Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoEk/14/2023

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Kataríny Krochtovej v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT, Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 233 516, proti povinnej: U. H., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. K. XXX, XXX XX Y. K., o udelenie poverenia, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. -88 zo dňa 04.09.2023, takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým uznesením rozhodol (cit.): „Súd zamieta žiadosť súdneho exekútora E.. E. K. U. úrad V., so sídlom R. XXXX/XX, XXX XX V., zo dňa 27.5.2013 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.“ 2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.10.2013 (ďalej len „“), , , a , a (ďalej len „“).

3. Vychádzal zo zistenia, že dňa 30.05.2013 bola doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 15.03.2013. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnej vymoženia sumy 1 692,60 eur s príslušenstvom. Spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil oprávnený exekučný titul, ktorým bol Rozhodcovský rozsudok zo dňa 18.02.2013, sp. zn. RK-PC-323/13EK vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd v Žiline, ktorý nadobudol právoplatnosť 03.04.2013 a vykonateľnosť dňa 09.04.2013. Súd prvej inštancie uznesením č. k. -19 zo dňa 09.07.2014 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Následne proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom Krajský súd v Prešove rozhodol uznesením, sp. zn. zo dňa 30.03.2015 tak, že uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec, pričom úlohou súdu bolo vypočuť oprávneného a povinného za účelom zistenia obsahu a okolností uzavretia Zmluvy o úvere.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že za účelom splnenia pokynu Krajského súdu v Prešove v uznesení sp. zn. opakovane predvolal na výsluch oprávneného a povinnú, avšak tá sa na nariadené pojednávanie nedostavila. Šetrením bolo zistené, že povinná sa na adrese trvalého pobytu dlhodobo nezdržiava. Vzhľadom na uvedené zistenia pristúpil k opakovanému preskúmaniu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z predloženej Zmluvy o revolvingovom úvere mal súd za preukázané, že oprávnený poskytol povinnej revolvingový úver vo výške 810 eur, ktorý sa povinná zaviazala splácať v pravidelných 42 mesačných splátkach vo výške 43,40 úver. RPMN za úver bol

uvedená vo výške 70,01 %. Vzhľadom na povahu účastníkov uvedenej zmluvy posúdil súd predmetný zmluvný vzťah ako vzťah spotrebiteľský. Citujúc ustanovenia a s poukazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ, pristúpil súd prvej inštancie ku skúmaniu, či exekučný titul, ktorým bol v danom konaní rozhodcovský rozsudok bol vydaný orgánom na to oprávneným. S poukazom na ust. Exekučného poriadku súd okrem iného zisťoval rozpor exekučného titulu so zákonom, a teda, či exekučný titul v danom konaní naozaj spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti. Predovšetkým skúmal Rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú účastníkmi konania. Dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva sa síce nachádzala na samostatnom predtlačenom formulári, avšak tento bol vopred pripravený a povinná ho podpísala súčasne so zmluvou o úvere. Bol toho názoru, že rozhodcovskú zmluvu bolo potrebné považovať za neprimeranú. Táto bola uzavretá vo formulárovej podobe, nebola individuálne vyjednaná a dopĺňali sa do nej len údaj o povinnej, akými boli meno, bydlisko a dátum narodenia, bez poučenia povinnej ako spotrebiteľa o následkoch jej uzavretia. Vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie za to, že rozhodcovská zmluva, ktorá mala v danom prípade založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožnila voľbu spotrebiteľa pri dosiahnutí rozhodovania sporu štátnym súdom. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli k tomu, že spotrebiteľovi, t.j. povinnej, bola odopretá ochrana, ktorú jej zaručujú kogentné ustanovenia spolu so Smernicou č. 93/13/EHS. Rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. a , a preto táto nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a rozhodnutie v predmetnej veci. Rozhodcovský rozsudok je nulitným a neúčinným. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky na vykonanie exekúcie, a preto postupom podľa ust. Exekučného poriadku, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

5. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Odvolanie právne odôvodnil ust. , , a (ďalej len „“). Namietal záver súdu prvej inštancie o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Mal za to, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal povahou rozhodcovskej zmluvy, a to v tom zmysle, či ide o individuálne dohodnutú zmluvu alebo nie. S poukazom na znenie ust. uviedol, že rozhodcovská zmluva v predmetnom prípad nepredstavovala podmienku uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Vychádzal najmä z bodu 2. rozhodcovskej zmluvy, ale taktiež aj z práva na jednostranné odstúpenie, ktorým oprávnená disponovala. Vzhľadom na uvedené mal za to, že povinná mohla nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. využiť právo na odstúpenie a dosiahnuť zánik takejto dohody. Oprávnený mal za to, že rozhodcovská zmluva spĺňala charakter individuálneho ustanovenia a nemohla byť preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Exekučný súd tak pri záveroch o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy vychádzal z ničím nezdôvodnených domnienok. Z rozhodcovskej zmluvy vyplývalo, že jej uzavretie nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, ale výslovne zahŕňala možnosť jednostranného odstúpenia, a to v dobe do 14 dní od jej uzavretia. Na to, aby rozhodcovská zmluva vznikla, bolo potrebné aby jej akceptovanie urobené písomným podpisom. Ten povinná urobila dobrovoľne, a rovnako aj z vlastného rozhodnutia nevyužila možnosť odstúpenia od zmluvy. Ďalej poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, a rovnako aj na nálezy Ústavného súdu, pričom uviedol, že ústavnou povinnosťou súdu bolo vec objektívne a nestranne posúdiť. V prejednávanej veci však videl spornosť splnenia tejto povinnosti, keďže súd prvej inštancie podľa názoru oprávneného nezohľadnil tú skutočnosť, že povinný ako dlžník rozhodcovskú zmluvu uzavrieť nemusel, mohol od nej odstúpiť, mohol sa domáhať určenia jej neplatnosti a pod. Zdôraznil, že základnou povinnosťou spotrebiteľa bolo konať s primeranou mierou obozretnosti, čo predstavuje aj základný princíp v spotrebiteľskom práve. Uviedol, že spotrebiteľ, t.j. povinná dobrovoľne uzatvorila rozhodcovskú zmluvu, aj napriek tomu, že bola zo strany oprávneného dostatočne poučená o tom, čo uzavretie rozhodcovskej zmluvy znamená. Ďalej uviedol, že povinnej bola rozhodcovská zmluva a zmluva o revolvingovom úvere predložená na samostatných listinách, pričom sa jednalo o dva samostatné právne úkony. Mal za to, že pri uzavretí rozhodcovskej zmluvy postupoval v súlade so zákonom a uzavretie zmluvy o úvere nebolo jej uzavretím podmienené. Ďalej uviedol, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania nespĺňa definíciu neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle ust. , a preto ju nemožno ani považovať za takúto podmienku. Z formulácie rozhodcovskej zmluvy podľa názoru oprávneného vyplývalo, že spory vzniknuté zo zmluvy o úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo v konaní pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahovala výlučnú povinnosť postupovať podľa rozhodcovského konania. Z jej obsahu bolo zrejmé, že konanie pred rozhodcovským súdom bolo len alternatívne. V súvislosti s ust.

písm. r) uviedol, že toto ustanovenie nemá riešiť a ani nerieši situácie keď žalobu podáva dodávateľ. Výklad, ktorým exekučný súd vykladal dané ustanovenie v predmetnom prípade presahovalo zámer uvedeného ustanovenia. Ďalej uviedol, že k výberu rozhodcu dochádza až pri podaní žaloby, pričom tento výber robí strana, ktorá podáva žalobu. Obe zmluvné strany mali teda v zmysle platnej právnej úpravy mali rovnaké práva a nemožno tu preto uvažovať o žiadnej nerovnováhe. V nadväznosti na uvedené odkázal na rozhodovaciu prax odvolacích súdov, ktoré sa zaoberali otázkou platnosti rozhodcovskej zmluvy, pričom mal za to, že v danom prípade bola daná právomoc rozhodcovského súdu Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp., aby vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.

6. Súdny exekútor a ani povinná sa k odvolaniu nevyjadrili.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania (ustanovenie a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní. (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

9. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

10. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka platnosti rozhodcovskej zmluvy. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“. Obdobne porov. aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci , , uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach , a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 1.11.2011).

11. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27.09.2010, v zmysle ktorého „zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008“. Rozhodcovský rozsudok bol založený na rozhodcovskej zmluve v

spotrebiteľskej zmluve. Neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , uznesenie Krajského súdu v Prešove vo veci , ).

12. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci ). Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. Súdna kontrola dopadá aj za stavu, že zmluvný vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa). Inak by aj napríklad záložné zmluvy, ktoré sa nachádzajú na ,,sólo“ tlačivách boli vylúčené zo súdnej kontroly. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.

13. K rozhodcovskej zmluve má najbližšie ustanovenie (vrátane dôvodovej správy) (ďalej len „“). Uvedené ustanovenie je svojím obsahom najbližšie problémovej zmluve ,,...vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní“.

14. Podľa dôvodovej správy k ,,spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú.“

15. Rozhodcovskú zmluvu teda nie je možné akceptovať, ak by vyžadovala od spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Ustanovenie teda nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či zmluva nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži.

16. Povinná ako spotrebiteľ pri predmetnej rozhodcovskej zmluve nemá na výber, ak bude žalovaná na rozhodcovskom súde. Odvolací súd zastáva názor, že možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou podávajú rozhodcovské žaloby veritelia. V prípade, že výnimočne uplatňuje svoje právo spotrebiteľ, využíva štátny súd.

17. Osobitné vyjednanie sa má sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, že spotrebiteľ si z určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, lebo má preňho nejaký osobitný význam.

18. Spôsob, akým bola zmluva spotrebiteľovi, t.j. povinnej predložená, je skôr o nevhodnom predložení zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok, čo predstavuje nekaloobchodnú praktiku.

19. V čase rozhodovania odvolacieho súdu oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie, resp. že by si povinná vymieňovala rozhodcovské konanie ( ).

20. Odvolací súd preto nemal žiaden dôvod na to, aby vylúčil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok len kvôli zdanlivej možnosti voľby, pred ktorým orgánom bude strana uplatňovať svoje právo.

21. Odvolací súd poznamenáva, že podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. 22. Spotrebiteľ, ak si želá niečo z určitých dôvodov, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce niečo individuálne vyjednať. Skutočnosť, že zmluva je formulovaná na samostatnej listine, neodôvodňuje

záver, že oprávnený preukázal osobitné vyjednanie. Naopak, ide o sofistikované docielenie stavu, ktorý má formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej zmluvy z režimu súdnej kontroly, čo odvolací súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku.

23. Nie je treba preto aplikovať ani nepriamy účinok Smernice na to, aby bolo možné skonštatovať, že oprávnený ako dodávateľ mal v čase uzatvárania zmluvy explicitne zakázané dojednávať v typových zmluvách podmienky, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. O tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu informovanosti alebo slabšej vyjednávacej pozície (porovnaj rozsudok súdneho dvora MOSTAZA CLARO, bod. 25), by rovnako nemali byť žiadne pochybnosti. Z uvedeného (aj zo Smernice) teda vyplýva, že na spotrebiteľa pri typových zmluvách dopadá ochranný režim zákazu neprijateľných zmluvných podmienok. O takýto prípad ide aj v predmetnej právnej veci.

24. Ako už odvolací súd uviedol, stotožňuje sa s odôvodnením zo strany súdu prvej inštancie a platí to aj pokiaľ ide o zdôvodnenie neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej spotrebiteľ nemá na výber a je nútený podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. O takýto prípad ide aj v predmetnej veci. Rozhodcovskú zmluvu dohodnutú za daných okolností považuje za neprimeranú zmluvnú podmienku, ktorá je v rozpore s platným právom. Exekučný súd sa totiž s istotou a najmä presvedčivým spôsobom vysporiadal s otázkou rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej podmienky a svoje rozhodnutie v tomto smere aj náležite zdôvodnil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia žiadna pochybnosť, ktorú by bolo potrebné odstraňovať akýmkoľvek spôsobom, nevyplýva.

25. Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy videl odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie aj v geografických dôvodoch, preto sa stotožnil aj s uvedeným záverom.

26. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil v súlade s ustanovením a .

27. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdzuje.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).