Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Co-152-2013.pdf
PDF · 102.34 KB
Case nature
Area
Subarea
21Co/152/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, (zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č.15294/B), právne zastúpený Tomášom Kušnírom, s.r.o, Advokátska kancelária, so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, proti odporcom 1/ P. D., nar. XX.XX. XXXX, bytom F. XX, XXX XX U., 2/ O. D., nar. XX.XX. XXXX, bytom F. XX, XXX XX U., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 2.458,57 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 4C/612/2012-68 zo dňa 07.05.2013 takto jednohlasne
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.
II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania vo výške 130,86 Eur na účet právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, advokáta v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Okresný súd Svidník (ďalej „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom zamietol návrh. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Zaviazal navrhovateľa k povinnosti zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka vo výške 392,36 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po stránke skutkovej vychádzal zo zistení, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávok medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou a.s. a navrhovateľom. Z prílohy číslo 1 k predmetnej zmluve mal za preukázané, že bola postúpená aj pohľadávka voči odporcovi podľa zmluvy zo dňa 26. 09 2003, splatnosť 20. 09. 2008, zostatok pohľadávky 2.458,57 Eur.
Ďalej vychádzal zo zistení, že bola uzavretá medzi postupcom a odporcom ako dlžníkom zmluva o splátkovom úvere dňa 26. 09. 2003, z ktorej vyplýva, že bol poskytnutý úver dlžníkovi vo výške 50.000,- Sk, výška úrokovej sadzby 11,30 %,, periodicita splátok mesačne k 20. dňu v mesiaci.
Ďalej vychádzal zo zistenia, že dňa 11. 06. 2010 bola uzavretá medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom a osobou pristupujúceho k záväzku (odporkyňou v 2.rade) Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, podľa ktorej uznávajú dlžník a osoba pristupujúca k záväzku záväzok voči veriteľovi a zaväzujúceho zaplatiť v mesačných splátkach. Zároveň vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Ďalej vychádzal zo zistenia, že žalobca odstúpil od zmluvy 15. 10. 2009.
Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého zmluva uzavretá medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom - odporcom v 1.rade je zmluvou spotrebiteľskou. Vznesenú námietku premlčania vedľajším účastníkom vyhodnotil ako dôvodnú s poukazom na to, že navrhovateľ odstúpil od zmluvy 15. 10. 2009 a návrh na začatie konania bol podaný až 31. 10. 2012, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty podľa Občianskeho zákonníka. Ďalej prijal záver, podľa ktorého formulárová dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 11. 06. 2010 je dohodou, ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Predĺženie premlčacej doby vo formulárovej dohode znevýhodňuje spotrebiteľa. Predložená formulárová dohoda nezodpovedá ustanoveniu § 558 Občianskeho zákonníka. Je pripravená vopred veriteľom.
Poukázal na ustanovenie § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, ods. 4 písm. k, § 100 ods. 1, § 101, § 3 Občianskeho zákonníka.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov náhradu trov právneho zastúpenia.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a to proti výroku, ktorým súd zamietol nárok voči odporcovi v 2.rade z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že vyhovie žalobe voči odporcovi v 2.rade v plnom rozsahu, alternatívne ho zruší a vec vráti na ďalšie konanie. Odvolateľ v odvolaní poukázal na to, že 11.06. 2010 odporca v 2.rade podpísal dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku, pričom obsahom dohody je uznanie dlhu z jeho strany. V odvolaní ďalej uviedol, že v prejednávanej veci podľa jeho názoru došlo k nespochybniteľnému uznaniu dlhu, pričom na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1, druhá veta zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta O.z. nemožno stotožňovať s inštitútom uznania podľa § 558 O.z., čo potvrdzujú aj odlišné právne dôsledky, ktoré s nimi zákon spája. Uznanie premlčaného práva nie je z hľadiska účinkov spojených s § 110 ods. 1 viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo.
Odporca v 2.rade podpísal dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť pristúpenia a uznania dlhu zo strany dlžníka, má písomnú formu, vyplýva z nich dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť.
Odvolateľ nesúhlasí so zamietnutím žalobného návrhu z dôvodu premlčania, pretože je zrejmé, že v čase uznania záväzku tento nebol premlčaný. Má za to, že súd vychádzal z nepreukázaných skutočností v prípade tvrdenia a jeho záveru, že navrhovateľ odstúpil od zmluvy dňa 15. 10. 2009. Nebolo preukázané, že došlo k ukončeniu záväzkovoprávneho vzťahu a že nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, nedošlo k odstúpeniu od zmluvy a zmluva nebola vypovedaná, splatnosť poslednej splátky bola dňa 20. 09. 2008. Súd mal priznať prinajmenšom navrhovateľovi splátky, ktoré v čase uznania a podpisu premlčané neboli.
K trovám konania, ktoré boli priznané vedľajšiemu účastníkovi uviedol, že sám vedľajší účastník a to združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť sám z podstaty svoje existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Poukázal na rozhodnutia súdov Krajského súdu v Košiciach, Banskej Bystrici a v Bratislave.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) a potom ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred rozsudok verejne vyhlásil a dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého rozsudku vo výroku o zamietnutí návrhu voči odporcovi v 2.rade a vo výroku o trovách konania (§ 219 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku).
Podľa právneho záveru odvolacieho súdu prvostupňový súd na zistený skutkový stav použil správny právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne závery.
K odvolacím námietkam a na zvýraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd udáva.
Na zvýraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poukazuje na rozhodnutia súdov, ktoré konštatovali nekalosť obchodnej praktiky v obdobných veciach, a to rozhodnutia Krajského súdu v Prešove vo veciach 11Co/37/2012, 20Co/86/2012, 3Co/53/2012, 4Co/19/2012, 19Co/87/2012, 5Co/58/2012, 12Co/47/2012, 16Co/133/2012, 17Co/120/2012, 19Co/87/2012 a Krajského súdu v Košiciach vo veci 4Cob/75/2012, 5Co/194/2012 a uvádza nasledovné.
Súdna kontrola neprimeranosti zmluvných podmienok vo svetle čl. 6 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách dopadá na štandardné produkty (typové zmluvy), a to tak na pôvodnú zmluvu, ako aj všetky formulárové zmeny a doplnky. Aj odvolací súd môže potvrdiť, že ide o rovnaký formulár vo viacerých prípadoch a je zrejmé, že spotrebiteľ nemôže na tomto tlačive nič meniť.
Odvolací súd už judikoval, že konanie, akým sa žalobca dopracováva k týmto doplnkom zmluvy je nekalou obchodnou praktikou (rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veciach 11Co 37/2012, 20Co 86/2012).
„Odvolací súd však považuje za potrebné zdôrazniť ešte jednu okolnosť, na ktorú poukazuje súd prvého stupňa v súvislosti s ochranou spotrebiteľa a to v tom zmysle, že právny vzťah, ktorý existuje medzi žalobcom a žalovanou je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento právny vzťah je treba aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon uznania dlhu. Je treba súhlasiť, že v danom prípade pri uzatváraní dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Odbornú starostlivosť i podstatné narušenie ekonomického správania spotrebiteľa definoval súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí a treba súhlasiť s tým, že v danom prípade pri uzatváraní takejto dohody došlo k nekalej obchodnej praktike, pretože obidve tieto znaky nekalosti boli naplnené. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu nasvedčuje tomu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti...“(rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 11Co 37/2012).
Je logické a pochopiteľné, že spotrebitelia prijímajú možnosť splácať dlh v splátkach, no je nečestné, ak sa zneužije kontraktačná situácia s cieľom predĺžiť premlčanie až na 10 rokov.
Takéto praktiky sú zakázané (§ 7 citovaného zákona) a žalobca nemôže počítať so súdnou ochranou nečestného konania.
Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len ,,ZOS“). predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. ,,Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.„
Právny úkon, ktorý je v rozpore s ustanovením zákona, je neplatný (§ 39 OZ). Odvolací súd nevidí žiadny dôvod nevzťahovať tento záver aj na rozpor právneho úkonu so zákonným ustanovením § 4 ods. 8 ZOS. Právny úkon porušujúci ustanovenie § 4 ods. 8 ZOS je neplatný pre rozpor so zákonom.
Kampaňovité predkladanie formulárov s ustanovením o možnosti splácať dlh je pre spotrebiteľov pravdepodobne plných pocitu viny z porušenia splátkového kalendára s cieľom dosiahnuť predlženie premlčacej doby na 10 rokov bez náležitého objasnenia tohto dôsledku neinformovanému spotrebiteľovi nezodpovedné, nečestné a odporuje zákonnému ustanoveniu § 4 ods. 8 ZOS. Nielenže je tu dôvod na odmietnutie ochrany dodávateľovi postupom podľa § 3 ods. 1 O.z., ale aj na záver o neplatnosti právneho úkonu, ako judikoval tunajší súd vo veci 11Co/37/2012.
K. nebolo možné vyhovieť ani s poukazom na predĺženie premlčacej lehoty podľa znenia čl. 4 bod 2. Súd správne neprihliadol na takéto tvrdenie navrhovateľa vzhľadom k tomu, že písomné predĺženie premlčacej lehoty na 10 rokov Občiansky zákonník nepoužíva a nepredpokladá, t. j. písomné predĺženie premlčacej lehoty je inštitútom Obchodného zákonníka. Keďže podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, t. j. v danom prípade predĺžením premlčacej lehoty písomným vyhlásením odporcu vo Všeobecných obchodných podmienkach, vyššie uvedené ust. čl. 4 ods. 2 Všeobecných obchodných podmienok je v rozpore s kogentnou úpravou Občianskeho zákonníka a je v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa (obdobne porov. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne vo veci 17Co 167/2011, Okresný súd Banská Bystrica vo veci 61Cb 221/2009).
K odvolacím námietkam odvolateľa vo vzťahu k trovám konania, ktoré prvostupňový súd priznal vedľajšiemu účastníkovi odvolací súd udáva.
Podľa článku 7 ods. 1 Smernice rady 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách „členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali adekvátne a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov“.
Podľa čl. 8 Smernice Rady 93/13/EHS „členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa.“
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Slovenská republika transformovala Smernicu Rady č. 93/13/EHS o niektorých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“) viacerými zákonmi. Článok 7 ods. 1, 2, podľa ktorej členské štáty sa majú postarať, aby sa zabránilo sústavnému, respektíve opakovanému používaniu nekalých podmienok a to v § 3 ods. 5 zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa citovaného ustanovenia majú právnické združenia na ochranu práv spotrebiteľa právo podať tzv. kolektívnu žalobu k zdržaniu sa inter allia ďalšieho používania neprijateľných zmluvných podmienok.
Vo svetle článku 8 citovanej smernice však môžu členské štáty podľa podmienok, ktoré sú v tom, ktorom členskom štáte typické ísť nad rámec smernice a presadiť jej ciele. Takým ustanovením je aj ustanovenie o kolektívnej vedľajšej intervencií, ktorá umožňuje združeniu vstúpiť do súdnych konaní v sporoch zo spotrebiteľských zmlúv a presadiť cieľ uvedený v článku 7 ods. 1 smernice. Tento cieľ sa naplní presadením rozhodnutia súdu podľa § 153 ods. 4 O.s.p., ktoré podľa § 53a O.z. vyvolá plošný zákaz ďalšieho používania neprijateľných zmluvných podmienok. Navyše za efektívnu sa považuje aj sankcia dohľadového orgánu za závažné porušenie dodávateľa na trhu, ktoré však predpokladá práve upozornenie spotrebiteľa podľa § 4 ods. 10 Zákona o ochrane spotrebiteľa.
Vedľajšiu intervenciu vníma Európska komisia ako jeden z prostriedkov na ochranu práv spotrebiteľov a niet dôvodu ho vylučovať z prostriedkov ochrany zameraných na dosiahnutie cieľov podľa Smernice Rady 93/13/ EHS, vrátane čl. 7 ods. 1.
Rovnako Európska komisia vo svojich pripomienkach v bode 21 v prejudiciálnom konaní vedenom pod C-470/12, POHOTOVOSŤ/Vašuta uvádza cit. ,,Smernica 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby vnútroštátny súd pripustil vstup združenia na ochranu spotrebiteľov ako vedľajšieho účastníka v exekučnom súdnom konaní.“
Vedľajšiu intervenciu vníma Európska komisia ako jeden z prostriedkov na ochranu práv spotrebiteľov a niet dôvodu ho vylučovať z prostriedkov ochrany zameraných na dosiahnutie cieľov podľa smernice Rady 93/13 EHS vrátane čl. 7 ods. 1.
Vedľajší účastník vstúpil do konania podľa § 93 ods. 2 O. s. p. s tým, že podľa § 93 ods. 4 O. s. p. má rovnaké práva a povinností ako účastník, pričom koná iba sám za seba.
Procesná aktivita vedľajšieho účastníka súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva význam pri zvyšovaní kvality života spotrebiteľov (porov. rozsudok súdneho dvora Mostaza Claro C-168/05, bod 37, cit.: Okrem toho, smernica, ktorá smeruje k posilneniu ochrany spotrebiteľa, predstavuje podľa článku 3 ods. 1 písm. t) ES opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného Spoločenstvu, najmä, na zvýšenie životnej úrovne a kvality života v celom Spoločenstve (pozri analogicky v súvislosti s článkom 81 ES rozsudok Eco Swiss, už citovaný, bod 36).
Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania, v rámci ktorého nemožno poprieť aj jeho sankčnú povahu (pre porovnanie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. 9. 2011 sp. zn. 7MCdo 4/2010, cit. ,,Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania...., tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.6.2011 sp. zn. II. ÚS 281/2011). Ide síce o problém zavinenia konania, ale niet dôvodu popierať tento sankčný aspekt aj pri viac-menej svojvoľnom podávaní návrhov na priznanie nedovoleného plnenia.
Dôležitá je pri trovách konania aj ich náhradová funkcia (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.12.2004, sp. zn. II. ÚS 31/04, cit. „Pri tomto výklade treba venovať pozornosť zmyslu a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu).
Vedľajší účastník vstúpil do konania a podľa jeho podania sa sústredil na zbavenie spotrebiteľa účinkov nekalej obchodnej praktiky. Zákonodarca v § 137 O.s.p. explicitne u právnických osôb zaoberajúcich sa kolektívnou ochranou práv zvýraznil v rámci indikatívneho výpočtu trov konania aj výdavky takejto osoby. Z dôvodovej správy ,,Navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom chránených záujmov, napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou, alebo vo sfére kolektívnej ochrany práv spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi napr. zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navrhovaná právna úprava bude predstavovať aj výrazný príspevok ku kolektívnej ochrane práv osôb“.
Ani judikatúra Súdneho dvora Európskej únie nevidí žiadny dôvod na neposkytnutie právnej ochrany aj právnickej osobe „Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby, a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom“ (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-279/09). Niet dôvodu na výnimku ani v prípade vedľajšieho účastníka a jeho práve na náhradu trov konania.
Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby sa vedľajší účastník nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. U právnických osôb zameraných na kolektívnu ochranu práv môže ísť o rôzne záujmové zameranie a dokonca špecializáciu (napr. bytové spotrebiteľské veci, finančný trh a iné). Služba advokáta je pochopiteľná a logická, pretože úspech v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké právo má (hmotnoprávny aspekt), ale aj schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt). Náklady s tým spojené sú v zásade účelné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom.
Odvolacie námietky žalobcu sú neopodstatnené a odvolací súd napadnutý rozsudok s osvojením si dôvodov ako správny potvrdil postupom podľa § 219 O.s.p.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný vedľajší účastník, ktorý ma právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. Trovy odvolacieho konania vedľajšieho účastníka pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) a to: tarifná odmena 101,24 eur (§ 10 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. pri tarifnej hodnote veci 2.458,57 eur) + 7,81 eur režijný paušál + 21,81 eur DPH. Žalobca je preto povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 130,86 eur, a to na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.