Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Co-158-2013.pdf
PDF · 84.8 KB
Case nature
Area
Subarea
21Co/158/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu Ing. U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, P., štátny občan SR, proti žalovaným: ad 1/ U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, P., štátny občan SR, ad 2/ U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, P., štátny občan SR, o zaplatenie 446,89 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 21C/59/2013-56 zo dňa 21.06.2013 takto jednohlasne
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.
II. Náhrada trov odvolacieho konania sa účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd Poprad (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a nepriznal žalovaným náhradu trov konania.
Žalobca v konaní začatom dňa 05.01. 2009 vymáha zaplatenie sumy 446,89 Eur so 6 % úrokovým príslušenstvom z titulu náhrady pohrebných trov po poručiteľovi U. B. s tým, že žalobca poskytol predmetnú sumu svojmu synovi U. B. na zaplatenie pohrebných trov.
Žalovaní v 1. a 2. rade vo svojej procesnej obrane navrhovali zamietnutie žaloby a to z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu z dôvodu nepreukázania právneho vzťahu medzi žalobcom a nimi. Žalovaný v 2.rade namietal, že z osvedčenia o dedičstva po poručiteľovi mu nevyplývajú žiadne záväzky.
Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po stránke skutkovej vychádzal zo zistenia, že syn žalobcu U. B. zaplatil sumu 398,33 Eur spoločnosti Pohrebno-cintorínske služby, s.r.o. Poprad. Ďalej zo zistenia, že bolo prejednané dedičstvo po poručiteľovi U. B., zomrelom XX. XX. XXXX a podľa osvedčenia o dedičstve D 733/01, Dnot 180/2001 bola uzavretá medzi dedičmi dohoda o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej celý majetok a dlhy preberal syn poručiteľa U. B. (žalovaný v 1.rade). Všeobecná cena majetku poručiteľa bola určená vo výške 223.000,- Sk a výška dlhov poručiteľa 13.463,- Sk, pričom dlhy predstavovali pohrebné trovy na základe predložených dokladov, ktoré hradil brat poručiteľa U. B..
Na takto zistený skutkový stav prijal právny názor, podľa ktorého žalobca nemá vecnú aktívnu legitimáciu. Existenciu hmotnoprávneho vzťahu mal preukázanú medzi synom žalobcu U. a žalovaným
v 1. rade, ktorý prebral dlhy ako dedič po poručiteľovi U. B., a teda aj povinnosť vyplatiť vynaložené pohrebné trovy mal synovi žalobcu a nie žalobcovi. Vzhľadom na neexistenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi účastníkmi konania nemajú žalovaní v 1. a 2. rade pasívnu vecnú legitimáciu. Vyrovnal sa s námietkou premlčania vznesenou žalovanými v 1. a 2. rade s tým, že v Osvedčení o dedičstve, ktoré bolo vydané dňa 09. 08. 2001 nebol uvedený čas splnenia dlhu, a preto bol povinný dlh splniť v prvý deň potom, čo bol o splnenie požiadaný. Vo vzťahu k pôžičke poskytnutej žalobcom svojmu synovi U. na pohrebné trovy, prvostupňový súd uviedol, že túto je oprávnený žalobca uplatňovať len od toho subjektu, komu pôžičku poskytol. K predloženej plnej moci na právne zastupovanie žalobcom prijal záver, podľa ktorého plnou mocou nebolo možné zhojiť nedostatok aktívnej legitimácie.
Poukázal na ustanovenie § 90, § 102, § 101, § 100 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p. Za dôvod hodný osobitého zreteľa pre nepriznanie trov úspešným žalovaným považoval majetkové a osobné pomery žalobcu, ktorý je starobným dôchodcom v pokročilom veku a zároveň za dôvod hodný osobitého zreteľa považoval aj vzťah účastníkov konania, keďže ide o vzťah starého otca a vnukov. Nepriznanie náhrady trov konania nepovažoval za zásah do majetkovej sféry žalovaných taký, aby boli ohrozené ich celkové majetkové pomery.
Proti tomuto rozsudku v zákonom v stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a zároveň, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V odvolaní ďalej uviedol, že notár v konaní po poručiteľovi U. B. neuviedol dátum dokedy boli povinní žalovaní zaplatiť pohrebné trovy jeho synovi, ktoré uhradil. Žalovaní do dnešného dňa nevyrovnali dlh. Žalobca v konaní odôvodňoval svoj nárok tým, že žalovaní mu titulom Osvedčenia o dedičstve sp.zn. D/733/2001 neuhradili pohrebné trovy, ktoré uhradil brat poručiteľa ako organizátor pohrebu a zároveň jeho syn v jednej osobe U... Prvostupňový súd zamietol návrh pre nedostatok aktívnej legitimácie, avšak on predložil súdu plnú moc na zastupovanie U. B..
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili žalovaní v 1. a 2. rade. Navrhli, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.
Vo vyjadrení ďalej uviedli, že žalobca si zamieňa účastníkov dedičského konania po poručiteľovi s účastníkmi súdneho konania podľa § 90 O.s.p. Ani predložením plnej moci nemožno zhojiť stav, keď žalobu podala osoba, ktorá na uplatnenie nároku nebola oprávnená. Skutočnosť, že žalobca predložil plnú moc na zastupovanie znamená, že je iná osoba oprávnená konať v jej mene. Žalobca nie je osobou oprávnenou dožadovať sa plnenia vyplývajúceho z osvedčenia o dedičstve.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo z dôvodov uvedených v odvolaní ( § 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) a potom ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred rozsudok verejne vyhlásil a dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku).
Podľa právneho záveru odvolacieho súdu prvostupňový súd na zistený skutkový stav použil správny právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne závery. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 219 2 O.s.p.).
K odvolacím námietkam a na zvýraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd udáva.
Z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom vyplýva, že náklady súvisiace s pohrebom poručiteľa U. B. boli zaplatené bratom poručiteľa a synom žalobcu U.. Odvolateľ spochybňuje záver prvostupňového súdu o aktívnej legitimácii jeho ako žalobcu s poukazom na to, že predložil súdu plnú moc na zastupovanie syna U. B.. Prvostupňový súd sa správne vyrovnal s otázkou posúdenia aktívnej legitimácie žalobcu.
Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).
Žalobe vyhovie súd len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o jej nedostatku.
Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný) (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9).
Podľa § 489 zákona číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „O.z.“), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 488 O.z., záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 494 O.z., z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
Podľa § 495 O.z. platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných papierov hromadne vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť nemá.
V ustanovení § 489 Občianskeho zákonníka sú uvedené právne skutočnosti, ktoré sú právnym dôvodom vzniku záväzkovo právnych vzťahov a to zmluvných a aj mimozmluvných. Z právnych skutočností sú najvýznamnejšie právne úkony najčastejšie dvojstranné právne úkony (zmluvy). Ďalšou právnou skutočnosťou účinnou pre vznik záväzku je spôsobenie škody následkom porušenia právnej povinnosti a bezdôvodné obohatenie. Iné skutočnosti, s ktorými zákon spája vznik záväzkovo-právnych vzťahov sú výslovne uvedené v právnom predpise.
V prejednávanej veci možno z vykonaného dokazovania prijať záver, že nebol preukázaný právny dôvod pre vznik záväzkovo právneho vzťahu medzi účastníkmi konania tak ako to zhodnotil prvostupňový súd. Medzi účastníkmi konania nevznikol záväzkovo-právny vzťah zo žiadnych právnych skutočností, ktoré sú dôvodom pre vznik záväzkovo-právnych vzťahov.
Záväzkovoprávny vzťah vznikol medzi synom žalobcu a žalovaným v 1. rade. Aj odvolací súd súhlasí so záverom prvostupňového súdu, že predložením plnej moci pre žalobcu zo strany jeho syna U. B., ktorému vznikla pohľadávka proti žalovanému v 1. rade z titulu zaplatených pohrebných trov nedošlo k vzniku aktívnej legitimácie na strane žalobcu. Žaloba bola podaná žalobcom a žalobca vymáha od žalovaných v 1. a 2. uplatnenú peňažnú sumu.
Udelenie plnej moci znamená, že účastník konania sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom ktorého si zvolí. Z predloženej plnej moci vyplýva, že bola udelená osobou, ktorá nie je a ani nebola účastníkom konania. Navyše je potrebné uviesť, že žalovaní v 1. a 2. rade otázku nedostatku aktívnej legitimácie namietali už v podanom odpore proti platobnému rozkazu, ktorý bol v prejednávanej veci vydaný (č.l. 17 súdneho spisu). Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že postup prvostupňového súdu o zamietnutí žaloby žalobcu je správny.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p., vrátane správneho výroku o trovách konania.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. Žalovaní nepodali návrh o povinnosti nahradiť im trovy odvolacieho konania zo strany žalobcu, trovy konania si neuplatnili, a preto im odvolací súd trovy odvolacieho konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.