Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_18C-58-2012.pdf
PDF · 91.99 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/58/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Čechovičovou, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a.
Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu náhrady majetkovej škody vo výške 175 eur a nemajetkovej ujmy v sume 221,28 eura, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava IV z dôvodu, že tento nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pre vymoženie peňažnej pohľadávky navrhovateľa, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 1210672, povinným H. J., X.. XX.XX.XXXX, v zákonom stanovenej lehote.
Svoj návrh odôvodnil obavami o právny a faktický osud pohľadávky, pre ktoré podal na príslušný exekučný súd návrh na zmenu exekútora postupom podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, ktorému bolo naposledy udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučný súd bol, v zmysle platnej právnej úpravy, povinný rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Vzhľadom na to, že exekučný súd nerozhodol o tomto návrhu v zákonom stanovenom čase, pričom počas tohto obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, zapríčinil svojou nečinnosťou zbytočné prieťahy v konaní. Navrhovateľ ďalej uviedol, že o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktoré vyústili do porušenia jeho práv a spôsobenej škody, sa dozvedel po doručení uznesenia exekučného súdu zo dňa 04.12.2009 o zmene súdneho exekútora. V dôsledku tohto nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si preto uplatnil náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Navrhovateľ návrh v časti, v ktorej sa domáhal zaplatenia majetkovej škody odôvodnil tým, že majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom, vznikla vo výške 70 eur na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému, v sume 40 eur na udržiavanie a správu informačného systému, v sume 50 eur na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom a vo výške 15 eur na administratívne spracovanie textov urgencií exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje ako aj kontrolu stavu konania na exekučnom súde.
Okrem majetkovej škody, si navrhovateľ uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ako adekvátnu satisfakciu za porušenie jeho základných práv, pretože samotné konštatovanie ich porušenia, nie je dostatočným zadosťučinením. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal navrhovateľ analogicky z doktríny prijatej ústavnej súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní, je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000 Sk, t.j. cca 663,88 eura. Navrhovateľ si preto uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 221,28 eura.
Navrhovateľ v návrhu uviedol, že písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, avšak do podania návrhu odporca pozitívne nereagoval.
Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním zo dňa 17.05.2013, v ktorom žiadal, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol z dôvodu neexistencie zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorých splnenie navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal.
Na nariadené pojednávanie sa právny zástupca navrhovateľa nedostavil, doručenie predvolania mal riadne vykázané, elektronickým podaním doručeným súdu dňa 14.03.2014 žiadal o zrušenie nariadeného pojednávania pre porušenie zásady nestrannosti súdu a z tohto dôvodu aj o prerušenie konania vedeného tunajším súdom až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti. Odporca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil elektronickým podaním zo dňa 14.03.2014 a súhlasil, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti.
Nakoľko účastníci konania svoje elektronické podania bez zaručeného elektronického podpisu v zákonom stanovenej lehote nedoplnili, súd na tieto, s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Ndc 6/2011 zo dňa 15.04.2011, neprihliadal.
Podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) súd prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 37Er 1800/2005 a zistil nasledovný skutkový stav.
Z exekučného spisu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 37Er 1800/2005 je zrejmé, že dňa 06.07.2005 súd vydal poverenie č. 5104 004023, ktorým poveril súdneho exekútora L.. H. P., so sídlom S. X.. X, Bratislava, vykonaním exekúcie na základe notárskej zápisnice napísanej notárom JUDr. S. Ď. č. N 1197/2005 zo dňa 19.03.2005, na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 7.200 Sk s príslušenstvom, v prospech navrhovateľa ako oprávneného proti povinnému. Dňa 20.07.2009 bol súdu doručený návrh oprávneného na zmenu exekútora. Uznesením č.k. 37Er 1800/05-14 zo dňa 04.12.2009, právoplatným dňa 16.01.2010, súd rozhodol tak, že žiadosti oprávneného o zmenu exekútora vyhovel a poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: E.. K. F., so sídlom B. XX, Bratislava.
Podľa čl. 6 ods. 1 veta prvá Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky zákona č. 460/1992 Z.z., každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, o veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z.z. koncipovaná ako zodpovednosť objektívna (podľa § 3 ods. 2 zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť) čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu nie je potrebné preukazovať zavinenie, ale stačí preukázať, že škoda (ak vznikla) je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Predpokladmi zodpovednosti štátu, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, sú: nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu musia byť tieto tri predpoklady splnené súčasne.
Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Právo na náhradu škody zahŕňa nielen právo na náhradu majetkovej škody (či už vo forme skutočnej škody alebo ušlého zisku), ale aj právo na náhradu nemajetkovej škody (ujmy), ktorá predstavuje určité zadosťučinenie. Podľa ustálenej judikatúry škodou sa chápe ujma, ktorá nastala alebo sa prejavuje v majetkovej sfére poškodeného a je možné ju objektívne vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo - ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť na to, aby bol dosiahnutý majetkový stav existujúci pred vznikom škody. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Teda nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z.z len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a len týmto postupom.
Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku v znení účinnom v tom čase, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
Podľa § 44 ods. 9 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku v znení účinnom v tom čase, súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie. Súd vyhodnotil listinné dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a dospel k názoru, že návrhu nie je možné priznať úspech.
K podmienke predbežného prerokovania nároku na príslušnom orgáne v zmysle § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 514/2003 Z. z., súd poukazuje, že navrhovateľ sa obrátil so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na odporcu a podľa vyjadrenia odporcu mu boli skutočne doručené prvé žiadosti navrhovateľa dňa 23.04.2012, z čoho vyplýva, že návrh podal navrhovateľ na súde skôr, ako uplynula 6 - mesačná lehota odo dňa prijatia žiadosti, avšak ku dňu rozhodovania súdu o návrhu navrhovateľa už bolo zrejmé, že odporca neuznal nárok navrhovateľa a došlo zároveň k uplynutiu tejto lehoty.
Súd konštatuje, že exekučný súd v predmetnej veci nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu exekútora v zákonom ustanovenej 30-dňovej lehote od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora, nakoľko bol návrh na zmenu exekútora doručený súdu dňa 20.07.2009 a súd rozhodol o tomto návrhu až uznesením č.k. 37Er 1800/05-14 zo dňa 04.12.2009. Súd pritom vychádzal z ustanovenia § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého lehota na rozhodnutie o zmene exekútora je 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Z uvedeného avšak nemožno automaticky vyvodiť záver, že zo strany exekučného súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, pretože nie každé nedodržanie zákonnej lehoty sa považuje za porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov s poukazom na platnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02). Súd zároveň dáva do pozornosti, že navrhovateľ nepreukázal svoj aktívny postoj v záujme odstránenia údajných prieťahov v exekučnom konaní, pretože súd nemal za preukázané, že navrhovateľ podal v predmetnom exekučnom konaní sťažnosť na prieťahy.
Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov.
V tejto súvislosti súd udáva, že i keď exekučný súd urobí v exekučnom konaní úkon po zákonom stanovenej lehote, nemožno bez zohľadnenia ďalších okolností veci konštatovať, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Aj v prípade, že by bol daný nesprávny úradný postup súdu, navrhovateľ nepreukázal vznik škody a ani nemajetkovej ujmy priamo vyvolanej nesprávnym úradným postupom.
Čo sa týka majetkovej škody vyčíslenej navrhovateľom, pri označení vynaložených nákladov vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v spornom období nie sú špecifikované konkrétne úkony, jedná sa len o všeobecnú činnosť a nie je zrejmá akákoľvek súvislosť s predmetným exekučným konaním s poukazom na tvrdené zbytočné prieťahy v konaní. Vyčíslenie škody nebolo v tomto prípade podložené žiadnymi dôkazmi. Je zrejmé, že pokiaľ navrhovateľ spravuje svoje vymáhané pohľadávky v informačnom systéme, náklady na tento systém si musí pokryť sám, tieto náklady nemôžu byť zvýšené v dôsledku prípadného oneskoreného rozhodnutia súdu. Z ustanovení § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku taktiež vyplýva, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, resp. do doručenia uznesenia o zmene súdneho exekútora pôvodnému exekútorovi. To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody, pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie. Súd má ďalej za to, že samotné vyčíslenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch navrhovateľom, možno pokladať za mechanické odôvodňovanie na základe pomeru z označených nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré podľa názoru súdu neobstojí, keďže vôbec nezohľadňuje konkrétne okolnosti toho ktorého prípadu.
Záverom, pre absenciu jedného zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, ktorý ustanovuje zákon č. 514/2003 Z.z., a to nesprávneho úradného postupu v tejto právnej veci, ktorú skutočnosť navrhovateľ nepreukázal, v dôsledku čoho tak následne nepreukázal ani existenciu škody a príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, súd návrh v celom rozsahu ako nedôvodne podaný zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania odporca výslovne uviedol, že si neuplatňuje nárok na náhradu trov konania. S poukazom na cit. ustanovenie zákona, súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ich náhradu nežiadal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV, dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.)
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.