Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9C-681-2012.pdf
PDF · 125.57 KB
No categories available
9C/681/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Gertrúdou Rennerovou v právnej veci žalobcu : POHOTOVOSŤ s. r. o. so sídlom Pribinova 25 Bratislava, IČO 35 807 598, zast. Fridrich Paľko s. r. o. so sídlom Gr?sslingova 4 Bratislava, proti žalovanému : Slovenská republika zast. Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13 Levice, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca v žalobe podanej 27.09.2012 na Okresný súd Topoľčany žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5996, 72 eur, ktorá suma predstavuje majetkovú škodu spočívajúcu v náhrade istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere, a sumy 1199, 34 eur t. j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženia pohľadávky cestou exekúcie ( spôsobené v priamej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu ). V žalobe a na pojednávaní uviedol, že ako oprávnený subjekt navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu na vymoženie svojej pohľadávky voči dlžníkovi S. Š., ktorá vznikla nesplnením jeho záväzku vyplývajúceho mu zo Zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXXX. Exekútor pridelil exekučnej veci číslo EX11735/2011. Exekučný súd je povinný rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu, pričom, hoci konanie začalo 28.06.2011, exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 13.04.2012 zamietnutím tejto žiadosti. Nesprávny úradný postup podľa žalobu spočíva v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, čoho príčinou bol konkrétny následok prejavujúci sa vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy žalobcu. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby. Exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu. Tým, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu, t. j. vykonaním procedúry preskúmania bez splnenia zákonných podmienok exekučného titulu, keď súd bez ďalších legálnych predpokladov založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci, čím sa
postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží a teda prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov, porušil tým zásadu legality, v dôsledku čoho sa dopustil nesprávneho úradného postupu. Exekučný súd tým, že svojím nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobcom ako oprávneným a dlžníkom ako povinným, odvíjajúceho svoju podstatu od uzavretej zmluvy o úvere. Na jednej strane existuje právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie zákonnej lehoty a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky, avšak je z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný a na druhej strane, nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo. Rozsudok rozhodcovského súdu je rovnocenným exekučným titulom s rozsudkom vydaným všeobecným súdom v občianskom súdnom konaní. Tento postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnej veci neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe a rovnako tak neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si žalobca uplatňuje náhradu majetkovej škody a aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodňuje tým, že iba samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu. Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky.
K písomnému stanovisku žalovaného, v ktorom, okrem iného,žalovaný navrhoval súdu postup podľa § 43 ods. 1 O. s. p. sa písomne vyjadril tak, že v žalobe pravdivo opísal jemu známe skutočnosti, označil predmet sporu ako náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, označil spisovú značku exekučného konania a použil údaje umožňujúce spoľahlivo identifikovať exekučné konanie, v ktorom sa súd dopustil nesprávneho úradného postupu. Keďže nedisponuje súdnym spisom, nemohol takýto dôkaz predložiť. Neprípustné je prenášať zodpovednosť za nesprávny úradný postup na žalobcu, keďže súd musí konať vo veci aj bez urgencií a sťažností účastníka konania. Sám však vyvinul enormné úsilie na získanie rozhodnutia, keď žiadal o informáciu o stave konania dňa 18.02.2009, 20. 05.2009, 20.05.2010, 23.09.2010 a 27.09.2010.
Na pojednávaní predložil znalecký posudok číslo 1/2013 z 24.06.2013 „ rozhodcovské konanie v spotrebiteľských sporoch v práve Európskej únie „ a poukázal na záver konštatovaný znalcom, podľa ktorého právo Európskej únie nezakazuje, aby majetkové spory, ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ mohli byť rozhodované rozhodcom alebo rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní. Tvrdil, že výrokom súdu, že nedošlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie súd neprijal vykonateľný exekučný titul, pritom o nároku bolo právoplatne rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. V exekučnom konaní preskúmaval nielen formálne, ale aj obsahové náležitosti tohto rozhodcovského rozsudku a napokon dospel k záveru, že zamietol návrh žalobcu na vykonanie exekúcie s tým, že rozhodcovský rozsudok nepovažoval za exekučný titul. Takéto stanovisko z pohľadu žalobcu je v rozpore s právom Európskej únie. Zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia tak exekučný súd vytvoril prekážku veci platne rozhodnutej, čím znemožnil žalobcovi domáhať sa svojich nárokov, ktoré mu vyplývajú zo stále platného rozhodcovského rozsudku. Súd neprijal vykonateľný exekučný titul, ale zamietol návrh žalobcu na vykonanie exekúcie, čím žalobca utrpel ujmu, pretože od dlžníka nezíska späť ani len tú finančnú čiastku, ktorú mu skutočne požičal, nieto ešte aj príslušenstvo. Preto za majetkovú škodu považuje istinu, ktorú nemohol vymôcť v exekučnom konaní s príslušenstvom. Súd nesprávne rozhodol, keď posúdil exekučný titul tak, ako ho posúdil. Majetkovú škodu si neuplatňuje za neskoré rozhodnutie o poverení, ale majetkovú škodu, ktorá mu skutočne vznikla. Z toho titulu si uplatňuje aj nemajetkovú ujmu. Ako podnikateľ podniká spôsobom, že poskytuje krátkodobé pôžičky
na určitú dobu, podľa toho potom aj plánuje svoju činnosť, keďže ráta s tým, že sa mu požičané peniaze v určitom čase a určitej výške vrátia. Súd mu znemožnil návrat týchto prostriedkov, čo malo dosah na podnikateľskú činnosť žalobcu, znemožnilo mu to podnikanie, keďže nemal finančné prostriedky. So žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody sa na žalovaného obrátil dňa 25.09.2012, jeho nároky neboli uspokojené.
Žalovaný v písomnom vyjadrení z 27.01.2014 poukázal na to, že žalobca síce uviedol časť dôkazov, odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Ďalej namietal nejasnosť titulu nároku na náhradu škody, keď uvádza rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietame nezákonného rozhodnutia, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Z takto formulovanej žaloby nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobe sa tieto tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu si svoj nárok uplatňuje. Žalobca taktiež neuvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu, pričom všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, táto právomoc prináleží iba predsedovi súdu alebo Ústavnému súdu SR. Práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci sa môže poškodený domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalobca podal k súdu žalobu predčasne, pred uplynutím 6 mesiacov. Napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadosti, ktoré Ministerstvo spravodlivosti SR zaslalo žalobcovi po doručení prvotných žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, bola Ministerstvu spravodlivosti SR doručená iba všeobecná odpoveď, kde žalobca nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie, dátum, kedy sa žalobca dozvedel o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, uviesť skutočnosť, či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy, ani doklady preukazujúce ohrozenie práv zánikom povinného, jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným, ktorými odôvodňuje vznik nemajetkovej ujmy. Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadosti a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. K argumentácii žalobcu o vydaní rozhodnutia o žiadosti o vydanie poverenia po 15-dňovej lehote uviedol, že podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2011 táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku, pričom podľa § 44 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku ide o vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu a rozhodcovskej komisie a zmierov nimi schválených. Pred 01.06.2011 ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku znelo: „ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených ". V dôvodovej správe je k novelizovanému ustanoveniu § 41 ods. 2 písm. d/ uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor SR, čím sa iba explicitnejšie ujasnila litera zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. Argumentácia žalobcu je v tejto súvislosti preto nefundovaná a nepravdivá a § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovský rozsudok. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02, z ktorej vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. K tvrdeniu žalobcu o nesprávnosti postupu exekučného súdu zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia tým, že exekučný súd prekročil svoju právomoc keď opätovne preskúmaval exekučný titul, ktorým bol rozhodcovský rozsudok, poukázal žalovaný na rozhodnutia tak Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorých jednoznačne vyplýva, že vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmavať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Z uvedeného vyplýva, že vnútroštátnemu súdu prináleží vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný. Pokiaľ je podmienka existencie vnútroštátneho práva prikazujúceho za určitých okolností prieskum materiálnej stránky rozhodcovského rozsudku v rámci rozhodovania o návrhu na výkon rozhodcovského rozsudku splnená, potom postup všeobecného súdu, ktorý z toho
vyvodí dôsledky vyplývajúce zo slovenského právneho poriadku, je legitímny. O náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody konajúci súd vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní iba v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia ani povinnosť ich preukázania a teda žalovaný vzťahom na vyššie uvedené nepovažuje existenciu' prieťahov v konaní za preukázanú. Žalovaný k uplatnenej materiálnej škode uviedol, že žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické. Od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku škody žalobcu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva či dôverných informácií. Žalobca nepreukázal existenciu dlžníka ako úplný základ pre preukázanie toho, čoho sa domáha, nepreukázal tiež existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a tiež nevymožiteľnosť pohľadávky. Žalovaný nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože žalobca nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody. Namieta tiež, že žalobca zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené skutočnosti zo žalobného nároku nevyplývajú a z toho dôvodu žalovaná nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa mal poskytovať jej náhrada v peniazoch. Pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa zákona číslo 514/2003 Z. z. je nevyhnutné okrem existencie nesprávneho úradného postupu, resp. nezákonného rozhodnutia, vzniku škody, či nemajetkovej ujmy, preukázať aj príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami. Je toho názoru, že vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu. Na základe týchto skutočností je žalovaný toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody ani prípadnej nemajetkovej ujmy, čím neexistuje ani príčinná súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom súdu, spočívajúcom v zamietnutí návrhu na vydanie poverenia po zákonom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Z tohto dôvodu považuje žalobu za právne neopodstatnenú a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
Uznesením Krajského súdu Nitra z 22.10.2012 č. k . 5NcC/311/2012 - 10 bola právna vec prikázaná na ďalšie konanie na Okresný súd Levice.
Súd konal v neprítomnosti žalobcu, ktorého zastupoval prítomný právny zástupca a v neprítomnosti žalovaného, ktorý neúčasť ospravedlnil, netrval na odročení pojednávania a súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti. K veci sa písomne vyjadril.
Súd sa oboznámil s podanou žalobou, písomnými vyjadreniami žalobcu a žalovaného, so spisom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 4Er/605/2011, listinným dôkazom - znaleckým posudkom číslo 1/2013 predloženým žalobcom, výsluchom žalobcu a dokazovaním zistil tento skutkový stav :
Na Okresnom súde Topoľčany sa viedlo exekučné konanie na návrh oprávneného Pohotovosť s. r. o. proti povinnému S.R. Š., o vymoženie 2. 014, 76 eur pod sp. zn. 4Er/605/2011. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava z 13.05.2011 sp. zn. SR 03289/11, právoplatný 13.06.2011, vykonateľný 16.06.2011. Týmto rozhodcovským rozsudkom bol povinný zaviazaný zaplatiť žalobcovi 2014, 76 eur so zmenkovým úrokom 0, 25 % denne od 12.01.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom 6 % ročne od 02.03.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania 476, 21 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došla na súd 17.08.2011 ( nie 28.06.2011, ako to žalobca v žalobe uvádzal ).
Uznesením Okresného súdu Topoľčany z 16.03.2012 č. k. 4Er/605/2011 - 16, právoplatné 27.04.2012, bola žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá z toho podstatného dôvodu, že spotrebiteľská zmluva na základe ktorej sa plnenie vymáha obsahovala neprijateľné podmienky. Uznesením z 09.05.2012, právoplatným 22.06.2012, č. k. 4Er/605/2011 - 32 bolo exekučné konanie zastavené.
Predmetom konania je náhrada majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Okresného súdu Nitra v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci s o zmene niektorých zákonov.
Žalobca si uplatňuje náhradu majetkovej škody vo výške 5996, 72 eur, ktorá suma predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá mu už nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zo Zmluvy o úvere, a nemajetkovú ujmu 1199, 34 eur, t. j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom, ktorá mu vznikla tým, že ako podnikateľ poskytuje krátkodobé pôžičky na určitú dobu, podľa toho plánuje svoju činnosť, keďže ráta s tým, že sa mu požičané peniaze vrátia v určitom čase a určitej výške. Keďže súd znemožnil vrátenie týchto prostriedkov, malo to dosah na podnikateľskú činnosť žalobcu, znemožnilo mu to podnikanie, keďže nemal finančné prostriedky.
V žalobnom návrhu, v písomnom doplnení žaloby z 20.03.2014 a prednesom na pojednávaní žalobca podľa názoru súdu dostatočne špecifikoval podľa § 43 O. s. p. a § 76 O. s. p. čoho sa domáha, voči komu a z akého právneho dôvodu. Náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy sa domáha z toho dôvodu, že zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie stratil žalobca možnosť domôcť sa vrátenia tej finančnej čiastky, ktorú poskytol dlžníkovi spolu s príslušenstvom, čo predstavuje jeho škodu a tým, že sa mu ako podnikateľovi v určitom čase a určitej výške požičané peniaze nevrátili, zasiahlo to jeho podnikateľskú činnosť, znemožnilo jeho podnikanie. Nesprávny úradný postup vidí v tom, že exekučný súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie postupoval spôsobom odporujúcim zákonu, keď bez legálnych predpokladov založil svoju právomoc na zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ( ďalej len „ Zákon „ ) vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu. Podľa § 9 ods. 1 Zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Podľa § 9 ods. 1 Zákona ( v znení platnom v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie poverenia ), štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 Zákona v znení v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie poverenia, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Podľa § 15 ods. 1 Zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Podľa § 16 ods. 1 Zákona v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Podľa § 17 ods. 1 Zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. la)
Podľa § 17 ods. 2 Zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 Zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Podľa § 19 ods. 1 Zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. Podľa § 19 ods. 3 Zákona, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov. Podľa § 41 ods. 1 Zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom ku dňu podania žiadosti o udelenie poverenia, účinnom od 01.06.2010 do 31.12.2011 (ďalej len „Exekučný poriadok"), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c/ notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, d/ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon. Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení platnom v čase od 01.06.2010 do 31.12.2011), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26zák. č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa neskúma.
Námietka premlčania vznesená žalovaným sa na daný nárok nevzťahuje, nakoľko žiadosť o udelenie poverenia bola k súdu podaná 15.07.2010. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, podľa tvrdenia samotného žalovaného, podal žalobca 23.04.2012. Pokiaľ ide o predčasnosť podania žaloby, na čo
žalovaný poukázal, súd zastáva názor, že i keď žalobca podal žalobu k súdu pred uplynutím 6 mesačnej lehoty odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, v súčasnosti už táto lehota márne uplynula, keď žalovaný ani nepredložil dôkaz o tom, či a ako o žiadosti rozhodol.
Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu sú : protiprávny úkon ( škodová udalosť ), vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom ( škodovou udalosťou ) a vznikom škody. Zavinenie pri objektívnej zodpovednosti nie je podstatné. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je totiž objektívna ( tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť § 3 ods. 2 ). To znamená, že zo strany oprávneného subjektu - poškodeného nie je potrebné preukazovať zavinenie či už úmyselné alebo z nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda vznikla a je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu. Ústavným základom uvedenej zodpovednosti je čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý dáva každému právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným rozhodnutím.
Nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zák. č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobcu, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve takým postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku žalobcu rozhodujúcim, a teda ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.
S poukazom na uvedené súd skúmal, či sú splnené podmienky vzniku zodpovednosti za škodu nesprávnym úradným postupom v danej veci a dospel k záveru, že splnené neboli.
Je pravdou, že v danej exekučnej veci súd nerozhodol o žiadosti exekútora na udelenie poverenia na výkon exekúcie v 15 dňovej lehote, keď žiadosť bola podaná 17.08.2011 a súd žiadosť zamietol 16.03.2012. Podstatné však je, že v čase podania žiadosti k súdu bol s účinnosťou od 01.06.2011 novelizovaný Exekučný poriadok, v ktorom bol v § 41 ods. 2 písm. d/ uvedený rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul. Podľa názoru súdu neobstojí názor žalobcu, že rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. i/ Exekučného poriadku, keď v čase podania žiadosti o udelenie poverenia bola účinná už novela Exekučného poriadku, pre danú vec § 41 ods. 2 písm. d/. Komentár k § 44 ods. 2 Exekučného priadku potvrdzuje, že rozhodcovský rozsudok za exekučný titul treba považovať podľa písmena d/. Z komentára k § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého k novele účinnej od 01.06.2011 o zániku 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia na základe rozhodcovského rozsudku došlo z dôvodu potreby preskúmavania písomností pre prípad neprípustnosti exekúcie. Z uvedeného teda možno vyvodiť záver, že súd pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie postupoval a rozhodol v súlade so zákonom. Súd rozhodoval v čase, keď zákon neukladal súdu rozhodnúť o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie v 15 dňovej lehote.
Neobstojí ani to tvrdenie žalobcu, že súd nesprávne postupoval, keď v exekučnom konaní skúmal, či sú splnené podmienky na vedenie exekučného konania takým spôsobom, že zisťoval skutkový stav veci, aplikoval a interpretoval zvolené právne normy, posudzoval opätovne právo žalobcu na zaplatenie dlhu vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere a vyvolal tým stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej. Na jednej strane podľa žalobcu existoval právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý sa stal z pohľadu exekučného súdu nevykonateľný, a na druhej strane však existencia rozhodcovského rozsudku predstavuje prekážku veci rozhodnutej. Tvrdí, že týmto postupom súdu utrpel tak majetkovú škodu ako aj nemajetkovú ujmu.
Naopak, súd postupoval správne, keď skúmal exekučný titul tak po formálnej ako aj materiálnej stránke, pretože o udelení poverenia rozhodoval podľa Exekučného priadku účinného od 01.06.2011, v ktorom samotné ustanovenie § 44 ods. 2 ukladá exekučnému súdu skúmať tak žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie ako aj exekučný titul, a až ak nezistí rozpor so zákonom, vydá poverenie. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd teda nemá možnosť ale má povinnosť neudeliť poverenie na
vykonanie exekúcie v prípade, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. V danom prípade bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a súd bol nespochybniteľne oprávnený ex offo skúmať, či tento rozsudok bol vydaný v súlade so zákonom, aj to, či pôvodný titul tohto rozhodnutia, ( Zmluva o úvere ) neobsahoval neprijateľné podmienky, či exekučný titul nie je vydaný v rozpore s dobrými mravmi, alebo v rozpore so zákonom. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na množstvo rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v ktorých zaujal jednoznačné stanovisko o tom, že exekučný súd oprávnene a ex offo skúma exekučný titul tak z hľadiska materiálneho ako aj formálneho i v exekučnom konaní ( napr. 3Cdo/58/2013 z 03.07.2013, 3Cdo 46/2013 z 14.05.2013, 3Cdo 76/2013 z 03.07.2013 ).
Znalecký posudok číslo 1/2013 vyhotovený dňa 24.06.2013 s názvom „ rozhodcovské konanie v spotrebiteľských sporoch v práve Európskej únie „ predložený žalobcom na pojednávaní súd považuje za jeden z listinných dôkazov. Podľa obsahu ide o právny rozbor problematiky rozhodcovských konaní v spotrebiteľských sporoch. Takýto listinný dôkaz, resp. závery v ňom prijaté, sú pre vytvorenie právneho záveru súdu v tom - ktorom spore bezpredmetné, nakoľko súd sám po vykonaní dôkazov vec právne posúdi a v zmysle príslušných ustanovení zákona rozhodne.
Súd žalobu s poukazom na uvedené zamietol, nakoľko má za to, že žalobca nepreukázal, že v danej právnej veci súd nesprávne úradne postupoval, čím mal zapríčiniť žalobcovi škodu v žalovanej výške, a že existuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym rozhodnutím a vznikom škody. Naopak, bolo jednoznačne preukázané, že súd pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie postupoval v zmysle zákona a vo veci rozhodol v primeranej lehote v zmysle zákona. Doposiaľ nie je ani preukázané, že by žalobcovi skutočne vznikla nejaká škoda v súvislosti so zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Pokiaľ tvrdí, že sa mu nevrátila ani len tá peňažná čiastka, ktorú skutočne dlžníkovi požičal, nemôže za túto situáciu exekučný súd pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ale správanie sa samotného žalobcu. V prípade, že exekučný súd odmietol udeliť poverenie na vykonanie exekúcie z dôvodu existencie neprimeraných podmienok ( napr. neplatnej rozhodcovskej doložky ) dojednaných v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež Smernice 93/13/EHS, stáva sa rozhodcovský rozsudok nulitným aktom ( paaktom ), ktorý netvorí prekážku veci rozsúdenej. Nebolo preukázané, že nesprávnym úradným postupom súdu vznikla žalobcovi majetková škoda a nemajetková ujma, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaný mal v konaní úspech, nakoľko však nevyčíslil trovy konania, súd mu náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.