Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoE-8-2014.pdf
PDF · 90.6 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/8/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova 8 IČO: 35 831 154, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, P. O. Box 205, proti povinnému: W. T., naposledy bytom G. XXX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody Z., pre vymoženie 798,08 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 19. novembra 2013, č.k. 4Er/962/2013-18, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Dušana Čerešňu so sídlom Exekútorského úradu v Trnave o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 09.10.2013. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, na § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ako aj na príslušné ustanovenia smernice č. 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských veciach. Uviedol, že návrhom zo dňa 01.10.2013, doručeným exekútorskému úradu dňa 07.10.2013, sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 798,08 eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici, zriadený pri spoločnosti Rozhodcovský súd Banská Bystrica, s.r.o. zo dňa 09.08.2013, sp. zn. SR145/2013, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 09.09.2013 a vykonateľnosť dňa 12.09.2013. Súd prvého stupňa skonštatoval, že právny predchodca oprávneného Tatra banka, a.s. a povinný uzavreli dňa 02.01.2008 zmluvu, ktorá má formu štandardnej (typovej) spotrebiteľskej zmluvy. Súčasťou zmluvy je aj Vyjadrenie žiadateľa, ktoré obsahuje rozhodcovskú doložku. Dňa 17.11.2012 oprávnený a povinný uzavreli Dohodu o uznaní dlhu a dohodu o splácaní v splátkach, ktorá v článku IV obsahuje rozhodcovskú doložku. Súd prvého stupňa pri posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom vychádzal z rozhodcovskej doložky uzavretej najneskôr (t.j. rozhodcovskej doložky podľa Dohody o uznaní dlhu a dohody o splácaní v splátkach). Zastával názor, že predmetnú zmluvu, ako aj Dohodu o uznaní dlhu a dohodu o splácaní v splátkach je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Konštatoval, že rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná. Dlžník ju nemohol ovplyvniť, pretože je inkorporovaná do Dohody o uznaní dlhu a dohody o splácaní v splátkach - v prípade, ak chcel uzavrieť, musel ju akceptovať. Takýmto spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s veriteľom bez primeraného dôvodu vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Je treba brať na zreteľ ustanovenie § 106 O.s.p., ktoré pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom. Ak aj Dohoda o uznaní dlhu a dohoda o splácaní v splátkach poskytuje spotrebiteľovi možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, takáto možnosť je len iluzórna, pretože trvá len do podania návrhu na začatie arbitrážneho konania. Z rozhodovacej praxe exekučného súdu je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie proti dlžníkovi - spotrebiteľovi. V prípade, ak si veriteľ vynúti od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej doložky (jej včlenením do formulára zmluvy alebo
do všeobecných obchodných podmienok), nadobudne tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám môže určiť, kto s konečnou platnosťou ich spor rozhodne. Rozhodcovskú doložku v dohode uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ - dodávateľ iniciuje voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne po vzniku sporu medzi účastníkmi zmluvy, súd prvého stupňa považoval za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve, a z toho dôvodu za absolútne neplatnú, pretože poskytuje veriteľovi neprimeranú a nedôvodnú výhodu voči dlžníkovi spočívajúcu v tom, že môže vopred určiť súkromnoprávny subjekt, ktorý bude rozhodovať prípadný spor so spotrebiteľom a vylúčiť tak ochranu práv spotrebiteľa všeobecným súdom. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom zamietol.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že vyhovie žiadosti súdneho exekútora Mgr. Dušana Čerešňu a v predmetnej veci mu udelí poverenie na vykonanie exekúcie. Mal za to, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, a následne tak rozhodol v rozpore s platným právom, čím došlo k zásahu do ústavného práva účastníkov právoplatne ukončeného konania na súdnu ochranu, zaručeného Ústavou Slovenskej republiky. Uviedol, že je vylúčené, aby sa exekučný súd zaoberal rozhodcovskou doložkou pri skúmaní žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia. Skúmanie materiálnej vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu má svoje limity tým, že predmetom skúmania môže byť rozhodcovský rozsudok, ale len v rozsahu § 40 ods. 1 písm. a/ a f/ zákona č. 244/2002 Z. z. Predmetom skúmania môže byť len plnenie vyplývajúce z rozhodcovského rozsudku, nie však okolnosti, ktoré predchádzali vydaniu exekučného titulu. Oprávnený namietal, že napadnuté uznesenie exekučného súdu je s poukazom na dôvody zamietnutia vydania poverenia súdnemu exekútorovi uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia nepreskúmateľné v celom rozsahu a nezodpovedá požiadavke na riadne a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Rozhodcovská doložka bola zjednaná individuálne výslovným súhlasom povinného na základe dodávateľom predloženého návrhu v dokumente označenom ako ,,uznanie dlhu a dohoda o splatení dlhu", netvorí súčasť všeobecných podmienok úverovej zmluvy a spotrebiteľovi bola daná možnosť výberu, či súhlasí s rozhodcovskou doložkou alebo nie. S návrhom rozhodcovskej doložky povinný vyjadril nespochybniteľný súhlas označením ,,prijímam návrh rozhodcovskej doložky". V žiadnom prípade nemôže obstáť záver exekučného súdu o neprijateľnej zmluvnej podmienke, ak táto podmienka bola daná spotrebiteľovi na výber, a teda bola zjednaná individuálne. Oprávnený zdôraznil, že povinnému bol predložený návrh rozhodcovskej doložky, povinný bol poučený o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej doložky a túto bez výhrad prijal, čo potvrdil označením prijatia rozhodcovskej zmluvy v čl. IV uznania dlhu a dohody o splatení dlhu a svojim podpisom na predloženej dohode. Týmto úkonom bol jednoznačne daný prejav vôle povinného s riešením prípadného sporu v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka dojednaná individuálne v súlade so zákonom, najmä na základe slobodnej a vážnej vôle povinného ako dlžníka voči oprávnenému ako veriteľovi nemôže byť označená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Napadnutým uznesením došlo k narušeniu autonómie vôle zmluvných strán ako jednej zo základných zásad uplatňujúcich sa v súkromnoprávnych vzťahoch. Konaním v súlade so zákonom nemohlo dôjsť k dojednaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky. S poukazom na vyššie uvedené bol oprávnený toho názoru, že nie sú splnené predpoklady ust. § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní na prípadné zastavenie exekučného konania, nakoľko rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je objektívne možné, právom dovolené a neodporuje dobrým mravom. Oprávnený záverom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3M Cdo 11/2010.
Písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu nebolo podané.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z týchto dôvodov:
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 citovaného zákona dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 citovaného zákona spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 citovaného zákona a individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
V zmysle čl. 3 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred, a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Z obsahu spisu vyplýva, že v danej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 01.10.2013, doručeným súdnemu exekútorovi Mgr. Dušanovi Čerešňovi dňa 07.10.2013, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému o vymoženie 798,08 eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. SR145/2013, zo dňa 09.08.2013, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 09.09.2013 a vykonateľnosť dňa 12.09.2013. Z predmetného rozhodcovského rozsudku odvolací súd zistil, že právny vzťah medzi oprávneným, resp. jeho právnym predchodcom Tatra banka, a.s. a povinným bol založený zmluvou o vydaní a používaní medzinárodnej kreditnej karty VISA PRIVATE č. 937598928. Povinný v rozpore so zmluvnými podmienkami predmetnej zmluvy o vydaní a používaní medzinárodnej kreditnej karty porušil svoju povinnosť realizovať úhradu dlžnej sumy a od 01.11.2007 je v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy vo výške 798,08 eur. Žalovaný svoj záväzok v uvedenej výške písomne uznal v ,,Dohode o uznaní dlhu a dohode o splácaní v splátkach č. 33600020" zo dňa 17.11.2012, v ktorej článku IV. je obsiahnutý návrh veriteľa, t.j. oprávneného, adresovaný dlžníkovi, t.j. povinnému, na uzavretie rozhodcovskej doložky. Právomoc rozhodnúť spor v danej veci medzi oprávneným a povinným odvodil rozhodcovský súd na podklade predmetného článku IV. Dohody o uznaní dlhu a dohody o splácaní v splátkach.
Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné. Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi konania posúdil ako vzťah spotrebiteľský a na tento aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovskú doložku v článku IV. Dohody o uznaní dlhu a dohody o splácaní v splátkach následne vyhodnotil ako nekalú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je absolútne neplatná, nakoľko nebola s povinným osobitne dojednaná.
Odvolací súd v prvom rade uvádza, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd, a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (k tomu viď aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. októbra 2011).
Zo znenia rozhodcovskej doložky v danej veci upravenej v článku IV. Dohody o uznaní dlhu a dohody o splácaní v splátkach zo dňa 17.11.2012 vyplýva, že veriteľ pri uzavieraní predmetnej dohody ponúkol dlžníkovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v nasledujúcom znení: Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory vzniknuté z právnych vzťahov, ktoré vyplývajú z tejto dohody alebo ktoré súvisia s touto dohodou, vrátane všetkých vedľajších právnych vzťahov, ako aj vzťahov, ktoré súvisia so zmluvami, ktorých sa týka táto dohoda, nárokov na náhradu škody, nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia, sporov o platnosť, výklad, zánik tejto dohody alebo tejto rozhodcovskej doložky, predložia buď na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom Stálemu rozhodcovskému súdu v Banskej Bystrici zriadenému pri spoločnosti Rozhodcovský súd Banská Bystrica s.r.o., alebo Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému pri spoločnosti Arbitrium iustitia s.r.o., alebo všeobecnému súdu, ktorého právomoc je daná podľa príslušných procesných právnych predpisov, vzťahujúcich sa na predmet sporu. Zmluvné strany sa dohodli, že výber súdu (opciu) môže uskutočniť ktorákoľvek zo zmluvných strán, pričom pre platnosť vykonanej opcie nie je potrebný súhlas druhej zmluvnej strany. Postup v rozhodcovskom konaní sa riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. a vnútornými predpismi vybraného rozhodcovského súdu. Zmluvné strany sa rozhodnutiu vydanému v rozhodcovskom konaní podriadia s tým, že takéto rozhodnutie bude pre nich konečné, záväzné a vykonateľné. Súčasťou tohto článku bolo taktiež prehlásenie dlžníka, že bol veriteľom poučený o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy. Dlžníkovi bolo dané na výber navrhovanú rozhodcovskú doložku bez výhrad prijať alebo neprijať, čo potvrdil svojím vlastnoručným podpisom.
Odvolací súd konštatuje, že v samotnom znení článku IV. predmetnej IV. Dohody o uznaní dlhu a dohody o splácaní v splátkach boli dlžníkovi, t.j. povinnému nepochybne dané dve možnosti, a to možnosť prijať, ako aj možnosť neprijať navrhnutú rozhodcovskú doložku. Zo zakrížikovania možnosti ,,Prijíma", potvrdenej vlastnoručným podpisom povinného, má odvolací súd jednoznačne za preukázané, že povinný rozhodcovskú doložku v navrhnutom znení prijal.
Za daných okolností sa podľa právneho názoru odvolacieho súdu mal súd prvého stupňa predovšetkým vyporiadať s otázkou, či vzhľadom na uvedenú formuláciu rozhodcovskej doložky, resp. jej návrhu nebola spotrebiteľovi daná dostatočná možnosť vysloviť nesúhlas so znením rozhodcovskej doložky a s prejednaním prípadného budúceho sporu s veriteľom v rozhodcovskom konaní, a teda či predmetné ustanovenie nemožno s poukazom na jeho znenie považovať za individuálne dojednané. K uvedenému odvolací súd uvádza, že individuálne dojednané ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy nemožno považovať za neprijateľné podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda zo zákona absolútne neplatné. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia len konštatoval, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná. Dlžník ju nemohol ovplyvniť, pretože je inkorporovaná do Dohody o uznaní dlhu a dohody o splácaní v splátkach a v prípade, ak ju dlžník chcel uzavrieť, musel ju akceptovať. Tieto závery súdu prvého stupňa však v danom prípade, vzhľadom na vyššie uvedené znenie a formuláciu predmetnej rozhodcovskej doložky, podľa názoru odvolacieho súdu neobstoja. Za týchto okolností je preto záver súdu prvého stupňa o neprimeranom charaktere rozhodcovskej doložky predčasný a napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné.
Na základe všetkých uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Úlohou súdu prvého stupňa bude preto v ďalšom konaní opätovne posúdiť charakter rozhodcovskej doložky, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu v danej veci rozhodnúť a následne opätovne posúdiť, či je potrebné zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo nie. Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa viazaný (§ 226 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .