Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sa/16/2022

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v konaní pred sudcom doc. JUDr. Petrom Molitorisom, PhD. v právnej veci žalobkyne A. B., C. XX, XXX XX C., právne zastúpenej Mgr. Jurajom Berežným, advokátom, Centrálna 2/38, 089 01 Svidník, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie rozhodnutia žalovanej zo dňa č. 2969-15/2022-BA zo dňa 14.06.2022 takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného číslo: XXXX-XX/XXXX-C. zo dňa 14. júna 2022 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. P r i z n á v a žalobkyni úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

odôvodnenie:

I.

Stručný priebeh administratívneho konania 1. Žalobkyňa bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa 17.05.2020.

2. Dňa 15.07.2020 žalobkyňa požiadala o dávku v nezamestnanosti. V žiadosti ako priebeh dôb poistení na území Slovenskej republiky a v členskom štáte Európskej únie, Európskeho hospodárskeho priestoru a Švajčiarskej konfederácie (ďalej len „EÚ“) vrátane zamestnania resp. vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti v členskom štáte EÚ v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 26.05.2020, uviedla: štát Nemecko a názov zamestnávateľov: D. E. B. GmBH od 01.09.2015 do 31.12.2018, pracovný pomer na dobu určitú, Unique personal service, od 24.04.2019 do 17.05.2019, pracovný pomer na dobu určitú, Humanus Personal service, od 27.11.2019 do 16.05.2020, pracovný pomer na dobu neurčitú. Zo žiadosti ďalej vyplynulo, že žalobkyňa sa z posledného zamestnania, ktoré vykonávala na území členského štátu EÚ spravidla denne alebo najmenej raz týždenne nevracala do miesta bydliska a neuplatnila si nárok na dávku v nezamestnanosti v členskom štáte EÚ.

3. Žalobkyňa dňa 15.06.2020 predložila vyhlásenie žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov v zmysle článku 65 ods. 2, ods. 3 a ods. 5 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady číslo 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v platnom znení a článok 11 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) číslo 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania Nariadenia (ES) číslo 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.

4. V tomto vyhlásení žalobkyňa uviedla: v bode 2. Dĺžka a trvalosť pobytu/výkonu zárobkovej činnosti na území členského štátu EÚ: štát Nemecko, mesiac a rok prvého odchodu do členského štátu EÚ november 2019, 27.11.2019, mesiac a rok návratu na územie SR máj 2020, 11.05.2020. Pravidelnosť návratov a dĺžka pobytu na území SR počas pobytu/ posledného zamestnania v členskom štáte EÚ

- minimálne raz mesačne do februára 2020, od marca 2020 neboli návraty na Slovensko možné,

kvôli šíriacej sa pandémii Covid-19. Spôsob dochádzania na územie SR - autom. Na preukázanie príchodov na Slovensko uviedla, že prikladá potvrdenie o hľadaní práce v čase, keď bola na Slovensku, raz mesačne po dobu troch dní, od mesiaca december až po mesiac február 2020, od marca nebol príchod na Slovensko možný (Covid 19). V bode 3. Pracovná situácia na území členského štátu EÚ uviedla: názov posledného zamestnávateľa/ miesto výkonu práce Humanus Personalservice, Nördlingen, Nemecko. Trvanie posledného zamestnania od 27.11.2019 do 16.05.2020. Druh/charakter vykonávanej práce obsluha strojov vo výrobe. Pracovný pomer uzavretý na dobu neurčitú. Dôvod skončenia pracovného pomeru ukončenie zo strany zamestnanca. Výmera dovolenky počas posledného zamestnania v členskom štáte EÚ 24 dní ročne. Priložila pracovnú zmluvu, v ktorej je označený počet dovolenkových dní. V prípade, ak aj predchádzajúce zamestnanie bolo v členskom štáte EÚ, medzi obdobiami týchto dvoch zamestnaní v členskom štáte EÚ sa zdržiaval na území SR. Neuplatnila si nárok ani nepoberá dávku v nezamestnanosti prípadne inú sociálnu dávku v inom členskom štáte EÚ. Neuplatnila si nárok na dávku v nezamestnanosti po skončení posledného zamestnania v členskom štáte EÚ. Hľadala si zamestnanie počas pobytu/ posledného zamestnania v inom členskom štáte EÚ na území SR. Predložila potvrdenia o hľadaní práce na Slovensku počas pobytu v zahraničí. V bode 4. Rodinná situácia uviedla, že počas pobytu v inom členskom štáte EÚ sa s ňou zdržiaval v členskom štáte EÚ aj priateľ F. G., nar. XX.XX.XXXX. Počas pobytu v inom členskom štáte EÚ blízke osoby – rodičia a sestra mali bydlisko na Slovensku. V bode 5. Vykonávanie akejkoľvek nezárobkovej činnosti uviedla, že počas pobytu v inom členskom štáte EÚ zostalo na území SR zachované členstvo podľa priložených klubových kartičiek ako aj kontá c čitateľských kluboch. čerpacích staníc Shell, Slovnaft, zo stávkovej spoločnosti Fortuna, zo stavebnín A. A.. V bode 6. Bytová situácia v členskom štáte EÚ/ na území SR uviedla, že počas pobytu v inom členskom štáte EÚ bývala s kolegami, ubytovanie zabezpečované pracovnou agentúrou. Prílohou k tejto časti predložila dokument s adresou, cenou a podmienkami ubytovania. Ubytovanie bolo raz zmenené počas pobytu v inom členskom štáte EÚ kvôli COVID-19, nakoľko ubytovanie bolo v hoteli, ktorý bol pre pandémiu zatvorený.

5. Žalobkyňa ďalej vo vyhlásení uviedla, že vlastní na území SR nehnuteľnosť určenú na vlastné bývanie, v katastrálnom území C., okres Svidník, ktorú nadobudla kúpou dňa 04.04.2019. Na území SR počas návratov z členského štátu EÚ bývala vo vlastnom dome na adrese C. XX. Na území SR po návrate z členského štátu EÚ/ v súčasnosti býva vo vlastnom dome na adrese C. XX, k tomu predložila výpis z listu vlastníctva a rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva. V bode 7. Iné skutočnosti preukazujúce zachovanie centra záujmov na území SR počas pobytu v členskom štáte EÚ uviedla a predložila doklady: faktúry od spoločnosti Orange Slovensko a.s. za dodávku internet do vlastnenej nehnuteľnosti, dohodu o prevode práv a povinností k internetovému pripojeniu, výplatné pásky, v ktorých sú označené cesty za rodinou, nakoľko je Slovenka s trvalým pobytom na Slovensku, zamestnávateľ jej prispieval na cestu na Slovensko za rodinou.

6. K vyhláseniu žalobkyňa priložila aj doklad o zakúpení dvoch vstupeniek na rusínsky festival, ktorý sa mal konať od ale kvôli pandémii bol presunutý.

7. Dňa 01.10.2020 bola spísaná zápisnica v zmysle o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) s predmetom konania Posúdenie zachovania bydliska na území SR vo veci nového došetrenia žiadosti o dávku v nezamestnanosti žalobkyne. Z jej obsahu vyplývajú tieto skutočnosti:

8. Dĺžka a trvalosť pobytu na území dotknutých členských štátov: Žalobkyňa pracovala na území Nemecka od 01.09.2015 do 16.05.2020 u troch zamestnávateľov. Bola to práca, ktorá nemala stabilný charakter, obmieňala zamestnávateľov. Zo zamestnania, ktoré bolo v štáte EÚ sa vracala na územie Slovenskej republiky raz mesačne, na návštevu k svojej rodine. Počas dovolenky sa vždy zdržiavala na území Slovenska, v mieste trvalého pobytu, kde bývajú jej rodičia a neskoršie v obci Beňadikovce, kde si spolu s priateľom kúpili rodinný dom. Príbuzenské väzby a vzťahy neboli nadobudnuté na území členských štátov EU.

9. Pracovná situácia klienta: Pracovný pomer na území EÚ trval ako je uvedené vyššie. Za prácou do EÚ odišla z finančných dôvodov, nakoľko na území SR je nedostatočné pracovné ohodnotenie a jej finančná situácia bola v tom čase veľmi zlá. V zahraničí pracovala aj z dôvodu kúpy domu na Slovensku. Jej zamestnanie nemalo sezónny charakter. Z dôvodu túžby vrátiť sa na Slovensko požiadala o ukončenie pracovného pomeru a aj tým preukazuje väzbu k SR.

10. Rodinná situácia klienta: Medzi blízke osoby patria jej rodičia a sestra, ktorí sa v tom období zdržiavali na území SR, ktorých počas zamestnania v EÚ finančne podporovala a navštevoval. Priateľ F. G. sa zdržiaval spolu s ňou v Nemecku.

11. Vykonávanie nezárobkovej činnosti: Nezárobková činnosť, aktívne členstvo v občianskych alebo iných organizáciách žalobkyňa nemala, nakoľko v zahraničí stále pracovala a dovolenky na území SR využívala na zotavenie a regenerovanie fyzických a psychických síl.

12. Bytová situácia: Na území Slovenska vlastní spolu s priateľom F. G. dom, ktorý si spolu kúpili v obci Beňadikovce. Momentálne žalobkyňa nepracuje, ale aktívne si hľadá zamestnanie na území Slovenska. V štátoch EÚ nehnuteľnosť nevlastnila, počas pobytu býval v podnájme.

13. Iné skutočnosti: Pred odchodom do štátov EU a po ukončení štúdia mala problém zamestnať sa na Slovensku, preto sa rozhodol odísť do zahraničia s úmyslom zarobiť peniaze na kúpu domu na Slovensku.

14. Dôvodom odchodu do zahraničia boli skutočne iba ekonomické a finančné dôvody. Nedostatočné pracovné ohodnotenie na území SR by nepostačovalo na určité pokrytie životného štandardu, t.j. na plánovanú kúpu domu a následne založenie si vlastnej rodiny. Na Slovensku mala okrem rodičov aj iných príbuzných a priateľov, s ktorými sa počas návratov pravidelne stretávala a stretáva. Po návrate na Slovensko si zakúpila automobil, aby si ľahšie našla zamestnanie.

15. Žalobkyňa trvala na tom, že má zachované všetky väzby k SR a objektívne môže s odstupom času uviesť, že nedošlo k vzniku žiadnych väzieb k iným štátom EÚ.

16. V administratívnom spise sa nachádza: výpis z katastra nehnuteľnosti pre okres H., Obec C., katastrálne územie C., výpis z listu vlastníctva číslo XXX, stavba so súpisným číslom XX, I. J. I. K. XX, druh stavby 10 rodinný dom, ktorého spoluvlastníkom je žalobkyňa spolu s F. G. v podiele 1/2, titul nadobudnutia kúpna zmluva zo dňa 04.04.2019. Ďalej rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva Okresného úradu H., katastrálneho odboru, č.: V 347/2019 zo dňa 05.06.2019 k vyššie popísanej nehnuteľnosti, printscreeny dokladov o hľadaní zamestnania cez internet, potvrdenie o hľadaní zamestnania v listinnej forme, prehľad faktúr od spoločnosti Orange Slovakia, a. s., Dohoda o prevode práv a povinností uzatvorená medzi žalobkyňou a spoločnosťou Orange Slovakia, a.s., fotokópia klubových kartičiek , potvrdenie objednávky a kúpy vstupeniek na Rusínsky festival.

17. Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník rozhodnutím číslo XXXX/XXXX-XX-XXX zo dňa 07.10.2020 rozhodla, že žalobkyňa podľa zákona číslo a podľa článku 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady číslo 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.

18. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, ku ktorému priložila 14 príloh: kúpnu zmluvu uzatvorenú podľa a nasl. medzi predávajúcim F. I. a kupujúcimi žalobkyňou a F. G., ktorej predmetom je vyššie popísaná nehnuteľnosťnehnuuteľnosť v Beňadikovciach, zo dňa 04.04.2019. Ďalej kúpnu zmluvu kupujúcej žalobkyne, predmetom ktorej bolo osobné motorové vozidlo Fiat Ducato, zo dňa 08.06.2020, poistku č. k poisteniu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pracovnú zmluvu medzi zamestnávateľom R- Consulting, s.r.o. so sídlom Malé Námestie 16, Malacky a žalobkyňou zo dňa 13.07.2014, Dohodu o dočasnom pridelení k výkonu práce inému zamestnávateľovi zo dňa 13.07.2014, uzatvorenú medzi rovnakými zmluvnými stranami, z ktorej vyplýva že žalobkyňa sa dočasne prideľuje na výkon práce zamestnávateľovi MELTER, GmbH, Lugwaldstr. XX, A., J. a D. E., GmbH+Co.KG, Aurach, Nemecko, Dohodu o skončení pracovného pomeru medzi žalobkyňou a spoločnosťou R-Consulting, s.r.o. zo dňa 30.06.2015, zápočtový list, Arbeitsvertrag (Pracovnú zmluvu) v nemeckom jazyku, zo dňa 30.06.2015 uzatvorenú medzi zamestnávateľom e RCo, s.r.o., Pezinská 18, Malacky a žalobkyňou a potvrdenie o zamestnaní žalobkyne v spoločnosti e Rco, s.r.o. zo dňa 31.08.2015, platobný príkaz zo dňa 05.07.2020, Potvrdenia o hľadaní zamestnania cez internet (Profesia.sk), klubové zákaznícke karty, poštovú kartu z 02.10.2020 a zmluvu o poskytnutí bonusového programu Poštová karta spolu so zmluvou o vydaní Karty a poskytnutí Platobnej funkcionality Poštovej karty zo dňa 02.10.2020, legitimáciu dobrovoľného

darcu krvi, vstupenky na Rusínsky festival, faktúry za nákup tovaru na rekonštrukciu domu a kúpe iných tovarov a služieb v období od júna 2020, Zmluvu o poskytovaní verejných služieb medzi žalobkyňou a poskytovateľom SWAM Mobile, a.s. zo dňa 06.08.2018, faktúry od spoločnosti Orange Slovensko, a.s. za domáci 4G internet za obdobie od októbra 2019 októbra 2020, prehľad o spotrebe dát za posledné 4 mesiace pred 13.10.2020, oznámenie údajov o ubytovaní Kesseltalhof, Graf-Stauffenber-Strasse 21, Amerdingen, Nemecko, ktoré žalobkyni zabezpečovala pracovná agentúra – hotel so spoločnou kúpeľňou a kuchyňou, doklady preukazujúce poukazovanie miezd na účet v SR.

19. Žalovaná rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 14. decembra 2020, podľa odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník č. 5742/2020- SK-DvN zo dňa 05.10.2020 vo veci nároku na dávku v nezamestnanosti zamietla v celom rozsahu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník.

20. Proti tomuto rozhodnutiu žalobkyňa podala správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. -62 zo dňa 16.02.2022 tak, že rozhodnutie žalovanej zo dňa 14.12.2020 č. XXXXX-X/XXXX-XX zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

21. Správny súd dospel k záveru, že v predmetnej veci nebol dostatočne zistený skutkový stav a rozhodnutia správnych orgánov nemožno považovať za presvedčivé a preskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie zamietnutia uplatneného nároku žalobkyňou.

22. Správne orgány sa nevysporiadali so spornou otázkou členského štátu, ktorý má o nároku rozhodovať, ani so spornou otázkou bydliska a s tým súvisiacich väzieb žalobkyne na územie Slovenskej republiky počas výkonu jej zárobkových činností na území Nemecka.

23. Správne orgány podľa správneho súdu nedostatočne zistili skutkový stav veci a na základe svojich subjektívnych zistení vydali rozhodnutie s nesprávnym záverom. V rozhodnutí sa nezaoberali vyhodnotením všetkých písomných dôkazov a všetkých vyhlásení a argumentov žalobkyne, vôbec nevyhodnotili dôvody a okolnosti, ktoré žalobkyňu viedli k presťahovaniu a zamestnaniu v Nemecku.

24. Pokiaľ žalobkyňa nepristúpila k tomu, že si uplatnila nárok na dávku v nezamestnanosti v Nemecku, mali ohľadom tejto skutočnosti správne orgány podľa názoru správneho súdu vykonať dokazovanie a zistiť, či príslušná inštitúcia Nemecka konala resp. prečo nekonala a nemali sa spoliehať iba na výsledok Formulára U1, U002, resp, na samotný výsluch žalobkyne.

25. Správny súd konštatoval, že pobyt žalobkyne na území Nemecka bol bezprostredne spojený s výkonom pracovných povinností v súlade s ktorými si zabezpečovala budúce finančné krytie svojho života na území Slovenskej republiky, čo správne orgány nedostatočne vyhodnotili.

26. V ďalšom konaní správny súd zaviazal podľa správne orgán po doplnení dokazovania zaoberať sa predovšetkým úmyslom žalobkyne a hlavnými dôvodmi, ktoré žalobkyňu viedli k presťahovaniu a vykonávaniu zamestnania v Nemecku počas rokov 2015-2020.

27. Žalovaná sa po vrátení veci na základe rozsudku správneho súdu listom zo dňa 03.05.2022 č. 2969-13/2022-BA obrátila na Agentur für Arbeit, Augsburg, Nemecko. Dňa 25.05.2022 bola žalovanej doručená odpoveď od Bundesagentur für Arbeit, Augsburg, Nemecko č. 016-711D166887, v ktorom bola uvedená konkrétna adresa posledného známeho bydliska žalobkyne na území Nemecka, a to Josef-Greiner-Strasse 27, 91550 Dinkelsbühl. Oslovená nemecká inštitúcia neuviedla, že súhlasí so stanoviskom, že miesto bydliska žalobkyne bolo na území Nemecka, v čase jej poslednej pracovnej činnosti na tomto území, avšak tieto závery žalovanej ani nerozporovala.

28. Následne žalovaná vo veci opätovne rozhodla rozhodnutím číslo: XXXX-XX/XXXX-C. zo dňa 14.06.2022, ktorým odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník číslo: XXXX/XXXX-XX-XXX zo dňa 07.10.2020 zamietol v celom rozsahu a odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdila.

II.

Stručný obsah rozhodnutia žalovanej

29. Rozhodnutie žalovaná odôvodnila tým, že v posudzovanom období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. od 26. mája 2016 do 25. mája 2020, žalobkyňa nepreukázala žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by jej bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. V zmysle § 104 ods. 1 zákona na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti sa vyžaduje doba poistenia v nezamestnanosti najmenej 730 dni v období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

30. Žalobkyňa pracovala v posudzovanom období na území iného členského štátu Európskej únie - Nemecka. Príslušná nemecká inštitúcia osvedčila žalobkyni vo formulári U002, zo dňa 09.09.2020, o.i. nasledovné údaje: v bode 2.1.1 - poistené zamestnanie od 27. novembra 2019 do 16. mája 2020, v bode 3.4 - dôvod ukončenia zamestnania výpoveď zamestnanca.

31. Príslušná nemecká inštitúcia osvedčila žalobkyni v predchádzajúcom období /v súvislosti s uplatnením nároku na dávku v nezamestnanosti dňom 2. januára 2019/ vo formulári U002, dňa 19.02.2019, doručenom Sociálnej poisťovni, pobočka Poprad, dňa 25.02.2019, o.i. nasledovné údaje: v bode 4.1 - poistené zamestnanie od 1. septembra 2015 do 31. decembra 2018, v bode 7.1 - dôvod ukončenia zamestnania uplynutie trvania pracovnej zmluvy. Nakoľko v prvostupňovom konaní o dávke v nezamestnanosti žalobkyňa preukázal v posudzovanom období dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie, bola Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník, povinná posúdiť, či je možné takúto dobu zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnaností v súlade s čl. 61 základného nariadenia.

32. V zmysle čl. 61 ods. 2 základného nariadenia je možné zohľadniť doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov členského štátu Európskej únie, ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov v prípade, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté v súlade so slovenskými právnymi predpismi. Výnimku z tohto pravidla predstavujú prípady uvedené v článku 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia, t. j. prípady, kedy si dotknutá osoba počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba na území členského štátu Európskej únie, zachovala bydlisko na území Slovenskej republiky /v zmysle čl. 1 písm. j) základného nariadenia a čl. 11 vykonávacieho nariadenia/.

33. Žalobkyňa bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahla dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy. Z uvedeného dôvodu by bolo možné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území Nemecka do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 ods. 1 základného nariadenia, len v prípade preukázania zachovania pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania na území členského štátu Európskej únie.

34. V konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti sa posudzuje zachovanie väzieb žalobkyne na území Slovenskej republiky na základe celkového zhodnotenia všetkých dostupných informácií, t. j. údajov a skutočností známych z rozhodovacieho procesu a údajov osvedčených žalobkyňou v Žiadosti o dávku v nezamestnanosti, zo dňa 15.06.2020 a vo Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov, zo dňa 15.06.2020. Rovnako boli v konaní o jej nároku na dávku v nezamestnanosti zohľadnené informácie získané výsluchom žalobkyne dňa 01.10.2020 /ďalej len „Výsluch“/, z ktorého bola spísaná zápisnica, ktorú žalobkyňa osvedčila svojím podpisom.

35. Centrum záujmov a bydlisko dotknutej osoby je v zmysle čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia možné určiť na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov - žalobkyňa do zápisnice dňa 01.10.2020 uviedla, že na území Nemecka sa zdržiavala od 1. septembra 2015 do 16. mája 2020, t. j. 4 roky a 8 mesiacov, čo je nutné považovať za dlhodobý pobyt. b) situáciu žalobkyne 36. Žalobkyňa podľa údajov v informačnom systéme pred odchodom do zahraničia nebola poistená v nezamestnanosti. (bola v jednom krátkodobom pracovnoprávnom vzťahu, ktorý trval 13 dní). Pracovná história žalobkyne je teda takmer výlučne spojená s územím Nemecka. Podľa údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, žalobkyňa v predchádzajúcom období pracovala v Nemecku v dobe od

01.09.2015 do 31.12.2018 u zamestnávateľa D. E. B. GmBH, následne bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie na Slovensku v dobe od 18.05.2019 do 27.11.2019. Na Slovensku požiadala o dávku v nezamestnanosti, ktorá jej nebola z dôvodu nezachovania bydliska na Slovensku priznaná. Dňom 27.11.2019 bola z evidencie uchádzačov o zamestnanie vyradená z dôvodu umiestnenia sa v členskom štáte Európskej únie. Vo Výsluchu uviedla, že do zahraničia odišla len z ekonomicko- finančných dôvodov, s úmyslom návratu na Slovensko, zakúpiť nehnuteľnosť a založiť si rodinu. V žiadosti o dávku v nezamestnanosti uviedla, že v Nemecku mala za celé obdobie troch zamestnávateľov, jej posledný pracovný pomer v Nemecku trval od 27.11.2019 do 16.05.2020, bol uzavretý na neurčitý čas a ukončený z jej podnetu. Žalobkyňa pracovala v oblasti obsluhy strojov vo výrobe. Pracovnú situáciu žalobkyne v Nemecku v trvaní viac ako 4 roky /s prerušením/, predchádzajúcu uplatneniu nároku na dávku v nezamestnanosti na Slovensku, možno hodnotiť ako stabilnú, s prioritnou a opakovanou orientáciou na nemecký pracovný trh.

37. Žalobkyňa sa v Nemecku zdržiavala s blízkou osobou – priateľom, s ktorým pracovali u rovnakých zamestnávateľov. Rodičia a sestra sa zdržiavali na Slovensku., kam sa vracala mesačne (čo nepreukázala). Dlhodobá prítomnosť navrhovateľky v zahraničí spoločne so životným partnerom svedčí o vytvorení jej bydliska na tomto území. Na Slovensku vlastní spoločne s priateľom v podiele 1/2 nehnuteľnosť na bývanie – rodinný dom nadobudnutý v roku 2019. V Nemecku bývala v podnájme s priateľom a kolegami. Žalobkyňa bola naposledy zamestnaný na území Nemecka, takže daňové povinnosti si plnila na tomto území, z čoho je zrejmé, že za štát bydliska sa na daňové účely považuje štát zamestnania, t. j. Nemecko.

38. Podľa Rozhodnutia Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2, z 12. júna 2009 (o rozsahu pôsobnosti čl. 65 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 týkajúceho sa práv na dávky v nezamestnanosti úplne nezamestnaných osôb, ktoré nie sú cezhraničnými pracovníkmi a ktoré mali počas svojho posledného obdobia zamestnanosti alebo samostatnej zárobkovej činnosti bydlisko na území iného členského štátu, ako je príslušný členský štát), je v súčasnosti prijateľné prenesenie zodpovednosti za platbu dávok z príslušného štátu na štát bydliska v prípade cezhraničných pracovníkov (t. j. pracovníkov, ktorí sa do štátu bydliska spravidla denne alebo aspoň raz za týždeň vracajú) a určitých kategórií pracovníkov, ktorí udržiavajú úzke spojenia aj so svojimi krajinami pôvodu. Už by viac nebolo prijateľné, ak by sa príliš širokým výkladom pojmu „bydlisko“ mala rozšíriť oblasť uplatnenia čl. 65 základného nariadenia tak, aby zahŕňala všetky osoby, ktoré majú dosť stabilné zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť v členskom štáte a ktoré nechali svoje rodiny vo svojej krajine pôvodu. Na dôvažok najbližšia osoba žalobkyne /životný partner/ sa spolu s ňou dlhodobo zdržiavala na území Nemecka.

39. V súlade s čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia a s uvedeným Rozhodnutím Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2, z 12. júna 2009, boli celková dĺžka pobytu v zahraničí, prítomnosť blízkej osoby v Nemecku, opakovaný návrat do zamestnania na územie Nemecka, stabilné zamestnanie / posledný pracovný pomer uzavretý na neurčitý čas/, prioritná orientácia na nemecký pracovný trh a nevýznamná pracovná história na Slovensku pred odchodom do zahraničia boli vyhodnotené silnejšie ako ostatné skutočnosti (rodinné väzby na Slovensku, deklarované návraty na územie Slovenska, zasielanie finančných prostriedkov na bankový účet na Slovensku, finančné produkty, vlastníctvo nehnuteľnosti na Slovensku od roku 2019), ktoré žalobkyňa uviedla ako väzby k Slovensku. Žalovaný mal zo spisového materiálu za preukázané, že počas výkonu zárobkovej činnosti v Nemecku sa žalobkyňa v tomto čase dlhodobo zdržiavala, bývala, trávila pracovný čas aj mimopracovný čas spoločne so životným partnerom, platila zákonné odvody i dane na území Nemecka. Všetky tieto skutočnosti preukazujú prenesenie a vytvorenie centra záujmov žalobkyne počas posledného zamestnania práve na území Nemecka.

40. Všetky tieto skutočnosti preukazujú vytvorenie centra záujmov žalobkyne počas posledného zamestnania práve na území Nemecka. So zreteľom na všetky dostupné informácie nie je možné považovať bydlisko žalobkyne počas jej posledného zamestnania v členskom štáte Európskej únie za zachované na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že žalobkyňa nebola bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistená v nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych predpisov, nie je možné dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území Nemecka zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia.

41. K rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. -62 zo dňa 16.02.2022 žalovaný uviedol, že v zmysle čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe kritérií uvedených v označenom článku. V danom prípade však k sporu inštitúcií nedošlo, keďže nemecká inštitúcia nemala dôvod posudzovať bydlisko žalobkyne.

42. K právnemu názoru krajského súdu, podľa ktorého bolo potrebné pre dôsledné zistenie skutočného stavu veci komunikovať s príslušnou nemeckou inštitúciou žalovaný poukázal na to, že listom č. 2969-13/2022 zo dňa 03.05.2022 oslovil príslušnú nemeckú inštitúciu o spoluprácu. Táto sa vyjadrila listom zo dňa 16.05.2022, v ktorom bola uvedená adresa posledného známeho bydliska žalobkyne v Nemecku – Josef Greiner-Strasse 27, Dinkelsbühl. V liste sa výslovne neuvádzalo, že príslušná nemecká inštitúcia súhlasí so stanoviskom, že miesto bydliska navrhovateľky bolo na území Nemecka v čase jej poslednej pracovnej činnosti na tomto území, avšak tento záver žalovanej nebol ani rozporovaný. Žalovaná to preto vyhodnotila ako konkludentný súhlas, aj s prihliadnutím na to, že koordinujúce právne predpisy neobsahujú nástroje na vynútenie konkrétnej súčinnosti od zahraničnej inštitúcie.

43. Pokiaľ ide o posúdenie a vyhodnotenie úmyslu žalobkyne pri jej odchode do zahraničia, žalovaná poukázala na vyjadrenie žalobkyne pri jej výsluchu dňa 01.10.2020, z ktorých vyplýva jej úmysel návratu a Slovensko. Napriek uvedenému nasvedčujú zistenia žalovanej úmyslu navrhovateľky počas posledného zamestnania bývať v Nemecku. Nie je rozhodujúce, aké dôvody ju viedli k návratu na Slovensko, rovnako tak je irelevantná pohnútka odchodu do zahraničia. Podstatné je dlhodobé a opakované zotrvávanie na území Nemecka za účelom vykonávania zárobkovej činnosti, ktoré nemožno považovať za prechodný resp. krátkodobý pobyt.

44. V zmysle čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia sa navyše úmysel dotknutej osoby považuje za rozhodujúci v prípade, ak posúdenie kritérií vychádzajúcich z čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia nevedie k určeniu skutočného miesta bydliska. Prichádza do úvahy iba subsidiárne, ako to vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 09.02.2022.

45. Žalovaná preto po dôkladnom zistení skutkového stavu veci aj s prihliadnutím na námietky uvedené v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. -62 zo dňa 16.02.2022 naďalej zastáva názor, že nie je možné považovať bydlisko žalobkyne za zachované na území Slovenskej republiky počas jej posledného zamestnania v členskom štáte EÚ.

46. Žalovaná poukázala aj na to, že možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte inom ako v štáte posledného zamestnania je len výnimkou z pravidla určujúceho, že nárok na dávku v nezamestnanosti si má nezamestnaná osoba prednostne uplatniť v štáte posledného zamestnania, lebo v tomto štáte platila poistné pre prípad nezamestnanosti. Žalobkyňa mala možnosť požiadať o dávku v nezamestnanosti na území Nemecka, pričom nezamestnané osoby nemajú v zmysle ustanovení základného a vykonávacieho nariadenia právo výberu členského štátu EÚ, v ktorom si uplatnia nárok na dávku v nezamestnanosti.

47. Fyzická osoba vykonávajúca zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie, podlieha právnym predpisom tohto štátu, a teda je v tejto krajine aj sociálne poistená podľa podmienok vnútroštátnej legislatívy. Koordinačné predpisy určujú, že pri skončení výkonu zárobkovej činnosti by si nezamestnaní mali uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte, v ktorom práve skončili zamestnanie. V prípade priznania nároku na dávku v nezamestnanosti má dotknutá osoba v zmysle čl. 64 základného nariadenia možnosť požiadať o export priznanej dávky v nezamestnanosti do ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie, t. j. aj na územie Slovenskej republiky. V prípade, keď nezamestnaný nevyužije možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte posledného zamestnania a požiada o dávku v nezamestnanosti v inom členskom štáte, tento členský štát je v zmysle koordinačných predpisov povinný skúmať, či je možné dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú v zahraničí zohľadniť v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti. Takúto dobu je možné zohľadniť len podľa čl. 65 základného nariadenia, t. j. v prípade zachovania pevných väzieb v členskom štáte, v ktorom si dotknutá osoba uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti. Dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území iného členského štátu teda nemôže Sociálna poisťovňa zhodnotiť automaticky na účely vzniku

nároku na dávku v nezamestnanosti, ale je povinná dôsledne vyhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, preukázané v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti.

48. V odvolaní žalobkyňa uviedla, že do zahraničia odišla z ekonomických dôvodov, nevytváral si v zahraničí žiadne väzby. V zmysle čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia dôvody a okolnosti odchodu do zahraničia nie sú rozhodujúcimi skutočnosťami preukazujúcimi miesto bydliska dotknutej osoby.

49. K poukázaniu žalobkyne na rodinné väzby na Slovensku žalovaná uviedla, že na túto skutočnosť bolo prihliadnuté, pričom však bola zohľadnená aj skutočnosť, že v zahraničí sa zdržiavala s blízkou osobou – so životným partnerom. K tvrdeným pravidelným návratom žalobkyne na Slovensko žalovaná uviedla, že aj keď osoby trvalo usadené v zahraničí niekoľkokrát do roka navštívia blízke osoby na Slovensku a strávia s nimi voľný čas alebo dovolenku, neznamená to bez ďalšieho, že nemajú záujem po uplynutí týchto krátkych časových úsekov dlhodobo zotrvať v zahraničí.

50. Žalovaná k spoluvlastníctvu domu žalobkyne na Slovensku uviedla, že na túto okolnosť bolo prihliadnuté, avšak pokiaľ táto nehnuteľnosť nebola reálne využívaná na bývanie, samotné jej vlastníctvo v porovnaní s ostatnými preukázanými skutočnosťami (opakovaná prítomnosť v zahraničí, stabilná pracovná situácia, prioritná orientácia na nemecký pracovný trh, prítomnosť blízkej osoby, platenie daní a odvodov v Nemecku) nepreukazuje zachovanie bydliska na Slovensku. K preukázaným ďalším väzbám na Slovensko, ako je darcovstvo krvi, kultúrne podujatia, kúpa motorového vozidla, finančné produkty, zasielanie platu na slovenský bankový účet, ani uvedené skutočnosti v porovnaní s kritériom dĺžky prítomnosti na území členského štátu viac ako 4 roky, a už popísaná situácia žalobkyne jednoznačne preukazujú, že žalobkyňa si bydlisko na území Slovenskej republiky počas výkonu činnosti zamestnanca v zahraničí nezachovala.

51. Žalobkyňa v odvolaní deklarovala, že jej zamestnanie v Nemecku nemalo stabilný charakter, obmieňal zamestnávateľov a aktívne si hľadal zamestnanie na Slovensku. Žalobkyňa bola od roku 2015 zamestnaná výlučne na území Nemecka. Zmeny zamestnávateľov v Nemecku bez uvedenia dôvodov nie je možné vyhodnotiť ako nestabilnú pracovnú situáciu. Na viaceré predložené dokumenty žalobkyne ohľadne hľadania zamestnania na Slovensku nie je možné prihliadať, keďže neobsahujú základné identifikačné údaje uchádzača o zamestnanie a obsahujú aj reakcie na neaktívne ponuky. Opakované zamestnanie na území Nemecka a najmä posledný pracovný pomer dohodnutý na neurčitý čas a ukončený z iniciatívy žalobkyne v porovnaní so zanedbateľnou pracovnou históriou na Slovensku svedčia o stabilnej pracovnej situácii navrhovateľky v Nemecku.

III.

Zhrnutie argumentov žalobkyne v správnej žalobe 52. Vo včas podanej žalobe žalobkyňa poukázala na to, že Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník za prakticky totožného skutkového a právneho stavu rozhodla o priznaní nároku na dávku v nezamestnanosti u životného partnera žalobkyne F. G., a to rozhodnutím č. 255/2022-SK-DvN zo dňa 17.01.2022, a to na podklade rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. -66 zo dňa 16.09.2021. Predmetným rozhodnutím krajský súd zrušil predošlé rozhodnutie žaovanej č. XXXXX-X/ XXXX-XX zo dňa 14.12.2020 a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

53. Žalobkyňa považuje za absurdné konštatovanie žalovanej v napadnutom rozhodnutí, že príslušná inštitúcia v Nemecku vyjadrila konkludentný súhlas so záverom žalovanej o tom, že žalobkyňa mala počas poslednej zárobkovej činnosti v Nemecku aj bydlisko v Nemecku. Ide tu o čisto subjektívne hodnotenie žalovanej, bez akéhokoľvek právneho základu. Uvedený záver je v priamom rozpore s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.06.2012 sp. zn. , podľa ktorého ak je prejav vôle uskutočnený mlčky (konkludentne), v týchto prípadoch sa uplatňuje pravidlo, ktoré dovoľuje naň prihliadať, len pokiaľ (vzhľadom na všetky okolnosti) sú vylúčené akékoľvek pochybnosti o tom, že tu vôľa je a tiež i to, aká je to vôľa.

54. Žalobkyňa trvá na tom, že do zahraničia odišla s úmyslom návratu na Slovensko a k zmene jej úmyslu nikdy nedošlo. Ak by bol predpoklad žalovanej o zmene úmyslu žalobkyne vrátiť sa na Slovensko pravdivý, vyplývalo by z logiky veci to, že žiadna osoba vykonávajúca závislú prácu v zahraničí nemôže mať úmysel vrátiť sa do domovského štátu.

55. Žalobkyňa poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ktorým došlo ku konštatovaniu, že skúmanie okolností uvedených v čl. 11 vykonávacieho nariadenia pri posudzovaní centra záujmov dotknutej osoby nemožno zúžiť len na posudzovanie dĺžky a stability zamestnania. Zobrať do úvahy je potrbené aj ďalšie okolnosti. Dôvod odchodu žalobkyne do zahraničia a následná kúpa nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky nasvedčujú úmyslu žalobkyne trvalo žiť na území Slovenska. Podľa judikatúry najvyššieho súdu (napr. sp. zn. , sp. zn. ) je pri ustálení bydliska potrebné brať na zreteľ najpevnejšie vzťahy, napr. tie, ktoré vypovedajú o tom, kde sa v budúcnosti bude chcieť žiadateľ usadiť a pod., pričom kúpa nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky zjavne nasvedčuje úmyslu žalobkyne trvalo sa usadiť na území Slovenskej republiky.

56. Napadnuté rozhodnutie odporuje tiež judikatúre Súdneho dvora EÚ v zmysle ktorej je cieľom Európskej únie vytvoriť systém pre uplatnenie si požiadaviek na sociálne zabezpečenie alebo poistné v ktoromkoľvek inom členskom štáte, najmä včšak v štáte, kde má osoba bydlisko, kam sa vráti, alebo kde bydlisko mala a je s týmto štátom zviazaná rôznymi odôvodniteľnými väzbami, ktoré je v prípade žalobkyne možné preukázať.

57. Žalobkyňa poukázala aj na dôvody uvedené v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. -66 zo dňa 16.09.2021 ktorý vo vzťahu k spätosti partnera žalobkyne so Slovenskou republikou zdôraznil význam spoluvlastníctva nehnuteľnosti na bývanie na Slovensku, na ktorej boli vykonávané aj stabilné úpravy. V Nemecku neudržiaval žiadne vzťahy, býval iba v hoteli a nehnuteľnosť si kúpil na Slovensku.

58. Uvedené závery je možné vztiahnuť aj na žalobkyňu, keďže v Nemecku bývala spolu s partnerom v hoteli, nadobudli na Slovensku nehnuteľnosť a Slovensko pravidelne navštevovali.

59. Žalobkyňa navrhla zrušiť žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej číslo: XXXX-XX/XXXX-C. zo dňa 14.06.2022 a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. Navrhla tiež priznať jej právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanej.

IV.

Vyjadrenie žalovanej

60. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 28.09.2022 rekapitulovala priebeh správneho konania a v reakcii na správnu žalobu uviedla aj skutočnosti, ktoré boli obsahom napadnutého rozhodnutia, a ktoré sú už podrobne sumarizované v bode II. tohto rozsudku, preto ich súd z dôvodu hospodárnosti konania nebude opakovať.

61. Žalovaná poukázala na to, že žalobkyňa mala zákonnú možnosť požiadať o dávku v nezamestnanosti na území Nemecka, pričom počas nepriaznivej pandemickej situácie nemecká inštitúcia uprednostňuje elektronickú komunikácie, teda o dávku je možné požiadať elektronickým formulárom. V prípade priznania nároku na dávku v nezamestnanosti by mala následne možnosť požiadať o export priznanej dávky v nezamestnanosti na územie Slovenskej republiky.

62. Pokiaľ ide o poukázanie žalobkyne na rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. -66 zo dňa 16.09.2021, na základe ktorého bol životnému partnerovi žalobkyne priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník číslo: XXX/XXXX-XX-XXX zo dňa 17.01.2022 žalovaná uviedla, že v označenom rozsudku krajský súd vyjadril záväzný právny názor, že počas pobytu F. G. v Nemecku nedošlo k oslabeniu jeho väzieb na Slovensku a jeho bydlisko ostalo zachované. Naproti tomu v skoršom rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. -62 zo dňa 16.01.2022 krajský súd svoj názor v tomto smere nevyjadril a konštatoval nedostatočné zistenie skutkového stavu a potrebu doplnenia dokazovania. Žalovaná dokazovanie doplnila a ani po doplnení dokazovania nezistila skutočnosti, ktoré by zvrátili posúdenie bydliska počas pobytu v Nemecku.

63. K námietke o neexistencii konkludentného súhlasu nemeckej inštitúcie so záverom žalovanej, pokiaľ ide o bydlisko žalobkyne v Nemecku žalovaná uviedla, že príslušnú nemeckú inštitúciu oslovila s ohľadom na právny názor Krajského súdu v Prešove vyjadrený v rozsudku sp. zn. -62 zo dňa 16.02.2022. Aj ak by bol názor žalobkyne o absencii konkludentného súhlasu žalovanou akceptovaný,

je potrebné zdôrazniť, že z vyjadrenia nepochybne vyplýva, že príslušná nemecká inštitúcia nezastáva rozdielne stanovisko o určení bydliska žalobkyne. V zmysle čl. 11 vykonávacieho nariadenia len ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých štátov o určení bydliska, inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe kritérií uvedených v tomto článku. K sporu však v tomto prípade nedošlo. Posúdenie bydliska žalobkyne bolo teda vo výlučnej právomoci žalovanej.

64. Pokiaľ ide o úmysel žalobkyne vrátiť sa na Slovensko, táto skutočnosť sa posudzuje iba subsidiárne v prípade, ak nie je možné určiť bydlisko podľa kritérií uvedených v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, čo však nebol prípad žalobkyne. Pokiaľ by sa ako najrozhodujúcejšie kritérium posudzoval úmysel dotknutej osoby, nebolo by miesto bydliska potrebné skúmať, keďže v zásade vo väčšine prípadov účastníci tvrdia, že ich úmyslom bolo vždy vrátiť sa na Slovensko. Tu poukázala žalovaná aj na bod 44. rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 26.07.2018, kde súd poukázal na skutočnosť, že úmysel dotknutej osoby sa pravdepodobne v priebehu pobytu v zahraničí mení, čo nie je možné preukázať.

65. Taktiež dala žalovaná do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27.11.2018, kde v bode 30 najvyšší súd judikoval, že otázka bydliska je otázkou faktickou, ktorá je objektivizovaná až do tej miery, že niekedy ani úmysel (počiatočný alebo trvajúci) a snaha dotknutej osoby nestačia na zachovanie bydliska v krajine pôvodu. Na tieto účely nie je rozhodujúca na prvom mieste citová väzba k svojmu rodisku či rodičom, ani viac či menej určitý plán raz v budúcnosti sa opäť presťahovať do krajiny pôvodu, ale skutočné bydlisko, teda miesto, kde osoba zvyčajne býva.

66. Pokiaľ ide o námietku rozporu záverov žalovanej s judikatúrou Súdneho dvora EÚ žalovaná konštatovala, že z koordinačných predpisov nevyplýva právo výberu členského štátu, v ktorom si nezamestnaný uplatní nárok na dávku v nezamestnanosti. Neskúmanie miesta bydliska počas výkonu činnosti zamestnanca v inom členskom štáte by tak neoprávnene zvýhodňovalo žiadateľov o dávku v nezamestnanosti, ktorí dosiahli doby poistenia v nezamestnanosti na území iného členského štátu Európskej únie tým, že by mali právo výberu štátu, v ktorom o dávku požiadajú, avšak nezamestnané osoby, ktoré by dosiahli doby poistenia v nezamestnanosti len na území štátu pôvodu by takúto možnosť nemali. V prípade automatického zohľadnenia miesta bydliska u osôb vykonávajúcich zárobkovú činnosť v zahraničí by bola dotknutým osobám priznaná dávka v nezamestnanosti zo systému sociálneho poistenia, na ktorom sa vôbec (ako je to aj v prípade žalobkyne) nepodieľali, a to vo výške závisiacej od príjmu, ktorý dosahovali v zahraničí.

67. Žalovaná poukázala na celý rad rozsudkov súdov Slovenskej republiky, osobitne na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, v ktorých sa tieto súdy stotožnili s právnym názorom žalovanej ohľadne bydliska. 68. Poukázala tiež na nesprávnosť v petite žaloby, v ktorom navrhla žalovaná zrušiť rozhodnutie Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny číslo: 2969-15/2022 zo dňa 14.06.2022 a nie napadnutého rozhodnutia žalovanej. Žalobu navrhla zamietnuť.

69. Na vyjadrenie žalovanej reagovala žalobkyňa replikou doručenou súdu dňa 05.01.2023. V stručnosti uviedla, že sa s argumentáciou žalovanej nestotožňuje a v súvislosti s princípom právnej istoty opätovne poukázala na rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník zo dňa 17.01.2022, ktorým bola v skutkovo zhodnom prípade partnera žalobkyne F. G. dávka v nezamestnanosti priznaná.

V.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 70. Krajský súd v Prešove ako správny súd vecne a miestne príslušný ( v spojení s , ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a konanie, ktoré mu predchádzalo a v súlade s ustanovením o veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná.

71. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

72. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

73. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

74. Správna žaloba v sociálnych veciach je upravená v tretej časti tretej hlave .

75. Podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

76. Podľa ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

77. Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovanej o tom, že žalobkyňa podľa a podľa článku 61 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácií systémov sociálneho zabezpečenia nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.

78. V danom prípade bolo potrebné posúdiť najmä to, či žalovaný orgán verejnej správy pri svojom rozhodovaní postupoval zákonným spôsobom tak, aby bol naplnený účel a či bolo dodržané základné a vykonávacie nariadenie.

79. Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,“) z poistenia v nezamestnanosti sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytuje dávka v nezamestnanosti.

80. Podľa poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.

81. Podľa čl. 61 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Základné nariadenie) príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje.

82. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.

83. Podľa čl. 65 ods. 2 Základného nariadenia úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydlisko v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydlisko v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby bol dotknutý článok 64, úplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb zamestnanosti členského štátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba.

84. Nezamestnaná osoba iná ako cezhraničný pracovník, ktorá sa nevráti do členského štátu svojho bydliska, sa dá k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte, ktorého právne predpisy sa naposledy na ňu vzťahovali.

85. Podľa čl. 65 ods. 5 Základného nariadenia a) Nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska. b) Ak však pracovník iný ako cezhraničný pracovník, ktorý poberal dávky na náklady príslušnej inštitúcie členského štátu, ktorého právnym predpisom podliehal naposledy, poberá najprv pri jeho návrate do členského štátu bydliska dávky v súlade s článkom 64, pričom sa poberanie dávok v súlade s písm. a) pozastaví na dobu, počas ktorej poberá dávky podľa právnych predpisov, ktoré sa na neho vzťahovali naposledy. 86. Podľa čl. 1 písm. j/ Základného nariadenia na účely tohto nariadenia: „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.

87. Podľa čl. 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Vykonávacie nariadenie): 1. Ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov; b) situáciu dotknutej osoby vrátane: i) povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy; ii) jej rodinného stavu a rodinných väzieb; iii) vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti; iv) v prípade študentov zdroja ich príjmov; v) jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná; vi) členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely. 2. Ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu. 88. V súvislosti so správnym stanovením bydliska žalobkyne ako žiadateľky o dávku v nezamestnanosti, poukazuje súd na právne závery v obdobnej veci, uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , podľa ktorého: „...vykonávacie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 stanovuje postup pri vykonávaní základného nariadenia č.883/2004, a preto názor žalovanej, že skutočnosti uvedené v čl. 11 vykonávacieho nariadenia majú len dokresľujúci charakter pri posudzovaní situácie dotknutej osoby, a že tieto skutočnosti nie sú rozhodujúce, nie je správny. Práve naopak, skúmanie okolností uvedených v čl.11 vykonávacieho nariadenia pri posudzovaní centra záujmov dotknutej osoby nemožno zúžiť len na posudzovania dĺžky a stability zamestnania. Zobrať do úvahy je potrebné i ďalšie, nielen tam ako príklad uvedené okolnosti v ich vzájomnej súvislosti. Okolnosť, že dôvodom odchodu žalobkyne do iného členského štátu Európskej únie bolo nájsť si prácu, a následná kúpa bytu na území SR zjavne nasvedčujú úmyslu žalobkyne trvalo žiť na území SR. Žalovaná vyvodila záver o primárnej väzbe žalobkyne na štát zamestnania len z doby trvania zamestnania na území Veľkej Británie. Pokiaľ za potvrdenie takého záveru považovala obmedzený počet návštev žalobkyne v Slovenskej republike, takú okolnosť, vzhľadom na vzdialenosť a cieľ pobytu v štáte zamestnania so zohľadnením možností pracovného voľna (dovolenky) nemožno považovať za relevantný dôkaz zániku centra záujmov na území SR“.

89. Najvyšší súd SR vo viacerých svojich rozhodnutiach konštatoval, že pri ustálení bydliska je potrebné brať zreteľ na najpevnejšie vzťahy, teda kde sa do budúcnosti bude chcieť žiadateľ usadiť a cítiť najlepšie sociálne i spoločensky ukotvený, prihliadnuc na rodinné, spoločenské, ale aj pracovné väzby. Uvedený záver Najvyšší súd SR vyvodil zo skutočností, že odkazujúc na judikatúru ESD, ktorého prioritou je voľný pohyb osôb, kapitálu a služieb v rámci EÚ pred viazanosťou a viazanosťou občanov jednotlivých členských štátov Európskej únie a ich systémami sociálneho zabezpečenia a poistenia, cieľom EÚ je vytvoriť taký systém, aby osoba pracujúca v ktoromkoľvek členskom štáte mohla uplatniť požiadavky na sociálne zabezpečenie alebo poistenie v ktoromkoľvek inom členskom štáte Únie, najmä však v

štáte, kde má bydlisko, kde sa vráti, alebo tam bydlisko mala a je s týmto štátom zviazaná rôznymi odôvodniteľnými väzbami, resp. dokonca v štáte kde sa rozhodne usadiť.

90. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa sa od roku 2015 pracovne zdržiavala na území iného členského štátu - Nemecka, po návrate na Slovensko požiadala o dávku v nezamestnanosti dňa 13.07.2020. Od 01.09.2015 do 31.12.2018 bola zamestnaná na dobu určitú, následne od 24.04.2019 do 17.05.2019 opäť na dobu určitú. Od 27.11.2019 do 16.05.2020 bola zamestnaná v spoločnosti Humanus Personalservice, tento pracovný pomer bol na dobu neurčitú, avšak skončil výpoveďou zo strany zamestnanca - žalobkyne. Na území Nemecka bola žalobkyňa zamestnaná, takže daňové povinnosti si plnila na tomto území. V Nemecku pracovala a zdržiavala sa spolu s životným partnerom. Raz mesačne navštevovala svoju rodinu - rodičov a sestru na Slovensku. Počas dovolenky sa zdržiavala v mieste svojho trvalého bydliska na Slovensku, neskôr v mieste kúpy nehnuteľnosti - obci Beňadikovce. Na území Nemecka si väzby nevytvárala. V Nemecku mala ubytovanie zabezpečené pracovnou agentúrou, bývala v hotelovej izbe s partnerom a s ostatnými kolegami. Na Slovensku vlastní nehnuteľnosť na bývanie v podiele 1/2, ktorú nadobudla kúpou v roku 2019. Na nehnuteľnosti vlastniacej na Slovensku od roku 2019 vykonávala spoločne s partnerom - spoluvlastníkom rekonštrukciu. Žalobkyňa po príchode na Slovensko požiadala o dávku v nezamestnanosti, v Nemecku o dávku v nezamestnanosti nepožiadala.

91. V konaní nebola sporná skutočnosť, že v období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie žalobkyňa nepreukázala žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti na území Slovenskej republiky, ale bola preukázaná doba poistenia v nezamestnanosti na území iného členského štátu Európskej únie. Doba poistenia v nezamestnanosti na území Nemecka od 01.09.2015 do 31.12.2018 a od 27.11.2019 do 16.05.2020 nebola sporná.

92. Súd v prvom rade konštatuje, že nezistil, že by došlo k rozdielnym stanoviskám dotknutých inštitúcii sociálneho zabezpečenia Nemecka a Slovenska o určení bydliska žalobkyne, a to ani po doplnení dokazovania žalovanou po vrátení veci na ďalšie konanie na základe rozsudku sp. zn. -62 zo dňa 16.02.2022. V tomto smere je možné prisvedčiť záverom žalovanej, podľa ktorých síce z listu nemeckej inštitúcie výslovne nevyplýva, že uznáva ako správne určenie miesta bydliska žalobkyne v Nemecku, avšak taktiež z neho nevyplýva žiaden spor o tejto skutočnosti, ktoré by bolo potrebné riešiť podľa čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Pokiaľ teda žalovaná po vrátení veci krajským súdom neposudzovala úmysel žalobkyne pri odchode do zahraničia, ale centrum záujmov a bydlisko žalobkyne v čase jej zamestnania a poistenia na území iného členského štátu, postupovala správne a v súlade s dotknutými právnymi predpismi.

93. Dávka v nezamestnanosti nebola žalobkyni priznaná, pretože podľa žalovanej nebolo možné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území Nemecka, do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti, pretože žalobkyňa si nezachovala pevné väzby a bydlisko na území Slovenska počas výkonu posledného zamestnania na území iného členského štátu Európskej únie.

94. Medzi účastníkmi konania zostalo sporné posúdenie bydliska a centra záujmov žalobkyne.

95. Žalovaná posúdila zachovanie väzieb žalobkyne na Slovensku v súlade s čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, a to dĺžku prítomnosti na území členských štátov Európskej únie podľa čl. 11 ods. 1 písm. a/ vykonávacieho nariadenia, ktorá bola viac ako 4 roky a situáciu žalobkyne podľa čl. 11 ods. 1 písm. b/ vykonávacieho nariadenia, posúdila ako stabilnú pracovnú situáciu v Nemecku, opakovaný návrat do Nemecka, spoločný pobyt s priateľom v Nemecku, plnenie daňových povinností na území Nemecka a mala za preukázané, že žalobkyňa si väzby so Slovenskom počas činnosti zamestnankyne v Nemecku nezachovala.

96. S týmto záverom žalovanej, o nezachovaní pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania na území iného členského štátu Európskej únie, v Nemecku, sa súd nestotožňuje.

97. V prvom rade bolo potrebné vyhodnotiť, podľa vykonávacieho nariadenia, čl. 11 ods. 1 písm. a/ - dĺžku a trvalosť prítomnosti žalobkyne na území dotknutých členských štátov, t.j. Nemecka. Žalobkyňa sa pracovne zdržiavala na území Nemecka od 01.09.2015 do 31.12.2018 a od 24.04.2019 do 17.05.2019.

V období od 18.05.2019 do 27.11.2019 bol jej pobyt v Nemecku prerušený, v uvedenom období bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie na Slovensku. Následne od 27.11.2019 do 16.05.2020 sa opätovne pracovne zdržiavala v Nemecku. Prvý pracovný pobyt v Nemecku teda trval viac ako tri roky, následne sa žalobkyňa vrátila na Slovensko, kde bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, a opätovný pracovný pobyt žalobkyne v Nemecku bol v trvaní pol roka. Podľa dĺžky prítomnosti na území Nemecka a s poukazom na jej návrat na Slovensko a zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie na Slovensku medzi pobytmi v Nemecku, nemožno považovať prítomnosť žalobkyne v Nemecku za dlhú a trvalú.

98. Podľa názoru súdu, ani pracovná situácia žalobkyne v Nemecku sa nedá hodnotiť ako stabilná. Od 01.09.2015 do 31.12.2018 a od 24.04.2019 do 17.05.2019 mala pracovný pomer na dobu určitú, až od 27.11.2019 do 16.05.2020 mala pracovný pomer na dobu neurčitú, ktorý skončil výpoveďou zamestnanca. Navyše, v posudzovanom období od 01.09.2015 do 31.08.2018 bola žalobkyňa zamestnankyňou slovenskej obchodnej spoločnosti e RCo s.r.o. a na prácu do Nemecka bola iba prideľovaná ako dočasne pridelený zamestnanec, nebola teda zamestnaná u nemeckého zamestnávateľa, čo tiež nesvedčí o stabilnej pracovnej pozícii žalobkyne na nemeckom pracovnom trhu. Z uvedeného vyplýva, že pracovnú zmluvu s nemeckým zamestnávateľom na dobu neurčitú mala žalobkyňa iba v období ani nie pol roka

99. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí síce popísala bytovú situáciu žalovanej v Nemecku, avšak túto nijak nehodnotí. Konštatuje iba, že samotné vlastníctvo nehnuteľnosti na Slovensku nie je v konfrontácii s ostatnými zisteniami spôsobilé zmeniť záver žalovanej o bydlisku žalobkyne v Nemecku. Správny súd tu poukazuje na to, že vlastníctvo nehnuteľnosti je jednou zo skutočností, ktoré je v zmysle čl. 11 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia potrebné zohľadniť pri posudzovaní bydliska dotknutej osoby, pretože vypovedá o jej bytovej situácii. Táto skutočnosť však musí byť vyhodnotená v celkovom kontexte spolu so všetkými skutočnosťami podľa čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Správny súd konštatuje, že pokiaľ by bytová situácie žalobkyne v Nemecku bola stabilná a porovnateľná s podmienkami bývania zabezpečenými na území Slovenskej republiky bol by záver žalovanej právne udržateľný. V prípade žalobkyne tomu tak však nebolo. Žalobkyňa bývala v hoteli spolu s ostatnými kolegami. Predmetné bývanie nemalo súkromný charakter, naznačujúci záujem na vytvorení trvalého bývania (čo ani z druhu bývania nie je možné) a vlastného mimopracovného zázemia, ale sa jednalo o bývanie zamestnancov bez rodinných väzieb, prechodného - dočasného charakteru. Správne orgány sa vôbec nezaoberali otázkou, či išlo o bývanie, ktoré žalobkyni reálne umožňovalo naplnenie potrieb dlhodobého bývania z hľadiska štandardov nájomného bývania a z hľadiska nevyhnutného súkromia, ktoré by svedčili o presune bydliska a centra záujmov žalobkyne do Nemecka. Skutočnosť, že žalobkyňa bývala v hoteli, so spoločnou kuchyňou a kúpeľňou a nehľadala si iné ubytovanie, svedčí o tom, že nemala úmysel sa natrvalo zdržiavať v zahraničí ani vytvoriť si tam bydlisko.

100. Skutočnosť, že žalobkyňa v roku 2019 zakúpila nehnuteľnosť určenú na bývanie na Slovensku

- rodinný dom, počas jej pobytu v zahraničí, svedčí o jej záujme zachovať si bydlisko na Slovensku. Spoluvlastníctvo nehnuteľnosti (v podiele 1/2), počas výkonu zárobkovej činnosti v Nemecku (a aj po návrate na Slovensko), bolo reálne využívané žalobkyňou a jej životným partnerom na bývanie. Bytová situácia žalobkyne na Slovensku bola a je stabilná, naproti tomu jej situácia v Nemecku postačovala účelu výkonu povolania, nebola však stabilná.

101. Súd sa teda nestotožnil s konštatovaním žalovanej o stabilnej pracovnej situácii žalobkyne v Nemecku, a to s ohľadom na zamestnanecký pomer so slovenskou spoločnosťou, pracovný pomer na dobu neurčitú, prerušenie pobytu a zamestnania v Nemecku na dobu šiestich mesiacov ako aj nestabilné podmienky bývania, ktorá bolo žalobkyni zabezpečované zamestnávateľom a - ako to vyplýva aj hotelového typu ubytovania ovplyvneného aj pandemickými opatreniami - nebola trvalosť tohto bývania ani jeho podmienky žiadnym spôsobom zo strany žalobkyne ovplyvniteľné. Opakovaný návrat žalobkyne do Nemecka, avšak po strávení určitého obdobia, šesť mesiacov, počas zaradenia žalobkyne do evidencie uchádzačov o zamestnanie práve na Slovensku, nie je podľa názoru súdu skutočnosťou svedčiacou o nezachovaní väzieb so Slovenskom počas výkonu činnosti zamestnankyne v Nemecku. Práve tá skutočnosť, že po ukončení zamestnania v Nemecku, už v roku 2019, sa vrátila na Slovensko a zotrvala tu šesť mesiacov, svedčí o zachovaní väzieb na Slovensko.

102. Podľa názoru súdu je významným popri uvedených skutočnostiach najmä spoluvlastníctvo nehnuteľnosti na bývanie na Slovensku, ktoré žalobkyňa nadobudla kúpou počas výkonu práce v zahraničí. Ďalšou podstatnou skutočnosťou sú jej pravidelné návraty na Slovensko. Aj táto skutočnosť svedčí o tom, že si žalobkyňa trvalé väzby v zahraničí nevytvárala. Z administratívneho spisu žalovanej rovnako vyplýva, že v Nemecku okrem práce neudržiavala žalobkyňa žiadne blízke vzťahy (okrem životného druha zo Slovenska, s ktorým sa tam zdržiavala), nemala záujem v tejto krajine zostať, čo vyplýva aj z toho, že bývala iba v hoteli a kúpila si nehnuteľnosť na bývanie na Slovensku. Skutočnosť, že žalobkyňa zakúpila nehnuteľnosť práve na Slovensku svedčí o zachovaní väzieb so Slovenskom.

103. Správny súd v nadväznosti na súdnu judikatúru citovanú za účelom podpory vlastnej argumentácie žalovanou pripomína ustálený právny názor Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého v danej oblasti je potrebné pristupovať ku každej veci individuálne a prihliadať na všetky osobitosti každého prípadu (napr. rozsudok NS SR sp. zn. z 30.09.2020). Ku každej veci je potrebné pristupovať individuálne, prihliadať na všetky osobitosti každého prípadu, a preto nemožno na skúmanú vec aplikovať závery v skutkovo odlišných prípadoch.

104. Žalovaná síce v napadnutom rozhodnutí ako aj vo vyjadrení k žalobe, poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ako aj rozhodnutia krajských súdov, avšak neuvádza, čo je z týchto rozhodnutí aplikovateľné na prejednávaný prípad a z akého dôvodu, nepoukázala na zhodu skutkových okolností.

105. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalovaná nesprávne právne vec posúdila, že žalobkyňa si počas výkonu zamestnania (a platenia poistenia) v inom členskom štáte EÚ nezachovala centrum svojho záujmu, ako aj bydlisko na území Slovenskej republiky, a preto rozhodnutie žalovanej podľa zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

106. Žalovaná je viazaná právnym názorom správneho súdu ( ). Správny súd je toho názoru, že žalovaná vec nesprávne právne posúdila, nesprávne vyhodnotila skutočnosti pre posúdenie zachovania bydliska na území SR a zachovania centra záujmov a javí sa mu, že žalobkyňa dostatočným spôsobom preukázala zachovanie pevných väzieb a teda aj bydliska na území Slovenskej republiky, a to s poukazom na nestabilné zamestnanie v Nemecku, nestabilné ale len dočasné ubytovanie žalobkyne v Nemecku (v hoteli), spoluvlastníctvo nehnuteľnosti na bývanie na území Slovenskej republiky (titul nadobudnutia - kúpa v roku 2019 počas zamestnania v Nemecku), pravidelné návraty na Slovensko.

107. O trovách konania súd rozhodol podľa a úspešnej žalobkyni priznal právo na úplnú náhradu trov konania, proti neúspešnej žalovanej.

108. S poukazom na o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( v spojení s ). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť: označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Podľa (1)Ak tento zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a)ktorému správnemu súdu je určené, b)kto ho robí, c)ktorej veci sa týka, d)čo sa ním sleduje a e)podpis. (2)Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podľa

(1) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a)na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b)ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c)účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d)v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e)vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f)nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g)rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h)sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i)nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j)podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.