Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_23CoE-157-2013.pdf
PDF · 79.41 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoE/157/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, právne zastúpeného spoločnosťou Advocate, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnej A. S., bytom v T., H. XX/XX, o vymoženie sumy 475 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok, č. k. 6Er/876/2012 - 10 zo dňa 21. januára 2013, jednohlasne takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad v Bratislave o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, sp. zn. Ex 22201/12. S odkazom na § 2, 3 - 5, § 29, § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku a obsahu nálezu Ústavného súdu sp. zn. III ÚS 322/2010 súd vyslovil zaujatosť súdneho exekútora vo veci pre vzťah k oprávnenému. Ústavný súd Slovenskej republiky v predmetnom náleze konštatoval, že nezlučiteľnosť funkcie súdneho exekútora s funkciou pracovného pomeru predstavuje záruku nezávislosti a nestrannosti, nakoľko v opačnom prípade môže vzniknúť pochybnosť o jeho nestrannosti a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom konania. S ohľadom na skutočnosť, že súdny exekútor JUDr. Krutý bol v minulosti v pracovnoprávnom vzťahu s oprávneným, je možné spochybniť jeho nestrannosť a vysloviť jeho zaujatosť. Na zabezpečenie zákonnosti priebehu exekúcie a práva účastníkov na spravodlivé súdne konanie je preto potrebné tieto skutočnosti zohľadniť. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol tak, že žiadosť o udelenie poverenia zamietol.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie oprávnený, v ktorom navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil. Vo vzťahu k nálezu Ústavného súdu sp. zn. III ÚS 322/2010 oprávnený uviedol, že ide o individuálne rozhodnutie, ktoré sa dotýka len konkrétneho konania a zaväzuje tak iba účastníkov daného konania. Všeobecné súdy v iných prípadoch týmto nálezom nie sú viazané. Poukázal tiež na početné rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, ktoré sa nestotožnili s názorom, že pracovnoprávny vzťah medzi oprávneným a súdnym exekútorom z minulosti môže mať vplyv na nezaujatosť a nestrannosť súdneho exekútora v konaní. Oprávnený je toho názoru, že skutočnosť, že súdny exekútor bol v minulosti radovým zamestnancom oprávneného, nezakladá jeho pomer k účastníkovi konania, ktorý by mohol mať za následok vyslovenie jeho zaujatosti a viedol by k jeho vylúčeniu z vykonávanej exekúcie.
Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, čo do výroku, avšak nie vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozhodnutia. Súd preto vyzval oprávneného, ako aj súdneho exekútora v súlade s postupom podľa § 213 ods. 2 O.s.p. na vyjadrenie k možnému inému právnemu posúdeniu predmetnej veci odvolacím súdom. Odvolací súd vo výzve poukázal na možné použitie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s posúdením zákonnosti predloženého exekučného titulu podľa ustanovení § 53 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní vo vzťahu k otázke prípustnosti nekalých zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, zákonnosti rozhodcovskej doložky a tým spojenej otázke právomoci rozhodcovského súdu, ktorý vo veci konal.
Oprávnený vo vyjadrení k doručenej výzve uviedol, že za neprijateľnú rozhodcovskú doložku je možné považovať iba takú, ktorá vyžaduje riešenie sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, bez možnosti danej ktorejkoľvek strane na podanie žaloby na všeobecnom súde. Ak súd nepripúšťa uzavretie ani nevýlučnej rozhodcovskej doložky, znamenalo by to úplné znemožnenie využitia rozhodcovskej doložky v zmluvných vzťahoch oprávneného, čo by nepochybne bolo v rozpore so zámerom zákonodarcu vo vzťahu k činnosti rozhodcovských súdov.
Odvolací súd preto vo veci pristúpil k posúdeniu otázky zákonnosti vedenej exekúcie.
Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských veciach skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať a či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup exekučného súdu v konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia.
Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (3Cdo 146/2011). Porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 6M Cdo 9/2012, 6Cdo 1/2012, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011, nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 01.11.2011.
Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská zmluva uzavretá v priamom súvise s uzavretím zmluvy o úvere medzi oprávneným a povinnou dňa 04.11.2010 nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy je základnou a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu.
Ak má byť rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvu je nepochybne forma uzavretej zmluvy, t.j. skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola predložená povinnej ako spotrebiteľovi ako formulárová zmluva, bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu, bez možnosti rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť.
Zmluvné dojednanie, ktoré nie je spotrebiteľom individuálne vyjednané je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom rozhodcovská zmluva uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore tiež s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.
Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37, a iné).
Súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok v časti rozhodcovskej zmluvy je opodstatnená. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady ES 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-243/08 Pannon).
Podľa smernice č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná sa považuje za nekalú, ak v rozpore s požiadavkou primeranosti spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to v neprospech spotrebiteľa. Podľa čl. 3, ods. 2 je podmienka vždy považovaná za nedohodnutú individuálne, pokiaľ bola spísaná vopred a spotrebiteľ preto nemohol mať žiaden vplyv na obsah podmienky, najmä v súvislosti s vopred spísanou štandardnou, formulárovou zmluvou.
Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku resp. zmluvu s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial, C-40/08 Asturcom).
Rozhodcovská zmluva, ktorá bola predformulovaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, je v rozpore s dobrými mravmi (IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011). Súdu nič nebráni judikovať neplatnosť rozhodcovskej doložky pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v zmysle generálnej klauzuly § 53 ods. 1, pre rozpor s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách neplatné.
Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami (§3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej osoby ako spotrebiteľa, je neplatná. Za takéto zmluvné podmienky je možné považovať formulárové ustanovenia zmluvy, vopred pripravené poskytovateľom služby, ktoré neboli individuálne vyjednané a ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť, pričom výrazným spôsobom zasahujú do jeho postavenia v rámci zmluvného vzťahu. Rozhodcovská zmluva nedohodnutá individuálne zo strany spotrebiteľa, ale vnútená spotrebiteľovi spolu s podpisom zmluvy o úvere ako jej súčasť je preto neplatná. Neplatná rozhodcovská zmluva znamená vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať.
Nie je sporná ani otázka, či uzavretá zmluva je spotrebiteľskou zmluvou. Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Je preto nepochybné, že oprávnený, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je poskytovanie úverov, je v pozícii dodávateľa voči prijímateľovi úveru, spotrebiteľovi.
V zmysle uvedených skutočností je zrejmé, že pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Ak zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nie je platný, nemá právne účinky, a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať
v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae, vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnej, nie sú dotknuté.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Na základe uvedeného odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne čo do výroku napadnutého rozhodnutia, pričom svoje rozhodnutie odvolací súd primerane odôvodnil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.
Exekučný súd postupoval správne, keď sa zaoberal tiež otázkou možnej zaujatosti súdneho exekútora vo vzťahu k účastníkom konania a následne spochybnením jeho nestrannosti. Táto skutočnosť však sama osebe nepostačuje pre rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Podstatnou skutočnosťou a záverom, ktorý mal byť vyslovený je to, že na vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, právoplatný exekučný titul. Posúdenie vzťahu medzi oprávneným a povinným ako vzťahu spotrebiteľského, vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia má za následok absenciu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Oprávnený takto nedisponuje právoplatným exekučným titulom a exekúciu nie je možné nariadiť, a to bez ohľadu na osobu súdneho exekútora.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.