac smrťou povinného a zastavením dedičského konania pre jeho nemajetnosť ani neexistuje subjekt na strane povinného, ktorému by bolo možné priznať nárok na náhradu trov konania voči oprávnenému. Ak by súd povinnému priznal nárok na náhradu trov konania, bol by takýto výrok rozhodnutia nevykonateľný.
24. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
25. Podľa § 203 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.03.2017, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
26. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
27. Podľa § 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.03.2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
28. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.03.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
29. Podľa § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z. z., v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
30. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len ,,cit. vyhl.“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania
exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
31. Dňa 24.6.2024 doručil súdny exekútor po predchádzajúcej výzve súdu podanie, ktorým si v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky uplatnil odmenu v minimálnej výške 33,19 eur + DPH
32. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nasledovne:
1/ odmenu podľa § 14 ods. 1 cit. vyhl. v najnižšej zákonnej výške 33,19 eur. Keďže si súdny exekútor uplatnil odmenu v najnižšej zákonnej výške, súd sa skúmaním rozsahu úkonov bližšie nezaoberal.
2/ DPH z priznanej odmeny vo výške 20 % (§ 27 ods. 1, 3 zák. č. 222/2004 Z. z., § 196 EP) t. j. 6,64 eur.
33. Keďže súdny exekútor je platcom dane z pridanej hodnoty, k trovám exekúcie je potrebné ešte prirátať DPH v zmysle vyúčtovania súdnym exekútorom, pričom základom pre výpočet je suma 33,19 eur a DPH predstavuje 6,64 eur. Súd priznal exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 eur (33,19 eur + 6,64 eur). Uvedenú skutočnosť mal súd preukázanú zo zoznamu daňových subjektov registrovaných pre DPH vedenom Finančnou správou Slovenskej republiky.
34. O trovách exekúcie rozhodol súd v súlade s citovanými ustanoveniami § 196 EP a § 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, pričom na ich náhradu súd zaviazal v zmysle § 203 ods. 1 EP v spojení s § 203 ods. 2 prvá veta EP v znení účinnom do 31.3.2017 oprávneného.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti III. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.
Proti I. a II. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia, a to na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.