Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 30 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (71)Rozsudok_19Co-87-2012.pdf
PDF · 111.1 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/87/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a sudkýň JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, Bratislava, Údernícka 5, zast. Tomáš Kušnír, s.r.o., IČO: 36613843, Bratislava, Údernícka 5, proti žalovanej L. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, Važecká 16, IČO: 42176778, právne zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, o zaplatenie 1.068,76 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 21C/17/2012-80 zo dňa 20.03.2012 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku, advokáta so sídlom AK Nám. SNP 7, Stropkov trovy odvolacieho konania vo výške 94,80 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu, žalovanej náhradu trov konania nepriznal, žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť trovy vedľajšieho účastníka vo výške 283,87 Eur k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodol tak na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaviazať žalovanú k úhrade sumy 1.068,76 Eur s príslušenstvom, t. j. s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 689,01 Eur od 15.12.2007 do zaplatenia a žiadal priznať trovy konania. Žaloba bola odôvodnená tým, že právny predchodca žalobcu, t. j. Všeobecná úverová banka, a.s., uzavrela so žalovanou dňa 01.10.2007 Zmluvu k úverovému účtu alebo k číslu zákazníka 117551121, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver, ktorý ku dňu postúpenia pohľadávky predstavoval sumu 1.247,71 Eur, z ktorých suma 869,97 Eur pozostáva z istiny, riadneho úroku 84,45 Eur, úroku z omeškania 5,21 Eur a ostatného príslušenstva a poplatkov vo výške 290,08 Eur. Žalovaná uhradila do podania žaloby sumu 180,95 Eur. Úrok z omeškania žiadal počnúc dňom 15.12.2007, t. j. dňom nasledujúcom po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Po vydaní platobného rozkazu vo veci pod č. k. 5Ro/220/2011-21 zo dňa 13.12.2011 vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania celej pohľadávky z dôvodu, že nárok žalobcu sa stal splatným už dňa 12.11.2007 a žaloba bola súdu doručená 30.08.2011, teda po uplynutí premlčacej lehoty.
Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 497 ods. 1, § 499 a § 520 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, ako aj § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., poukazujúc na článok 3 ods. 1, 2, 3, 5, 6 ods.1 a článok 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993, ako aj § 2 písm. a/, písm. b/, písm. c/, § 3 ods. 1, ods. 2, § 5, § 6 ods. 2 zákona č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a tiež § 37 ods. 1, § 40 ods. 1, § 100 ods. 1, § 110 ods. 1, § 558 a § 521 Občianskeho zákonníka mal preukázané, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľský právny vzťah. Žalovaná a právny predchodca žalobcu uzavreli 01.10.2004 Zmluvu o poskytnutí flexipôžičky, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 1.493,72 Eur ( 45.000 Sk ), ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 60-mesačných splátkach po 37,85 Eur ( 1.147,26 Sk ) so začiatkom splácania od 01.11.2004 a poslednou splátkou dňa 01.10.2009. Zmluvné strany dohodli úrokovú sadzbu 17,90 % ročne, RPMN bola dohodnutá vo výške 9,72 %, pričom celkové náklady dlžníka boli vyčíslené sumou 2.375,54 Eur ( 71.565,60 Sk ) a výška úrokov s poplatkami bola dohodnutá sumou 881,82 Eur ( 26.565,60 Sk ). V dôsledku neuhradenia dlžnej sumy žalovanou odstúpil právny predchodca žalobcu od Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky, pričom výpoveď bola ku dňu 08.10.2007 s dátumom splatnosti úveru ku dňu 12.11.2007. Dňa 14.12.2007 bola pohľadávka postúpená na žalobcu.
Dňa 16.10.2010 bola medzi účastníkmi uzatvorená Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní, ktorou žalovaná mala uznať dlh a zaviazala sa ho splatiť formou mesačných splátok vo výške 33 Eur.
V dôsledku vznesenej námietky premlčania sa súd zaoberal tým, či došlo k platnému uznaniu dlhu zo strany žalovanej a tým k začatiu plynutia novej premlčacej lehoty.
Z výsluchu žalovanej súd zistil, že predmetnú Dohodu podpísala bez predchádzajúceho dôkladného oboznámenia sa predmetom Dohody, zvažovala, či Dohodu podpíše, mala pochybnosti o dôvodnosti podpísania Dohody. Zo správania pána S., osoby, ktorá za žalobcu dala žalovanej podpísať Dohodu súd vyvodil pochybnosti o tom, či dohoda bola podpísaná slobodne, keďže jej bolo neustále opakované, že iba kvôli nej a podpisu Dohody za ňou uvedený pán prišiel. Nebola oboznámená so všetkými ustanoveniami a bodmi Dohody, lebo boli riešené iba splátky a splátkový kalendár. Dohodu vypisoval pán S., žalovaná ju iba podpísala, teda Dohoda bola už vopred pripravená na predtlači a žalovaná podmienky Dohody osobitne nevyjednala, ale boli jej v rámci kontraktácie nadiktované v režime tzv. štandardnej, typovej ( adhéznej ) zmluvy. Žalovaná nemala možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej Dohody ovplyvniť.
Okresný súd preto Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku vyhodnotil ako listinu nespĺňacu podstatnú náležitosť pre uznanie dlhu bez určitého vymedzenia právneho dôvodu, t. j. právneho titulu vzniku záväzku, ktorý sa uznáva. Uvedené spôsobilo absolútnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu, a to pre neurčitosť, t. j. pre chýbajúcu podstatnú náležitosť. Z toho vyvodil, že neplatné uznanie dlhu nemôže mať ani právne následky riadneho uznania dlhu, preto bolo vyhovené námietke premlčania, vznesenej vedľajším účastníkom, ku ktorému sa pripojila aj žalovaná.
Poukázal na to, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah a teda podľa § 54 ods. 2 OZ sa na takýto vzťah použije ustanovenie zákona, ktoré je pre spotrebiteľa výhodnejšie, a to aj pri posudzovaní platnosti právnych úkonov.
Keďže žalovaná vzniesla námietku premlčania vo vzťahu k úverovej zmluve a uznanie dlhu pre nedostatok podstatných náležitostí je neplatným právnym úkonom, súd žalobu zamietol z dôvodu premlčania žalovanej pohľadávky. Prijal pritom názor, že neexistuje právny predpis, ktorý by vedľajšiemu účastníkovi bránil vzniesť námietku premlčania za žalovaného.
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého žalovanej, ktorá si právo na náhradu trov konania neuplatnila, nepriznal trovy konania. Vedľajší účastník na strane žalovanej si trovy uplatnil, preto mu ich súd prvého stupňa priznal, a to vo výške trov právneho zastúpenia celkom 283,87 Eur. Tieto trovy boli priznané za úkony právnej pomoci, t. j. prevzatie a príprava právneho zastúpenia,
podanie odporu a vyjadrenie zo dňa 14.02.2012, teda 3 x po 71,37 Eur + režijný paušál vo výške 7,41 Eur, 2 x za rok 2011 a 7,62 Eur - 2x za rok 2010 ( správne má byť 2012 ) + 20 % DPH, čo je 47,31 Eur. Pri určení trov právneho zastúpenia vychádzal zo sadzby tarifnej odmeny 41,49 Eur ( 1.441,59 - 663,88 Eur/331,94 x 9,96 t. j. 41,49 + 3 x 9,96 to je 71,37 Eur ).
Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a návrhu vyhovieť a priznať mu trovy konania alebo zrušiť rozsudok a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil si aj trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 82,85 Eur.
Odvolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci. Poukázal na ust. § 110 ods. 1 a § 558 Občianskeho zákonníka s tým, že nesúhlasí s názorom súdu, že Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku zo dňa 16.10.2010 je neplatná pre jej neurčitosť. Vyhlásenie dlžníka - odporcu v uvedenej dohode je jednoznačné, zrozumiteľne uvedené, obsah dohody nie je tak rozsiahly, aby sa s ním odporca nemohol oboznámiť, dohodu podpísal v Y., mal možnosť si ju v pokoji prečítať a následne svojim podpisom s ňou vyslovil súhlas. Dohodu podpísal na základe vlastného uváženia po jej prečítaní, nebol nijakým spôsobom donútený, mal právo podpis odmietnuť. Odporca sám uviedol, že Dohodu si pozorne neprečítal a za takýto ľahostajný prístup odporcu nemôže niesť zodpovednosť.
Nesúhlasil ani s uplatnenou námietkou premlčania vznesenou vedľajším účastníkom majúc za to, že tento nie je oprávnený námietku premlčania v mene odporcu uplatniť. Nejde totiž o úkon procesný, ale o úkon podľa hmotného práva. Pritom námietka premlčania je hmotnoprávny úkon, ktorý vedľajšiemu účastníkovi nepatrí. Podľa jeho názoru námietku premlčania môže účinne podať len dlžník, preto na námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom treba nazerať ako na neúčinne uplatnenú.
K trovám konania priznaným za právne zastúpenie vedľajšieho účastníka s poukazom na ust. § 93 ods. 1, 2, § 142 ods. 1 a § 150 ods. 1, 2 O. s. p. vyslovil, že sa nestotožňuje s rozhodnutím súdu, ktorým priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, lebo nebolo možné hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Nevidel význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Spochybnil preto nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom. Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v konaní je preto nadbytočné, nehospodárne, najmä za situácie, keď združenie sa samo prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľa a iba v rámci súdneho konania. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/26/2012, v ktorom bolo vyslovené opačné stanovisko. Uzavrel, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, k zneužitiu zákonnej ochrany spotrebiteľa, zneužitiu účelu a zmyslu inštitútu náhrady trov právneho zastúpenia, a na túto skutočnosť by mal súd prihliadať a reflektovať použitím ust. §150 O. s. p. Vyslovil svoj nesúhlas s vyčíslením trov právneho zastúpenia aj z kapitalizovanej sumy úrokov z omeškania s poukazom na ust. § 7 ods. 1, 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Preto v zmysle použitia analógie príslušenstvo nie je súčasťou základu pre výpočet súdneho poplatku a nie je ani súčasťou tarifnej hodnoty pre výpočet základnej sadzby tarifnej hodnoty v zmysle vyhlášky.
Ak bude potvrdené rozhodnutie okresného súdu, požiadal, aby bolo pripustené dovolanie, keďže ide o otázku po právnej stránke zásadného významu.
K odvolaniu sa žalovaná nevyjadrila.
K odvolaniu žalobcu sa vyjadril vedľajší účastník tak, že navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania vo výške celkom 94,80 Eur.
Uviedol, že uzavretie Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku zo dňa 16.10.2010 je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v
znení neskorších predpisov, pretože pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a žalobcom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa. Podpisom na uvedenej formulárovej Dohode si spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie a privodilo mu to značnú ujmu čo je v rozpore s ust. § 54 ods. 1 OZ. Takéto konanie je treba považovať za nekalú obchodnú praktiku. Preto nemôže byť poskytnutá súdna ochrana práva, ktoré je uplatňované po použití nekalej obchodnej praktiky a je v rozpore s dobrými mravmi ( § 3 ods. 1 OZ ).
Navyše Dohoda je pre svoju nezrozumiteľnosť, neurčitosť, rozpor s dobrými mravmi a rozpor s kogentnými ustanoveniami spotrebiteľského práva neplatná. Navrhol tiež, aby súd konanie prerušil a požiadal Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke : Či ustanovenia čl. 2 písm. a/ v spojení s článkom 3 ods. 1, 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať tak, že súdna kontrola nekalých podmienok nezaniká pri uzatvorení hlavnej spotrebiteľskej zmluvy, ale dopadá aj na zmeny a doplnky pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy, ak boli tieto zmeny a doplnky vopred dodávateľom vyhotovené ako predbežne formulované štandardné listiny a spotrebiteľ nemôže meniť obsah týchto doplnkov a zmien.
K námietke premlčania uviedol, že vedľajší účastník je v konaní zásadne oprávnený na všetky úkony ( s výnimkou dispozície s konaním a s jeho predmetom ), na ktoré je oprávnený hlavne účastník, a tieto úkony robí práve v prospech hlavného účastníka, ktorého v spore podporuje. Na veci nič nemení ani to, že pomocou obrany proti žalobe sa uplatňujú rovnako námietky vychádzajúce z hmotného práva ( ako aj námietka premlčania ) a je bezvýznamné, či majú pôvod v hmotnom alebo len procesnom práve.
Vyjadril sa aj k účelnosti trov konania s tým, že prečo žalobca, ako silná finančná spoločnosť vymáhajúca po celom Slovensku nespočetné množstvo pohľadávok, si nezriadi vlastné právne oddelenie, ale dáva sa zastupovať silnou advokátskou kanceláriou, ktorá si už v návrhu účtuje neoprávnene aj za právny úkon, a to pokus o zmier. Ak by nemajetnému združeniu bolo odmietnuté právo na náhradu trov konania, de facto by to znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov na súdoch. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno všeobecne odvodiť aj z článku 47 ods. 2 Ústavy. Trovy právneho zastúpenia treba považovať v každom prípade za účelne vynaložené trovy. Každý má právo, aby hoci aj k jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci bol zastúpený advokátom. Združenie je zložené prevažne z laikov v oblasti práva, pritom má právo vystupovať proti dodávateľom na základe princípu „rovností zbraní“.
Poukázal pritom na článok 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, článok 38 Charty základných práv EÚ a poukázal taktiež na novelizované znenie ust. § 137 O. s. p. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ zásada účinnej súdnej ochrany zahŕňa okrem iného aj zastupovanie advokátom.
Poukázal taktiež na iné rozhodnutie Krajského súdu v Prešove s tým, že nie je možné podmieňovať spôsobilosť občianskeho združenia na vykonávanie predmetu svojej činnosti odbornosťou v odbore právo.
K aplikácii ust. § 150 O. s. p. uviedol, že ho nie je možné aplikovať na predmetný spor.
K výške tarifnej hodnoty priznanej súdom prvého stupňa poukázal na ust. § 9 ods. 1 a § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., majúc za to, že konanie v predmetnej veci sa začalo nielen o istinu, ale aj o úrok z omeškania a tento predmet konania definuje výšku peňažného plnenia, ktorého sa právna služba týka, pri začatí poskytovania právnej služby. Uvedeným je odôvodnené správne rozhodnutie súdu prvého stupňa čo do priznanej výšky trov právneho zastúpenia.
Jednotná súdna prax pri aplikácii ust. § 142 ods. 1 O. s. p. vyžaduje plný úspech aj v otázke príslušenstva uplatneného nároku, teda príslušenstvo je predmetom súdneho konania spolu s istinou. Nebolo by logicky odôvodnené, aby úroky z omeškania sa započítavali do hodnoty sporu pre účely zisťovania pomeru úspechu a neúspechu vo veci, pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia, ale
nezapočítavali by sa do tarifnej hodnoty, ktorá predstavuje celkovú sumu pri plnom úspechu vo veci. Má preto za to, že o trovách konania bolo správne rozhodnuté.
Krajský súd v Prešove ( ďalej len odvolací súd ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov ( ďalej len O. s. p. ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( § 204 ods. 1 O.s. p. ), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust.§ 214 ods. 1, 2 O. s. p. zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva s ohľadom na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahu alebo účelu je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa odseku 4 citovaného zákonného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( ďalej len „neprijateľná podmienka“ ). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší ( § 54 ods. 1, 2 OZ ).
Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať ( § 100 odvolací súd. 1 OZ ).
Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty ( § 110 ods. 1 druhá veta OZ ).
Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trvá. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní ( § 558 OZ ).
Súd prvého stupňa sa dôsledne riadil vyššie uvedeným, preto vo veci aj správne rozhodol. Správne súd prvého stupňa skonštatoval, že v dôsledku námietky premlčania uplatneného nároku nebolo možné premlčanú pohľadávku žalobcovi priznať. Odvolací súd sa tiež stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní je neplatným právnym úkonom, nespĺňajúcim všetky náležitosti platného právneho úkonu pre uznanie dlhu, lebo neobsahuje vymedzenie právneho dôvodu, t. j. právneho titulu vzniku záväzku, ktorý sa uznáva.
Z obsahu spisu tiež vyplýva, že mal byť žalovanou uznaný dlh, ktorá o jeho premlčaní nevedela. Preto takéto uznanie dlhu nemôže mať právny následok uznania.
Po vznesenej námietke premlčania tak vedľajším účastníkom, k čomu sa žalovaná na pojednávaní pred Okresným súdom v Humennom dňa 20.03.2012, pripojila s tým, že žaloba voči nej bola podaná oneskorene, bolo správne zaoberať sa touto námietkou a vyhodnotiť premlčanie nároku.
Odvolací súd poukazuje na správne odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa v predmetnej právnej veci, na ktoré odkazuje.
K odvolacím dôvodom žalobcu ešte dodáva, že k platnému uznaniu záväzku žalovanou na základe Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 16.10.2010 nedošlo. Nebolo možné preto počítať premlčaciu lehotu inak, ako to urobil súd prvého stupňa. Keďže k vypovedaniu zmluvy došlo ku dňu 08.10.2007 s dátumom splatnosti ku dňu 12.11.2007, a vzhľadom na to, že žaloba bola súdu prvého stupňa doručená dňa 30.08.2011, došlo k premlčaniu nároku žalobcu. S poukazom na to, že Dohoda o uznaní záväzku zo dňa 16.10.2010 je neplatná, nebolo možné počítať lehotu na premlčanie až od jej uzavretia.
Z obsahu spisu vyplýva, že námietku premlčania vzniesla aj samotná žalovaná, nielen jej vedľajší účastník stojaci na jej strane. Súd prvého stupňa preto na takúto námietku premlčania musel prihliadať.
Správne súd prvého stupňa rozhodol aj o trovách konania, ktoré priznal vedľajšiemu účastníkovi, a to vo výške trov právneho zastúpenia, vypočítaných aj z kapitalizovaných úrokov tak, ako boli tieto v žalobe uplatnené. Čo sa týka odôvodnenia rozsudku v uvedenej časti, odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na rozhodnutie súdu prvého stupňa v uvedenej časti a jeho odôvodnenie, s ktorým sa stotožňuje.
V konaní neboli preukázané podmienky na aplikáciu ust. § 150 O. s. p. tak, to navrhoval žalobca. Nie je možné súhlasiť s tvrdením odvolateľa, že trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka sú nehospodárne, navyšujú trovy konania. Vo vzťahu k náhrade trov konania podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. nie je možné použiť analógiu podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch uvedenú v § 7 ods. 1 a 2. Aj podľa odvolacieho súdu predmetom konania nie je len istina, ale aj príslušenstvo, ktorým je žiadaný úrok z omeškania. Sám žalobca si v uvedenom protirečí, keď si uplatnil v odvolacom konaní trovy právneho zastúpenia vo výške 82,85 Eur s DPH pri výške odmeny za jeden úkon právnej služby v rozsahu 73,69 Eur s DPH, vypočítané aj z kapitalizovaných úrokov z omeškania.
Odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu, a to tak vo veci samej, ako aj vo výroku o trovách konania, lebo tieto boli vo výroku vecne správne.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. V odvolacom konaní úspešná žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, preto o jej trovách nebolo ani rozhodované. V odvolacom konaní si uplatnil trovy konania vedľajší účastník, ktorému na trovách bola priznaná celkom suma 94,80 Eur, pozostávajúca z trov právneho zastúpenia, a to za jeden úkon právnej pomoci, t. j. vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 23.05.2012 vo výške 71,35 Eur ( § 14 ods. 1 písm. e/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov ) a režijného paušálu vo výške 7,63 Eur ( § 16 ods. 3 advokátskej tarify ) + 20 DPH vo výške 15,80 Eur. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby bola vypočítaná z istiny a z kapitalizovaných úrokov z omeškania, teda spolu zo sumy 1.441,59 Eur, pozostávajúcej z istiny 1.068,76 Eur a sumy 372,83 Eur, ako kapitalizované úroky z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 689,01 Eur od 15.12.2007 do 01.10.2011, t. j. ku dňu začatia poskytovania právnej služby.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.