Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/604/2013

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: CENTRADE, a.s., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 35 892 170, zastúpený: AK Škubla & Partneri s.r.o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava, proti odporcom: 1. UMIT, s.r.o., so sídlom Medená 33, Bratislava, IČO: 35 840 374, zastúpený: JUDr. Richardom Lukačkom, advokát, so sídlom Sládkovičova 11, Bratislava, 2. G.. H. Q., trvale bytom D. 5, W., 3. G.. X. Q., trvale bytom S. XX, W., zastúpený: G.. P.. Q. M., bytom C. 5, W., o odstránenie garáží, o odvolaní odporcov v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. -749 zo dňa 13.6.2009, pomerom hlasov 3:0 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. -749 zo dňa 13.6.2009 z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zaviazal odporcov v 1. až 3. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 4 652,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 12 587,57 Eur. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. - 690 zo dňa 26.03.2012 súd zamietol návrh navrhovateľa označený v návrhu ako petit I. a rozhodol o prikázaní nehnuteľností podľa petitu II. do výlučného vlastníctva navrhovateľa. Súd zároveň uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi v 1. rade za nehnuteľnosti špecifikované v treťom výroku rozsudku peňažnú náhradu vo výške 67 537,72 Eur, odporcovi v 2. rade za nehnuteľnosť špecifikovanú vo štvrtom výroku rozsudku peňažnú náhradu vo výške 5 245,33 Eur a odporcovi v 3. rade za nehnuteľnosť špecifikovanú v piatom výroku rozsudku peňažnú náhradu vo výške 5 253,78 Eur. O náhrade trov účastníkov konania si súd vyhradil rozhodnúť až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa ust. . Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.05.2013. Súd v napadnutom uznesení poukázal na ustanovenia druhá veta, , , a konštatoval, že rozhodnutie súdu o výške primeranej náhrady, ktorú je navrhovateľ povinný zaplatiť odporcom, záviselo od znaleckého posudku. Preto rozhodol o trovách konania tak, že priznal navrhovateľovi plnú náhradu trov konania, poukazujúc pri tom i na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR k tejto otázke (, , ). Navrhovateľ si vyčíslil trovy konania v podaniach doručených súdu dňa 28.03.2012, 04.09.2012 a 12.12.2012 v celkovej výške 22 768,36 Eur. Trovy konania navrhovateľa pozostávali z iných trov konania vo výške 4 652,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 18 115,86 Eur. Navrhovateľ si uplatnil trovy právneho zastúpenia za 28 úkonov právnej služby, pričom základnú sadzbu tarifnej odmeny stanovil na 572,61 Eur vzhľadom na hodnotu predmetu sporu podľa ust. vyhlášky č. Po preskúmaní dôvodnosti uplatneného nároku súd priznal navrhovateľovi podľa a vyhlášky č. náhradu iných trov konania v plnej uplatnenej výške, t.j. 4 652,50 Eur, a náhradu trov právneho zastúpenia len za 20 úkonov právnej služby v celkovej výške 12 587,57 Eur. Súd zároveň rozhodol v zmysle ust. i o trovách odvolacieho konania, pričom ich náhradu navrhovateľovi nepriznal, nakoľko si ju navrhovateľ neuplatnil.

Proti uzneseniu podali odvolanie odporcovia v 1. a 2. rade. Odporca v 1. rade v odvolaní zo dňa 12.7.2013 namietol, že navrhovateľ pôvodne žaloval len o odstránenie garáží bez akejkoľvek náhrady. Po tom, ako prvostupňový súd na pojednávaní uviedol, že na základe preukázaných skutočností sa mu javí posúdenie veci tak, že návrh zamietne, navrhovateľ podal alternatívny petit II,, ktorým žiadal prikázať garáže do jeho vlastníctva za znalcom stanovenú cenu. Pred začatím konania pritom navrhovateľ odmietal odkúpenie garáží za znalcom stanovenú cenu, hoci odporca by s takýmto návrhom súhlasil. Tým, že súd prvého stupňa zamietol petit I., zároveň odmietol aj argumentáciu navrhovateľa o neoprávnenej stavbe a prihliadol na záujem na vyváženom usporiadaní vlastníckych vzťahov. Navrhovateľ preto nebol úspešný v pôvodnom návrhu a až následne upravil svoj petit o eventuálny výrok. Prvostupňový súd pochybil aj v odôvodnení napadnutého uznesenia, v ktorom uviedol, že má povinnosť zaplatiť peňažnú náhradu vo výške 67 537,22 Eur, pričom skutočná výška je 63 537,72 Eur. Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov aj za úkony, na ktoré nemá nárok: pod bodom 5. a 6. - dve podania zo dňa 11.6.2009, pričom malo byť priznané len jedno podanie; pod bodom 8. a 9. je rovnako vyjadrenie z toho istého dňa; pod bodom 22. - podanie navrhovateľa o zmene žaloby, ktorým doplnil petit II., čo nemôže byť na úkor odporcov; pod bodom 23. - ide rovnako o doplnenie žaloby bez novej právnej argumentácie. Pri určení tarifného základu mal súd vychádzať len zo sumy 16,60 Eur, nakoľko navrhovateľ tvrdil, že hodnota garáží je 0, a to až do momentu podania petitu II. Odporca sa preto domáha, aby odvolací súd uznesenie zmenil tak, že zaviaže navrhovateľa na náhradu trov konania odporcovi v celkovej výške 7 235,76 Eur. Odporca v 2. rade v odvolaní zo dňa 30.8.2013 namietol, že súd mal aplikovať ustanovenie . Odporca v 2. rade svojim správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania, a bol legitímnym vlastníkom garáže. Navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k pozemku v čase, kedy bol odporca riadnym vlastníkom a mal uzavretú nájomnú zmluvu. Poukázal aj na amorálne správanie navrhovateľa, ktorý konal voči odporcom nátlakovo. Prvostupňový súd dostatočne nezohľadnil, že navrhovateľ sa prioritne domáhal odstránenia stavieb bez náhrady a až následkom postupu súdu zmenil pôvodne žalovaný petit. Navyše odporca v 2. rade reagoval pozitívne na výzvu navrhovateľa odpredať mu garáž, ale za cenu, za ktorú ju on odkúpil. Navrhovateľ s tým však nesúhlasil. Odporca preto žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Voči odvolaniam odporcov sa navrhovateľ vyjadril podaniami zo dňa 13.8.2013 a 27.8.2013. Zdôraznil, že súd už rozhodoval len o náhrade trov konania, kedy má vychádzať zo zásady zásada úspechu účastníka v konaní. Navrhovateľ nikdy nevylučoval petit II. a už v návrhu na začatie konania poukázal na potrebu analógie s ustanovením . Petit zmenil len z toho dôvodu, aby súdu presne špecifikoval, čo požaduje, vzhľadom na početnosť sporných nehnuteľností. Eventuálny petit je procesný prostriedok, ktorého využitie je v plnej dispozícii navrhovateľa. Ak teda súd vyhovel čo i len jednému zo žalovaných petitov, znamená to, že navrhovateľ mal v spore plný úspech. Okrem toho súd pripustil zmenu petitu uznesením, voči ktorému nebol podaný žiadny opravný prostriedok. Tvrdenia odporcu v 1. rade o údajnom odmietaní odkúpiť garáže sa nezakladajú na pravde. Naopak navrhovateľ sa viackrát pokúšal o mimosúdnu dohodu a ponúkal odporcom odkúpenie garáží za trhovú cenu, avšak oni požadovali cenu vyššiu. Pokiaľ ide o namietané úkony právnej služby, išlo o úkony, ktoré nesmerovali proti tomu istému odporcovi a nemali totožný obsah. Žiada preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací ( ), prejednal vec v rozsahu podľa a dospel k záveru, že odvolanie odporcov je dôvodné. V predmetnej veci súd prvého stupňa právoplatne rozhodol v merite veci rozsudkom, ktorým zamietol návrh navrhovateľa v časti označenom ako petit I, ktorým sa navrhovateľ domáhal voči odporcom odstránenia garáží vo vlastníctve odporcov z pozemkov, na ktorých stoja, a ktoré sú vlastníctvom navrhovateľa. Súd vyhovel návrhu navrhovateľa v časti označenom ako petit II. a prikázal garáže do výlučného vlastníctva navrhovateľa za finančnú náhradu odporcom, ktorej výška bola ustálená znaleckým dokazovaním. Z dokazovania vyplynulo, že odporcovia boli legitímnymi vlastníkmi garáží, ktoré boli v 60. tych rokov vybudované na pozemkoch, ktoré neskôr vlastnila Bratislavská teplárenská spoločnosť. Všetci odporcovia mali uzavreté nájomné zmluvy s vtedajším vlastníkom pozemkov. t.j. Bratislavskou teplárenskou spoločnosťou na dobu neurčitú. V zmluvách bolo dohodnuté aj predkupné právo na pozemky pre odporcov ako vlastníkov stavieb. Súčasne bol dohodnutý aj spôsob zániku nájmu výpoveďou s 3 mesačnou výpovednou dobou pre obe zmluvné strany. Odporcom bola neskôr daná výpoveď z nájmu a ich nájomné vzťahy tak k pozemkom zanikli. Po tom ako sa vlastníkom pozemkov stal navrhovateľ, nastala situácia, že na jeho pozemkoch boli postavené garáže, ktorých vlastníkmi boli iné subjekty, ktorí garáže užívali a dochádzalo k užívaniu pozemkov navrhovateľa bez právneho titulu. Navrhovateľ pôvodne žaloval len odstránenie stavieb garáží a až po tom, ako súd prvého stupňa vyslovil svoj právny názor, že sa mu javí takýto návrh na zamietnutie, rozšíril petit o eventuálny výrok, a žiadal o

prikázanie garáži do jeho vlastníctva za náhradu. Rozsudok v merite veci súd prvého stupňa odôvodnil po právnej stránke tak, že vychádzal z ustanovenia , ktoré upravuje možnosti úpravy vzťahov pri zriadení neoprávnenej stavby, hoci v tomto prípade o neoprávnených stavbách nemožno hovoriť. S použitím analógie sa jedná o ustanovenie, ktoré upravuje obdobné občianskoprávne vzťahy medzi účastníkmi. Súd zamietol návrh na odstránenie garáži, pretože vychádzal z rovnosti vlastníckeho práva oboch účastníkov, resp. potreby rovnakej ochrany oboch vlastníkov. Prihliadol aj na to, že stavby boli zriadené ako oprávnené a legálne, a bolo by v rozpore so zásadou spravodlivosti, keby vlastníkom garáží po tom, ako by došlo k ich odstráneniu, nebola poskytnutá žiadna náhrada. Tiež prihliadol na to, že navrhovateľ zamedzil vlastníkom garáží prístup k nim tým, že ich ohradil. Súd nepovažoval odstránenie garáží za účelné, čo je základnou podmienkou rozhodnutia o odstránení stavby. Preto pristúpil ku skúmaniu oprávnenosti druhého petitu, v rámci ktorého bolo vykonané aj znalecké dokazovanie za účelom zistenia hodnoty stavieb garáží. V rámci usporiadania vlastníckych vzťahov medzi účastníkmi konania súd rozsudkom prikázal garáže do vlastníctva navrhovateľa za náhradu. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v napadnutom uznesení, prvostupňový súd vychádzal z ustanovenia , pretože o výške primeranej náhrady, ktorú bol povinný navrhovateľ zaplatiť odporcom, sa rozhodlo na základe znaleckého posudku. Priznané trovy konania navrhovateľovi vo výške 4 652,50 Eur pozostávali zo súdneho poplatku za návrh na začatie konania 99,50 Eur, z poplatku za zmenený návrh 4 420 Eur, poplatku za návrh na predbežné opatrenie 33,-Eur a preddavku na trovy dokazovania 100,-Eur. Trovy právneho zastúpenia si navrhovateľ uplatnil vo výške 18 115,86 Eur za 28 úkonov právnej služby, pričom základnú sadzbu tarifnej odmeny súd stanovil na čiastku 572,61 Eur vzhľadom na hodnotu predmetu sporu podľa vyhlášky č. Ako nedôvodné trovy súd vyhodnotil trovy za 8 úkonov právnej služby a celkovo z tohto titulu priznal navrhovateľov 12 587,57 Eur. Vzhľadom na ustálený skutkový stav je nepochybné, že na usporiadaní vlastníckych vzťahov, v záujme ďalšieho riadneho užívania pozemkov alebo garáží, mali záujem tak navrhovateľ ako aj odporcovia. V priebehu konania si navrhovateľ svoj nárok uplatňoval dvoma alternatívnymi petitmi, z ktorých súd vyhovel jednému z nich, označenom ako petit II. Priznávajúcim výrokom v rozsudku súd síce priznal právo navrhovateľovi, ale súčasne vznik tohto práva podmienil aj splnením jeho povinnosti - vyplatením kúpnej ceny odporcom. Dôležitou skutočnosťou je aj to, že obe procesné strany sú legitímnymi vlastníkmi nehnuteľností - pozemku alebo stavby na ňom riadne zriadenej, a ich vlastnícke právo má mať aj v zmysle SR rovnaký obsah a rovnakú ochranu. Spôsobom vyporiadania - určeniu vlastníckeho práva za náhradu, boli preto obidve strany v konaní úspešné. Navyše tvrdeniu odporcov, že pred začatím súdneho konania navrhovateľ nemal záujem na poskytnutí náležitého protiplnenia odporcom, svedčí aj jeho pôvodne uplatnený petit na odstránenie stavby bez náhrady. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že pri rozhodovaní o náhrade trov súdneho konania prvostupňový súd vychádzal z nesprávneho právneho názoru. Preto napadnuté uznesenie podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom je podľa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. V ďalšom konaní prvostupňový súd preskúma dôvodnosť aplikácie ustanovení , a ; prípadne aj Je potrebné najmä zistiť, či zo strany navrhovateľa pred začatím súdneho sporu smeroval voči odporcom návrh na odkúpenie garáži za trhovú cenu určenú znalcom, a či odporcovia s týmto súhlasili alebo nie. Taktiež treba zohľadniť, že navrhovateľ uplatnil alternatívny petit až po oznámení súdu, že petit pod č. I. sa mu javí na zamietnutie. Rovnako je treba vyhodnotiť úspešnosť účastníkov v spore vo vzťahu k priznávajúcemu výroku rozsudku, z ktorého vyplývajú vzájomné synalagmatické záväzky oboch sporových strán. V novom rozhodnutí prvostupňový súd rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.