Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoE/3/2023

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Anny Kovaľovej v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, s. r. o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, (predtým: PRO CIVITAS, s. r. o.), proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, XXX XX D., o vymoženie pohľadávky 62,41 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom E. A. F., Exekútorský úrad G. XXX/ X, XXX XX G., pod spisovou značkou EX 1838/2015, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. -70 zo dňa1.8.2022, takto

rozhodol:

Odmieta odvolanie.

Účastníkom nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekučné konanie zastavil (I. výrok) a oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania vo výške 2,88 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia (II. výrok). Napokon nepriznal povinnému náhradu trov exekučného konania (III. výrok).

2. Vychádzal zo zistenia, že uznesením Okresného súdu Kežmarok č. k. -60 z 15.02.2022 právoplatne súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je v rozpore so zákonom, keďže ho vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc pre neplatne uzatvorenú rozhodcovskú doložku. Exekučný súd preto podľa § 44 ods.4 Exekučného poriadku exekučné konanie zastavil.

3. O trovách exekučného konania rozhodoval podľa § 203 ods.1 Exekučného poriadku v spojení s § 47 ods. 3 Ex. Poriadku, v zmysle ktorého ak žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia bola súdom zamietnutá, súdny exekútor má nárok len na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. Súdny exekútor žiadal priznať odmenu vo výške 33,19 eur, avšak v zmysle § 21a vyhlášky, by mal nárok len na 16,60 eur. Súdny exekútor nevykonal spísanie návrhu do zápisnice, a tak mu súd nepriznal ním vyúčtovanú odmenu vo výške 33,19 eur. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov, a to konkrétne poštovné vo výške 2,30 eur, ktoré považuje v uplatnenej výške za účelne vynaložené. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za kancelárske náklady vo výške 1,00 eur. Jedná sa síce o veci potrebné pre vedenie exekučnej administratívy, avšak bežné náklady kancelárskych vecí zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. V súlade s § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 súd priznal súdnemu exekútorovi z náhrady hotových výdavkov uplatnený nárok na 20 % DPH. Náhradu hotových výdavkov spolu vo výške 2,76 eur, je oprávnený v súlade s ustanovením § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Súd zaviazal oprávneného k úhrade účelne vynaložených

hotových výdavkov súdnemu exekútorovi, nakoľko v prípade zastavenia exekučného konania v dôsledku nemožnosti vedenia exekúcie je procesne zodpovedný za zastavenie konania oprávnený. Oprávnený tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný orgánom, ktorý na to nemal právomoc pre neplatne uzatvorenú rozhodcovskú doložku, procesne zodpovedá za zastavenie exekučného konania v dôsledku nemožnosti vedenia exekúcie. Oprávnený by bol teda povinný uhradiť trovy exekučného konania povinnému, ale povinný si náhradu trov neuplatnil a napokon mu v konaní ani žiadne trovy nevznikli.

4. Proti tomuto uzneseniu voči výroku o trovách konania podal odvolanie súdny exekútor a navrhol, aby odvolací súd uznesenie vo výroku o trovách konania zmenil tak, že prizná súdnemu exekútorovi trovy konania v ním uplatnenej výške 33,19 eur.

5. Namietal, že náhradu trov konania si uplatňuje podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, a nie podľa § 47 ods. 3 Exekučného poriadku. Pre priznanie trov exekúcie v tomto konkrétnom prípade, t.j. ak súd súdnemu exekútorovi neudelil poverenie na vykonanie exekúcie bolo potrebné postupovať podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a nie podľa § 47 ods.3 Ex. poriadku, z ktorého súd účelovo vybral iba jeho poslednú vetu. Súdny exekútor po obdŕžaní návrhu na začatie exekúcie nemá možnosť tento návrh odmietnuť. Nie je oprávnený ani rozhodnúť o exekučnom titule. Ak návrh spĺňa zákonom predpísané náležitosti musí ho súdny exekútor predložiť súdu. Ak by súdny exekútor neplnil zákonom stanovené povinnosti vystavoval by sa riziku disciplinárneho konania, riziku zaplatenia náhrad škody a pod. Odmena exekútora nie je viazaná na udelenie poverenia, resp. nejestvuje žiadne také ustanovenie Exekučného poriadku, ktoré by pojednávalo o tom, že odmena exekútora je viazaná na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Odmena patrí za výkon exekučnej činnosti. Taktiež v Exekučnom poriadku nie je ustanovenie, ktoré pojednáva o tom, že exekútor nemá vo vzťahu k oprávnenému nárok na odmenu, ale iba na hotové výdavky. Pojem exekučná činnosť je pojem širší ako výkon exekúcie, resp. exekúcie. Exekučná činnosť začína už doručením návrhu na vykonanie exekúcie. Na tejto činnosti sa nepodieľa len súdny exekútor, ale aj jeho pracovníci. V tomto štádiu exekučnej činnosti Exekučný poriadok ukladá súdnemu exekútorovi povinnosti, a to priamo v § 40 a § 44. Ak by súdny exekútor neplnil zákonom stanovené povinnosti, vystavoval by sa riziku disciplinárneho konania, riziku zaplatenia náhrad škody a pod. Súdny exekútor vykonáva činnosť, za ktorú zodpovedá štát. Výkonom tejto činnosti je iba poverovaný. Súdny exekútor nie je financovaný zo štátneho rozpočtu. Celú činnosť financuje z odmeny, ktorá mu patrí za výkon exekučnej činnosti. Zo svojej odmeny platí mzdy pracovníkov, odvody štátu, dane, nájom, energie a pod. Keďže súdny exekútor musí konať, vznikajú mu náklady a bolo by nespravodlivé, aby tieto náklady znášal súdny exekútor, a tak nepriamo financoval činnosť verejnej moci.

6. Oprávnený v reakcii na doručené odvolanie uviedol, že vo veci trov zastavených exekučných konaní u súdneho exekútora E. A. F. poukazuje na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove -93 z 24.5.2022, -58 z 24.4.2022, -107 zo dňa 31.5.2022, -105 zo dňa 12.4.2022 a navrhuje súdu zvážiť zasielanie výziev na vyjadrenie k podaniam exekútora, nakoľko na tieto nebude reagovať.

7. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací ( ), skôr ako pristúpil k vecnému preskúmavaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia, zisťoval, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či má všetky požadované náležitosti. Po zistení, že odvolanie smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odvolací súd odvolanie odmietol podľa .

7. S účinnosťou od 1.7.2016 začal platiť nový procesný predpis - (ďalej len „“), ktorý sa v zmysle prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v zmysle Exekučného poriadku, použije aj v neskončených exekučných konaniach.

8. Podľa § 243h ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

10. Podľa , proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

11. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

12. Odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 31.3.2015 (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017). Dňa 12.5.2015 bola exekučnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesením č. k. -60 zo dňa 15.2.2022 exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 16.2.2022. Následne exekučný súd postupom podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 exekučné konanie zastavil a oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania vo výške 2,76 eur.

13. Voči výroku o trovách exekučného konania (exekúcie) podal odvolanie súdny exekútor.

14. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

15. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

16. Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) je prípustné odvolanie.

17. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

18. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

19. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

20. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

21. Z dikcie Exekučného poriadku vyplýva, že v konaní podľa Exekučného poriadku sa primerane použijú ustanovenia , ak to nevylučuje povaha veci. Exekučný poriadok nemá vlastnú právnu úpravu konania o odvolaní, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v a nasl. . Podľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. V tomto ustanovení je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu, z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. Rozhodujúce preto podľa je, či odvolanie pripúšťa Exekučný poriadok. Z ustanovenia Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd pri zastavení exekúcie rozhodne aj o tom, kto a v akej výške bude hradiť trovy exekúcie. Exekučný poriadok proti tomuto rozhodnutiu odvolanie výslovne nepripúšťa (na rozdiel od iných typov uznesení napr. podľa , , až h), až m) Exekučného poriadku). Preto podľa platí, že odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné. V zmysle uvedenej rozhodujúcej platnej a účinnej právnej úpravy tak odvolací súd nemá oprávnenie na to, aby zasiahol do výroku o náhrade trov exekučného konania.

22. Z ustanovenia § 200 ods. 5 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd pri zastavení exekúcie rozhodne aj o tom, kto a v akej výške bude hradiť trovy exekúcie. Právna úprava trov exekúcie sa nachádza v ustanoveniach § 200 až 203 Exekučného poriadku. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku sú trovami exekúcie odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. V súvislosti s rozhodnutím súdu o zastavení exekučného konania postupom podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku platí úprava v § 203 ods. 1. Trovy exekúcie tak predstavujú osobitný inštitút komplexne upravený v Exekučnom poriadku. Právna úprava trov exekúcie neobsahuje ustanovenie, ktoré by proti výroku o náhrade trov exekúcie pripúšťalo odvolanie. Keďže v exekučnom konaní platí zásada, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to Exekučný poriadok výslovne pripúšťa, v danom prípade je nutné vyvodiť záver, že odvolanie proti výroku o náhrade trov exekučného konania nie je podľa Exekučného poriadku prípustné. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 14.3.2012, podľa ktorého: „Rozhodovanie súdu o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie upravuje § 203 Exekučného poriadku. Rozhodnutie súdu o trovách exekúcie v týchto prípadoch je preto rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku. V ustanovení § 203, ale ani v žiadnom inom ustanovení Exekučného poriadku v znení platnom v čase rozhodovania súdu prvého stupňa sa výslovne neuvádzala prípustnosť odvolania proti takémuto rozhodnutiu. Vzhľadom na uvedenú zásadu odvolanie proti nemu nebolo prípustné.“

23. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné vo vzťahu k trovám exekúcie aplikovať ustanovenie . Je potrebné poukázať na to, že trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, odlišný od trov konania. Trovy exekúcie majú právny základ v Exekučnom poriadku, vlastný okruh účastníkov konania, osobitný spôsob ich uplatňovania a tiež osobitný spôsob rozhodovania (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí). Rozhodnutie o trovách exekúcie z týchto dôvodov nemožno ani primerane subsumovať pod rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania podľa . Ak by úmyslom zákonodarcu bolo pripustiť odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o trovách exekúcie, jeho vôľa by musela byť vyjadrená spôsobom, ktorý nepripúšťa pochybnosti, a to najmä uvedením zákonného ustanovenia v Exekučnom poriadku, z ktorého by vyplývalo, že proti uzneseniu o trovách exekúcie je prípustné odvolanie, čo je štandardná formulácia pre exekučné konanie, alebo by výslovne uviedol uznesenie o trovách exekúcie v ustanovení , ktoré obsahuje taxatívny výpočet rozhodnutí súdu prvej inštancie, proti ktorým je prípustné odvolanie.

24. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 bolo proti rozhodnutiu o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa prípustné odvolanie. , ktorým sa mení a dopĺňa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k zmene ustanovenia , ktorý s účinnosťou od 1.11.2013 znel „proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa nemožno podať mimoriadne dovolanie“. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím , a a o zmene a doplnení niektorých zákonov došlo s účinnosťou od 1.7.2016 k vypusteniu ust. Exekučného poriadku. Z uvedeného je zrejmé, že od 1.11.2013 stratil krajský súd funkčnú príslušnosť na rozhodovanie o odvolaniach podaných proti trovám exekúcie a k zmene v nedostatku funkčnej príslušnosti nedošlo ani po prijatí nových procesných kódexov. Aj podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1.11.2013 - podľa Exekučného poriadku krajské súdy rozhodovali po 1.11.2013 len o tých odvolaniach proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa , ktoré boli podané pred 1.11.2013, a to podľa predpisov účinných do 31.10.2013 (to neplatilo, ak išlo o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom rozhodoval ešte sudca).

25. Zároveň odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.5.2020. Ústavný súd poukázal na svoje rozhodnutie č.k. -11 z 30.1.2019, v zmysle ktorého z ústavnoprávneho hľadiska súdne konanie nie je povinne dvojinštančné s výnimkou vecí trestných, u ktorých táto požiadavka vyplýva z čl. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ani čl. 6 Dohovoru samotné právo na odvolanie na súde vyššej inštancie negarantuje a dvojinštančnosť, ako vyplýva z judikatúry ESĽP, nie je všeobecnou zásadou civilného súdneho konania. Ústavný súd tak konštatoval, že iba to, že v danej veci rozhodol sudca, a

nie vyšší súdny úradník, nemôže samo o sebe spôsobiť zásah do ústavných práv sťažovateľa, pretože dvojinštančnosť nie je všeobecnou zásadou civilného konania.

26. Ak účastník konania podá odvolanie proti uzneseniu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, má to za následok odmietnutie odvolania v zmysle . Odmietnutie odvolania vyjadruje procesnú situáciu, v ktorej sa odvolací súd nezaoberal vecným obsahom napadnutého rozhodnutia, pretože zistil niektorý z dôvodov, ktorý viedol k nemeritórnemu rozhodnutiu. Pretože odvolanie súdneho exekútora smerovalo proti výroku uznesenia, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd postupoval podľa a odvolanie súdneho exekútora odmietol.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a v spojení s Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017. V odvolacom konaní súdny exekútor úspešný nebol, keďže jeho odvolanie bolo odmietnuté. Ostatní účastníci si náhradu trov neuplatnili a vychádzajúc z obsahu spisu im ani v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania účastníkom konania nepriznal.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).